Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. august 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžo/22/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2010200352
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:2010200352.2

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. T. Y., Q. XX, F., zastúpeného Mgr.
Petrom Cúthom, advokátom so sídlom Laurinská 18, Bratislava, proti žalovanému: Ústav na výkon trestu
odňatia slobody, Priečinok 72, Hrnčiarovce nad Parnou, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 958646/1-2008 z 23. septembra 2008, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu
v Trnave č. k. 14S/35/2010-137 z 21. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/35/2010-137 z 21.
novembra 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Krajský súd v Trnave podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.") zastavil konanie vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného 958646/1-2008 z
23. septembra 2008 z dôvodu, že žalobca sa domáhal preskúmania takých rozhodnutí a postupov,
ktoré nemožno považovať za rozhodnutie orgánov verejnej správy. Podľa krajského súdu rozhodnutie
o uložení disciplinárneho trestu odsúdenému vo výkone trestu odňatia slobody vydané podľa zákona
č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone trestu odňatia slobody") patrí do oblasti právnej úpravy
verejného práva trestnoprávneho charakteru a nie je ho možné považovať za rozhodovanie orgánu
verejnej správy. Rozhodnutia a postupy boli prijaté v rámci výlučnej právomoci týkajúcej sa realizácie
výkonu trestu odňatia slobody uloženého na základe právnej úpravy Trestného zákona a Trestného
poriadku, nemôžu byť teda predmetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Dozor
nad zachovávaním zákonnosti pri ukladaní disciplinárnych trestov podľa zákona o výkone trestu odňatia
slobody je zverený orgánom prokuratúry. Krajský súd tiež poukázal na to, že siedma časť zákona o
výkone trestu odňatia slobody okrem dozoru prokuratúry upravuje aj kontrolu výkonu trestu v ústave, v
rámci nej však nepripúšťa preskúmavanie rozhodnutí súvisiacich s výkonom trestu v rámci správneho
súdnictva. Aplikácia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a následný prieskum
vydaných rozhodnutí je zákonom vyhradený len pre prípady rozhodnutí taxatívne uvedených v § 100
zákona o výkone trestu odňatia slobody.

Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby
odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru boli
uznesením krajského súdu porušené jeho ústavné práva a slobody (najmä právo na súdnu a inú právnu
ochranu). Nesúhlasil s argumentáciou krajského súdu, že rozhodnutie žalovaného bolo prijaté v rámci
výlučnej právomoci týkajúcej sa realizácie výkonu trestu odňatia slobody uloženého na základe právnej
úpravy Trestného zákona a Trestného poriadku. Podľa žalobcu na základe uvedených trestnoprávnych
predpisov bol žalobcovi uložený trest odňatia slobody a nie disciplinárny trest, ktorý má byť predmetom
tohto súdneho prieskumu. Žalobca považuje spájanie rozhodnutia žalovaného s uložením trestu za
nelogické a neodôvodňujúce zaradenie disciplinárneho trestania do oblasti trestného práva. Správa
väzenstva, vrátane konania o uložení disciplinárneho trestu na základe administratívnoprávnych noriem,

ktorými sú ustanovenia zákona o výkone trestu odňatia slobody upravujúce konanie o disciplinárnych
previneniach, je výkonom verejnej správy. Zbor väzenskej a justičnej stráže je v zmysle § 1 ods. 1
zákona č. 4/2001 Z. z. orgánom verejnej správy na seku výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody,
ktorý má formu ozbrojeného bezpečnostného zboru, pričom podľa § 4 ods. 1 psím. l/ citovaného
zákona pôsobí ako orgán činný v trestnom konaní len vo vymedzenom rozsahu. Z uvedeného podľa
žalobcu vyplýva, že príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže pri ukladaní disciplinárnych trestov za
disciplinárne previnenia odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody nerozhodujú v postavení orgánov
činných v trestnom konaní, ale v postavení správneho orgánu. Žalobca tiež uviedol, že zákon o výkone
trestu odňatia slobody v znení účinnom do 1. januára 2014 nijako nevylučoval rozhodnutie o uložení
disciplinárneho trestu zo súdneho prieskumu, aj keď túto možnosť výslovne neuvádzal.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol uznesenie krajského súdu ako vecne správne
potvrdiť. Podľa žalovaného trestnoprávny charakter ukladania disciplinárneho trestu podľa zákona
o výkone trestu odňatia slobody vyplýva zo samotného faktu, že ide o súčasť trestného konania,
ktoré má svoj základ a úpravu v Trestnom zákone a v Trestnom poriadku. Poukázal tiež na to, že
uvedené disciplinárne trestanie je špecifickou zákonnou úpravou a v žiadnom prípade ju nemožno
zovšeobecňovať, či stotožňovať so všeobecnou úpravou správneho konania. Ak by zákonodarca chcel,
aby sa pri disciplinárnom konaní vo výkone trestu postupovalo podľa Správneho poriadku, taxatívne by
to uviedol v osobitnom zákone, tak ako pri iných konaniach, ktoré boli v zákone uvedené a ktoré boli
vedené podľa Správneho poriadku (zavinených trovách a zvýšených trovách výkonu trestu, náhrade
škody na majetku štátu v správe ústavu, zhabaní veci). Žalovaný tiež v odvolaní vyslovil pochybnosť, či
žalobca podal odvolanie včas, nakoľko napadnuté uznesenie krajského súdu bolo žalobcovi doručené
7. januára 2013 a odvolanie žalobcu bolo doručené súdu 23. januára 2014.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie
krajského súdu a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť.

Predmetom preskúmania v prejednávanej veci je rozhodnutie o disciplinárnom previnení odsúdeného
vo výkone trestu odňatia slobody, za ktorý mu bol podľa § 52 ods. 3 písm. a/ zákona o výkone trestu
odňatia slobody uložený disciplinárny trest - pokarhanie. Skutková podstata disciplinárneho deliktu
odsúdeného spočívala v porušení § 39 písm. b/ zákona o výkone trestu odňatia slobody, spočívajúceho v
nesplnení pokynu príslušníka zboru, aby odsúdený odovzdal kľúč od uzamknutej miestnosti samosprávy
na stanovište oddielovej služby.

Preskúmanie rozhodnutí v správnom súdnictve vyplýva z generálnej klauzuly zakotvenej v čl. 46
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky s negatívnou enumeráciou vyplývajúcou z § 248 Občianskeho
súdneho poriadku, pričom z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa
základných práv a slobôd. Pre preskúmateľnosť rozhodnutí správnych orgánov nie je rozhodujúce, či sa
na ich konanie a rozhodnutie vzťahuje alebo nevzťahuje Správny poriadok, rozhodujúcim je skutočnosť,
či rozhodnutím došlo k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností fyzických osôb a právnických
osôb alebo či práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti boli týmto rozhodnutím dotknuté (§ 244
ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Preto aj pre preskúmateľnosť rozhodnutia o
správnom disciplinárnom delikte súdom nie je potrebné, aby sa na konanie o ňom vzťahovali všeobecné
predpisy o správnom konaní (bližšie k tomu napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Sžo/21/2011 z 31. októbra 2011). Zákon o výkone trestu odňatia slobody v znení rozhodnom
pre prejednávanú vec výslovne nevylučoval možnosť preskúmania rozhodnutia o disciplinárnom delikte
odsúdeného súdom, preto je potrebné aplikovať generálnu klauzulu a zistiť, či sa rozhodnutie o
disciplinárnom delikte mohlo dotknúť práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu (pozri
napríklad rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/39/2011 z 18. apríla 2012, sp.
zn. 2Sžo/46/2011 z 22. augusta 2012).

Najvyšší súd Slovenskej republiky zastáva názor, že rozhodnutie o disciplinárnom delikte odsúdeného
nemôže byť bez ďalšieho vylúčené zo súdneho prieskumu preto, že sa naň nevzťahuje Správny
poriadok alebo preto, že sa expressis verbis v osobitnom zákone nenachádza odkaz na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia o disciplinárnom previnení súdom v správnom súdnictve. V takom prípade je
potrebné aplikovať všeobecný predpis, ktorým je v tomto prípade Občiansky súdny poriadok a Ústava
Slovenskej republiky, a podľa neho skúmať, či disciplinárnym rozhodnutím došlo k zásahu do práv,

právom chránených záujmov a povinností žalobcu. Keďže sa krajský súd týmito otázkami nezaoberal,
rozhodol predčasne, čím odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.

Pokiaľ sa jedná o argumenty žalovaného, že uplatňovanie disciplinárnej právomoci na odsúdených
počas výkonu trestu odňatia slobody má za cieľ dosiahnutie účelu uloženého trestu, najvyšší
súd uvádza, že s týmto tvrdením nemožno nesúhlasiť. Zároveň je však potrebné dodať, že z
uvedeného nemožno vyvodiť záver, že rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu odsúdenému je
rozhodnutím trestnoprávnej povahy podliehajúce procesnému postupu podľa Trestného poriadku, resp.
že rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy. Disciplinárna
zodpovednosť voči odsúdenému je uplatňovaná podľa zákona o výkone trestu odňatia slobody,
realizuje sa až počas výkonu trestu odňatia slobody, teda až po zavŕšení (právoplatnom skončení)
trestného konania a nie je trestným konaním v zmysle Trestného poriadku. Žalovaný je vo vzťahu k
odsúdenému spravujúcim orgánom, ktorý plní úlohy súvisiace s výkonom trestu odňatia slobody, ktorý
bol odsúdenému právoplatne uložený súdom.

Na základe vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie
Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/35/2010-137 z 21. novembra 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku, v ktorom je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení. V ďalšom konaní bude krajský súd skúmať, či
disciplinárnym rozhodnutím došlo k zásahu do práv, právom chránených záujmov a povinností žalobcu
a podľa toho bude následne postupovať v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi
predpismi. V ďalšom konaní rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku).

Najvyšší súd preskúmal aj procesnú námietku žalovaného týkajúcu sa včasného podania odvolania
žalobcom a dospel k záveru, že táto námietka nebola opodstatnená a odvolanie proti uzneseniu
krajského súdu podal žalobca v zákonnej pätnásťdňovej lehote. Napadnuté uznesenie krajského súdu
bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 7. januára 2014 a odvolanie proti nemu bolo na poštovú
prepravu podané dňa 22. januára 2014, z čoho vyplýva, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1
v spojení s § 57 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.