Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. apríl 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/94/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200509
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3013200509.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr.

Juraja Floroviča a JUDr. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu Centrum environmentálnych
aktivít, Mierové námestie 29, Trenčín, zastúpeného JUDr. Evou Kováčechovou, advokátkou so sídlom
Komenského 21, Banská Bystrica, proti žalovanému Mesto Trenčín, so sídlom Trenčín, Mierové
námestie 2, práv. zastúpenému advokátskou kanceláriou GARANT PARTNER legal, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Einsteinova 21, IČO 36 856 380, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (oznámenie)
žalovaného č. ÚP-XXXX/XXXX/XXXXX zo dňa 17. apríla 2013, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie (oznámenie) žalovaného č.

ÚP-XXXX/XXXX/XXXXX zo dňa 17. apríla 2013 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu
§ 250j ods. 2, písm. d/ O.s.p..

Krajský súd u k l a d á žalovanému povinnosť sprístupniť žalobcovi „Správu z právneho
auditu“ vypracovanú v zmysle čl. I ods. 3 a 4 zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzatvorenú dňa 22.
decembra 2010 medzi Mestom Trenčín a GARANT PARTNER legal, s.r.o..

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
733,58 euro do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám jeho advokáta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví tohto rozsudku označeného
rozhodnutia (oznámenia) žalovaného, ktorým primátor žalovaného (ako oprávnený orgán

žalovaného podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000) oznámil žalobcovi, že jeho žiadosť o sprístupnenie
informácie, a to konkrétne žiadosť žalobcu zo dňa 21.09.2011 (doručená na Mesto Trenčín toho istého
dňa t.j. 21.09.2011) o sprístupnenie kópie celej (kompletnej) Správy z právneho auditu vypracovanej v
zmysle čl. I ods. 3 a 4 zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzatvorenej dňa 22. decembra
2010 medzi Mestom Trenčín a GARANT PARTNER legal, s.r.o. bola v zmysle § 14 ods. 3
zákona č. 211/2000 Z.z. odložená záznamom v spise dňa 19.03.2013, nakoľko napriek výzve nebola
doplnená tak, aby obsahovala všetky zákonom vyžadované podstatné náležitosti s tým, že podanie

žalobcu označené ako „Odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácie“ zo dňa
04.04.2013 nie je možné podľa názoru primátora žalovaného vybaviť v zmysle zákonných ustanovení.

Zároveň žalobca žiadal, aby tunajší súd vo svojom výroku podľa ust. § 250j ods. 6 O.s.p. uložil
žalovanému povinnosť sprístupniť žalobcovi „Správu z právneho auditu“ vypracovanú v zmysle čl. I ods.3 a 4 zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzatvorenú dňa 22. decembra 2010 medzi Mestom Trenčín
a GARANT PARTNER legal, s.r.o..

Z obsahu rozsiahlej žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáhal sprístupnenia vyššie uvedenej informácie

(správy z právneho auditu vypracovanej v zmysle čl. I ods. 3 a 4 zmluvy o poskytnutí právnych
služieb uzatvorenej dňa 22. decembra 2010 medzi Mestom Trenčín a GARANT
PARTNER legal, s.r.o.) pôvodnou žiadosťou zo dňa 21.09.2011, tejto žiadosti však žalovaný nevyhovel,
o čom vydal rozhodnutie dňa 29.09.2011, ktoré bolo na odvolanie žalobcu potvrdené rozhodnutím
vydaným primátorom žalovaného zo dňa 25.10.2011 a odvolanie žalobcu bolo zamietnuté. Obe správne

rozhodnutia boli v dôsledku podanej správnej žaloby predmetom súdneho prieskumu, pričom tunajší
krajský súd obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Vec bola na tunajšom
súde vedená pod sp. zn. 13S/126/2011. Žalobca sa cíti byť ukrátený na svojich právach
postupom žalovaného, keď namiesto sprístupnenia požadovanej informácie, po tom, ako bolo vo veci
rozhodnuté tunajším krajským súdom, ho žalovaný výzvou zo dňa 25.02.2013 (t.j. takmer po
1,5 roku od podania pôvodnej žiadosti) vyzval na doplnenie žiadosti uvedením konkrétnych informácií, o

ktorésprístupneniemážalobcazáujem.Žalobcavžalobezdôraznil,ženavýzvužalovanéhoodoplnenie
svojej žiadosti reagoval a žalovanému oznámil, že žiada kópiu celej správy z právneho auditu. Napriek
uvedenému oznámeniu žalovaný záznamom v spise podľa § 14 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. žiadosť
žalobcu odložil. Žalobca tvrdí, že uvedeným postupom žalovaného bolo porušené jeho
právo na informácie v zmysle čl. 26 Ústavy SR ako i jeho právo na súdnu a inú ochranu v zmysle čl. 46

Ústavy SR. Žalobca je toho názoru, že v danom prípade neexistoval dôvod nemožnosti sprístupnenia
informácie a že bolo povinnosťou žalovaného sa riadne a včas zaoberať jeho žiadosťou a
o tejto vydať riadne odôvodnené rozhodnutie.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.07.2013, ktoré si súd od neho vyžiadal (§ 250j
ods. 6 O.s.p.), navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Zastáva ten názor, že postupoval

správne, keď žiadosť o informácie, potom ako žiadosť nebola riadne doplnená, v súlade s § 14 ods. 3
veta posledná zákona č. 211/2000 Z.z. odložil. Žalovaný zdôraznil, že žalobca v žiadosti označil
iba dokument, o ktorého sprístupnenie má záujem a nie konkrétnu informáciu, pričom podľa žalovaného
pojem informácia nemožno stotožňovať s pojmom dokument. Navyše „Správa z právneho
auditu“ je podľa žalovaného autorským dielom a zároveň i informáciou na opakované použitie, a teda

žalovaný nie je povinný sprístupniť túto informáciu. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že
voči odloženiu žiadosti nie je prípustné odvolanie a nie je ani možné vydať druhostupňové rozhodnutie
(ani fiktívne). Preto žaloba podľa žalovaného smeruje proti rozhodnutiu, ktoré neexistuje (nenastala ani
fikcia vydania fiktívneho rozhodnutia).

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods.

1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi
žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že
žalobe žalobcu je potrebné priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia (oznámenia) žalovaného č. V. zo dňa 17.
apríla 2013, ktorým primátor žalovaného (ako oprávnený orgán žalovaného podľa § 19 ods. 2 zákona

č. 211/2000) oznámil žalobcovi, že jeho žiadosť o sprístupnenie informácie, a to konkrétne žiadosť
žalobcu zo dňa 21.09.2011 (doručená na Mesto Trenčín toho istého dňa t.j. 21.09.2011) o
sprístupnenie kópie celej (kompletnej) Správy z právneho auditu vypracovanej v zmysle čl. I ods. 3 a
4 zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzatvorenej dňa 22. decembra 2010 medzi Mestom Trenčín a
GARANT PARTNER legal, s.r.o. bola v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. odložená záznamom

v spise dňa 19.03.2013, nakoľko napriek výzve nebola doplnená tak, aby obsahovala všetky zákonom
vyžadované podstatné náležitosti s tým, že podanie žalobcu označené ako „Odvolanie proti fiktívnemu
rozhodnutiu o nesprístupnení informácie“ zo dňa 04.04.2013 nie je možné podľa názoru primátora
žalovaného vybaviť v zmysle zákonných ustanovení.

Z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva:Elektronickou poštou žalobca dňa 21.09.2011 požiadal žalovaného o zaslanie (elektronickou poštou na
adresu W.) správy z právneho auditu vypracovanej v zmysle čl. I ods. 3 a 4 zmluvy o poskytnutí právnych
služieb uzatvorenej dňa 22. decembra 2010 medzi Mestom Trenčín a GARANT PARTNER legal, s.r.o..

V nadväznosti na túto žiadosť žalobcu požiadal žalovaný listom zo dňa 22.09.2011 advokátsku
kanceláriu GARANT PARTNER legal, s.r.o., o udelenie súhlasu v súlade s § 11 ods. 1 písm. c) zákona
č. 211/2000 Z.z.. Listom zo dňa 26.09.2011 advokátska kancelária GARANT PARTNER legal, s.r.o.,
oznámila žalovanému, že neudeľuje súhlas so sprístupnením „Správy z právneho auditu“ vypracovanej
v zmysle čl. I ods. 3 a 4 zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzatvorenej dňa 22.12.2010 medzi

Mestom Trenčín a advokátskou kanceláriou GARANT PARTNER legal, s.r.o. s odôvodnením, že Správa
z právneho auditu je autorským dielom v zmysle autorského zákona.

O žiadosti žalobcu na sprístupnenie informácie (žiadosť zo dňa 21.09.2011) rozhodlo Mesto Trenčín
rozhodnutím zo dňa 29.09.2011 tak, že žiadosti žalobcu nevyhovelo s odôvodnením, že správu o
audite vypracovala v zmysle čl. I ods. 3 a 4 zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzatvorenej
22.12.2010 s Mestom Trenčín advokátska kancelária GARANT PARTNER legal, s.r.o., pričom ide v

zmysle autorského zákona o dielo a advokátska kancelária GARANT PARTNER legal, s.r.o., neudelila
súhlas so sprístupnením tohto diela v zmysle §11 ods. 1 písm. c) zákona č. 211/2000 Z.z..

Voči uvedenému rozhodnutiu Mesta Trenčín podal žalobca odvolanie zo dňa 14.10.2011, ktoré bolo
Mestu Trenčín doručené dňa 17.10.2011, o ktorom rozhodol primátor žalovaného dňa 25.10.2011 tak,
že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

Obe rozhodnutia boli v konaní pred tunajším krajským súdom rozhodnutím č.k.
13S/126/2011-48 zo dňa 04.07.2012 zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie podľa
§ 250j ods. 3 O.s.p..

Výzvou na doplnenie žiadosti zo dňa 25.02.2013 vyzvalo Mesto Trenčín žalobcu v zmysle § 14 ods.
2 a 3 zákona č. 211/2000 Z.z., aby svoju neúplnú žiadosť zo dňa 21.09.2011 v lehote desiatich dní

doplnil uvedením konkrétnej informácie, o ktorej sprístupnenie má záujem, v opačnom prípade bude
žiadosť žalobcu odložená. Mesto Trenčín vo výzve uviedlo, že žalobca požiadal o sprístupnenie správy z
právneho auditu vypracovanej v zmysle čl. I ods. 3 a 4 zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzatvorenej
dňa 22. decembra 2010 medzi Mestom Trenčín a GARANT PARTNER legal, s.r.o., pričom podľa názoru
Mesta Trenčín v žiadosti žalobcu chýba bližšia konkretizácia ním požadovanej informácie. Žalovaný v

závere výzvy zdôraznil, že informáciou nie je poskytovanie rôznych dokumentov a ich kópií.

V lehote určenej žalovaným (v lehote 10 dní) oznámil žalobca listom doručeným žalovanému dňa
07.03.2013 a označeným ako „Odpoveď na výzvu na doplnenie žiadosti o sprístupnenie informácií“,
že trvá na tom, že jeho žiadosť o sprístupnenie informácií má všetky zákonné náležitosti, vrátane
jednoznačnej špecifikácie informácií, ktorých sa žiadosť týka. V závere svojho listu žalobca zdôraznil,

že žiada kópiu celej (kompletnej) Správy z právneho auditu.

Žiadosť žalobcu vybavil žalovaný tak, že túto dňa 19.03.2013 v zmysle § 14 ods. 3 zákona č.
211/2000 Z.z. odložil záznamom v spise s odôvodnením, že žalobca žiadal zaslanie „kópie celej
(kompletnej) Správy z právneho auditu“, a keďže zo znenia zákona nemožno vyvodiť, že informáciou je
aj poskytovanie rôznych dokumentov a ich kópií, mesto Trenčín uzavrelo, že napriek výzve správneho

orgánu nebola žiadosť žalobcu zo dňa 21.09.2011 doplnená tak, aby obsahovala všetky zákonom
vyžadované podstatné náležitosti a pre tento nedostatok nebolo možné informáciu sprístupniť.

Pred tým, ako žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho žiadosť podľa § 14 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.
odložil (túto skutočnosť oznámil žalovaný žalobcovi spolu s vybavením jeho odvolania voči fiktívnemu
rozhodnutiu až dňa 23.04.2013, t.j. po vyše 1 mesiaci potom, ako žalovaný žiadosť žalobcu

odložil), podal žalobca dňa 4. apríla 2013 odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupneníinformácií. V odvolaní žalobca uviedol, že na základe výzvy žalovaného doplnil svoju žiadosť
a takto doplnenú žiadosť žalovaný prevzal dňa 7. marca 2013. V zákonnej lehote 8 pracovných dní, t. j.
do 19. marca 2013 bol žalovaný povinný žiadosť vybaviť, teda buď požadované informácie sprístupniť,

alebo vydať písomné rozhodnutie o nesprístupnení informácií, čo však žalovaný neučinil, preto v zmysle
§ 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. došlo nečinnosťou žalovaného k vydaniu rozhodnutia
o zamietnutí žiadosti o informácie, teda k vydaniu tzv. fiktívneho rozhodnutia, ktoré sa považuje za
doručené dňa 22. marca 2013.

Oznámením zo dňa 17.04.2013 primátor žalovaného (ako oprávnený orgán žalovaného podľa § 19 ods.

2 zákona č. 211/2000) oznámil žalobcovi, že jeho žiadosť o sprístupnenie informácie, a to konkrétne
žiadosť žalobcu zo dňa 21.09.2011 o sprístupnenie správy z právneho auditu vypracovanej v
zmysle čl. I ods. 3 a 4 zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzatvorenej dňa 22. decembra 2010 medzi
Mestom Trenčín a GARANT PARTNER legal, s.r.o. bola odložená s tým, že odvolanie žalobcu proti
rozhodnutiu Mesta Trenčín ako správneho orgánu I. stupňa o sprístupnení informácie podľa primátora
nie je možné vybaviť v zmysle zákonných ustanovení. Uvedené oznámenie si žalobca prevzal dňa

23. apríla 2013. Toho istého dňa bola žalobcovi doručená i listina zo dňa 19.03.2013 označená ako
„Oznámenie o odložení žiadosti o poskytnutie informácie zo dňa 21.9.2011“.

Krajský súd v Trenčíne sa podrobne oboznámil s vyššie uvedeným skutkovým stavom veci a dospel
jednoznačne k záveru, že postupom žalovaného bol porušený zákon.

Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na

konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne
skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný
len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne

známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov
pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej
samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre
konanie a rozhodnutie.

Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými

právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako

sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Podľa § 59 ods. 3 správneho poriadku, odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu,
ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti
alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.Krajský súd v Trenčíne konštatuje, že správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci
nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem, z ktorých dôvodov sa postupom a následne
rozhodnutím dopustili takej vady konania, majúcej za následok nezákonnosť ich rozhodnutia, keď ich

rozhodnutia (oznámenia o odložení veci) sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosti
a nedostatok dôvodov.

Krajský súd zdôrazňuje, že listinu primátora žalovaného (ako oprávneného orgánu žalovaného podľa
§ 19 ods. 2 zákona č. 211/2000) č. ÚP-XXXX/XXXX/XXXXX zo dňa 17.04.2013 označenú ako
„Oznámenie k podaniu žiadateľa o sprístupnení informácie“, ktorým oznámil žalobcovi, že jeho žiadosť o

sprístupnenie informácie (žiadosť žalobcu zo dňa 21.09.2011 o sprístupnenie správy z právneho auditu
vypracovanej v zmysle čl. I ods. 3 a 4 zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzatvorenej dňa 22.
decembra 2010 medzi Mestom Trenčín a GARANT PARTNER legal, s.r.o.) bola odložená s tým,
že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Mesta Trenčín ako správneho orgánu I. stupňa o sprístupnení
informácie podľa primátora nie je možné vybaviť v zmysle zákonných ustanovení je potrebné považovať
za rozhodnutie, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu podľa V. časti O.s.p.. Krajský súd v

Trenčíne dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie
(oznámenie) a postup primátora žalovaného, ktorým primátor Mesta Trenčín rozhodoval v konečnej
platnosti o žiadosti žalobcu na poskytnutie požadovaných informácií v zmysle zákona č. 211/2000
Z.z.. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly s
negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia

orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 248 O.s.p.). Uvedené
ustanovenie je súčasne dôležitou interpretačnou pomôckou, pretože výnimky z aplikácie ústavy, i keď
sú ustanovené zákonom, nie je možné vykladať extenzívne, ale reštriktívne. V prípade pochybností nie
je vadou konania, ak súd reštriktívnym výkladom ustanovenia § 248 písm. a/ O.s.p. poskytol účastníkovi
súdnu ochranu v súlade s článkom 152 ods. 4 v spojení s článkom 46 ods. 1, 2 Ústavy slovenskej

republiky. Podľa ustálenej judikatúry - nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. I. ÚS 37/95,
II. ÚS 50/01, I. ÚS 52/02, III. ÚS 183/2003: PL. ÚS 21/08, I. ÚS 354/08) a rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 8Sžf/29/2010, ZSP 5/2011, 5Sžp/5/2011) môžu byť predmetom
preskúmania súdom aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa
dotýkajú alebo, ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických

osôb. Súdna prax ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú,
menia, rušia alebo ktorými môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických
osôb. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané
príslušnýmorgánomverejnejsprávy.Vsúdenejvecinebolomožnéodhliadnuťodskutočnosti,ženapriek
tomu,ževkonanípodľazákonač.211/2000Z.z.niejepovinnosťousprávnehoorgánuvydaťrozhodnutie

v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3 v spojení s § 18 ods. 2 zákona č.
211/2000 Z.z.), oznámenie o odložení žiadosti vážnym spôsobom zasahuje do práv žalobcu, nakoľko sa
mu ním odníma nielen možnosť preskúmania prvostupňového správneho rozhodnutia, ale aj možnosť
preskúmania správneho rozhodnutia súdom v zmysle článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V
danom prípade je potrebné uviesť, že oznámenie o odložení žiadosti bez ohľadu na jeho formu, treba

považovať za procesný úkon správneho orgánu, ktorého obsah má autoritatívny vzťah k jeho adresátovi
(žalobcovi), a že správny orgán v tomto prípade vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, nie iba v
pozícii oznamovateľa. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že oznámenie žalovaného o
odložení žiadosti žalobcu nemožno vylúčiť zo súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.
(pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. augusta 2011 sp. zn. 5Sžf/1/2011,

ktoré je použiteľné v danej otázke na prejednávanú vec).

Pozornosti Krajského súdu v Trenčíne neuniklo, že žalovaný od začiatku (od 21.09.2011)
vie presne identifikovať, akú informáciu žalobca od neho požaduje. Spor medzi žalobcom a žalovaným
je datovaný dňom 21.09.2011, kedy žalobca požiadal o sprístupnenie informácie. Počas celého 1,5 roka
(od 21.09.2011 do 25.02.2013 - kedy žalovaný vyzval žalobcu na doplnenie neúplnej žiadosti) bolo úplne

zrejmé ako žalobcovi tak i žalovanému, že žalobca od žalovaného požaduje celý dokument „právny
audit“, ktorý pre Mesto Trenčín vypracovala advokátska kancelária GARANT PARTNER
legal, s.r.o.. To, že žalobcovi muselo byť zrejmé a zrejmé aj bolo, čo konkrétne žalovaný od
neho žiada vyplýva z viacerých skutočností. Jednak pre Mesto Trenčín bol vykonaný len jeden právny
audit, a to práve advokátskou kanceláriou GARANT PARTNER legal, s.r.o., a práve na

základe zmluvy o poskytnutí právnych služieb zo dňa 22. decembra 2010. Žalobca vo svojejpôvodnej žiadosti zo dňa 21.09.2011 a aj v jej doplnení zo dňa 06.03.2013 špecifikuje svoju požiadavku
na sprístupnenie informácie presne údajmi (audit vypracovaný AK GARANT PARTNER
legal, s.r.o., na základe zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzatvorenej dňa 22. decembra 2010),

ktoré jednoznačne označujú informáciu - dokument, ktorý žalobca od žalovaného žiada. Ďalej žalovaný
obratom po doručení žiadosti o sprístupnenie informácie žiadal AK GARANT PARTNER legal, s.r.o. o
udelenie súhlasu, nakoľko považoval audit (dokument ako celok) za dielo v zmysle autorského zákona.
V neposlednom rade i z vyjadrenia žalovaného, keď žalovaný sa obsiahlo zaoberá rozdielom medzi
informáciou a dokumentom je zrejmé, že žalovaný je uzrozumený s tým, že žalobca od neho

žiada sprístupnenie dokumentu. Nakoniec uvedenú vedomosť potvrdil žalovaný i v samotnej výzve zo
dňa25.02.2013,resp.voznámeníoodloženížiadostizodňa19.03.2013,keďuviedol,žeinformáciounie
je poskytovanie dokumentov a ich kópií, resp. keď výslovne uviedol, cit.: „žalobca žiadal sprístupniť kópiu
celej (kompletnej) Správy z právneho auditu“. V tejto súvislosti nemožno ponechať bez povšimnutia, že
sprístupnenie uvedenej správy z právneho auditu bolo predmetom aj iných konaní na tunajšom súde
(sp. zn. 13S/152/2013, 11S/65/2011), a bolo predmetom aj súdneho prieskumu na Najvyššom súde

Slovenskej republiky pod sp. zn. 6Sži/5/2012, pričom ani Krajskému súdu v Trenčíne, a ani Najvyššiemu
súdu Slovenskej republiky nespôsobovala žiadosť žiadateľa o sprístupnenie „Správy z právneho auditu“
žiadnepochybnostiotom,žeodžalovanéhosažiadasprístupniťcelýdokument-audit.Niettedapochýb,
že žalovaný od začiatku (od 21.09.2011) vie presne identifikovať, akú informáciu žalobca od
neho požaduje. Postup podľa § 14 ods. 2 a 3 zákona č. 211/2000 Z.z. zo strany žalovaného v súdenej

veci nebol namieste, a pokiaľ ho žalovaný aplikoval, porušil tým zákon. Citované ustanovenia nemôžu
byť zneužívané na to, aby správny orgán výzvou v zmysle § 14 ods. 2 a 3 zákona č. 211/2000 Z.z. prinútil
žiadateľa (žalobcu) upraviť svoju žiadosť do podoby, v akej je správny orgán ochotný žiadosti vyhovieť.
Citované ustanovenia § 14 ods. 2 a 3 zákona 211/2000 Z.z. slúžia len na to, aby predmet žiadosti
žiadateľa bol riadne vyšpecifikovaný. Súd opakovane zdôrazňuje, že v súdenej veci bol predmet žiadosti

žalobcu riadne vyšpecifikovaný od začiatku, t.j. od 21.09.2011. Za daného stavu je oznámenie
žalovaného o odložení žiadosti a najmä jeho zdôvodnenie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a
pre nezrozumiteľnosť. Z uvedeného oznámenia nijakým spôsobom nevyplýva, prečo žalovaný po 1,5
roku zmenil svoj názor a ustálil, že žiadosť žalobcu nie je úplná a prečo ho pod sankciou odloženia
žiadosti vyzval na doplnenie. Dôvod uvedenej zmeny názoru nevyplýva ani z oznámenia primátora

Mesta Trenčín, ktoré je predmetom súdneho prieskumu. Zo samotného preskúmavaného rozhodnutia je
zrejmé, že sa primátor touto otázkou vôbec nezaoberal. Celý postup správneho orgánu sa tak súdu javí
ako účelový, v úmysle nesprístupniť žalobcovi požadovanú informáciu a dokonca ako postup, ktorým sa
malo žalobcovi zabrániť preskúmať postup žalovaného. Žalovanému ako povinnej osobe bola doručená
úplná žiadosť na sprístupnenie informácie, jeho povinnosťou bolo žiadosť sprístupniť, alebo

rozhodnúť o odmietnutí požadovanej informácie a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Takýto postup
však v prejednávanej veci dodržaný nebol, čím bol porušený zákon č. 211/2000 Z.z., pričom primátor
Mesta Trenčín tento nezákonný postup nenapravil, ale naopak ho odobril. Jednoducho povedané,
žiadateľ, ktorému nie je vyhovené sa musí z rozhodnutia dozvedieť, prečo mu nebola požadovaná
informácia sprístupnená. Pokiaľ tomu tak nie je, t.j. jeho žiadosti v konečnom dôsledku vyhovené nebolo

a žiadateľ ani nevie prečo, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, je takýto postup správneho
orgánu v rozpore so zákonom a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. Preto súdu nezostávalo iné, ako
žalobe vyhovieť a napadnuté rozhodnutie (oznámenie) pre jeho nepreskúmateľnosť podľa § 250j ods.
2 písm. d) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

V súvislosti s postupom žalovaného nemôže Krajský súd v Trenčíne nepoukázať na ďalšie

porušenie zákona zo strany žalovaného, ktorý spočíva v tom, že žalobca ani nebol zo strany žalovaného
riadne vyzvaný v zmysle ust. § 14 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.. Ako explicitne vyplýva z ust. §
14 ods. 3 veta druhá citovaného zákona, žalovaný bol povinný poučiť žalobcu ako žiadateľa o tom, ako
treba doplniť jeho žiadosť, ktorú povinnosť si žalovaný absolútne nesplnil. Už len z tohto
dôvodu nemal žalovaný zákonný podklad na to, aby žiadosť žalobcu odložil v zmysle ust. § 14 ods. 3

veta posledná citovaného zákona. Pokiaľ totiž výzva žalovaného neobsahovala zákonom predpísané
náležitosti (neobsahovala spôsob, akým má žalobca doplniť svoju žiadosť), má to také právne dôsledky,
ženatakútovýzvunemožnoprihliadať,t.j.platí,žežalovanýnevyzvalžalobcunadoplneniejehožiadosti.
Za daného stavu (keďže žalovaný nevyzval žalobcu na doplnenie jeho žiadosti) bol žalovaný povinný
postupovať v zmysle § 18 v nadväznosti na § 12 zákona č. 211/2000 Z.z. tak, že sprístupní

žalobcom požadovaný dokument po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon
a v rozsahu nesprístupnenia informácií bol žalovaný povinný vydať v zákonom stanovenejlehote písomné rozhodnutie, a to riadne zdôvodnené (§ 46 a § 47 správneho poriadku), s uvedením
skutočností, na základe ktorých je možné posúdiť, aké informácie a z akých dôvodov neboli a nemohli
byť z požadovaného „právneho auditu“ sprístupnené.

Podľa § 250j ods. 6 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie
vydaného podľa osobitného predpisu súd môže vyzvať žalovaný správny orgán, aby v súdom určenej
lehote uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. Ak sa nepreukáže
existencia dôvodov pre nesprístupnenie informácie, súd v rozsudku uloží osobe povinnej
sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu.

Keďže žalobca sa v žalobnom petite domáhal i uloženia povinnosti sprístupniť žalobcovi „Správu z

právneho auditu“ vypracovanú v zmysle čl. I ods. 3 a 4 zmluvy o poskytnutí právnych
služieb uzatvorenú dňa 22. decembra 2010 medzi Mestom Trenčín a GARANT PARTNER
legal, s.r.o., žalovaný bol zo strany tunajšieho krajského súdu v zmysle § 250j ods. 6 O.s.p. vyzvaný
výzvou zo dňa 26.06.2013, č.k. 13S/94/2013-14 na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 15
dní (t.j. na uvedenie dôvodov, pre ktoré nebolo možné zo strany žalovaného požadovanú informáciu

sprístupniť). Uvedenú výzvu si žalovaný prevzal 28.06.2013, a na túto reagoval vyjadrením k žalobe zo
dňa15.07.2013.Vosvojomvyjadrenízodňa15.07.2013žalovanýuviedoltridôvody,prektorépodľajeho
názoru nebolo možné sprístupniť požadovaný dokument (správu z právneho auditu), a to 1. že „Správa
z právneho auditu“ je autorským dielom, 2. že v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. je možné sprístupňovať
len konkrétne informácie a nie celý dokument a 3. že „Správa z právneho auditu“ je informáciou na

opakované použitie, a teda žalovaný nie je povinný sprístupniť túto informáciu. Súd sa však s týmito
dôvodmi nestotožnil.

Krajský súd v Trenčíne predovšetkým považuje za potrebné zdôrazniť, že napriek výslovnej žiadosti,
aby žalovaný súdu predložil kompletný administratívny spis, žalovaný súdu predložil administratívny spis
neobsahujúci „Správu z právneho auditu“, ktorá je podstatou celého sporu. Túto povinnosť si žalovaný

nesplnil ani v ďalších konaniach vedených na tunajšom súde (sp. zn. 13S/152/2013, 11S/65/2011,
13S/126/2011, príp. v konaní pred NS SR, sp. zn. 6Sži/5/2012), predmetom ktorých
bolo práve sprístupnenie tejto správy z právneho auditu. Pre úplnosť súd dodáva, že v konaní vedenom
na tunajšom súde pod sp. zn. 13S/152/2013 bol súčasťou administratívneho spisu len 4 - stranový
dokument v pdf. formáte, z ktorého vyplýva len to, že právny audit sa týkal štyroch oblastí, a to konkrétne

samosprávne predpisy mesta (bod I.), pracovnoprávna oblasť (bod II.), zmluvné vzťahy mesta (bod III.),
právne konanie mesta a rozpočtové organizácie mesta (bod IV.), teda zrejme nie celý audit, za
ktorý mal žalovaný podľa zmluvy vyplatiť advokátskej kancelárii GARANT PARTNER legal, s.r.o. odplatu
9.600,- € vrátane DPH. Súdu nebolo zo strany žalovaného ani uvedené, či predmetná správa z právneho
auditu je obsiahlym a členeným dokumentom, či obsahuje nejaké prílohy a pod.. V tejto

súvislosti súd zdôrazňuje, že bolo povinnosťou žalovaného, aby súdu nielen predložil uvedenú správu
z právneho auditu, ale aby aj súdu uviedol dôvody a právne úvahy akými sa riadil pri ustálení záveru,
že nie je možné predmetnú správu z právneho auditu sprístupniť, a to vo vzťahu ku
každej jednotlivej časti právneho auditu samostatne. Ak totiž čo aj len jedna časť právneho auditu spĺňa
podmienky sprístupnenia, nemôže byť žiadosti o sprístupnenie celého právneho auditu nevyhovené v

celku, ale musí byť aspoň čiastočne právny audit sprístupnený, t.j. žalovaný teda nemôže
v súdenej veci odmietnuť sprístupniť celý právny audit len s poukazom na to, že časť tohto právneho
auditu nie je možné sprístupniť. Z uvedeného dôvodu bol žalovaný povinný sa vyjadriť k možnosti resp.
nemožnosti sprístupnenia jednotlivých častí právneho auditu osobitne, ktorú povinnosť si nesplnil.

Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že predmetný právny audit je autorským dielom, keďže

žalovaný na podporu svojho tvrdenia neuviedol žiaden argument. Tunajší súd má čiastočné poznatky
o predmetnom právnom audite, keď v spise tunajšieho súdu sp. zn. 13S/152/2013
sa nachádza 4 - stranový dokument v pdf. formáte, z ktorého vyplýva len to, že právny audit sa týkal
štyroch oblastí, a to konkrétne samosprávne predpisy mesta (bod I.), pracovnoprávna oblasť (bod II.),
zmluvné vzťahy mesta (bod III.), právne konanie mesta a rozpočtové organizácie mesta (bod IV.). Súd

konštatuje, že uvedený štvorstranový dokument nemá atribúty autorského diela. Súd zastáva ten názor,
že skutočnosť, že niekto je pôvodcom určitého dokumentu automaticky neznamená, že ide o tvorivúčinnosť. Autorské dielo ako výsledok tvorivej činnosti je jedinečné a nemôže pochádzať od nikoho iného,
ako práve od autora. Ak od odlišných osôb môže pochádzať zhodný výsledok duševnej činnosti, nejde o
autorské dielo, ale ide o produkt netvorivej, rutinnej činnosti. Uvedený štvorstranový dokument je vskutku

produktom rutinnej činnosti, nemožno teda v žiadnom prípade hovoriť o autorskom diele. Iné znalosti o
právnom audite žalovaný súdu neposkytol, jeho obsah (obsah právneho auditu) žalovaný nevymedzil
ani rámcovo. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje, že žalovaný nepreukázal, že správa z právneho
auditu je autorským dielom.

Námietka žalovaného, že nemal povinnosť v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. sprístupniť „Správu z

právneho auditu“, s odôvodnením, že ide o dokument, nie je podľa názoru tunajšieho krajského súdu
taktiež namieste. Uvedený záver nevyplýva ani z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, na ktoré sa žalovaný
odvoláva (sp. zn. 3Sž/16/2004, sp. zn. 5Sži/4/2009, 2Sžo/190/2008 ako
i iné). Práve naopak, z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 08.04.2005, sp. zn. 3Sž/16/2004
jednoznačne vyplýva, že žalobca mohol žiadať od žalovaného kópiu správy z právneho
auditu a bolo následne na žalovanom (pokiaľ bol toho názoru, že uvedený dokument nie je možné

žalobcovi v celosti sprístupniť), aby žalobcu riadne vyzval (s poučením, ako treba žiadosť doplniť) na
doplnenie jeho žiadosti s tým, že pokiaľ tak žalovaný neučinil, ako tomu bolo i v súdenej
veci (to, prečo tunajší súd konštatuje, že žalovaný nevyzval žalobcu na doplnenie jeho žiadosti je
uvedené vyššie), bol žalovaný povinný postupovať v zmysle § 12, § 18 zákona č. 211/2000 Z.z. tak, že
sprístupní žalobcovi ním požadovaný dokument po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje

zákon a v rozsahu nesprístupnenia informácií bol žalovaný povinný vydať v zákonom stanovenej lehote
písomnérozhodnutie,atoriadnezdôvodnené(§46a§47správnehoporiadku),suvedenímskutočností,
na základe ktorých je možné posúdiť, aké informácie a z akých dôvodov neboli a nemohli byť z
požadovaného „právneho auditu“ sprístupnené.

Pokiaľ ide o rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na závery ktoré sa žalovaný odvoláva, v týchto sa

uvádza, cit.: „Zo znenia zákona (zákona č. 211/2000 Z.z.) nemožno vyvodiť, že informáciou
je aj poskytovanie rôznych dokumentov a ich kópií o právnych úkonoch (kúpne či iné zmluvy), ktoré
sú súhrnom množstva údajov a ujednaní rôznej povahy, požívajúcich rôznu ochranu, a to tretím
osobám, ktoré nie sú subjektmi právnych vzťahov založených uvedenými úkonmi (nie sú zmluvnými
stranami)“. Krajský súd v Trenčíne zdôrazňuje, že uvedený právny názor nemožno vytrhnúť z celkového

kontextu rozsudku, ale je ho potrebné interpretovať v súvislosti s ostatnými názormi vyjadrenými v
týchto rozsudkoch Najvyššieho súdu SR a s prihliadnutím i na skutkové okolnosti konkrétneho prípadu.
Napríklad v už spomenutom rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 08.04.2005, sp. zn.
3Sž/16/2004 je ďalej uvedené, cit.: „Podľa názoru súdu požiadavka žalobcu na
poskytnutie dokumentu nezbavuje žalobcu povinnosti špecifikovať, ktorých informácií sa žiadosť týka,

čo do obsahu“ a v ďalšej časti spomínaného rozsudku je uvedené, cit.: “Keďže žiadosť o sprístupnenie
informácií vyplývajúcich z obsahu investičnej zmluvy či uvádzaného materiálu o podporných opatreniach
do automobilového priemyslu nebola žalobcom špecifikovaná a žalovaný sám nevyužil možnosť danú
ustanovením § 14 ods. 3 zákona, a nepožiadal, aby žalobca neúplnú žiadosť doplnil,
bol súd toho názoru, že žalovaný mal postupovať podľa § 12 zákona tak, že sprístupní jednotlivé

informácie zo zmluvy a ďalšieho materiálu, vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií,
pri ktorých to ustanovuje zákon“. Pokiaľ ide o skutkové okolnosti nemožno
podľa názoru tunajšieho súdu prehliadnuť, že pri posudzovaní sprístupnenia dokumentov v prípadoch
riešených Najvyšším súdom SR sa vždy riešila otázka sprístupnenia právne zložitej dvoj - trojstrannej
zmluvy, často s medzinárodným prvkom, nikdy nie sprístupnenie dokumentu povahou totožnou ako je v

súdenej veci „Správa o právnom audite“, o ktorom dokumente je dôvodné sa domnievať (keďže súd má
poznatky len o existencii 4 - stranového dokumentu, a žalovaný doposiaľ v žiadnom z prebiehajúcich
konaní ani rámcovo neuviedol obsah predmetného právneho auditu), že svojou povahou ide o relatívne
právne jednoduchý dokument (nie je tak zložitý, ako vyššie uvedené zmluvy), v čom je podstatný rozdiel.
Krajský súd v Trenčíne konštatuje, že závery spomínaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR je potrebné

interpretovať tak, že pokiaľ ide o dokumenty, ktoré obsahujú množstvo údajov a ujedaní rôznej
povahy, z ktorého dôvodu tieto dokumenty požívajú rôznu ochranu, a nemôžu byť z tohto dôvodu v
celostiakokópiežiadateľovisprístupnené(napr.zdôvoduochranyobchodnéhotajomstvaaleboochrany
informácií dôverného charakteru), nezbavuje to povinnú osobu (v tomto prípade žalovaného) povinnosti
sprístupniť jednotlivé informácie zo zmluvy a ďalšieho materiálu, vrátane sprievodných informácií po

vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Povinnej osobe (žalovanému)je samozrejme zachované právo v zmysle ust. § 14 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. vyzvať žiadateľa
(žalobcu) na doplnenie neúplnej žiadosti, čomu korešponduje to, že požiadavka žalobcu ako žiadateľa
naposkytnutiedokumentunezbavuježalobcupovinnostišpecifikovať,ktorýchinformáciísažiadosťtýka.

Toto všetko vyššie uvedené sa však vzťahuje len na prípady, v ktorých je predmetom sprístupnenia
zložitý (spravidla právne zložitý) dokument (ktorý okrem informácií obsahuje i údaje a ujednania rôznej
povahy), o ktorý prípad však pri „správe o právnom audite“ evidentne nejde. Nemožno teda mechanicky
vychádzať z toho, že dokument nie je informáciou v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z.. To, či je určitý
dokument„len“informáciou,aleboisúhrnommnožstvaďalšíchúdajovaujednaníjedanéjehosamotným

obsahom (úplný obsah dokumentu žiadateľ zásadne nepozná, preto mu nemožno brániť v tom, aby
žiadal od povinnej osoby sprístupnenie celého dokumentu). Tunajší súd je teda toho názoru, že
pokiaľ žiadateľ (žalobca) bude žiadať od povinnej osoby (žalovaného) kópiu „jednoduchého“ dokumentu
(ako je tomu i v súdenej veci, keď správu z právneho auditu nemožno na základe doposiaľ dostupných
informácií považovať za v nejakom smere zložitý dokument), nezostane povinnej osobe (žalovanému)
nič iné, ako žiadateľovi (žalobcovi) vyhotoviť kópiu požadovaného dokumentu. Tunajší súd zdôrazňuje,

že zákon o slobodnom prístupe k informáciám je realizáciou čl. 17 ods. 5 Listiny základných
práv a slobôd, preto výklad pojmu informácia nesmie fakticky zužovať rozsah ústavou zaručených práv.
V súlade s ústavou a komunitárnym právom je potrebné pojem informácia vykladať
tak, že za informáciu je potrebné považovať akýkoľvek textový (prípadne grafický)
obsah listín, takže vyhotovenie kópií listín je v podstate jediným racionálnym prostriedkom sprístupnenie

požadovaných informácií ich žiadateľovi.

Tunajší krajský súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku žalovaného, že správu z právneho auditu
nemôže žalovaný sprístupniť žalobcovi z dôvodu, že ide o informáciu na opakované použitie.
Nedôvodnosť tejto námietky je daná už len tým, že správu z právneho auditu, i keď v obmedzenom
rozsahu žalovaný poskytol minimálne subjektu „D., F.“, a preto je žalovaný povinný túto správu z

právneho auditu poskytnúť i žalobcovi, inak by porušil ust. § 21e ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.. K
samotnej povahe „správy z právneho auditu“, t.j. či ide o informáciu na opakované použitie sa tunajší
súd nemá dôvod vyjadrovať, nakoľko zodpovedanie tejto otázky nemá žiaden vplyv na rozhodnutie vo
veci samej.

Z vyššie popísaných dôvodov, keďže žalovaný v konaní nepreukázal dôvody nespristúpnenia žalobcom

požadovaného dokumentu, súd výrokom tohto rozhodnutia uložil žalovanému povinnosť sprístupniť
žalobcovi „Správu z právneho auditu“ vypracovanú v zmysle čl. I ods. 3 a 4 zmluvy
o poskytnutí právnych služieb uzatvorenú dňa 22. decembra 2010 medzi Mestom Trenčín a GARANT
PARTNER legal, s.r.o..

Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napádaného rozhodnutia a

procesného postupu predchádzajúceho jeho vydaniu konštatuje, že žalovaný sa neriadil dôsledne
zákonnými ustanoveniami na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi. Rozhodnutie žalovaného ako vyplýva
z vyššie uvedeného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. S
poukazom na to Krajský súd v Trenčíne podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie
(oznámenie) žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní je

žalovaný viazaný výrokom tohto rozsudku o povinnosti sprístupniť žalobcovi „Správu z právneho auditu“
vypracovanú v zmysle čl. I ods. 3 a 4 zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzatvorenú dňa 22. decembra
2010 medzi Mestom Trenčín a GARANT PARTNER legal, s.r.o., a to v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku, keďže dlhšia lehota nebola súdom vo výroku určená (§ 160 ods. 1 veta pred
bodkočiarkou O.s.p. v nadväznosti na § 246c ods. 1 O.s.p.).

Krajský súd v Trenčíne záverom zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou
napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je
právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach
rovnako. Pokiaľ ide o konkrétny prípad, v obdobnej veci tunajší súd už opakovane rozhodoval (sp. zn.
13S/152/2013, 11S/65/2011), jeho rozhodnutie bolo potvrdené Najvyšším súdom Slovenskej republiky

(sp. zn. 6Sži/5/2012), preto niet žiadneho dôvodu, aby sa súd v súdenej veci odchýlil od skôr prijatého
právneho názoru potvrdeného i Najvyšším súdom Slovenskej republiky.Pre úplnosť súd dodáva, že podľa ustálenej súdnej praxe žalovaným je správny orgán, a to aj v
prípade, keď rozhodnutie vydané v II. stupni správneho konania, v danom prípade žalobou napadnuté
rozhodnutie, vydala osoba, ktorá stojí na jeho čele (primátor mesta), keďže právnu subjektivitu v

ponímaní rozhodovania v oblasti verejnej správy má Mesto Trenčín a nie primátor. V tejto
súvislosti je potrebné uviesť, že ustanovenie § 250 ods. 4 O.s.p. explicitne určuje žalovaného a preto
jeho správne označenie nie je podstatnou náležitosťou žaloby, inak povedané, vychádzajúc zo zásady
„iura novit curia“ nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu nemá za následok negatívne
rozhodnutie súdu, či už v podobe zastavenia konania pre nesplnenie procesných podmienok alebo

zamietnutia žaloby, nakoľko s kým má konajúci súd konať, má sám správne rozpoznať. Nesprávne
označenie žalovaného správneho orgánu Krajský súd v Trenčíne napravil z úradnej povinnosti a ďalej
konal s Mestom Trenčín ako so žalovaným (pozri aj rozsudok NS SR sp. zn. 6 Sži/5/2012 zo dňa
24.04.2013).

K povahe práva na prístup k informáciám Krajský súd v Trenčíne záverom uvádza, že niet
pochýb o tom, že prihlásením sa Slovenskej republiky k princípom demokratického právneho štátu, resp.

prijatím Listiny základných práv a slobôd a Ústavy Slovenskej republiky došlo aj u nás k prechodu od
koncepcie diskrétnosti verejnej správy (štátnej správy i samosprávy) k princípu publicity
správy (t.j. jej otvorenosti a transparentnosti). Tým sa zmenilo základné právne - filozofické východisko
pri riešení otázky prístupu verejnosti k informáciám o činnosti verejnej správy v tom zmysle,
že teraz majú v zásade všetci právny nárok na prístup ku všetkým informáciám okrem tých, ktoré sú

osobitným zákonom a taxatívne a iba z nevyhnutných dôvodov vylúčené. Zmyslom
informovanosti občanov o verejnej moci je pre túto moc samu esenciálnou spätnou väzbou,
kvalitatívnym faktorom a zároveň aj poistkou proti zneužitiu. Ďalším nepopierateľným
významom subjektívneho a tým aj vynútiteľného práva na informácie je jeho funkcia kontrolná vo vzťahu
k fungovaniu verejnej moci. Dostatočne rozsiahly, jednoduchý a rýchly prístup k informáciám má tiež

priaznivý vplyv na dôveru občanov v demokratické inštitúcie a na ich ochotu podieľať sa na verejnom
živote. Situácie, kedy samotné získavanie podkladových informácií robí občanom problémy, sú pre nich
demotivujúce, pretože tým nadobúdajú pocit nemožnosti účinne ovplyvniť správu vecí verejných.

Podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti
žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.

Základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo veciach zastupovania v konaniach
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je v zmysle ust. § 11 ods. 4 veta prvá vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. jedna šestina výpočtového základu, čo predstavuje v roku 2013 suma 130,16
euro a v roku 2014 suma 134 euro (na súdenú vec sa nevzťahuje veta druhá cit. ust. § 11 ods.
4, keďže nejde o žiadne z konaní tam uvedených). Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd podľa

cit. ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony
právnej služby po 130,16 € - prevzatie a prípravu právneho zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/
vyhl. č. 655/2004 Z.z.), podanie správnej žaloby (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 1 úkon
právnej služby po 134 € - účasť na pojednávaní (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004
Z.z.), 2 x 7,81 € a 1 x 8,04 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), cestovné 72,74 € (§ 16

ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), náhrada za stratu času 120,60 € za 9 polhod. po 13,40 € (§ 17 ods. 1
vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 20 % DPH 122,26 € (§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Úhrnom tak súd priznal
žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 733,58 €, ktoré v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. v
spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. je žalovaná povinná zaplatiť k rukám advokáta žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne,
cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a

s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie
na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie,alebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.