Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. júl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/200/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914207306
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7914207306.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: V., s.r.o., V. XX, O., IČO: XX XXX XXX,
zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141,
proti povinnému: A. S., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX Q., o vymoženie 513,81 eur
s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava,
Záhradnícka 60, Bratislava, pod č. EX 13213/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Michalovce č.k. 15Er/503/2014-24 zo dňa 6.12.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol.

V odôvodnení uviedol, že súdu bola dňa 9.7.2014 predložená žiadosť o udelenie poverenia, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu pri Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 01829/13 zo dňa 24.6.2013. Záväzok povinného
vyplýval zo zmluvy o úvere č. 901701121 zo dňa 28.6.2011 uzavretej medzi účastníkmi konania, na

základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 350 eur. Oprávnený v rozhodcovskom
konaní uplatnil nárok proti povinnému ako dlžníkovi na základe predloženej zmenky (VOP 13). Súd
prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2, § 30 ods. 1, 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok"), §
52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r/, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ"), § 2
písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002

Z.z. o rozhodcovskom konaní, smernice Rady 93/13/EHS a uviedol, že podľa
citovaných ustanovení je zmluva o úvere zo dňa 30.3.2011 zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.
V predloženej rozhodcovskej zmluve zo dňa 28.6.2011 sa nachádzala rozhodcovská doložka, ktorú
súd prvého stupňa vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
(§ 53 OZ). Podľa tejto doložky sa strany dohodli na riešení vzájomných sporov pred rozhodcovským

súdom. Súd prvého stupňa poukázal na to, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá so
spotrebiteľom a tento nemal možnosť obsah rozhodcovskej doložky ani zmluvy nijakým spôsobom
ovplyvniť. S poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1, 2 OZ posúdil rozhodcovskú
doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Na základe vyššie uvedeného súd prvého stupňa zistil,
že zmluva o úvere obsahovala niekoľko neprijateľných podmienok a exekučný titul - rozhodcovský
rozsudok zaväzoval účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je právom nedovolené a

odporuje dobrým mravom, preto žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Súd
prvého stupňa poukázal na to, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý bol zamestnancom účastníkaexekučného konania, oprávneného, čo je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie, pretože
výklad a používanie ustanovení § 30 Exekučného poriadku musí v celom rozsahu rešpektovať základné
právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Svoj právny záver založil na Náleze

Ústavného súdu zo dňa 13.4.2011 č. III. ÚS 322/2010.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.) a

zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods.
2 písm. c) O. s. p.) Vytýkal súdu prvého stupňa, že prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti podľa
Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44 ods. 2 a ustanovenia
§ 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK"). Exekučný
súd na základe exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu,

v danom prípade rozhodcovského rozsudku sa obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí
podľa ustanovenia § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené
hmotnoprávnepredpokladyexekučnéhotitulu,tedajehodovolenosť,možnosťasúladsdobrýmimravmi.
Exekučný súd sa však musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné
ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou

pre zastavenie konania je zjavný nedostatok exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne
nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi. S
poukazom na Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 mal za to, že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť
na odôvodnení právneho posúdenia veci. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje účastníkovi v
prípade nesúladu takého rozsudku so zákonom podrobiť ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom.

Napadnutým rozhodnutím však súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom,
ktorý ho pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy. Postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd teda
nahradil konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských súdov exekučným konaním, čo je v
rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní a navyše pozbavuje účastníka konania
jeho základných práv, a to práva na prejednanie veci v civilnom dvojinštatnčnom konaní. Inou vadou,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je podľa oprávneného v konkrétnom
prípade neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, ktorý uviedol, že zmluvnými
stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva, rozhodcovská doložka. V rámci všeobecných
obchodných podmienok je dohodnutá aj rozhodcovská doložka a tieto (VOP) sú pre zmluvné strany
záväzné. Poukázal na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a na ustanovenie § 53 ods.4

písm. r/ zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne
nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V prejednávanej veci
tedakonajúcisúdkonalnadrámeczákonnýchustanovení.Ďalejoprávnenýnamietaltvrdeniasúdu,ktorý
pri rozhodovaní o (ne) vylúčení súdneho exekútora vychádzal aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky, č.k. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.4.2011 a uviedol, že konanie o sťažnostiach fyzických a

právnických osôb upravuje zákon č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení, a to v § 49 až § 56. Poukázal aj na
čl. 127 ods. 1 Ústavy SR. Z uvedeného je oprávnený toho názoru, že nález Ústavného súdu SR
predstavuje individuálne rozhodnutie, ktoré sa dotýka konkrétneho (individuálneho) konania a zaväzuje
teda len účastníkov tohto konania. Takéto rozhodnutie Ústavného súdu SR nemá všeobecnú platnosť

a všeobecné súdy SR ním nie sú viazané. Oprávnený v odvolaní poukázal aj na početné uznesenia
okresných súdov SR (OS Martin, OS Trebišov, OS Trenčín, OS Žiar nad Hronom, OS Nové Zámky, OS
Nitra, OS Bratislava V., OS Dunajská Streda, OS Vranov nad Topľou), ktoré vo svojich rozhodnutiach
jednoznačne konštatovali, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý nie je vylúčený z
vykonávania exekúcie - napr. uznesenie Okresného súdu Martin zo dňa 21.4.2010 22Er/29/2009-44,

uznesenie Okresného súdu Trebišov zo dňa 22.9.2010 15Er/2014/2009-43. Podľa názoru oprávneného
skutočnosť,žesúdnyexekútorbolniekedyvminulostizamestnancomoprávneného(účastníkakonania),
nezakladá sama osebe jeho pomer k účastníkom exekučného konania, ktorý
by mal za následok pochybnosť o jeho nezaujatosti a viedol by tak k vylúčeniu súdneho exekútora.
Navyše v tomto prípade sa jednalo iba o radového zamestnanca (t.j. nebol

vedúcim zamestnancom, štatutárnym orgánom ani členom prípadného iného orgánu spoločnosti) a jeho
pracovné zaradenie neumožňovalo akokoľvek ovplyvňovať podnikateľskú činnosť spoločnosti V., s.r.o..
V tejto súvislosti poukázal aj na ďalšiu existujúcu judikatúru - rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR,
sp. zn. 22Cdo 227/99 zo dňa 23. 9. 1999, rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR č. 1882publikované v č. 8/2009 Zb. NSS, kde riešia otázku zaujatosti sudcu/zamestnanca správneho orgánu
v prípade, ak bol v minulosti zamestnancom účastníka konania. Tieto rozhodnutia sú podľa názoru
oprávneného aplikovateľné aj na súdneho exekútora. Zároveň v lehote na podanie odvolania odstránil

vadu konania, pre ktorú bola žiadosť o udelenie poverenia exekútorovi zamietnutá a oznámil súdu meno
nového exekútora, ktorým je JUDr. Ivan Nestor, so sídlom v Bratislave, Haburská 49/A.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo
odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa,

ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len"O.s.p."), preto odvolanie prejednal odvolací súd.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také
odvolaniepodľa§214ods.1O.s.p.,naprejednaniektoréhojepotrebnénariadiťodvolaciepojednávanie,

odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Citované ustanovenie Exekučného poriadku obsahuje úpravu, podstatou ktorej je preskúmanie, či
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v

súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie
udeliť, naopak, nesúlad i len jednej z nich so zákonom udelenie poverenia vylučuje.

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi.

V prejednávanej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej
zmluvy, ktorú účastníci uzavreli spolu so zmluvou o úvere. Preto základnou podmienkou na posúdenie,
či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je posúdenie, či
rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.

Ako vyplýva z predmetnej rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa 28.6.2011, zmluvné strany sa dohodli v
článku II. bod 1, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy o úvere č. 901701112
uzavretej dňa 28.6.2011 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred
Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; b)

pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom

konaní, a to aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna, a v konečnom
dôsledku núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol
len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť, pričom nič na tom nemení ani skutočnosť, že
rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnej vopred naformulovanej listine, ktorú povinný
vlastnoručne podpísal. Povinný, ako spotrebiteľ, sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to

či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka
je od počiatku neplatnou.Podľa § 53 ods. 1 veta prvá OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho
podnikania alebo povolania.

Predmetnázmluvaoúverespĺňavšetkynáležitostispotrebiteľskejzmluvypodľa§52-§54Občianskeho
zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, preto ju súd prvého stupňa správne

posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

Odvolací súd uvádza, že dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve zo dňa 28.6.2011, ktorá
neoprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať a rozhodcovský rozsudok vydať. Uvedená skutočnosť

predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok
stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na
vykonanie exekúcie, preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak zamietol žiadosť súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie.

Oprávnený v odvolaní oznámil meno nového súdneho exekútora, ktorým je JUDr. Ivan Nestor so
sídlom v Bratislave, Haburská 49/A. Nakoľko však odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa
pre nespôsobilý exekučný titul, považoval za nadbytočné, aby sa súd prvého stupňa zaoberal týmto
návrhom.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania,

pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania a ostatným účastníkom v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli, preto
im neboli priznané.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004

Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.