Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Stará Ľubovňa
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Lampartová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Er/313/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513205254
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8513205254.1
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, pr. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36
613 843 proti povinnému: L. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Z. XX o vymoženie 543,59 eur s prísl. takto
r o z h o d o l :
Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava
zo dňa 18.9.2013 o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie vedenej u súdneho exekútora pod sp.
zn. EX 20900/2013.
o d ô v o d n e n i e :
Oprávnený podal exekútorovi dňa 16.9.2013 návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 543,59 eur
s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. v Bratislave spisová značka SR 09314/12
zo dňa 5.2.2013. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.
Súd preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie,
exekučného titulu a priloženej dohody o uzavretí splátkového dlhu a uznaní záväzku zistil, že právny
predchodca oprávneného, spol. Slovenská sporiteľňa, a.s., uzavrel s povinným dňa 20.12.2005 zmluvu
č. XXXXXXXXX o kontokorentnom úvere. Túto zmluvu vyhodnotil rozhodcovský súd ako zmluvu o
úvere, ktorá mala spotrebiteľský charakter. Právny predchodca oprávneného uzavrel s oprávneným dňa
24.3.2011 zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postúpil pohľadávku oprávnenému. Dňa
21.3.2012 uzavrel povinný s oprávneným dohodu o uzavretí splátkového dlhu a uznaní záväzku (ďalej
len dohoda), v ktorej povinný uznal čo do dôvodu a výšky záväzok zo zmluvy vo výške istiny 402,48 eur
a v sume 83,04 eur predstavujúcej náklady na inkasné konanie.
Súčasťou tejto dohody boli aj body upravujúce splatenie záväzku v splátkach a rozhodcovskú
doložku, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno, 841
04 Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské
konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom
ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, alebo b) pred Rozhodcovským súdom
zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Kmeťova 13, 040 01 Košice jediným rozhodcom
ustanoveným predsedom Rozhodcovského súdu, a to v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom
tohto rozhodcovského súdu alebo c) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok). Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu
o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto dohody vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskejdoložky. Ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
Keďže povinný neplatil riadne a včas dlžnú sumu, oprávnený sa obrátil na Stály rozhodcovský
súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. v Bratislave s návrhom, aby bol povinný
zaviazaný na zaplatenie 543,59 eur, úroku z omeškania vo výške 39,30 eur, úroku z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 392,48 eur od 24.4.2012 do zaplatenia, nákladov inkasného konania vo výške 83,04
eur a trov konania. Uvedený súd návrhu oprávneného v celom rozsahu vyhovel.
Podľa § 243d ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného
v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,
vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na
základenávrhunavykonanieexekúciepodanéhopotejtolehotenemožnoudeliťpoverenienavykonanie
exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
Podľa § 2 ods. 1 prvej vety zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 36 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol
exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa§23aods.1zák.č.634/1992Zb.oochranespotrebiteľaúčinnéhovčaseuzavretiazmluvyoúvere
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonník účinného v čase uzatvorenia dohody spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvnépodmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.
Podľa§53ods.2Občianskehozákonníkúčinnéhovčaseuzatvoreniadohodyzaindividuálnedojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonník účinného v čase uzatvorenia dohody ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonník účinného v čase uzatvorenia dohody, za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník účinného v čase uzatvorenia dohody neprijateľné podmienky
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonník účinného v čase uzatvorenia dohody zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonník účinného v čase uzatvorenia dohody v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd podľa § 44 ods. 2 EP preskúmava
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z
hľadiska ich súladu so zákonom. V tomto štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre
poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu
na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či bol
vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych
predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie,
v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti,
zrozumiteľnostiapresnostioznačeniasubjektovprávapovinnostíavyjadreniauloženejpovinnosti,ktorá
sa má nútene vykonať). Vychádza sa pritom z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a
z exekučného titulu.
Je nepochybné, že právny predchodca oprávneného s povinným uzavreli zmluvu o úvere. Uvedený typ
zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej strane
je tiež nepochybné, že povinný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá uzatvorením
zmluvy zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým právny predchodca oprávneného pri
poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Uzavretá
zmluva pritom spĺňa spotrebiteľskej zmluvy v zmysle citovaného § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb.
o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere. Vzhľadom na túto skutočnosť a
vzhľadom na povahu zmluvných strán mala táto zmluva spotrebiteľský charakter. Uzavretá zmluva,
podobne ako aj rozhodcovská zmluva, resp. doložka sú pritom formulárové zmluvy, ktorých obsah
druhá strana nemá možnosť meniť a ktorú právny predchodca oprávneného/oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania dohôd rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Súd sa preto zameral na kontrolu exekučného titulu a rozhodcovskej doložky, ktorá bola podkladom
pre konanie rozhodcovského súdu berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej
zmluvnej podmienky a teda či rozhodcovská doložka nespôsobuje hrubý nepomer v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka). Slovenská republika má
v zmysle práva EÚ záväzok zabezpečiť, aby nekalé podmienky nezaväzovali spotrebiteľov v záujme
zvýšenia kvality života. Značná časť zabezpečenia tohto záväzku spočíva práve na súdoch a ich
rozhodovacej činnosti, bez ktorej by sa tento záväzok nemohol dosiahnuť.Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve, či všeobecných obchodných podmiekach alebo ide o formulárovú
zmluvu pripravenú vopred dodávateľom. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu rozhodne o právach a právom
chránených záujmoch účastníkov zmluvného vzťahu s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z
pôvodnej zmluvy súkromná osoba.
Znenie rozhodcovskej doložky je v danom prípade uvedené v dohode o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku, ktorý má spolu 5 bodov a je upravená v samostatnom odseku. Jej znenie sa na
prvý pohľad nejaví ako neprijateľné, keďže umožňuje riešenie sporov buď pred rozhodcovským súdom
alebo pred príslušným všeobecným súdom s tým, že výber jednej z alternatív je na žalobcovi, teda
na prvý pohľad zodpovedá požiadavke § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, keď nevyžaduje
od spotrebiteľa, aby spory s veriteľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Napriek tomu súd
túto rozhodcovskú zmluvu považuje za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú, pretože nespĺňa
podmienku individuálneho dojednania.
Pri posudzovaní individuálnosti dojednania zmluvnej podmienky v spotrebiteľskom vzťahu súd vychádza
z citovaného § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská doložka bola vopred pripravená
oprávneným a povinný sa s ňou mohol oboznámiť pred podpisom uznania záväzku, avšak v tejto
časti nemohol ovplyvniť obsah dohody o uznaní záväzku. Zákon síce nevylučuje možnosť riešenia
sporov v rozhodcovskom konaní aj v spotrebiteľských veciach, súd je však toho názoru, že ak má
byť rozhodcovská zmluva, resp. doložka, uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, a teda ako individuálne dojednaná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými
riešeniami a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. Z predloženej rozhodcovskej
doložky nevyplýva, že povinnému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, predovšetkým čo
znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho dôsledky. Absentujú akékoľvek
informácie o podstatných skutočnostiach a následkoch rozhodcovského konania, ktoré sú potrebné pre
naozaj slobodné rozhodnutie spotrebiteľa so znalosťou veci, ako napr. o záväznosti rozhodcovského
rozsudku, voči ktorému zväčša nie je prípustný opravný prostriedok v zmysle dvojinštančnosti konania
(ako je tomu napr. v súdnom konaní pred všeobecnými súdmi, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa
môže na základe odvolania preskúmať druhostupňový súd; súd za opravný prostriedok nepovažuje
žalobu o zrušenie rozhodcovského konania), alebo o tom, že touto dohodou sa riešenie sporov prenáša
na súkromnú osobu, ako ani poučenie aspoň o základnom procesnom postupe rozhodcovského súdu
a o právach a povinnostiach povinného v prípadnom rozhodcovskom konaní. Je len ťažké predstaviť si
rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke a jeho skutočnú vôľu uzavrieť rozhodcovskú doložku,
ak spotrebiteľ nepozná jej reálny obsah, resp. nepozná procesné pravidlá konania pred rozhodcovským
súdom. Spotrebiteľ tak možno (ak vôbec) bol formálne oboznámený, že uzatvára aj rozhodcovskú
doložku, avšak jednoznačne nebol poučený o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy
so zameraním na potenciálne zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v
porovnaní so súdnym konaním. Z úradnej činnosti súdu sa javí, že predkladanie rozhodcovských
zmlúv, či doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej
zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o
individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Takéto postupy je podľa názoru súdu možné označiť za
nekalé obchodné praktiky, pričom na tomto nič nemení technika predkladania rozhodcovských zmlúv,
resp. doložiek - t.j. buď inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok, alebo neskôr
do dohody o uznaní dlhu, ani skutočnosť, že je prípadne spotrebiteľovi umožnené v určitej krátkej
lehote odstúpiť od takéhoto zmluvného dojednania. Za tohto stavu súd uvedenú rozhodcovskú doložku
nepovažoval za individuálne dojednanú.
Neplatnosť rozhodcovskej doložky spôsobuje, že rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor
medzi účastníkmi konania, a preto ním vydaný rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu
rozporu exekučného titulu so zákonom.Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa
doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.