Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vojtech Ševčík
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žiar n/H
Spisová značka: 12C/266/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415208914
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vojtech Ševčík
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6415208914.1
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci navrhovateľky: B. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. W.
XXX proti odporkyni: I.. Z. Y., Psychiatrická nemocnica prof. I., Č.G. XXX/XXX, Y., o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 10.07.2015 podala navrhovateľka na tunajší súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým sa domáhala, aby súd uložil odporkyni povinnosť zdržať sa akýchkoľvek nezákonných praktík,
ktoréohrozujúnávrhpredbežnéhoopatrenia,taktiežabyprávoopatrovníkaneboloupieranéaohrozené,
aby nebol ohrozený výkon súdneho rozhodnutia č. 10Ps/3/2012, a aby odporkyňa viedla dialóg
a podávala informácie a dodržiavala všetky povinnosti dôstojným správaním a hodným lekárskym
titulom MUDr. Navrhovateľka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia okrem iného uviedla: syn
navrhovateľky sa v súčasnej dobe nachádza v Psychiatrickej nemocnici prof. I., kde je hospitalizovaný
od 18.06.2015. Odporkyňa vykonáva funkciu lekárky v uvedenej nemocnici. Syn navrhovateľky je s
účinnosťou od 10.05.2013 pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Odporkyňa ako ošetrujúca lekárka
syna navrhovateľky počas hospitalizácie dňa 18.06.2015 nemala záujem o to, aby navrhovateľke
ako opatrovníčke nesvojprávneho syna predložila na podpis súhlas s hospitalizáciou. Odporkyňa
nemala záujem ani o dodatočnú nápravu. Navrhovateľka následne dňa 25.06.2015 musela prísť
osobne podpísať súhlas s hospitalizáciou. Odporkyňa navrhovateľke odmietla poskytnúť informácie
o zdravotnom stave a postupe liečby jej syna. Odporkyňa v deň podpisu nezabezpečila náhradnú
zodpovednú osobu, ktorá by vysvetlila postup liečby, účel, riziká, povahu a následky poskytnutia
zdravotnej starostlivosti. Od nástupu hospitalizácie dňa 18.06.2015 navrhovateľka ako opatrovníčka
nevieničopostupeliečby,nevieakosasozdravímjejsynazaobchádza.Navrhovateľkazároveňnavrhla,
aby súd vykonával dohľad nad zdravotnou starostlivosťou od 18.06.2015 až do jej skončenia.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujmemaloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou
osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu
žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať
návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté
dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má
byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu
ujmy.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Inštitút predbežného opatrenia predstavuje predbežnú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov
v tom zmysle, že predbežné opatrenie možno nariadiť pred, ako aj po začatí konania. Jeho predbežnosť
spočíva tiež v tom, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov, ani tretích osôb. Predbežné opatrenie
možno nariadiť v každej veci, o ktorej sa môže konať v občianskom súdnom konaní.
Nariadenie predbežného opatrenia má dočasný charakter. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia
prevláda požiadavka rýchlosti konania nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho
sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia
o veci. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, aby súd pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal
vykonávať dokazovanie. Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti,
z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera
osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Keďže procesné podmienky sa
pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia iba osvedčujú, a to spravidla listinami,
nie je súd povinný vytvoriť účastníkom konania procesnú možnosť vyjadriť sa k obsahu listín, z ktorých
sa vyvodzujú závery o splnení predpokladov na nariadenie predbežného opatrenia.
Podľa§75ods.6O.s.p.,súdmôževydaťrozhodnutieopredbežnomopatreníajbezvýsluchuúčastníkov
a bez nariadenia pojednávania.
Súd na základe vykonaného dokazovania, a to oboznámením sa so spisovým materiálom - návrhom
na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 10.07.2015, ako aj s ďalšími dôkazmi založenými v spise,
dospel k záveru, že navrhovateľka nesplnila zákonné podmienky na nariadenie predbežného opatrenia.
V zmysle ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p. musí návrh na nariadenie predbežného opatrenia okrem iného
obsahovať tieto zákonom požadované náležitosti: opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia musí byť zároveň zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať
návrhom vo veci samej.
Z podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia však nie je zrejmé, čoho sa navrhovateľka
mieni domáhať návrhom vo veci samej. Už samotná skutočnosť, že z návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia nie je zrejmé, čoho sa navrhovateľka mieni domáhať návrhom vo veci samej, spôsobuje
absenciu jednej zo zákonom požadovaných náležitostí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,
čo má za následok zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Súd na základe takto zistených skutočností považoval súčasnú úpravu pomerov účastníkov konania
za primeranú, neodôvodňujúcu potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov nariadením predbežného
opatrenia, nakoľko navrhovateľka v súčasnosti disponuje inými účinnými prostriedkami nápravy, ktoré
musia byť vyčerpané, inak nie je možné upraviť pomery účastníkov prostredníctvom nariadenia
predbežného opatrenia. Ak sa navrhovateľka domnieva, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá
správne, alebo sa domnieva, že iné rozhodnutie ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka v súvislosti sposkytovaním zdravotnej starostlivosti alebo služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
je nesprávne, má právo písomne požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o nápravu. Ak
poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podnetu nevyhovie alebo bezodkladne neinformuje o spôsobe
vybavenia podnetu, má navrhovateľka právo požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
o vykonanie dohľadu, ak predmetom podnetu je správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti, alebo
obrátiť sa na orgán príslušný na výkon dozoru (Ministerstvo zdravotníctva SR, vyšší územný celok alebo
lekárske komory), ak predmetom podnetu je iné rozhodnutie ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka.
Z podaného návrhu však nevyplývajú skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že navrhovateľka využila
niektorý z uvedených nástrojov za účelom ochrany svojich práv.
Navrhovateľka neosvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a ani potrebu dočasnej
úpravy pomerov účastníkov konania, a tak nie je potrebný okamžitý zásah súdu na ochranu práv a
oprávnených záujmov účastníkov konania.
Nakoľko nie sú splnené zákonné podmienky na poskytnutie predbežnej ochrany, súd návrh na
nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové okolnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniacestoutunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.