Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. august 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7Er/29/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109217089
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Králiková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6109217089.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so
sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 424 436, (predtým APOLLO zdravotná poisťovňa,
a.s.), právne zast. JUDr. Alexandrou Štefánikovou, advokátkou, so sídlom Komenského 12D, 974 01
Banská Bystrica, proti povinnému R. A., V.. XX.XX.XXXX, P. Q. XX, XXX XX Q., štátny občan SR, na
vymoženie pohľadávky vo výške 206,67 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr.

Stanislavou Kolesárovou, Exekútorský úrad Banská Bystrica, Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, pod
spis. zn. EX 1098/09, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .

Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 42,95 Eur a to v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému
na vymoženie pohľadávky vo výške 206,67 Eur s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného
rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Banská Bystrica, č.k. PV

601/05453/2009 zo dňa 28.05.2009 .

Poverením č. 5601 049874 * zo dňa 08.09.2009 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stanislavu Kolesárovú, Exekútorský úrad Banská Bystrica, Prof.
Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 1098/09.

Dňa 16.07.2015 súdny exekútor tunajšiemu súdu postúpil návrh oprávneného na zastavenie exekúcie,
v ktorom oprávnený žiadal exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku zastaviť.

Podľa § 243b ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekučné konania začaté pred 1. novembrom
2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Súd mal za preukázané, že exekučné konanie začalo dňom 18.08.2009, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol
ten, kto navrhol jej vykonanie.Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd na základe návrhu oprávneného exekúciu
zastavil, nakoľko podanie návrhu na zastavenie exekúcie oprávneným je vždy dôvodom na zastavenie

exekúcie a súd v takom prípade už existenciu iných dôvodov na zastavenie exekúcie neskúma, ale
rešpektuje dispozičnú zásadu občianskeho súdneho konania.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 49,09 Eur /z toho odmena
33,19 Eur, náhrada hotových výdavkov 7,72 Eur (poštovné 4,40 Eur, telekomunikačné náklady 3,32
Eur), 20 % DPH z celých trov (40,91 Eur), t.j. 8,18 Eur/.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada

hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Pod "zavinením" oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 203 ods. 1
Exekučného poriadku, treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného,
ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by
spôsobilo zastavenie exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnení pri náležitej
opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, je v danom
prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súd
uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške, v
akej si ich tento uplatnil.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie
alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

Súdny exekútor postupoval v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou, keď si vyúčtoval odmenu
v minimálnej výške 33,19 eura (súdny exekútor preukázateľne vykonal minimálne jeden úkon, za ktorý
mu patrí odmena a to získanie poverenia na vykonanie exekúcie).

Súdny exekútor si uplatnil náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 4,40 Eur. Súd

neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za doručovanie písomností v prípadoch, v
ktorých sa v predloženom exekútorskom spise nenachádzajú doručenky, resp. nedoručené zásielky
z doručovania poštovým doručovateľom (príp. ich doručenie nevyplýva priamo zo súdneho spisu).
Exekútor nepreukázal nespochybniteľnú výšku sumy, ktorej vynaloženie bolo v danom prípade potrebnéna doručenie predmetných písomností exekútorským úradom. Súd opätovne uvádza, že súdnemu
exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť nielen účelne
vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverne preukázaná.

Predložený exekútorský spis obsahuje dve (2) vykázané doručenky, potvrdzujúce doručenie zásielok
prostredníctvom pošty. V zmysle špecifikácie hotových výdavkov vyhotovenej súdnym exekútorom
potom poštovné za doručenie vyššie uvedených poštových zásielok predstavuje 2,60 Eur (2 x 1,30 Eur).
Súd teda uznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky za poštovné vo výške 2,60 Eur a v prevyšujúcej
časti(1,80Eur)súdvyúčtovanúnáhraduhotovýchvýdavkovzapoštovnésúdnemuexekútorovinepriznal

z dôvodu, že v tejto časti nebola ich výška náležite preukázaná.

Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekučného konania, preto neuznal súdnemu
exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 3,32 Eur za telekomunikačné náklady. Súdny exekútor
totiž nepreukázal nespochybniteľnú výšku predmetnej sumy. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí
popri odmene aj náhrada hotových výdavkov vrátane telekomunikačných výdavkov, tieto však musia byť

nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným
dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázaná tak, aby súd
maldôvodnaichpriznanievrámcináhradytrovexekúcie,atovkonkrétnejvýške.Pokiaľvexekútorskom
spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, ak by tieto položky
trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia ich

výšky, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov.

Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy
vo výške 42,95 Eur /z toho odmena 33,19 Eur, náhrada hotových výdavkov 2,60 Eur, 20 % DPH z celých
trov (35,79 Eur), t.j. 7,16 Eur/.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len "OSP") účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil náhradu trov exekučného konania. Oprávnenému
však vzniká nárok na náhradu trov exekučného konania od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie
exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia uloženej povinnosti v
priebehu exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu zrušenia povinného bez likvidácie a jeho
následného výmazu z obchodného registra (t.j. oprávnený v konaní úspech nemal), v danom prípade

nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených
trovách exekučného konania oprávneného rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznal.

Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len
"OSP") vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods.

3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia
bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu
porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania

už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho
právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný
súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré

vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje
protirozhodnutiusúdnehoúradníkaalebojustičnéhočakateľa,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa
(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP).V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a

datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.