Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. júl 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/97/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814213092
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814213092.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: G., s.r.o., so sídlom J., G. XX, IČO 35 807
598, právne zastúpeného JUDr. C. C., advokátom so sídlom J., G. XX, proti povinnému: C. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom, L., M. J. XXX/X, pre vymoženie príslušenstva pohľadávky, na odvolanie
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 9Er/2744/2014-45 zo dňa 12. marca 2015,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Uviedol, že oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice dňa 20.05.2014 domáhal proti povinnému
vykonania exekúcie pre vymoženie príslušenstva pohľadávky, a to trov konania vo výške 82,82 Eur a
trov exekúcie oprávneného v sume 136,79 Eur, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 10767/08
zo dňa 28.10.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.11.2008 a vykonateľnosť dňa 21.11.2008.
Poverenie súdnemu exekútorovi bolo udelené exekučným súdom dňa 05.11.2014. Poverený súdny
exekútor predložil súdu dňa 19.12.2014 na rozhodnutie podanie povinného, označené ako námietky
proti začatiu exekúcie. Následne dňa 27.01.2015 podal povinný návrh na zastavenie exekúcie, návrh
na odklad exekúcie a vzniesol námietku zaujatosti povereného súdneho exekútora. Námietky odôvodnil

skutočnosťou, že uznesením zo dňa 16.11.2011, č.k. 9Er/928/2009-20 vyhlásil tamojší súd exekúciu za
neprípustnú a exekúciu zastavil. Prvostupňový súd opakovanou lustráciou v súdnom registri následne
zistil, že uznesením č.k. 9Er/928/2009-20 zo dňa 16.11.2011 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú
a bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku pre rozpor exekučného titulu so zákonom.
Predmetnéuznesenienadobudloprávoplatnosťdňa26.06.2014vspojenísuznesenímKrajskéhosúduv
Trenčíne č. k. 8CoE/35/2012-30 zo dňa 16.07.2012. Súd zistil, že exekučným titulom vo vyššie uvedenej

veci a v tomto exekučnom konaní je identický rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 10767/08 zo dňa 28.10.2008. Mal za preukázané,
že exekučné konanie vedené pod sp. zn. 9Er/928/2009 sa viedlo na podklade toho istého exekučného
titulu ako toto exekučné konanie a vo vzťahu k tým istým účastníkom konania, pričom zhodný je aj
vymáhaný nárok oprávneného, resp. jeho časť. Tieto skutočnosti súd prvého stupňa posúdil podľa §
57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Ex. poriadku, § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2 a §

251 ods. 4 O.s.p. a uviedol, že existencia právoplatného rozhodnutia o veci je prekážkou toho, aby sa
o rovnakej veci opätovne konalo a rozhodovalo (prekážka res iudicata). Súd prvého stupňa mal za to,
že o prekážku res iudicata ide vtedy, ak sú súčasne splnené tri podmienky: začne sa opätovne konať,
hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a
o tej istej veci. O rovnakú vec ide tam, kde sa medzi tými istými účastníkmi konania rozhoduje o nároku,
ktorý sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. V exekučnom konaní

o rovnakú vec ide napr. vtedy, ak sa ten istý oprávnený domáha voči tomu istému povinnému vymoženia
pohľadávky na základe totožného exekučného titulu, pričom v predchádzajúcom exekučnom konaní súdexekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pre rozpor
exekučného titulu so zákonom, keď rozhodcovský rozsudok posúdil ako nespôsobilý exekučný titul.
Pokiaľ ide o okruh účastníkov, konanie sa týka tých istých účastníkov aj vtedy, ak na mieste niektorého

z účastníkov je jeho právny nástupca (univerzálny alebo singulárny). Prekážka právoplatne rozhodnutej
veci - res iudicata, ktorá vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O. s. p. patrí medzi neodstrániteľné podmienky
konania v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O. s. p. a bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne
rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o
ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu

konania. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem. Keďže v tomto exekučnom
konaní sp. zn. 9Er/2744/2014 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému
tenistýrozhodcovskýrozsudok,vsúvislostisktorýmužprvostupňovýsúdvosvojomskoršomrozhodnutí
9Er/928/2009-20 zo dňa 16.11.2011 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom,
prvostupňový súd bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a exekúciu
je potrebné vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku.

Proti tomuto uzneseniu prvostupňového súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený
z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) a § 205 ods. 2 písm. f)
O.s.p. Zastával názor, že v tomto prípade nemalo byť aplikované ust. § 251 ods. 4, § 103, § 104 ods. 1
prvá veta O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré

sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Ex. poriadku v spojení s ust. § 45 ods.
1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní aplikovať zásadu res iudicata, keďže v exekučnom konaní súd
autoritatívne nerozhoduje o hmotných právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov. Zároveň
bol toho názoru, že v danom prípade nie je možné opätovne použiť § 57 ods. 2 Ex. poriadku v spojení s
§ 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, keďže súd nevydal poverenie na vykonanie exekúcie.

Uviedol, že v zmysle exekučného poriadku je exekučný súd oprávnený a povinný skúmať zákonnosť
exekučného titulu najmä v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd má
podľa oprávneného zákonom zverenú právomoc preskúmať ex offo súlad vykonateľného exekučného
titulu so zákonom, a to aj napriek zneniu § 159 ods. 2 , 3 O.s.p. Zastával názor, že exekučný súd môže
preskúmať právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré síce nemôže zmeniť ani zrušiť, ale až zamietnutím

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom
spôsobí jeho materiálnu nevykonateľnosť. Poukázal aj na právo na súdnu a inú právnu ochranu
garantovanú v čl. 46 Ústavy SR. Mal za to, že obsahom tohto práva je i zákonom upravené relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré
je v rozpore so zákonom je porušením tohto práva. Na záver na základe vyššie uvedeného navrhol

napadnuté uznesenie zrušiť.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania

odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné
potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr.
O. T. dňa 20.05.2014, domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie príslušenstva

pohľadávky, a to trov konania vo výške 82,82 Eur a trov exekúcie oprávneného v sume 136,79
Eur, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 10767/08 zo dňa 28.10.2008, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 18.11.2008 a vykonateľnosť dňa 21.11.2008. Napadnutým uznesením
súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil, keďže v predmetnom

exekučnom konaní sp. zn. 9Er/2744/2014 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti
povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí
9Er/928/2009-20 zo dňa 16.11.2011 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom.
Súd prvého stupňa tak bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a
exekúciu je potrebné vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku.

Z obsahu rozhodnutia súdu prvého stupňa č. k. 9Er/928/2009-20 zo dňa 16.11.2011 vyplýva, že
oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., zo dňa 28.10.2008,sp. zn. SR 10767/08, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému. V uvedenej exekučnej veci súd
prvého stupňa predmetným uznesením č. k. 9Er/928/2009-20 zo dňa 16.11.2011 exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a zastavil ju z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom. Toto uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 26.06.2014 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu Trenčín č.k.
8CoE/35/2012-30 zo dňa 16.07.2012.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje

sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný
dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Krajský súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,

aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek

počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci
(podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok
podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda
vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti
a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj

dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania,
súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p.
v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje
žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie
aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo,

nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť,
čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania

žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného,

uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu medzi tými
istými účastníkmi exekučného konania právoplatne rozhodol, a to uznesením č.k. 9Er/928/2009-20 zo
dňa 16.11.2011, ktorým exekúciu zastavil podľa 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku s poukazom
na § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. V uvedenej exekučnej veci dospel súd prvého stupňa k
záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci

konať, s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky nemožno považovať za spôsobilý exekučný
titul. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.07.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 8CoE/35/2012-30 zo dňa 16.07.2012. Nakoľko uvedeným uznesením
o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný
v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného
titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej

veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva právny názor, že uznesenie súdu prvého
stupňa č. k. 9Er/928/2009-20 zo dňa 16.11.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín č. k.
8CoE/35/2012-30 zo dňa 16.07.2012 založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci podal
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takejto exekúcii nemožno pokračovať, a je potrebné ju v
zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania

zastaviť.

Z týchto dôvodov krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.