Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. september 2011

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/235/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110226615
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2011:7110226615.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľky: U. L., nar. X.X.XXXX,

bytom v F., P. č.XX, zastúpenej: E..H. D., advokátka, so sídlom v F., H. M. č.X proti odporcovi: B. B. F.,
so sídlom Y. F.Š., Š. č.XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpenému: E..J. Š., advokát, so sídlom v F., F.o č.XX,
v konaní o určenie, že výpoveď zo zmluvy o nájme nebytového priestoru je neplatná, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

P r i z n á v a odporcovi právo na náhradu trov konania proti navrhovateľke vo výške 327,56 EUR,
ktorú je navrhovateľka povinná zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcu E..J. Š., advokáta, v lehote
15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom, doručeným súdu dňa 2.11.2010 domáhala, aby súd určil, že výpoveď zo dňa

28.9.2010 zo zmluvy o nájme nebytového priestoru č.007/NP/2003, ktorú dňa 1.8.2003 uzavrel odporca
ako prenajímateľ s navrhovateľkou ako nájomcom, je neplatná. Zároveň sa domáhala aj priznania práva
na náhradu trov konania.

Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila skutočnosťami, že dňa 1.8.2003 uzavrela s odporcom zmluvu o
nájme nebytových priestorov na dobu neurčitú, za účelom prevádzkovania bufetu v areáli Zoologickej
záhrady Košice. Listom zo dňa 28.9.2010 dal odporca navrhovateľke výpoveď z predmetnej zmluvy
z dôvodu údajného neplnenia zmluvných povinností podľa článku V zmluvy. Navrhovateľka tvrdila, že
svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy si po celý čas zmluvného vzťahu riadne plnila a nie je si vedomá

žiadneho porušenia zmluvných povinností. Vykonala všetky úhrady voči odporcovi z titulu nájmu a

služiebspojenýchsnájmom,ktorébolinesporné,riadneavčas.Navrhovateľkamalazato,ževýpoveďje
okrem iného i zmätočná a nezrozumiteľná, čo ju činí absolútne neplatnou podľa ustanovenia § 37 ods.1
Občianskeho zákonníka. Nájomnou zmluvou bolo medzi účastníkmi konania totiž dohodnuté, že túto
zmluvu možno ukončiť, okrem iných spôsobov, i výpoveďou zo strany prenajímateľa s jednomesačnou
výpovednou lehotou, v prípade, že nájomca mešká s platením nájomného o viac ako dva mesiace.
Odporca však ako dôvod výpovede uviedol neplnenie zmluvných povinností podľa článku V zmluvy. V
tomto prípade odporca nebol oprávnený dať navrhovateľovi výpoveď z nájmu z dôvodu jeho údajného

neplnenia zmluvných povinností podľa článku V bodu 1 zmluvy s jednomesačnou výpovednou lehotou.
Naliehavosťprávnehozáujmunaurčeníneplatnostivýpovedeodôvodnilanavrhovateľkatým,žeexistuje
reálne riziko, že navrhovateľka postupom odporcu, ktorý je v evidentnom rozpore so zákonom, nebude
môcť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, čím utrpí značnú majetkovú ujmu.Odporca žiadal návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že dodatkom č.6/2010 k
nájomnej zmluve zo dňa 31.3.2010 bol článok V nájomnej zmluvy doplnený o článok 2.2, podľa ktorého
hodnota spotrebovanej elektrickej energie mala byť nájomcovi účtovaná za jednotlivé kalendárne

mesiace podľa skutočného odberu odpočítaného prenajímateľom na inštalovanom elektromere, na
základe dodávateľských faktúr, s uplatnením DPH. V súlade s týmto dodatkom odporca vyúčtoval
navrhovateľke spotrebu elektrickej energie za obdobie od 1.6.2010 do 30.6.2010 faktúrou č.9129 zo
dňa 13.7.2010 so splatnosťou do 27.7.2010. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka bola v omeškaní so
zaplatením tejto faktúry, a teda s platbou za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom, viac

ako dva mesiace, v súlade s článkom VII bod 2 zmluvy o nájme sa odporca rozhodol dať navrhovateľke
výpoveď z nájmu.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomnavrhovateľkyaoboznámenímlistinnýchdôkazovtvoriacichobsah
spisu a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci:

Zo zhodných prednesov účastníkov konania, ako aj z písomnej zmluvy, súd zistil, že účastníci konania
uzavreli dňa 1.8.2003 v písomnej forme zmluvu o nájme nebytového priestoru č.007/NP/2003, na

základe ktorej odporca ako prenajímateľ prenechal navrhovateľke ako nájomkyni do užívania nebytový
priestor - Bufet u Čierneho vlka, nachádzajúci sa v areáli Zoologickej záhrady Košice o celkovej výmere
89,04 m2, s tým, že nájomca bude predmet nájmu využívať na svoju podnikateľskú činnosť za účelom
prevádzkovania bufetu - občerstvenia. Nájom bol uzatvorený na dobu neurčitú.

Z článku V nájomnej zmluvy s názvom Nájomné a úhrada za služby vyplýva, že navrhovateľka ako

nájomkyňa sa zaviazala platiť odporcovi ako prenajímateľovi nájomné a úhradu za služby, ktorých
poskytovanie je spojené s nájmom dňom vzniku nájmu. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 5.333,-
Sk mesačne, ktoré sa navrhovateľka zaviazala platiť vopred mesačne vždy do 5.dňa príslušného
kalendárneho mesiaca na účet prenajímateľa.

Z článku VIII zmluvy vyplýva, že jej neoddeliteľnú súčasť tvorí výpočtový list.

Z výpočtového listu zo dňa 1.8.2003 súd zistil, že dohodnutá výška nájomného spolu vo výške 5.333,-
Sk mesačne pozostáva: 1. z jednej dvanástiny ročného nájomného ( 37.593,-

Sk), t.j. vo výške 3.133,-Sk, 2.mesačnej zálohovej platby za vodu a vodné a stočné vo výške 200,-Sk,
3. mesačnej zálohovej platby za elektrickú energiu vo výške 800,-Sk, 4. mesačnej zálohovej platby za
odvoz odpadu a smetí vo výške 100,-Sk, 5. mesačnej zálohovej platby za ostatné služby (žumpa) vo

výške 100,-Sk a 6. nájomného za zariadenie (vybavenie) priestorov vo výške 1000,-Sk.

Z článku VII, označeného „Skončenie nájmu“, bod 1 zmluvy vyplýva, že prenajímateľ môže písomne
vypovedať zmluvu o nájme, ak:

a/ nájomca užíva nebytový priestor v rozpore s touto zmluvou,

b/ nájomca alebo osoby, ktoré s ním užívajú priestor, napriek písomnému upozorneniu hrubo porušujú

pokoj alebo poriadok.

Výpovedná lehota bola dohodnutá v dĺžke troch mesiacov, s tým, že začína plynúť prvého dňa mesiaca
nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvnej strane.

Z článku VII bod 2 zmluvy vyplýva, že zmluvné strany zároveň zakotvili právo prenajímateľa vypovedať
zmluvu aj v prípade, že nájomca mešká s platením nájomného o viac ako dva mesiace, s tým, že

výpovedná lehota je v takomto prípade jednomesačná a začína plynúť prvým dňom nasledujúceho
mesiaca po doručení výpovede druhej zmluvnej strane.Zo zhodných prednesov účastníkov konania, ako aj listinných dokladov súd zistil, že zmluva o nájme
nebytových priestorov bola menená viacerými dodatkami (dodatok č.1/2006 zo dňa 26.4.2006, dodatok
č.2/2007 zo dňa 9.5.2007, dodatok č.4/2008 zo dňa 30.5.2008, dodatok č5/2009 zo dňa 31.3.2009),

naposledy dodatkom č.6/2010 zo dňa 31.3.2010 (č.l.50 spisu), ktorými bola menená najmä výška
dojednaného nájomného. Na tieto zmeny potom nadväzovali aj výpočtové listy, obsahujúce špecifikáciu
celkovej úhrady za užívanie.

Z obsahu posledného dodatku k zmluve č.6/2010 zo dňa 31.3.2010 vyplýva, že zmluvné strany sa
dohodli na doplnení článku V nájomnej zmluvy o bod 2.2, podľa ktorého hodnota spotrebovanej
elektrickej energie bude nájomcovi účtovaná za jednotlivé kalendárne mesiace podľa skutočného

odberu odpočítaného prenajímateľom na inštalovanom elektromere, na základe dodávateľských faktúr,
s uplatnením DPH.

Listom zo dňa 29.7.2010 (č.l.27) navrhovateľka žiadala odporcu o prehodnotenie podielov na
jednotlivých nákladových položkách súvisiacich so spotrebovanou elektrickou energiou, s poukazom
na skutočnosť, že obdržala faktúru č.9105 zo dňa 14.6.2010, ktorou jej bola vyúčtovaná spotreba

elektrickej energie za obdobie máj 2010 vo výške 89,29 EUR. Navrhovateľka v liste uviedla, že k odpočtu
elektromeru nemá žiadne výhrady. Výhrady má k určeniu jednotkovej ceny v dôsledku neobjektívneho
združovania nákladových položiek pri refakturácii spotreby voči čiastkovému odberateľovi. Z prijímacej
pečiatky, ktorou je predmetný list opatrený, je zrejmé, že tento list bol doručený odporcovi dňa 2.8.2010.

Z faktúry č.9105 (č.l.28 spisu) zo dňa 14.6.2010 súd zistil, že odporca vyfakturoval navrhovateľke

spotrebu elektrickej energie v bufete Čierny vlk za obdobie od 1.5.2010 do 31.5.2010 vo výške 89,29
EUR, s dňom splatnosti 28.6.2010.

V písomnej odpovedi zo dňa 23.8.2010 na vyššie uvedený list navrhovateľky (č.l.29 spisu) odporca
uviedol, že Zoologická záhrada Košice ako odberateľ elektrickej energie platí

dodávateľovi VSE za jeden KW/h 0,166 EUR. V tejto cene sú započítané všetky vedľajšie náklady a

spotrebná daň. Zoologická záhrada navrhovateľke ako čiastkovému odberateľovi refakturuje skutočnú
cenu za jeden KW/h, t.j. 0,166 EUR.

Odporca vypovedal nájomnú zmluvu zo dňa 1.8.2003 listom zo dňa 28.9.2010 (č.l.30 spisu) s poukazom
na článok VII bod 2 zmluvy z dôvodu neplnenia zmluvných povinností podľa článku V zmluvy, pre
nezaplatenie dohodnutej výšky platieb za služby spojené s nájmom nebytového priestoru za obdobie od

13.7. do 27.9.2010, s tým, že obdobie omeškania platby faktúry č.9129 ku dňu výpovede je 63 dní.

Navrhovateľka potvrdila, že výpoveď z nájmu nebytových priestorov obdržala dňa 28.9.2010. Na túto
reagovala listom svojej právnej zástupkyne zo dňa 8.10.2010 (č.l.31 spisu), s tým, že výpoveď pokladá
za neplatnú a trvá na ďalšom pokračovaní nájmu. V liste poukázala na písomné námietky zo dňa
29.7.2010 voči určovaniu jednotkovej ceny za spotrebu elektrickej energie spočívajúcu v neobjektívnom

združovaní nákladov položiek podľa refakturácii spotreby podľa čiastkovému odberateľovi, s tým,
že týmto námietkam sa odporca v dostatočnej miere nevyjadril a neodôvodnil spôsob fakturácie a
neposkytol adekvátne vysvetlenie.

Z faktúry č.9129 zo dňa 13.7.2010 so splatnosťou dňa 27.7.2010 (č.l.52 spisu) súd zistil, že odporca ako
prenajímateľ vyfakturoval navrhovateľke ako nájomkyni spotrebu elektrickej energie v zmysle zmluvy o

nájme nebytových priestorov s poukazom na dodatok č.6/2010 za obdobie od 1.6.2010 do 30.6.2010 vo
výške 128,75 EUR. Prílohu faktúry tvorila dodávateľská faktúra VSE za elektrinu.Z faktúry č.9077 zo dňa 13.5.2010 (č.l.61 spisu) súd zistil, že odporca ako prenajímateľ vyfakturoval
navrhovateľkeakonájomkynispotrebuelektrickejenergiezaobdobieod1.1.2010do30.4.2010vovýške
6,83 EUR, so splatnosťou 27.5.2010.

Z výdavkových a príjmových pokladničných dokladov (č.l.76 a 77 spisu) súd zistil, že navrhovateľka
zaplatila odporcovi dňa 24.5.2010 sumu 167,19 EUR za účelom úhrady faktúry č.9057 (nájomné
za mesiac máj 2010), dňa 24.5.2010 zaplatila sumu 6,83 EUR za účelom úhrady faktúry č.9077
(vyúčtovanie spotreby elektrickej energie za obdobie od 1.1.2010 do 30.4.2010), dňa 23.6.2010 zaplatila
sumu 167,19 EUR titulom úhrady faktúry č.9088 (nájomné za mesiac jún 2010) a dňa 29.6.2010 zaplatila

sumu 89,29 EUR za účelom úhrady faktúry č.9105 ( vyúčtovanie spotreby elektrickej energie za mesiac
máj 2010).

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 1.10.2010 súd zistil, že navrhovateľka zaplatila odporcovi
sumu 200 EUR ( účel platby - zálohová platba za elektrinu ).

Odporca uviedol, že zo sumy, ktorú navrhovateľka zaplatila dňa 1.10.2010 vo výške 200 EUR, bola
suma 128,75 EUR započítaná na úhradu faktúry č.9129, teda na úhradu tej faktúry, s platením ktorej

bola navrhovateľka v omeškaní a pre ktorú jej bola daná výpoveď z nájmu; zostávajúca suma 71,25
EUR bola započítaná na čiastočnú úhradu faktúry, ktorou bola vyúčtovaná spotreba elektrickej energie
za mesiac júl 2010.

Podľa ustanovenia § 720 Občianskeho zákonníka, nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje
osobitný zákon.

Podľa ustanovenia § 3 ods.1 zákona č.116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení
neskorších právnych predpisov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému
(ďalej len nájomca) zmluvou o nájme (ďalej len zmluva).

Podľa ustanovenia § 3 ods.3 citovaného zákona, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať
predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia a ak nejde o nájom na

neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.

Podľa ustanovenia § 3 ods.4 citovaného zákona, ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je
neplatná.

Podľa ustanovenia § 7 citovaného zákona, ak výška nájomného alebo úhrada za prenájom nie je
upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

Podľa ustanovenia § 10 citovaného zákona, ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i
nájomca oprávnený vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak.

Podľa ustanovenia § 12 citovaného zákona, výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak;
počíta sa od prvého mesiaca nasledujúceho prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

Podľa ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,

zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ustanovenia § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti výpovede z nájomného vzťahu,

založeného zmluvou o nájme. Vzhľadom k tomu, že ide o určovaciu žalobu, v zmysle ust. § 80
písm.c/ O.s.p. sa súd primárne zaoberal otázkou, či je v danom prípade daný naliehavý právny záujem
navrhovateľky na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo právo navrhovateľa alebo
právny vzťah, na ktorom je zúčastnený, ohrozené alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne
postavenie stalo neistým. Súd sa stotožnil s odôvodnením naliehavého právneho záujmu navrhovateľky

napožadovanomurčení,pretoževdanomprípadejezrejmé,žeprávnyvzťah,ktorýbolmedziúčastníkmi
konania založený nájomnou zmluvou, odporca považuje za skončený z dôvodu výpovede z nájmu a
navrhovateľka dôvodnosť predmetnej výpovede spochybňuje a trvá na ďalšom pokračovaní nájomného
vzťahu v súlade so zmluvou. Rozhodnutie súdu o určení neplatnosti resp. platnosti výpovede teda
zásadným spôsobom rieši právne postavenie navrhovateľa v danom právnom vzťahu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané a ani medzi účastníkmi konania nebolo sporné,
že dňa 1.8.2003 uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov č.007/NP/2003, na základe ktorej
odporca ako prenajímateľ prenechal navrhovateľke ako nájomkyni do užívania nebytový priestor - Bufet
u Čierneho vlka na dobu neurčitú za účelom prevádzkovania podnikateľskej činnosti navrhovateľky.
Predmetnúzmluvusúdpoprávnejstránkeposudzovalpodľazákonač.116/1990Zb.onájmeapodnájme

nebytových priestorov, ktorý je zákonom lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, ktorý v
ust. § 720 odkazuje úpravu nájmu a podnájmu nebytových priestorov na špeciálny zákon. Samotnú
zmluvu o nájme uzavretú medzi účastníkmi konania súd vyhodnotil ako platnú; zmluva obsahuje
zákonom podpísané základné náležitosti a je uzavretá v zákonom vyžadovanej písomnej forme (§ 3
ods.3citovanéhozákona). Obsahujedohoduopredmeteaúčelenájmu,ovýškeasplatnostinájomného,

ako aj o spôsobe jeho platenia, ako aj čas, na ktorý sa nájom uzaviera.

Medzi účastníkmi konania taktiež nebolo sporné, že v priebehu trvania nájomného vzťahu založeného
nájomnou zmluvou bola navrhovateľke zo strany prenajímateľa (odporcu) daná výpoveď z nájmu, a to
listom zo dňa 28.9.2010, ktorá bola doručená navrhovateľke dňa 28.9.2010.

Výpoveď je jednostranný právny úkon jednej zo zmluvných strán, smerujúci k zániku záväzkovo-

právneho vzťahu, založeného medzi nimi zmluvou ( § 34 ods.1, § 582 ods.1 Občianskeho zákonníka, §
10 zákona č.116/1990 Zb. ). Musí ísť o výslovný prejav vôle adresovaný druhému účastníkovi. Vzhľadom
k tomu, že ide o adresný právny úkon, vyžaduje sa, aby bol doručený druhému účastníkovi, resp. aby sa
dostal do jeho osobnej dispozičnej sféry. Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov pre platnosť
výpovede z nájmu, okrem písomnej formy, nepredpisuje žiadnu osobitnú náležitosť ( § 10 zákona ).

V danom prípade nebolo medzi účastníkmi sporné, že výpoveď z nájmu bola učinená v zákonom
požadovanejpísomnejforme,akoaj,žebolariadnedoručenánavrhovateľkeakonájomkyni.Súdsateda
zaoberal platnosťou predmetného právneho úkonu z hľadiska všeobecných náležitostí, požadovaných
zákonom pre platnosť všetkých právnych úkonov ( § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka ).

Navrhovateľka namietala absolútnu neplatnosť výpovede podľa ust. § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka,

spoukazomnedostatokurčitostiazrozumiteľnostivýpovede;tvrdila,ževýpoveďtrpívadamiprejavuvôle
z dôvodu, že odporca ako dôvod výpovede uviedol neplnenie zmluvných povinností, čo je výpovedný
dôvod zakotvený v článku VII bod 1 zmluvy, ku ktorému sa viaže trojmesačná, nie jednomesačná
výpovedná lehota.Právny úkon je nezrozumiteľný, ak jeho obsah je vyjadrený tak nejasne, že ani pomocou interpretačného
pravidla v zmysle ust. § 35 ods.2 a 3 Občianskeho zákonníka nemožno ustáliť, čo sa ním chcelo vyjadriť.

Právny úkon je neurčitý, keď je síce zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce

vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť ani prostredníctvom
interpretačného pravidla v zmysle ust. § 35 ods.2 a 3 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom k tomu, že v danom prípade bola výpoveď z nájmu učinená v písomnej forme, určitosť
a zrozumiteľnosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a je daná najmä obsahom tejto
listiny. Súd konštatoval, že i bez použitia výkladových pravidiel sú zrozumiteľnosť i určitosť predmetnej
výpovede nepochybne poznateľné zo samotného textu výpovede a nemôže vzbudzovať pochybnosti

ani u tretích osôb, ktoré neboli účastné daného zmluvného vzťahu. Súd pri konštatovaní tohto záveru
vychádzal z nižšie uvedených úvah:

Zákon č.116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v ust. § 10 zakotvuje právo oboch
zmluvných strán, prenajímateľa i odporcu vypovedať zmluvu a to aj bez uvedenia dôvodu, ak nebolo
dohodnuté inak. Citované ustanovenie je dispozitívnej povahy, teda umožňuje zmluvným stranám

dojednať dôvody, pre ktoré môže byť daná výpoveď.

V danom prípade, z obsahu článku VII zmluvy o nájme je zrejmé, že zmluvné strany zakotvili do obsahu
zmluvy dôvody, pre ktoré môže byť výpoveď daná, jednak zo strany prenajímateľa a jednak zo strany
nájomcu. V článku VII bod 2 zmluvy o nájme sa zmluvné strany dohodli, že prenajímateľ je oprávnený
zmluvu vypovedať aj v prípade, že nájomca mešká s platením nájomného o viac ako dva mesiace.

Z textu písomnej výpovede je zrejmé, že odporca dal navrhovateľke výpoveď práve s poukazom na
uvedený dôvod ( a s poukazom na citovaný článok VII bod 2 zmluvy ). Vo výpovedi konkretizoval,
že výpoveď je daná z dôvodu neplnenia zmluvných povinností podľa článku V zmluvy ( ktorý článok
upravuje nájomné a úhrady za služby spojené s nájmom), pretože neboli zaplatené dohodnuté platby za
služby spojené s nájmom za obdobie od 13.7.2010 do 27.9.2010, pričom obdobie omeškania s platbou

faktúry č.9129 je ku dňu výpovede 63 dní.

Súd mal za to, že vôľa odporcu, tak ako bola vtelená do výpovede z nájmu, je objektívne pochopiteľná,
inak povedané, možno ju adekvátne vnímať bez rozumných pochybností o jej obsahu. Jazykové
vyjadrenie vôle odporcu, tak ako je uvedené vo výpovedi, je z hľadiska gramatického (t.j. z hľadiska
možného významu jednotlivých použitých pojmov), logického (t.j. z hľadiska vzájomnej náväznosti

použitýchpojmov),čisystematického(t.j.zhľadiskaradeniapojmovvštruktúreceléhoprávnehoúkonu),
objektívne pochopiteľné.

Skutočnosť, že odporca na začiatok textu výpovede použil slovné spojenie „neplnenie zmluvných
povinností podľa článku V zmluvy“, nemožno samo osebe, odtrhnuto od ostatného textu vyhodnotiť ako
výpoveď danú podľa článku VII bod 1 zmluvy, pretože v nadväzujúcom texte odporca jasne špecifikoval,

že výpoveď bola daná z dôvodu, že navrhovateľka 63 dní, teda viac ako dva mesiace, mešká s
dohodnutou platbou za služby spojené s nájmom, konkrétne s platbou, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou
č.9129.Odporcazároveňpoukázalnakonkrétnyčlánok(VIIbod2)zmluvyauviedolajdĺžkuvýpovednej
doby, viažucej sa k tomuto dôvodu výpovede. Uvedené skutočnosti vo svojom súhrne vedú k záveru,
že dôvod výpovede je špecifikovaný dostatočne zrejme tak, aby nebol zameniteľný s iným dôvodom

výpovede.

Po vyriešení otázky platnosti výpovede z vyššie uvedených hľadísk sa teda súd zaoberal otázkou, či
v danom prípade bol daný dôvod, pre ktorý bola navrhovateľke daná výpoveď z nájmu nebytových
priestorov.Z obsahu zmluvy o nájme uzavretej účastníkmi konania, v znení pre účinnosťou Dodatku č.6/2010 k
zmluve zo dňa 31.3.2010 je zrejmé, že nájomné, vrátane zálohových platieb za vodné a stočné, elektrinu
a ďalšie dohodnuté položky tvoriace celkovú úhradu za užívanie, bola navrhovateľka povinná platiť spolu

v dojednanej výške mesačne vopred vždy do 5.dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Uzavretím
Dodatku č.6/2010 zo dňa 31.3.2010 došlo k zmene nájomnej zmluvy v časti článku V ( Nájomné a úhrada
za služby ), podľa ktorého už navrhovateľka nemala platiť zálohové platby za elektrickú energiu, ale jej
spotreba mala byť účtovaná za jednotlivé kalendárne mesiace, podľa skutočného odberu.

Faktúra č.9129 zo dňa 13.7.2010, pre nezaplatenie ktorej bola navrhovateľke daná výpoveď, bola
splatná dňa 27.7.2010. Odporkyňa nepopierala, že predmetnú faktúru, ktorou jej bola vyúčtovaná

spotreba elektrickej energie za obdobie mesiaca jún 2010, včas nezaplatila. Potvrdila, že faktúru
osobne prevzala v mesiaci júl 2010. Z uvedeného vyplýva, že v deň dania výpovede (28.9.2010) bola
navrhovateľka v omeškaní s platbou viac ako dva mesiace.

Navrhovateľka sa bránila, že faktúru nezaplatila z dôvodu, že správnosť vyúčtovania namietala už vo
vzťahu k faktúre č.9105 zo dňa 14.6.2010, vzťahujúcej sa na predchádzajúce obdobie - mesiac máj

2010. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka tak učinila listom zo dňa 29.7.2010.
Navrhovateľka mala za to, že reklamácia vyúčtovania sa vzťahuje aj na faktúru č.9129 za nasledujúce
účtovné obdobie mesiaca jún 2010, pretože odporca relevantným spôsobom na reklamáciu nereagoval.

Súd sa s vyššie uvedenou argumentáciou navrhovateľky nestotožnil. Vychádzajúc z dohody zmluvných
strán, vyjadrenej v Dodatku č.6 k zmluve, podľa ktorej mala byť ( a aj bola ) spotreba elektrickej energie

účtovaná osobitnými faktúrami za jednotlivé kalendárne mesiace, mal súd za to, že každé vyúčtovanie
a jeho správnosť je potrebné posudzovať osobitne. Pokiaľ teda navrhovateľka namietala správnosť
vyúčtovania za mesiac máj 2010, nemožno jej reklamáciu automaticky vzťahovať aj na ďalšie účtované
obdobie. Pokiaľ mala navrhovateľka výhrady aj voči ďalšiemu vyúčtovaniu za obdobie mesiaca jún 2010,
mala uplatniť reklamáciu vzťahujúcu sa aj na toto vyúčtovanie, t.j. k faktúre č.9129. Uvedený záver

podporuje napokon aj fakt, že navrhovateľka zaplatila aj reklamované vyúčtovanie spotreby elektrickej
energie za mesiac máj 2010, vyúčtovanej faktúrou č.9105.

Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti súd uzavrel, že dôvod výpovede, uplatnený odporcom, bol daný.

Súd sa nestotožnil ani s tvrdením navrhovateľky, že odporca postupoval v rozpore s dobrými mravmi,
keď vzhľadom na výšku dlžnej čiastky a skutočnosť, že nebytové priestory mala v dlhodobom nájme,

jej dal výpoveď z nájmu.

Podľa ust. § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

V právnej teórii i súdnej praxi je ustálené, že výkonom práva v zmysle ust. § 3 ods.1 Občianskeho

zákonníka sa rozumie uplatňovanie existujúcich subjektívnych občianskych práv spôsobom, ktorý
objektívne právo svojim subjektom dovoľuje a ktorý zároveň smeruje

k výsledku objektívnym právom sledovanému; typicky ide o jednanie, ktoré má znaky právneho úkonu.
Výkon práva, uskutočňovaný pod ochranou právneho poriadku teda pojmovo vylučuje protiprávnosť.
Zákazom výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka dal

zákonodarca najavo, že môže nastať aj situácia, kedy chovanie podľa práva sleduje nemravné ciele
alebo má nemravné dôsledky.Výpoveď z nájmu nebytových priestorov je, ako už súd uviedol vyššie, jednostranný právny úkon,
zakotvený v Občianskom zákonníku ako aj v osobitnom zákone č.116/1990 Zb. o nájme a podnájme
nebytových priestorov, ktorý oprávňuje prenajímateľa prejaviť vôľu smerujúcu k ukončeniu nájomného

vzťahu a to buď bez uvedenia dôvodov (§ 10 zákona č.116/1990 Zb.) alebo z dôvodov, ktoré si vzhľadom
na dispozitívnosť citovaného zákonného ustanovenia zmluvné strany upravili zmluvne ako výpovedné
dôvody. Omeškanie s platením nájomného a úhrad za služby, poskytovanie ktorých je s nájmom
spojené, vo všeobecnosti patrí medzi základné výpovedné dôvody. Sankcionuje sa neplnenie základnej
povinnosti nájomcu, ktorou je platenie úhrady za užívanie predmetu nájmu riadne a včas. Výpoveď je

teda zákonom dovolené chovanie prenajímateľa.

V danom prípade, ako už súd uzavrel vyššie, odporca využil svoje zákonné (a zmluvné) oprávnenie
zmluvu o nájme vypovedať práve z dôvodu omeškania odporkyne s úhradou platby za službu,
poskytovanú spolu s nájmom, pričom sumu, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou č.9129, nemožno pokladať
za zanedbateľnú (128,75 EUR). Výpoveďou navrhovateľ sledoval cieľ predpokladaný zákonom -
skončenie nájomného vzťahu. Súd takéto chovanie nepovažuje za rozporné s dobrými mravmi.

Zhrnúc vyššie uvedené súd rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.

Podľa ust. § 145 O.s.p., účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov

predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie cit. ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p. a odporcovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie svojho práva
proti navrhovateľke, ktorá vo veci úspech nemala. Okrem náhrady trov konania vo veci samej odporcovi
v zmysle ust.§ 145 O.s.p. patrí aj náhrada trov predbežného opatrenia. O návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia súd rozhodoval v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 12 C 189/2010
( č.l.6,7 spisu ).

Trovy odporcu predstavujú trovy právneho zastúpenia, keďže odporcu v tomto spore, ako aj v konaní
o predbežnom opatrení zastupoval advokát.

Právny zástupca navrhovateľa vyčíslil trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 327,56 EUR.

Základná sadzba tarifnej odmeny podľa § 11 ods.1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení účinnom od
1.1.2009, je za jeden úkon právnej služby, ktorú právny zástupca vykonal v roku 2010 vo výške jednej
trinástiny výpočtového základu, t.j. 55,49 EUR. V zmysle ust. § 14 ods.3 citovanej vyhlášky patrí
právnemu zástupcovi odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby, t.j. vo výške 27,75 EUR za

úkony, vykonané v konaní o predbežnom opatrení a to za prípravu a prevzatie zastúpenia (6.12.2010)
a za odvolanie proti rozhodnutiu o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 8.12.2010, spolu vo výške
55,50 EUR. Podľa ustanovenia § 16 ods.3 citovanej vyhlášky patrí právnemu zástupcovi aj tzv. režijný
paušál vo výške 1/100-iny výpočtového základu za úkony právnej služby vykonané v roku 2010 - teda
dva krát 7,21 EUR.

Základná sadzba tarifnej odmeny podľa § 11 ods.1 citovanej vyhlášky je za jeden úkon právnej služby,
ktorú právny zástupca vykonal v roku 2011 vo výške 1/13-iny výpočtového základu, t.j. 57,00 EUR.
V zmysle ust. § 14 ods.3 citovanej vyhlášky patrí právnemu zástupcovi odmena v tejto sadzbe za
nasledujúce úkony právnej služby, vykonaní v konaní vo veci samej: príprava a prevzatie zastúpenia(23.1.2011), písomné vyjadrenie k návrhu (26.1.2011), účasť na pojednávaní konanom dňa 30.5.2011
a dňa 12.9.2011, spolu vo výške 228 EUR. Podľa ustanovenia § 16 ods.3 citovanej vyhlášky patrí
právnemu zástupcovi aj tzv. režijný paušál vo výške 1/100-iny výpočtového základu za úkony právnej

služby vykonané v roku 2011 - teda štyri krát 7,41 EUR.

Spolu odmena a režijný paušál činia 327,56 EUR.

V súlade s ustanovením § 149 ods.1 O.s.p. súd zaviazal navrhovateľku, aby priznanú náhradu trov
konania zaplatila odporcovi k rukám jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia, prostredníctvom súdu,

proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

Podľa ust. § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.