Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/110/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312218115
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312218115.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO:
36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so
sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaniach
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 10C/16/2013-80 zo dňa 31. októbra 2014,

výzve Okresného súdu Nitra č. k. 10C/16/2013-114 zo dňa 29. januára 2015 a uzneseniu Okresného
súdu Nitra č. k. 10C/16/2013-129 zo dňa 2. marca 2015, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 10C/16/2013-80 zo dňa 31. októbra 2014
p o t v r d z u j e.

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 10C/16/2013-129 zo dňa 2. marca 2015

p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením č. k. 10C/16/2013-80 zo dňa 31. októbra 2014 uložil
navrhovateľovi povinnosť, aby v lehote 10 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny
poplatok za podané odvolanie, ktorý je 20,- eur podľa položky č. 7a) Sadzobníka súdnych poplatkov s
poučením, že ak poplatok v určenej lehote nebude zaplatený, bude ho súd vymáhať. Poukázal pritom

na ustanovenia § 2 ods. 4, § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 2, § 7 ods. 10, § 8 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým,
že neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie. Keďže napadnuté
uznesenie ani neobsahuje žiadne dôvody, ktoré viedli súd k jeho vydaniu, môže navrhovateľ

len hádať. Podľa položky 7a) Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na
náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym
úradným postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podliehala podanie
žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie,
dovolanie. Navrhovateľ podal odvolanie proti rozsudku, a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne
rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Navrhovateľ preto nemôže byť vyzvaný na

platenie súdneho poplatku za podané odvolanie. Uvedené právne závery sú v súlade s publikovaným
rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn. 4Cdo 39/2007.
V prílohe zák. č. 71/1992 Zb. nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie
odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľovi preto bola v rozpore s týmto zákonom uložená
poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu predstavuje zásah do

základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej
republiky. Zdôraznil, že použitie analógie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku, vzhľadom na
čl.59ods.2ústavy,vylúčené.Navyše,podľaustanovenia§18caZákonaosúdnychpoplatkochzúkonov

navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov
účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. V danom
prípade bol návrh navrhovateľom podaný pred 01. 10. 2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zák. č.
286/2012 Z. z., preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30. 09.
2012. Do 30. 09. 2012 bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. Z
uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

Súd prvého stupňa výzvou č. k. 10C/16/2013-114 zo dňa 29. januára 2015 vyzval navrhovateľa, aby v
lehote 10 dní od doručenia výzvy zaplatil súdny poplatok za podané dovolanie, ktorý je 40,- eur podľa
položky č. 7a) Sadzobníka súdnych poplatkov s poučením, že ak poplatok v určenej lehote nebude

zaplatený, súd konanie zastaví (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch).

Aj proti tejto výzve podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým, že
súd vyrubil súdny poplatok za dovolanie podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov zákona č.
71/1992 Zb., pričom podľa tejto položky sadzobníka sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody

spôsobenejnezákonnýmrozhodnutímorgánuverejnejmocialebojehonesprávnymúradnýmpostupom.
Spoplatneniu teda podlieha len podanie žaloby na náhradu škody a spoplatneniu nepodliehajú ďalšie
úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie, a pod. Poukázal pritom na dôvodovú správu k
vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v
znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Zdôraznil, že podal dovolanie

proti rozsudku, a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich
súdnemu poplatku. Navrhovateľ nemôže byť preto vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané
dovolanie. Odvolal sa pritom na právne závery Najvyššieho súdu SR v rozsudku z 29. 03. 2007
sp. zn. 4 Cdo 39/2007, podľa ktorých za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v prílohe zákona
č. 71/1992 Zb. (sadzobník súdnych poplatkov) sa súdne poplatky nevyberajú, poplatková povinnosť

nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy. Navrhovateľ mal ďalej
za to, že v prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (sadzobník súdnych poplatkov) nie je jasne a jednoznačne
stanovená poplatková povinnosť za podanie dovolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľovi
bola teda v rozpore so zákonom uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto konanie

zo strany súdu predstavuje zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1
Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR. Súd
je pri výkone svojej rozhodovacej právomoci viazaný čl. 2 ods. 2 a teda platí, že môže konať iba na
základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Navyše podľa § 18ca

Zákona o súdnych poplatkov z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 09. 2012 sa vyberajú
poplatky podľa predpisov účinných do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012.
V danom prípade bola žaloba podaná navrhovateľom pred 01. 10. 2012 a konanie teda začalo pred
účinnosťouzákonač.286/2012Z.z.Do30.09.2012bolokonanievoveciachnáhradyškodyspôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym postupom od poplatku vecne

oslobodené. Uznesenia / výzvy súdu, ktorými bola uložená povinnosť žalobcu zaplatiť súdny poplatok
za podané dovolanie vo výške 40,- € spravidla neobsahujú podstatnú náležitosť, a tým je odôvodnenie.
V prípade, že takéto uznesenie súdu odôvodnenie neobsahuje, považuje sa za nepreskúmateľné, pre
úplnú absenciu dôvodov jeho vydania. S poukazom na uvedenú argumentáciu navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie / výzvu súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil bez náhrady.

Následne súd prvého stupňa uznesením č. k. 10C/16/2013-129 zo dňa 2. marca 2015 dovolacie konanie
zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1

písm. a), § 6 ods. 2, § 10 ods. 1, § 18ca zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o súdnych poplatkoch) a zistením, že
navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28. 09. 2012 domáhal od odporcu zaplatenia majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy. Okresný súd Nitra vo veci rozhodol dňa 27. 11. 2013 rozsudkom č. k.10C/16/2013-47 tak, že návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Uvedený rozsudok
napadol navrhovateľ odvolaním, pričom Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 2Co/34/2014-68 zo dňa 24.
09. 2014 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Dňa 28. 11. 2014 doručil navrhovateľ súdu dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Nitre. Výzvou
zo dňa 29. 01. 2015 súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku vo výške dvojnásobku
stanovenej sadzby, t. j. vo výške 40,- eur v lehote 10 dní a zároveň navrhovateľa poučil, že ak nebude
súdny poplatok v určenej dobe zaplatený v správnej výške, súd konanie zastaví. Predmetná výzva
bola právnemu zástupcovi navrhovateľa doručená dňa 06. 02. 2015. Proti predmetnej výzve podal

navrhovateľ odvolanie. Súd prvého stupňa po preskúmaní obsahu spisového materiálu konštatoval, že
je potrebné postupovať v zmysle § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch a konanie zastaviť, nakoľko
navrhovateľ súdny poplatok za dovolanie v lehote 10 dní nezaplatil. K podaniu navrhovateľa súd uviedol,
že v § 169 ods. 1 OSP je uvedená povinnosť odôvodniť písomné vyhotovenie uznesenia, pričom súd
uložil navrhovateľovi povinnosť uhradiť súdny poplatok za dovolanie výzvou v zmysle § 10 ods. 1 zákona
o SP, čiže nie je možné na výzvu aplikovať ustanovenia, ktoré určujú formu uznesenia. Voči výzve

súdu nie je možné podať odvolanie. Súd bral podanie navrhovateľa, označené ako odvolanie, podľa
jeho obsahu ako vyjadrenie k poplatkovej povinnosti. Dodal, že v predmetnej výzve bol navrhovateľ
informovaný, že súdny poplatok sa uložil v zmysle pol. 7a) Sadzobníka a poplatková povinnosť vznikla
podaním dovolania. Súd poplatok za dovolanie vo výške 40,- eur určil v zmysle § 5 ods. 1 písm. a)
zákona o SP, nakoľko poplatková povinnosť vznikla podaním dovolania a jeho výška je stanovená v

zmysle § 6 ods. 2 posledná veta zákona o SP, ako dvojnásobok poplatku stanoveného v sadzobníku.
Zároveň súd prvého stupňa poznamenal, že dovolacie konanie je samostatným konaním a preto nie je
možné na neho aplikovať §4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch v znení platnom do 30.
09. 2012 a poukazovať na prechodné ust. § 18ca citovaného zákona, nakoľko dovolacie konanie začalo
dňa 28. 11. 2014 podaním dovolania a preto bolo na mieste uložiť súdny poplatok podľa platného znenia

zákona o súdnych poplatkoch v čase podania dovolania, keď konanie začalo až po účinnosti zákona.
Poplatková povinnosť za podanie dovolania nie je uvedená v prílohe zákona o SP ako samostatný typ
úkonu, resp. konania s uvedením výšky súdneho poplatku, ale je vyjadrená všeobecne v § 6 ods. 2
zákona o SP v spojení s § 5 ods. 1 písm. a) zákona. V prípade akceptovania výkladu navrhovateľa by
vlastne poplatková povinnosť za dovolanie neexistovala, čo je v rozpore so znením a výkladom zákona.

S poukazom na uvedené súd prvého stupňa postupoval v medziach zákona a nakoľko súdny poplatok
navrhovateľ za dovolanie neuhradil, ani do tohto rozhodnutia a podľa jeho vyjadrenia ho nemieni uhradiť,
konanie v zmysle § 10 ods. 1 zákona o SP zastavil. O trovách konania súd rozhodol § 146 ods. 1 písm.
c) OSP.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie,
odôvodniac ho tým, že súd vyrubil súdny poplatok za dovolanie podľa položky č. 7a) sadzobníka
súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb., pričom podľa tejto položky sadzobníka sa poplatok vyrubuje
za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom. Spoplatneniu teda podlieha len podanie žaloby na náhradu škody a

spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie, a pod. Poukázal
pritom na dôvodovú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995
Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony. Zdôraznil, že podal dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, a nie žalobu. Súd nie je
oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Navrhovateľ nemôže

byť preto vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané dovolanie. Odvolal sa pritom na právne
závery Najvyššieho súdu SR v rozsudku z 29. 03. 2007 sp. zn. 4 Cdo 39/2007, podľa
ktorých za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (sadzobník súdnych
poplatkov) sa súdne poplatky nevyberajú, poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky
súdneho poplatku neprichádza do úvahy. Navrhovateľ mal ďalej za to, že v prílohe zákona č. 71/1992 Zb.

(sadzobník súdnych poplatkov) nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie
dovolaniavočirozhodnutiusúduožalobenanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímalebo
nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľovi bola teda v rozpore so zákonom uložená poplatková
povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu predstavuje zásah do jeho základného
práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl.

6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1 a
čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR. Súd je pri výkone svojej rozhodovacej právomoci viazaný čl. 2 ods. 2 a
teda platí, že môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon.Navyšepodľa§18caZákonaosúdnychpoplatkovzúkonovnavrhnutýchalebozakonaniazačatédo 30. 09. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými
po 30. 09. 2012. V danom prípade bola žaloba podaná navrhovateľom pred 01. 10. 2012 a
konanie teda začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z. Do 30. 09. 2012 bolo konanie vo veciach

náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
postupom od poplatku vecne oslobodené. Tento záver potvrdil aj Okresný súd Komárno v uznesení sp.
zn. 8C/842/2012 zo dňa 16. 10. 2013. S poukazom na uvedenú argumentáciu navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1
OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutých rozhodnutí,
výzvy a konania, ktoré im predchádzalo dospel k záveru, že napadnuté uznesenia je potrebné podľa
§ 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Navrhovateľ sa v konaní, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 10C/16/2013 domáhal od

odporcu náhrady škody a nemajetkovej ujmy, keď svoje nároky odvodzoval od nesprávneho úradného
postupu súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 11Er/224/2003. Okresný
súd Nitra rozsudkom zo dňa 27. 11. 2013 č. k. 10C/16/2013-47 návrh zamietol a odporcovi náhradu
trov konania nepriznal. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom
rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 24. 09. 2014 č. k. 2Co/34/2014-68 tak, že napadnutý

rozsudoksúduprvéhostupňapotvrdilaodporcovinepriznalnáhradutrovodvolaciehokonania.Následne
súd prvého stupňa uznesením č. k. 10C/16/2013-80 zo dňa 31. 10. 2014 vyzval navrhovateľa na
zaplateniesúdnehopoplatkuzapodanéodvolaniezodňa23.01.2014,ktorénavrhovateľtaktiežnapadol
odvolaním. Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre podal navrhovateľ dovolanie doručené súdu dňa 28.
11. 2014. Výzvou zo dňa 29. 01. 2015 súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku za podanie dovolania vo výške 40,- eur v lehote 10 dní od doručenia a zároveň navrhovateľa
poučil, že ak nebude súdny poplatok v určenej dobe zaplatený, súd konanie zastaví. Predmetná výzva
bola navrhovateľovi doručená dňa 06. 02. 2015. Aj proti výzve podal navrhovateľ odvolanie.
Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie č. k. 10C/16/2013-129 zo dňa 02. 03. 2015,
ktorým dovolacie konanie zastavil (rozhodnutie opätovne napadnuté odvolaním).

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len Zákon o súdnych poplatkoch) súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov,
aksavykonávajúnanávrhazaúkonyorgánovštátnejsprávysúdovaprokuratúryuvedenévsadzobníku
súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa§2ods.1písm.a)Zákonaosúdnychpoplatkochpoplatníkomjenavrhovateľpoplatkovéhoúkonu,
ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 2 ods. 4 prvej vety Zákona o súdnych poplatkoch v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto

podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie
sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní
vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v
sadzobníku.

Podľa § 4 ods. 1 písm. k) citovaného zákona v znení účinnom do 30.09.2012, od poplatku je oslobodené
súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci
alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

V zmysle položky 7a) Sadzobníka súdnych poplatkov zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom od
01. 10. 2012, súdny poplatok zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je 20,- eur.Podľa§10ods.1Zákonaosúdnychpoplatkoch,aknebolzaplatenýpoplatoksplatnýpodanímnávrhuna
začatiekonaniaalebodovolania,prvostupňovýsúdvyzvepoplatníka,abypoplatokzaplatilvlehote,ktorú
určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v

lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania predtým,
ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného
rozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako dva
mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia konštatuje správnosť zistenia skutkového
stavu súdom prvého stupňa a jeho správne právne posúdenie, preto v celom rozsahu poukazuje na
odôvodnenia napadnutých rozhodnutí bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Predmetom odvolacieho konania bolo napadnuté uznesenie č. k. 10C/16/2013-80 zo dňa 31. 10.
2014, ktorým súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť, aby v lehote 10 dní od nadobudnutia
právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie, ktorý je 20,- eur podľa položky
č. 7a) Sadzobníka súdnych poplatkov.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd vo vzťahu k námietke navrhovateľa
týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvého stupňa o
poplatkovej povinnosti dodáva, že táto nie je dôvodná. Argumentačne sa pritom stotožnil s rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 294/2013 zo dňa 24. 10. 2013, v ktorom je uvedené, že
právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho

procesu, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje,
aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,
č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c.

Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
K povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie sa rovnako vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej
republiky v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý
proces jeaj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Štruktúra
práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ustanovení § 157 ods. 2 OSP, v spojení s ustanovením
§ 167 ods. 2 OSP.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol, že vyrubuje súdny poplatok za podané odvolanie,

ktorý je 20,- eur podľa položky č. 7a) Sadzobníka súdnych poplatkov. Poukázal na ustanovenie § 2 ods.
4, § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 2, § 7 ods. 10 a § 8 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch. V tomto
prípade súd prvého stupňa uviedol z akého dôvodu poplatkovú povinnosť uložil, v akej výške a podľa
akej položky. Odôvodnenie rozhodnutia o poplatkovej povinnosti tak zodpovedá a vyhovuje požiadavke
dostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia. Pri tvorbe súdneho rozhodnutia nesmie prevládať

prílišný formalizmus.

Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa toho, že súdny poplatok sa platí za žalobu a nie za odvolanie, odvolací
súd poukazuje na § 6 ods. 2 citovaného zákona, podľa ktorého poplatok podľa rovnakej sadzby sa
vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. V tomto prípade je podané odvolanie vo veci samej, preto

bolo dôvodné súdny poplatok podľa rovnakej sadzby aj v odvolacom konaní vyrubiť.Podľa § 18ca citovaného zákona, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra
2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými
po 30. septembri 2012.

Položka 7a) Sadzobníka súdnych poplatkov bola do sadzobníka včlenená novelou účinnou od 01. 10.
2012. Ustanovenie § 18ca je ustanovením intertemporálnym v súvislosti s účinnosťou novely zákona
o súdnych poplatkoch č. 286/2012 Z. z. Aby sa toto ustanovenie chápalo správne, treba vychádzať z
celého kontextu zákona o súdnych poplatkoch a použiť definíciu pojmu poplatkový úkon, ako aj vznik

poplatkovej povinnosti a ostatnú terminológiu používanú zákonom. Ak bol poplatkový úkon navrhnutý
alebo ak je v Sadzobníku súdnych poplatkov ustanovený súdny poplatok za konanie a to bolo začaté
pred 01. 10. 2012, vyberajú sa poplatky podľa predpisov účinných do 30. 09. 2012. V prípade podania
odvolania vzniká poplatková povinnosť podľa § 5 zákona o súdnych poplatkoch až podaním odvolania,
ktoré je poplatkovým úkonom podľa § 1 ods. 1. Preto ak bolo odvolanie podané po 01. 10. 2012, aj keď
samo konanie sa začalo pred 01. 10. 2012, použije sa právny stav účinný po 01. 10. 2012. Ide totiž

o zakotvenie princípu zákazu retroaktivity vo vzťahu k úkonom navrhnutým alebo konaniam začatým
pred 01. 10. 2012.

Poplatkový úkon (§ 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch) vznikol poplatníkovi - navrhovateľovi, ktorý
podal odvolanie (§ 2 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch) podaním odvolania (§ 5 ods. 1 písm. a)

zákona o súdnych poplatkoch), ktoré podal dňa 23. 01. 2014 a to vo výške 20,- eur, t. j. v rovnakej sadzbe
ako vo veci samej, nakoľko bolo podané proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo veci samej. Odvolací
súd preto napadnuté uznesenie ako vo výroku vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP.

Predmetom odvolacieho konania bolo aj uznesenie č. k. 10C/16/2013-129 zo dňa 02. 03. 2015. Na

zdôraznenie správnosti tohto uznesenia odvolací súd iba dodáva, že definícia poplatníka je zakotvená
v ustanovení § 2 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, v zmysle ktorého poplatníkom pri dovolaní je
ten, kto podal dovolanie. Pokiaľ teda navrhovateľ podal dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, stal
sa poplatníkom, ktorému podaním dovolania vznikla poplatková povinnosť (§ 5 ods. 1 písm. a) zákona
o súdnych poplatkoch) a to v rozsahu dvojnásobku ustanoveného súdneho poplatku v sadzobníku za

návrh v zmysle § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch.

Aplikujúc preto ustanovenie § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, za situácie, ak nejde o prípady
predpokladané odsekom 2 a poplatník súdny poplatok napriek výzve súdu v zákonnej lehote nezaplatil
a bol o následkoch nezaplatenia poučený, súd konanie zastaví. Predmetné ustanovenie § 10 ods. 1

zákonaosúdnychpoplatkochjekogentnýmustanovením,atedazasplneniazákonompredpokladaných
podmienok je súd povinný konanie zastaviť.

Navrhovateľ, ktorý podal dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 24. 09. 2014 č. k.
2Co/34/2014-68, si ako poplatník v zmysle ustanovenia § 2 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch nesplnil

poplatkovú povinnosť, ktorá mu vznikla podaním dovolania (§ 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych
poplatkoch), pričom súdny poplatok za dovolanie nezaplatil ani na výzvu prvostupňového súdu v určenej
10 dňovej lehote.

Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa súdny poplatok sa platí za žalobu a nie za dovolanie, odvolací

súd poukazuje na § 6 ods. 2 citovaného zákona, podľa ktorého poplatok za dovolanie sa vyberá
vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku. V tomto prípade je podané dovolanie
proti rozhodnutiu vo veci samej, preto bolo dôvodné súdny poplatok vo výške dvojnásobku poplatku
ustanoveného v sadzobníku aj v dovolacom konaní vyrubiť.

V prípade podania dovolania za dovolacie konanie vzniká poplatková povinnosť podľa § 5 zákona o
súdnych poplatkoch až podaním dovolania, ktoré je poplatkovým úkonom podľa § 1 ods. 1 a ktorým sa
začalo samostatné dovolacie konanie. Preto ak bolo dovolanie podané po 01. 10. 2012, aj keď samo
konanie (začaté podaním návrhu) sa začalo pred 01. 10. 2012, aj v tomto prípade sa použije právny
stav účinný po 01. 10. 2012. Ide totiž o zakotvenie princípu zákazu retroaktivity vo vzťahu k úkonom

navrhnutým alebo konaniam začatým pred 01. 10. 2012.

Poplatkový úkon (§ 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch) vznikol poplatníkovi - navrhovateľovi, ktorý
podaldovolanie(§2ods.4zákonaosúdnychpoplatkoch)podanímdovolania(§5ods.1písm.a)zákonao súdnych poplatkoch), ktoré podal dňa 28. 11. 2014 a to vo výške 40,- eur, t.j. vo výške dvojnásobku
poplatku ustanoveného v sadzobníku za návrh, nakoľko bolo podané proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
vo veci samej.

Pokiaľ si teda navrhovateľ ako dovolateľ svoju poplatkovú povinnosť v zákonnej lehote nesplnil ani na
výzvu prvostupňového súdu napriek tomu, že o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku bol vo výzve
poučený, súd prvého stupňa správne podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch konanie o dovolaní
navrhovateľa zastavil, keďže nešlo o prípad predpokladaný v ustanovení § 10 ods. 2 zákona o súdnych

poplatkoch. Odvolací súd preto aj toto uznesenie ako vo výroku vecne správne podľa § 219 ods. 1 a
2 OSP potvrdil.

V závere odvolací súd konštatuje, že odvolaním navrhovateľa proti výzve súdu prvého stupňa na
zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie č. k. 10C/16/2013-114 zo dňa 29. 01. 2015
sa odvolací súd nezaoberal a v tejto časti vracia vec súdu prvého stupňa bez rozhodnutia, pretože

nešlo o rozhodnutie súdu, ale len o výzvu, preto nie je možné proti nej podať odvolanie. Výzva na
zaplatenie súdneho poplatku (§ 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch) je poplatníkovi zasielaná v
prípade nezaplatenia súdneho poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania,
pričom následkom nezaplatenia súdneho poplatku je zastavenie konania (až proti tomuto rozhodnutiu
je odvolanie prípustné). Účelom výzvy totiž nie je uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok, ale

upozornenie na jej nesplnenie. Sama povinnosť vyplýva zo zákona a je podmienkou pre to, aby súd
mohol pokračovať v konaní. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku teda nie je rozhodnutím, neukladá sa
ňou povinnosť účastníkovi konania, a nevzťahujú sa na ňu požiadavky kladené na obsahové a formálne
náležitosti rozhodnutia (uznesenia).

Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti toho
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.