Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Slavoj Sendecký

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zmenené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Tos/82/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214010134
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6214010134.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a
sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Petra Chovanka, v trestnej veci obžalovaného T. N., pre zločin
lúpeže podľa § 188 ods. 1,2 písm. c) Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 9. septembra
2015, prejednal sťažnosť okresného prokurátora, proti uzneseniu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo
dňa 17.08.2015 sp.zn. 3T/11/2014 a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. napadnuté uznesenie sa z r u š u j e v celom rozsahu.
II. Podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obžalovaného T. N., nar. XX.XX.XXXX vo F. B., bytom F. B., C.
XXX/XX, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Banskej
Bystrici, o prepustenie z väzby na slobodu z a m i e t a.
III. Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. písomný sľub obžalovaného T. N. n e p r i j í m a.
IV. Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. súd u obžalovaného T. N. n e n a h r á d z a väzbu

dohľadom probačného a mediačného úradníka.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 17.08.2015 sp.zn. 3T/11/2014 bol podľa § 72 ods. 1
písm. b) Tr. por., ods. 2 Tr. por. s poukazom na § 79 ods. 1,3 Tr. por. obžalovaný T. N., nar. XX.XX.XXXX,
prepustený z väzby na slobodu. Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. bol prijatý písomný sľub obžalovaného
zo 17.08.2015 a podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. bola nahradená väzba obžalovaného dohľadom

probačného a mediačného úradníka.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť okresný prokurátor.
V písomných dôvodoch uviedol, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasí. Poznamenal, že
je toho názoru, že u obžalovaného naďalej trvajú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por.,
pričom ponúknutý písomný sľub samotného obžalovaného, vzhľadom na okolnosti spáchania činu a

osobu páchateľa, nemožno považovať za dostačujúci. Poukázal na to, že o predchádzajúcej žiadosti
obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu rozhodoval súd 29.06.2015 tak, že ju zamietol, pričom
vyslovil presvedčenie o potrebe ponechania obžalovaného vo väzbe, avšak následne po niečo vyše
mesiaci bez toho, že by došlo k akejkoľvek zmene okolností prípadu, resp. na strane obžalovaného, súd
prijal záver, že jeho ďalšie ponechanie vo väzbe už nie je potrebné.

Pokiaľ súd vo svojej argumentácii poukazuje na zrejme nadmernú konzumáciu alkoholu poškodenými,
ktorí sa aj na hlavné pojednávanie mali dostavovať pod jeho vplyvom, považuje za potrebné uviesť, že
nadmerná konzumácia alkoholu ešte neznamená, že takáto osoba sa nemohla stať obeťou trestného
činu a automaticky nie je dôvod spochybňovať jej výpoveď, keď navyše tvrdenia poškodených v
predmetnej veci sú podporené aj inými objektívnymi dôkazmi, ako napríklad lekárskymi správami,
fotodokumentáciou zranení a podobne. Zároveň podotkol, že okolnosť ovplyvnenia alkoholom na

hlavnom pojednávaní nebola u poškodených nikdy objektivizovaná.Vyslovil názor, že prepustenie obžalovaného z väzby na slobodu by predstavovalo reálne riziko
pokračovania v jeho násilnej trestnej činnosti. Obžalovaný totiž bol i napriek relatívnemu mladému veku
doposiaľ štyrikrát súdne trestaný, prevažne pre násilnú trestnú činnosť, pričom ostatné tri odsúdenia

boli k nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Bolo preukázané, že obžalovaný bol v minulom období
nadmerným konzumentom nielen alkoholu, ale aj iných psychoaktívnych látok, čo bolo objektivizované
vypracovanými znaleckými posudkami v predchádzajúcich trestných veciach a bolo mu opakovane
ukladané ochranné protitoxikologické, resp. psychiatrické liečenie. Je zrejmé, že uložené liečenia a
rovnako tak vynútená abstinencia vo výkone trestu odňatia slobody sa u obžalovaného minula účinku,

keď tento po prepustení či už z liečenia, resp. z výkonu trestu odňatia slobody, opätovne začal návykové
látky požívať. Je zjavné, že práve konzumácia návykových látok potencuje jeho agresívne správanie a
preto predstavuje pod vplyvom takýchto látok nebezpečenstvo pre svoje okolie. Tvrdenie obžalovaného,
že doterajší výkon väzby mal u neho dostačujúci abstinenčný účinok neprestavuje žiadnu garanciu v
tom smere, že je schopný trvale abstinovať. Väzba preventívna predstavuje zaistenie osoby z dôvodu
zabránenia v pokračovaní trestnej činnosti, čím sa rozumie nielen opakovanie toho istého trestného činu,

ale aj spáchanie trestného činu tej istej povahy.

Zdôraznil, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný udržiaval s poškodenou L. A.
dlhodobo blízky vzťah, o čom svedčí aj skutočnosť, že menovaná sa do domácnosti obžalovaného
vrátila necelý mesiac potom, ako ju obžalovaný vo svojej domácnosti fyzicky napadol. Obžalovaný v

písomnom sľube poskytol garanciu, že sa bude zdržiavať u svojich rodičov, avšak je toho názoru, že
títo, nakoľko dlhodobo pracujú mimo SR, nedokážu zabezpečiť nad svojím synom dostatočný dohľad,
keď je navyše plnoletý. Súčasne poukázal tiež na trestné stíhanie, vedené Okresnou prokuratúrou vo
Veľkom Krtíši pod sp.zn. Pv 402/10, kde obvinený bol vzatý do väzby z dôvodu násilného konania voči
svojej matke L. N., ktorého sa mal dopustiť opakovane v mesiaci júl a august 2010. Trestné stíhanie bolo

v konečnom dôsledku zastavené pre nepríčetnosť obžalovaného v čase spáchania skutku pri zistení
schizofreniformnej psychózy nejasnej etiológie.

Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný nemá zábrany konať protiprávne aj voči svojim rodinným
príslušníkom. Zdôraznil, že u obžalovaného nemožno nahradiť väzbu dohľadom probačného a

mediačného úradníka, nakoľko nemožno po jeho prepustení z väzby účinne eliminovať riziko
protiprávneho konania násilného charakteru voči okoliu.

Záverom okresný prokurátor dodal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa obsahuje vadu v tom slova
zmysle,ževovýrokuvzmysle§80ods.2Tr.por.absentujeuloženiepovinnosti,podľaktorejobvinenému

sa vždy uloží povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu
miesta pobytu.

Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol preto, aby Krajský súd v Banskej Bystrici napadnuté uznesenie
zrušil a obžalovaného T. N. ponechal vo väzbe z dôvodu § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Krajský súd primárne zistiac, že sťažnosť je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a v zákonom
stanovenej lehote podľa § 192 ods. 1 Tr. por., preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia,
proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie týmto výrokom predchádzajúce a dospel k takému
záveru, že sťažnosť okresného prokurátora je plne akceptovateľná.

Dôvody ponechania obžalovaného vo väzbe uvádzané okresným prokurátorom si osvojil aj odvolací
súd, s týmito sa stotožnil a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Zo spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný T. N. bol dňa 07.02.2014 Okresným súdom vo Veľkom

Krtíši sp.zn. 0Tp/3/2014 podľa § 72 ods. 1 písm. a) Tr. por. z dôvodu § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. vzatý do
väzby, ktorá začala dňom 05.02.2014 o 16.45 hod. a vykonáva sa v Ústave na výkon väzby a v Ústave
na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici.

Dňa 06.06.2014 pod sp.zn. Pv 78/14/6610 bola na obžalovaného T. N. podľa § 234 ods. 1 Tr. por. podaná

obžaloba, a to pod bodom A/ pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,2 písm. b) Tr.
zák. a zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., pod bodom B/ pre prečin obmedzovania osobnej
slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zák. a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a pod bodom
C/ pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák., pre zločin lúpežepodľa § 188 ods. 1,2 písm. c) Tr. zák., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm.
a) Tr. zák. a pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako
je to podrobne uvedené v predmetnej obžalobe.

Naposledy bolo o väzbe obžalovaného rozhodnuté uznesením Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp.zn.
3T/11/2014dňa29.06.2015,ktorýmbolapodľa§79ods.3Tr.por.zamietnutážiadosťobžalovanéhoT.N.
o prepustenie z väzby na slobodu s tým, že nebol prijatý podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. písomný sľub
obžalovaného a ani nebola podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. nahradená väzba dohľadom probačného

a mediačného úradníka. Predmetné uznesenie, keďže obžalovaný, ako aj prokurátor sa vzdali práva
podať sťažnosť, nadobudlo právoplatnosť 29.06.2015.

Podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené
skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky
trestného činu a sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo

ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná
trestný čin, o ktorý sa pokúsil alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Podľa § 79 ods. 2 Tr. por., policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať
v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú alebo či sa zmenili. Sudca pre prípravné

konanie tak koná iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby alebo o zmene
dôvodov väzby a pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby podľa ods. 3. Ak v
prípravnom konaní prokurátor zistí, že dôvody väzby sa zmenili, podá návrh sudcovi pre prípravné
konanie na rozhodnutie o zmene dôvodov väzby. Sudca pre prípravné konanie o takomto návrhu
rozhodne bez meškania. Ak súd vyhlásil oslobodzujúci rozsudok, predseda senátu bezodkladne vydá

príkaz na prepustenie obvineného z väzby s uvedením dôvodov prepustenia a uvedie túto okolnosť do
zápisnice; takto postupuje predseda senátu aj vtedy, ak v súdnom konaní uplynula lehota väzby podľa
§ 76 ods. 6 Tr. por.

Podľa § 79 ods. 3 Tr. por., obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. V prípravnom

konaní, ak prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a s
návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu.
O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak
v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí 30-tich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho
predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 80 ods. 1 písm. b), c) Tr. por., ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) alebo c) Tr.
por., môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode,
alebo prepustiť ho na slobodu, ak obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä, že sa
nedopustí trestnej činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia a súd alebo

v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na
povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho, alebo s ohľadom na osobu obvineného a
povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného
úradníkanadobvinenýmaleboodovzdanímdohľadunadobvinenýmdoinéhočlenskéhoštátuEurópskej
únie podľa osobitného predpisu.

Odvolací súd po zvážení všetkých okolností prípadu a preskúmaní predloženého spisového materiálu a
s poukazom na vyššie citované ustanovenia, dospel k záveru, že súd prvého stupňa nerozhodol správne
a v súlade so zákonom, keď napadnutým rozhodnutím rozhodol o tom, že obvinený T. N. sa prepúšťa z
väzby na slobodu, využijúc inštitúty v zmysle § 80 ods. 1 písm. b) a c) Tr. por., teda, že prijal písomný

sľub, ako aj nariadil dohľad probačného a mediačného úradníka.

V prvom rade treba uviesť, že dôvodnosť trestného stíhania obžalovaného T. N. z vyššie spomenutých
trestných činov je z doposiaľ nazhromaždených dôkazov podľa názoru sťažnostného súdu aj naďalej
evidentná. V tomto smere nemal žiadne pochybnosti ani súd prvého stupňa, pretože aj naďalej existuje

podozrenie, že dielčie skutky, pre ktoré bolo obžalovanému vznesené obvinenie a koniec koncov bola
podanánanehoobžaloba,snajväčšoupravdepodobnosťoubolispáchané,majúznakytrestnýchčinova
je dôvodné podozrenie, že tieto trestné činy obžalovaný aj spáchal. Správne bolo potom aj konštatovaniev tom slova zmysle, že aj v tomto štádiu trestného konania u obžalovaného dôvod preventívnej väzby
v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. aj naďalej existuje.

Možno súhlasiť so závermi prvostupňového súdu, že väzba je procesný úkon, ktorým sa závažne
zasahuje do osobnej slobody podľa príslušných zákonných predpisov a trvanie väzby možno časovo
obmedziť. Taktiež možno vysloviť súhlas s tým, že v § 76 Tr. por. zákon limituje trvanie väzby aj
preukázaním existencie konkrétnych skutočností, osvedčujúcich dôvodnú obavu, že obvinený ujde,
alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu, resp. bude pôsobiť na svedkov a

spoluobvinených, resp., že bude pokračovať v trestnej činnosti.

Aj keď súd prvého stupňa žiadosti obžalovaného T. N. zo dňa 17.08.2015 o prepustenie z väzby vyhovel,
za súčasného prijatia sľubu ako aj nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka,
odvolací súd sa s jeho postupom nestotožnil, nakoľko podľa jeho názoru u obžalovaného aj naďalej
existuje reálna obava, že v prípade jeho prepustenia z väzby na slobodu by mohol v protispoločenskej

činnosti pokračovať v zmysle ust. § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., a to z nasledujúcich dôvodov:

V prvom rade je potrebné opätovne poukázať na kriminálnu minulosť obžalovaného, pretože z obsahu
odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol celkovo štyrikrát súdom trestaný, a to vždy pre
úmyselné trestné činy - naposledy rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp.zn. 9T/60/08 zo

dňa 25.01.2010, právoplatný toho istého dňa, a to pre trestné činy podľa § 156 ods. 1, § 364 ods. 1
písm. a), § 212 ods. 2 písm. c), § 20, § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere
jedného roka nepodmienečne a pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. Trest vykonal dňa 28.01.2010. Súčasne mu bol uložený aj trest prepadnutia veci,
ďalej ochranné liečenie protitoxikologické ústavnou formou, pričom uložený trest odňatia slobody bol

súhrnný a trest uložený rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp.zn. 8T/15/06 zo dňa 17.12.2007
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok nadväzujúce, bol zrušený.

Okrem toho uznesením okresného prokurátora vo Veľkom Krtíši zo dňa 03.11.2010 sp.zn. Pv 402/10-29
bolo podľa § 215 ods. 1 písm. e) Tr. por. zastavené trestné stíhanie proti v tom čase obvinenému T.

N. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák., pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. e) Tr. zák. a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. f) Tr. zák., a to pre dielčie skutky z mesiaca júl 2010, zo dňa 02.08.2010, zo dňa
03.08.2010 a zo dňa 09.08.2010 z dôvodu, že v tom čase obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť
trestne zodpovedný.

Pri úvahách o tom, či je možné toho - ktorého obžalovaného, resp. obvineného prepustiť z väzby na
slobodu, vo všeobecnosti súd musí tiež zvážiť okrem iného aj spôsob, za akých okolností došlo k
protiprávnemu konaniu zo strany toho - ktorého obžalovaného, zo spáchania ktorého je podozrivý, ako
aj, či môže byť pre okolie nebezpečný, resp. či nemá sklony k protispoločenskému konaniu.

Z obsahu výpovede poškodenej L. A., ako aj J. A., uskutočnených na hlavnom pojednávaní vyplýva
nielen to, že obžalovaný sa protiprávneho konania mal dopustiť s nožom v ruke, ale aj za takých
okolností, že J. A. od strachu chcela vyskočiť z okna bytu, kde sa v čase útoku nachádzala, v čom jej
zabránila jej dcéra L.. G. podľa výpovedí poškodených konaním teda navodil atmosféru strachu, ktorá

evidentne presiahla únosnú mieru, čo nevylučuje prijať záver, že v prípade požitia alkoholických nápojov
alebo iných návykových látok z jeho strany, by sa mohol opätovne obdobného konania dopustiť.

Odvolací súd zdôrazňuje, že pobyt toho - ktorého obvineného vo väzbe nezaručuje zbavenie sa
alkoholických návykov, nakoľko ide o abstinenciu vynútenú, spôsobenú samotným režimom výkonu

väzby. Sám obžalovaný pripustil, že je osobu ľahko ovplyvniteľnou kamarátmi a po požití alkoholických
nápojov stráca zábrany, ktoré by mu zabraňoval v páchaní protispoločenskej činnosti.

Že vplyv jeho rodiny na konzumáciu alkoholu u neho nie je rozhodujúci, svedčí aj uznesenie námestníčky
okresného prokurátora, na ktoré je poukázané vyššie.

Odvolací súd teda musí konštatovať, že podozrenie zo spáchania trestnej činnosti zo strany
obžalovaného sa ani v tomto štádiu trestného konania nerozptýlilo a nerozptýlila sa ani obava, že
obžalovaný v prípade prepustenia z väzby na slobodu by reálne mohol pokračovať v podobnejtrestnej činnosti. Po požití alkoholických nápojov totiž stráca zábrany a niet ani žiadnych hodnoverných
skutočností, ktoré by bolo možné akceptovať v tom slova zmysle, že by sa dalo uveriť obžalovanému o
nemožnosti požitia alkoholických nápojov resp. iných návykových látok z jeho strany.

Treba podotknúť, že tak judikatúra súdu a ani Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd neukladajú
povinnosť orgánom činným v trestnom konaní alebo súdu nahradiť väzbu obvineného jeho písomným
sľubom resp. dohľadom probačného a mediačného úradníka, ale im poskytuje len takúto možnosť.

Na základe všetkých skutočností, uvedených v predchádzajúcich rozhodnutiach, ktorými boli zamietnuté
žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu, ako aj tými, ktoré sú vyššie uvedené, odvolací
súd dospel k záveru, že v tomto štádiu trestného konania nie je možné žiadosti obžalovaného T. N. o
prepusteniezväzbyvyhovieťaniejeaninamieste-vzhľadomnajehokriminálnuminulosť,spôsobživota
a charakter trestnej činnosti, z ktorej je v súčasnej dobe podozrivý, prijať inštitúty, nahradzujúce väzbu v
zmysle ust. § 80 ods. 1 písm. b) a písm. c) Tr. por. (sľub, dohľad probačného a mediačného úradníka), a

preto rozhodol tak, že jednak zrušil napadnuté uznesenie a žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby
zamietol a tiež nenahradil väzbu sľubom, resp. dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.