Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. august 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/291/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2602899874
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2602899874.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu

JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľov: 1. Ing. Y. J., nar.
XX.X.XXXX, bytom Z. XXX/XX, X., 2. Mgr. T. J., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX/XX, X., zastúpená MUDr.
L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, X., proti odporcom: 1. N. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom X., Y.
XX, 2. T. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom X., Y. XX, 3. Y. Y., nar. X.X.XXXX, bytom I. B. P. XXX, 4. C. Y., nar.
XX.X.XXXX, bytom I. B. P. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie
navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 5C/108/2002-755 zo dňa 29.01.2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odvolací súd o p r a v u j e rozsudok č.k. 5C/108/2002-755 zo dňa 29.01.2014 tak, že vo výroku 3. o
prikázaní nehnuteľností, kde má byť namiesto

„do bezpodielového spoluvlastníctva odporcov v 1. a 2. rade N. Z. a T. Z. novovytvorenú parcelu č. 147/3
- ostatné plochy vo výmere 180 m2 v podiele 1/5, novovytvorenú parcelu č. 150/1 - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 148 m2 v podiele 1/1, zapísané Katastrálnym úradom v Trnave Správa katastra

Senica na LV č. XXXX pre obec a k.ú. I. B. P. v registri „C“,“

správne uvedené

„do bezpodielového spoluvlastníctva odporcov v 1. a 2. rade N. Z. a T. Z. novovytvorenú parcelu č. 147/3
- ostatné plochy vo výmere 180 m2 v podiele 1/5, novovytvorenú parcelu č. 150/2 - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 148 m2 v podiele 1/1, zapísané Katastrálnym úradom v Trnave Správa katastra
Senica na LV č. XXXX pre obec a k.ú. I. B. P. v registri „C“,“.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľov v 1. a 2.
rade a odporcov v 1., 2., 3. a 4. rade v spoločnom dvore k parcele č. 147/2 - záhrada vo výmere
255 m2, k parcele č. 147/3 - ostatná plocha vo výmere 163 m2, k parcele č. 147/4 - záhrada vo
výmere 40 m2, k parcele č. 148/2 - záhrada vo výmere 27 m2, k parcele č. 149/2 - záhrada vo výmere
65 m2, k parcele č. 149/3 - záhrada vo výmere 55 m2, k parcele č. 150/1 - zastavaná plocha vo

výmere 35 m2, k parcele č. 150/2 - zastavaná plocha vo výmere 284 m2 zapísaných
Katastrálnym úradom v Trnave Správa katastra Senica na LV č. XXXX pre obec a k.ú. I. B. P. v registri
„C“. Parcely sa zlučujú a znovurozdeľujú podľa Geometrického plánu č. 2/2012 (5C/108/2002), mapový
list č. ZS-XIX-16-16 vypracovaného znalcom Ing. Jurajom Uhliarikom dňa 30.10.2012 na zlúčenie aznovurozdelenie pozemkov parcelné čísla 147/2, 147/3, 147/4, 148/2, 149/2, 149/3, 150/1, 150/2 a
vyznačenie práva uloženia inžinierskych sietí na parcelách číslo 147/3, 147/4, 150/1, 150/2, 149/2,
149/3 úradne overeného Správou katastra Senica Ing. Y. W. dňa 7.11.2012 pod č. 654/2012, ktorý je

súčasťou tohto rozsudku. Súd prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov v 1. a 2. rade
Ing. Y. J. a Mgr. T. J. novovytvorenú parcelu č. 147/3 - ostatné plochy vo výmere 180 m2 v podiele 1/5,
novovytvorenú parcelu č. 147/2 - záhrada vo výmere 148 m2 v podiele 1/1, zapísané Katastrálnym
úradom v Trnave, Správa katastra Senica na LV č. XXXX pre obec a k.ú. I. B. P. v registri „C“, do
bezpodielového spoluvlastníctva odporcov v 1. a 2. rade N. Z. a T. Z., novovytvorenú parcelu č. 147/3 -

ostatné plochy vo výmere 180 m2 v podiele 1/5, novovytvorenú parcelu č. 150/1 (pozn.:
zrejmá chyba v písaní súdu prvého stupňa, správne 150/2) - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
148 m2 v podiele 1/1, zapísané Katastrálnym úradom v Trnave Správa katastra Senica na LV č. XXXX
pre obec a k.ú. I. B. P. v registri „C“, do výlučného vlastníctva odporkyne v 2. rade T. Z. novovytvorenú
parcelu č. 147/3 - ostatné plochy vo výmere 180 m2 v podiele 1/5, novovytvorenú parcelu č. 150/1 -
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 134 m2 v podiele 1/1, novovytvorenú parcelu č. 150/4

- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 14 m2 v podiele 1/1, zapísané Katastrálnym úradom v Trnave
Správa katastra Senica na LV č. XXXX pre obec a k.ú. I. B. P. v registri „C“, do bezpodielového
spoluvlastníctva odporcov v 3. a 4. rade Y. Y. a C. Y. novovytvorenú parcelu č. 147/3 - ostatné plochy vo
výmere 180 m2 v podiele 2/5, novovytvorenú parcelu č. 147/4 - záhrada vo výmere 100 m2 v podiele
1/1, novovytvorenú parcelu č. 149/2 - záhrada vo výmere 100 m2 v podiele 1/1, novovytvorenú

parcelu č. 149/3 - záhrada vo výmere 100 m2 v podiele 1/1, zapísané Katastrálnym
úradom vTrnaveSprávakatastraSenicanaLVč.XXXXpreobecak.ú.I.B.P.vregistri„C“,podľa
geometrického plánu č. 2/2012 (5C/108/2002), mapový list č. ZS-XIX-16-16 vypracovaného znalcom
Ing. Jurajom Uhliarikom dňa 30.10.2012 na zlúčenie a znovurozdelenie pozemkov parcelné čísla 147/2,
147/3, 147/4, 148/2, 149/2, 149/3, 150/1, 150/2 a vyznačenie práva uloženia inžinierskych sietí na

parcelách číslo 147/3, 147/4, 150/1, 150/2, 149/2, 149/3 úradne overeného Správou katastra Senica Ing.
Y. W. dňa 7.11.2012 pod č. 654/2012, ktorý je súčasťou tohto rozsudku. Súd zriadil vecné bremeno
práva prechodu peši, prejazdu motorovými vozidlami a priznanie práva uloženia inžinierskych sietí ako
aj ich užívanie na novovytvorené parcely číslo 147/3, 150/1, 150/2, 149/3 a 149/2 vo vyznačenom
rozsahu (body 49, 48, 38, 39, 40, 41) podľa geometrického plánu č. 2/2012 (5C/108/2002), mapový

list č. ZS-XIX-16-16 vypracovaného znalcom Ing. Jurajom Uhliarikom dňa 30.10.2012 na zlúčenie a
znovurozdelenie pozemkov parcelné čísla 147/2, 147/3, 147/4, 148/2, 149/2, 149/3, 150/1, 150/2 a
vyznačenie práva uloženia inžinierskych sietí na parcelách číslo 147/3, 147/4, 150/1, 150/2, 149/2, 149/3
úradne overeného Správou katastra Senica Ing. Y. W. dňa 7.11.2012 pod č. 654/2012, ktorý je súčasťou
tohto rozsudku, v prospech Západoslovenskej energetiky, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO:

35 823 551 za účelom vykonania opravy a údržby elektroenergetického zariadenia. Súd zriadil vecné
bremeno práva prechodu peši a priznanie práva uloženia inžinierskych sietí ako aj ich užívanie na
novovytvorené parcely číslo 149/2, 147/4 vo vyznačenom rozsahu (body 41, 42) podľa geometrického
plánu č. 2/2012 (5C/108/2002), mapový list č. ZS-XIX-16-16 vypracovaného znalcom Ing. Jurajom
Uhliarikom dňa 30.10.2012 na zlúčenie a znovurozdelenie pozemkov parcelné čísla 147/2, 147/3, 147/4,

148/2, 149/2, 149/3, 150/1, 150/2 a vyznačenie práva uloženia inžinierskych sietí na parcelách číslo
147/3, 147/4, 150/1, 150/2, 149/2, 149/3 úradne overeného Správou katastra Senica Ing. Y. W. dňa
7.11.2012 pod č. 654/2012, ktorý je súčasťou tohto rozsudku, v prospech navrhovateľov v 1. a 2. rade
Ing. Y. J. a Mgr. T. J. ako vlastníkov novovytvorenej parcely č. 147/2 za účelom vykonania opravy a
údržby elektroenergetického zariadenia. O trovách konania účastníkov a trovách štátu rozhodne súd až

po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 Zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku.

Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 5C/108/202-449 zo dňa 11.06.2010. Krajský súd v
Trnave na odvolanie navrhovateľov v 1. a 2. rade uznesením č.k. 9Co/286/2010-532 zo dňa 29.11.2011,

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení
uznesenia uviedol, že záver súdu prvého stupňa, že v danom prípade je potrebné zrušiť podielové
spoluvlastníctvo účastníkov reálnou deľbou, považuje za správny. V ďalšom konaní uložil súdu prvého
stupňa vysporiadať sa s vytknutými nedostatkami, zrušiť podielové spoluvlastníctvo účastníkov a v
prípade vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením prihliadať na veľkosť podielov

účastníkov i na účelné využitie nehnuteľnosti všetkými spoluvlastníkmi, prípadne zvážiť zriadenie
vecného bremena prechodu, doplniť dokazovanie opätovným výsluchom znalkyne Ing. Ivany Zemkovej
a v prípade potreby nariadiť vypracovanie nového znaleckého posudku, resp. kontrolného znaleckého
posudku k posudku Ing. Ivany Zemkovej zo dňa 4.6.2007. Poukázal, že pri rozhodnutí treba vziať doúvahy tak názor podielových spoluvlastníkov ako aj zmluvu o mimosúdnej dohode zo dňa 3.5.2011. Po
zrušení veci odvolacím súdom všetci účastníci konania zhodne navrhli doplniť dokazovanie nariadením
vypracovania nového znaleckého posudku na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a s takýmto

postupom sa stotožnil i súd a nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézia a
kartografia, odvetvie geodézia Ing. Jurajom Uhliarikom. Podľa zistení znalca bolo rozdelenie uvedených
nehnuteľností reálnou deľbou optimálnym riešením zohľadňujúcim najefektívnejšie využitie pozemkov
a prístup na novovzniknuté pozemky s prihliadnutím na využívanie priľahlých pozemkov účastníkmi
konania, a preto na základe svojich zistení navrhol prikázať do bezpodielového spoluvlastníctva

navrhovateľov v 1. a 2. rade Ing. Y. J. a Mgr. T. J. novovytvorenú parcelu č. 147/3 - ostatné plochy vo
výmere 180 m2 v podiele 1/5, novovytvorenú parcelu č. 147/2 - záhrada vo výmere 148 m2 v podiele
1/1 zapísané Katastrálnym úradom v Trnave Správa katastra Senica na LV č. XXXX pre obec a k.ú. I.
B. P. v registri „C“, do bezpodielového spoluvlastníctva odporcov v 1. a 2. rade N. Z. a T. Z. prikázať
novovytvorenú parcelu č. 147/3 - ostatné plochy vo výmere 180 m2 v podiele 1/5, novovytvorenú parcelu
č. 150/1 (pozn. správne 150/2)- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 148 m2 v podiele 1/1 zapísané

Katastrálnym úradom v Trnave Správa katastra Senica na LV č. XXXX pre obec a k.ú. I. B. P. v registri
„C“, do výlučného vlastníctva odporkyne v 2. rade T. Z. prikázať novovytvorenú parcelu č. 147/3 - ostatné
plochy vo výmere 180 m2 v podiele 1/5, novovytvorenú parcelu č. 150/1 - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 134 m2 v podiele 1/1, novovytvorenú parcelu č. 150/4 - zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 14 m2 v podiele 1/1 zapísané Katastrálnym úradom v Trnave Správa katastra Senica na LV

č. XXXX pre obec a k.ú. I. B. P. v registri „C“ a do bezpodielového spoluvlastníctva odporcov v 3. a
4. rade Y. Y. a C. Y. prikázať novovytvorenú parcelu č. 147/3 - ostatné plochy vo výmere 180 m2 v
podiele 2/5, novovytvorenú parcelu č. 147/4 - záhrada vo výmere 100 m2 v podiele 1/1, novovytvorenú
parcelu č. 149/2 - záhrada vo výmere 100 m2 v podiele 1/1, novovytvorenú parcelu č. 149/3 - záhrada
vo výmere 100 m2 v podiele 1/1 zapísané Katastrálnym úradom v Trnave Správa katastra Senica na

LV č. XXXX pre obec a k.ú. I. B. P. v registri „C“. Znalec pri znovurozdelení parciel bral do úvahy reálnu
využiteľnosť novovzniknutých parciel a skutočné vlastnícke podiely podľa aktuálneho LV č. XXXX a
vlastnícke vzťahy účastníkov konania k priľahlým nehnuteľnostiam. Elektrické vedenie prechádza cez
novonavrhované parcely č. 147/3, 147/4, 149/2, 149/3, 150/1 a 150/2, a preto navrhol zriadiť vecné
bremeno práva prechodu peši, prejazdu motorovými vozidlami a priznanie práva uloženia inžinierskych

sietí ako aj ich užívanie na parcely č. 147/3, 150/1, 150/2, 149/3, 149/2 vo vyznačenom rozsahu (body
49, 48, 38, 39, 40, 41) v prospech Západoslovenskej energetiky, a.s. za účelom vykonania opravy a
údržby elektroenergetického zariadenia a zriadiť vecné bremeno práva prechodu peši a priznanie práva
uloženia inžinierskych sietí ako aj ich užívanie na parcely č. 149/2 a 147/4 vo vyznačenom rozsahu (body
41, 42) v prospech vlastníka parc.č. 147/2 za účelom vykonania opravy a údržby elektroenergetického

zariadenia. Podľa zistenia znalca sa parcela č. 147/3 v súčasnosti nevyužíva ako prístupová cesta a
nie je povrchovo upravená pre účel prístupovej cesty. Účastníci sa k parcele č. 147/3 vyjadrili, že nie je
potrebné ju zachovať ako prístupovú cestu k jednotlivým pozemkom a je možné ju navrhnúť cez súčasné
pozemky parc. č. 148/3, 148/2, 149/3, 147/4 a tieto vyjadrenia vzal znalec pri vyhotovovaní návrhu
geometrického plánu v úvahu. Podľa zistenia znalca vecné bremeno práva uloženia inžinierskej siete v

súčasnej dobe nebráni využívaniu pozemkov podľa spôsobu využívania, avšak pri realizácii prístupovej
cesty a plánovanej vodovodnej prípojky, znalec navrhol preložiť elektrické vedenie do novonavrhovanej
parc.č. 147/3, aby neboli zaťažené novonavrhované pozemky parc. č. 150/1, 150/2, 149/3 a 149/2
vecným bremenom. Pri návrhu reálneho rozdelenia nehnuteľností vzal znalec v úvahu i vôľu odporcov
v 3. a 4. rade odstúpiť svoj podiel v prospech ostatných vlastníkov nehnuteľností.

Súd prvého stupňa k námietkam navrhovateľov v 1. a 2. rade voči znaleckému posudku Ing. Juraja
Uhliarika uviedol, že za účelom vysvetlenia vytknutých skutočností požiadal znalca o vyhotovenie
písomného vyjadrenia k týmto námietkam a následne znalca i vypočul. Znalec Ing. Juraj Uhliarik vo
svojom písomnom vyjadrení č. 07/2013 zo dňa 2.7.2013 uviedol, že predmetom delenia nie je iba

časť spoločného dvora vo výmere 369,6 m2, tzn. 2/5 spoločného dvora, ale všetky nehnuteľnosti
nachádzajúce sa na LV č. XXXX, ktoré majú celkový súčet výmer 924 m2. Znalec uviedol, že ako
znalcovi z odboru geodézie a kartografie mu neprináleží vyjadrovať sa k právnej stránke zámennej
zmluvy a zmluvy o mimosúdnej dohode zo dňa 3.5.2011. Zápisom pozemku parc. č. 147/2 vo výmere
369,6 m2 ako zákonného nároku navrhovateľov v 1. a 2. rade, podľa ich žiadosti, by zanikol prístup k

danému pozemku z miestnej komunikácie a z toho vyplývajúce jeho účelné využitie. Ak by k takémuto
zápisu prišlo, znalec nevedel vysvetliť akým právnym úkonom by bolo zapísané vlastnícke právo na
navrhovateľov v 1. a 2. rade, keďže by už prislúchajú plochu 369,6 m2, ktorá predstavuje podiel 1/5 mali
zapísanú v parc. č. 147/2. Podľa zistení znalca pozemok parc. č. 147/3, na základe miestnej ohliadky,nie je v súčasnosti prispôsobený ako prístupová cesta na priľahlé pozemky. Pri návrhu geometrického
plánu a po konzultácii s účastníkmi konania priamo na mieste znalec pristúpil k návrhu novej prístupovej
cesty vedenej pozdĺž parc. č. 136 a 137, ktorá zohľadňuje obsluhu objektov v zmysle stavebno-

technický predpisov, dovozu materiálu, dostupnosti osobným motorovým vozidlom, požiarnou technikou
azdravotnouslužbounavšetkynovonavrhovanépozemky.Znalecvzalvúvahuprejavvôleodporcovv3.
a 4. rade vzdať sa svojho podielu v prospech ostatných účastníkov konania, avšak keďže títo nepredložili
žiadny konkrétny návrh, znalec v geometrickom pláne novonavrhované parc. č. 147/3 vo výmere 180 m2
a parc.č. 147/4, 149/2 a 149/3 každú vo výmere 100 m2 navrhol tak, aby čo najreálnejšie vystihovali vôľu

odporcov v 3. a 4. rade v ďalšom kroku. Znalec uviedol, že podľa aktuálneho LV č. XXXX je súčet výmer
evidovaných nehnuteľností 924 m2. Spôsob využívania pozemku ako spoločný dvor (kód-19) je vedený
na LV č. XXXX len pri parc. č. 150/1 vo výmere 35 m2 a parc. č. 150/2 vo výmere 284 m2, čo
predstavuje súčet výmer spoločného dvora 319 m2. Navrhovatelia v 1. a 2. rade podľa svojich nárokov
nemôžu dostať do výlučného vlastníctva 369,6 m2 vzhľadom na to, že v novonavrhovanej prístupovej
ceste na parc. č. 147/3 s výmerou 180 m2 budú vedení ako spoluvlastníci v podiele 1/5 k celku. Znalec

uviedol, že na LV č. XXXX sa nenachádza parcela so spôsobom využitia ako spoločná cesta tak, ako
tvrdia navrhovatelia a ak má navrhovateľ na mysli parc. č. 147/3, tak pri tejto parcele je uvedený spôsob
využívania pozemku 37, teda pozemok, na ktorom sú skaly, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím
alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok. S poukazom na tvrdenie navrhovateľov
v 1. a 2. rade, že odporcovia v 1. a 2. rade dostanú cca 404 m2 znalec uviedol, že vlastnícke podiely

vedené na LV č. XXXX nie sú evidované výhradne v prospech odporcov v 1. a 2. rade ako bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov. Z tohto dôvodu majú odporcovia v 1. a 2. rade nárok iba na 1/5 z celkovej
plochy 924 m2, čo predstavuje 184 m2 a nie 404 m2, ako uvádza navrhovateľ. Na 1/5 vlastníckeho
podielu má nárok výhradne odporkyňa v 2. rade. Čo sa týka tvrdenia navrhovateľov v 1. a 2. rade, že
znalec nezohľadnil pri vypracovaní znaleckého posudku zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a

stavebnom poriadku a vyhlášku Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z. a tieto porušil,
znalecuviedol,ženiejemožnévyjadriťsakcelémuzákonuoúzemnomplánovaníastavebnomporiadku
a k vyhláške, avšak návrhom geometrického plánu je zabezpečené riadne a bezproblémové využívanie
novonavrhovaných pozemkov. Čo sa týkalo právnych otázok navrhovateľov v 1. a 2. rade znalec uviedol,
že k týmto mu, ako znalcovi z odboru geodézie a kartografie, neprináleží vyjadrovať sa. Znalec pri

výsluchu na súde dňa 10.4.2013 požiadal, aby navrhovatelia v 1. a 2. rade jednoznačne konkretizovali
nedostatky znaleckého posudku a porušenia zákona, ktoré mu vytýkajú, pričom k tomuto navrhovateľov
vyzval i súd, avšak navrhovateľ v 1. rade opätovne všeobecne uviedol, že tých nedostatkov je toľko, že
sa ani nedajú vymenovať a podľa jeho názoru je znalecký posudok nulitný.

SúdprvéhostupňamalpreukázanézospisuOkresnéhosúduSenicasp.zn.6C/78/2009,ženatunajšom
súde je vedené konanie o návrhu navrhovateľov proti odporcom Y. Y. a C. Y. o určenie vlastníckeho
práva, ktorým sa navrhovatelia domáhajú nahradenia prejavu vôle odporcov uzavrieť zámennú zmluvu
o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s navrhovateľmi podľa Geometrického plánu č. 153/98 zo
dňa 9.3.1998 na oddelenie parc. č. 146/6 a 146/7 zo dňa 10.2.1997 tým spôsobom, že z parc. č. 146/4

- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 279 m2 zapísanej na LV č. XXXX Katastrálny úrad Trnava
Správa katastra Senica vo vlastníctve navrhovateľov sa vyčlení nová parc. č. 146/6 vo výmere 113 m2,
ktorá bude prevedená do spoluvlastníctva odporcov, z parc. č. 146/2 vo výmere 79 m2 zapísanej na LV
č. XXX Katastrálny úrad Trnava Správa katastra Senica vo vlastníctve odporcov sa vyčlení nová parc.
č. 146/7 vo výmere 71 m2, ktorá bude prevedená do spoluvlastníctva navrhovateľov, z parc. č. 145/3

zapísanej na LV č. XXX Katastrálny úrad Trnava Správa katastra Senica vo vlastníctve odporcov vo
výmere472m2savyčlenínováparc.č.145/9vovýmere5m2,ktorábudeprevedenádospoluvlastníctva
navrhovateľov. Toto konanie nie je do dnešného dňa právoplatne skončené.

V priebehu tohto konania prišlo dňa 3.5.2011 medzi odporcami v 3. a 4. rade a navrhovateľmi v 1. a 2.

rade k uzavretiu Zmluvy o mimosúdnej dohode, pričom ich dohoda znela tak, že v prípade,
ak nepríde v priebehu súdneho konania vedeného na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 5C/108/2002
(teda v priebehu konania v danej veci) k dohode všetkých účastníkov konania o mimosúdnom vyriešení
veci, súhlasia manželia Y. (teda odporcovia v 3. a 4. rade) s prikázaním svojho spoluvlastníckeho podielu
1/5 v nehnuteľnostiach do vlastníctva manželov J. (teda navrhovateľov v 1. a 2. rade) za náhradu vo

výške 5,5 €/1 m2, zníženú o čiastku 203,50 €, ktorú sú manželia Y. povinní kompenzovať manželom
J. podľa zámennej zmluvy zo dňa 14.1.2010. Táto zmluva o mimosúdnej dohode zo dňa
3.5.2011 je len doterajším výsledkom konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 6C/78/2009, vec
nie je do dnešného dňa rozhodnutá, toto konanie nie je teda do dnešného dňa právoplatne skončenéz čoho vyplýva, že výsledok tohto konania ani nemôže byť súdu známy. Za daného stavu súd preto
rozhodol vo veci podľa aktuálneho zápisu nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania, v katastri
nehnuteľností a za použitia Znaleckého posudku č. 01/2012 zo dňa 14.11.2012 vypracovaného znalcom

z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia Ing. Jurajom Uhliarikom, ktorý pri
vyhotovení znaleckého posudku použil taktiež aktuálny výpis z LV č. XXXX pre obec a k.ú. I. B. P.,
nakoľko odporcovia v 1. až 4. rade s použitím Znaleckého posudku č. 159/2002 vypracovaného,
na žiadosť navrhovateľov v 1. a 2. rade, Ing. T. L. dňa 17.9.2002 nesúhlasili. Súd sa s obsahom ako i
so závermi uvedenými v znaleckom posudku Ing. Juraja Uhliarika v celom rozsahu stotožnil a s týmto

znalecký posudkom súhlasili a nemali voči nemu žiadne námietky ani odporcovia v 1. až
4. rade. Súd sa vysporiadal s námietkami navrhovateľov v 1. a 2. rade k tomuto znaleckému posudku,
za využitia výsluchu znalca ako i písomného vyjadrenia znalca č. 07/2013 zo dňa 2.7.2013 a dospel
k záveru, že námietky navrhovateľov v 1. a 2. rade k tomuto znaleckému posudku nie sú
dôvodné. Navrhovatelia v 1. a 2. rade vo svojich námietkach voči znaleckému posudku poukazovali
najmä na skutočnosť, že znalec nevzal v úvahu zmluvu o mimosúdnej dohode navrhovateľov v 1. a 2.

rade s odporcami v 3. a 4. rade zo dňa 3.5.2011 a porušil Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku a aj vyhlášku Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z., pričom
navrhovatelia v 1. a 2. rade ani na žiadosť znalca a ani na výzvu súdu jednoznačne nekonkretizovali
nedostatky znaleckého posudku a porušenia zákona znalcom, ktoré mu vytýkajú, uviedli len všeobecne,
že nedostatkov je toľko, že sa ani nedajú vymenovať a podľa ich názoru je znalecký posudok nulitný.

Vzhľadomktakémutovšeobecnémutvrdeniunavrhovateľovv1.a2.radenebolomožnéznalcovi, a
ani súdu prvého stupňa, vyjadriť sa k údajnému porušeniu zákona znalcom pri vypracovaní znaleckého
posudku. Súd sa stotožnil s tvrdením znalca, že v rámci tohto konania nie je možné a ani účelné vyjadriť
sa k celému zákonu o územnom plánovaní a stavebnom poriadku ako i k vyhláške, avšak návrhom
geometrického plánu, ktorý je súčasťou znaleckého posudku je zabezpečené riadne a bezproblémové

využívanie novonavrhovaných pozemkov.

Súd sa pri rozhodovaní v danej veci v zmysle záverov Krajského súdu v Trnave vyslovených v uznesení
č.k. 9Co/286/2010-532 zo dňa 29.11.2011 zaoberal tak názorom všetkých podielových spoluvlastníkov
ako aj Zmluvou o mimosúdnej dohode zo dňa 3.5.2011 uzavretou medzi navrhovateľmi v

1. a 2. rade a odporcami v 3. a 4. rade a dospel k záveru, že túto zmluvu o mimosúdnej dohode nie je
možné v danej veci a za daného stavu akceptovať, čo správne poňal i znalec pri vypracovaní znaleckého
posudku. Navrhovatelia v 1. a 2. rade a takisto i odporcovia v 3. a 4. rade mali jednoznačnú vedomosť o
konaní v danej veci a jeho predbežných výsledkoch, avšak napriek tomu mali navrhovatelia v 1. a 2. rade
snahu ovplyvniť výsledok konania v danej veci práve podaním návrhu na tunajší súd proti odporcom v

3. a 4. rade, ktorá vec je vedená pod sp. zn. 6C/78/2009, a ktorým sa domáhajú nahradenia prejavu
vôle odporcov v 3. a 4. rade uzavrieť zámennú zmluvu o prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, ktoré súvisia s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom tohto konania, v dôsledku čoho
odporcovia v 3. a 4. rade Zmluvu o mimosúdnej dohode dňa 3.5.2011 aj podpísali, a to len v snahe
napomôcť tým ukončeniu všetkých sporov s navrhovateľmi v 1. a 2. rade ohľadom výkonu

spoluvlastníckeho práva. Odporcovia v 1. a 2. rade so Zmluvou o mimosúdnej dohode zo dňa 3.5.2011
nesúhlasili z toho dôvodu, že táto je v rozpore s ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka, nakoľko i
odporcovia v 1. a 2. rade majú záujem o spoluvlastnícky podiel odporcov v 3. a 4. rade, avšak
tento im ako spoluvlastníkom na odkúpenie nebol vôbec ponúknutý. Vzhľadom k tomu, že obsah Zmluvy
o mimosúdnej dohode zo dňa 3.5.2011 uzavretej medzi odporcami v 3. a 4. rade a navrhovateľmi v 1.

a 2. rade je koncipovaný len všeobecne pre prípad, ak nepríde v priebehu súdneho konania v danej
veci (sp. zn. 5C/108/2002) k dohode všetkých účastníkov konania o mimosúdnom vyriešení
veci, kedy budú odporcovia v 3. a 4. rade súhlasiť s prikázaním svojho spoluvlastníckeho podielu 1/5
v nehnuteľnostiach do vlastníctva navrhovateľov v 1. a 2. rade za náhradu a takáto zmluva nemá v
súčasnej dobe žiadne právne účinky, nie je celkom možné zaoberať sa platnosťou, resp. neplatnosťou

tejto zmluvy tak, ako to vyplýva priamo u ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka a
riešiť túto otázku ako predbežnú a preto súd s poukazom na hore uvedené skutočnosti dospel práve k
záveru, že túto zmluvu o mimosúdnej dohode nie je možné v danej veci a za daného stavu akceptovať.

Za daného stavu súd dospel k záveru, že Znalecký posudok č. 01/2012 zo dňa 14.11.2012 vypracovaný

znalcom z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia Ing. Jurajom Uhliarikom je pre rozhodnutie
vo veci možné použiť, a preto rozhodol tak ako uviedol vo výrokovej časti.Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie navrhovatelia. Uviedli, že súd prvého stupňa nedostatočne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie

súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozsudok je arbitrárny, nezákonný a
nepreskúmateľný. V prvom rade namietali, že súd prvého stupňa vydal usmernenie, ktoré nezodpovedá
výkladu § 142 OZ a ktoré znalec vzhľadom na svoje vedomosti a vzdelanie (geodet a kartograf)
vyložil podľa vlastnej úvahy a zmiešal pojem reálne rozdelenie a účelné rozdelenie. Súd opakuje
procesnú chybu, ktorú pripustil v rozsudku zo dňa 11.06.2010 a to tým, že nedal sporu právny rámec,

ktorý má súd pred stanovením znalca určiť. Opätovne zvolil znalca z odboru geodézia a kartografia,
ktorý vie zamerať objekty, ale nemá vedomosti zo stavebného práva, ako sa ukázalo v praxi. Súd
nedal znalcovi presné pokyny súvisiace s § 134, § 142, § 151n a § 151o OZ, stavebným zákonom a
jeho vykonávacími vyhláškami, technickými normami, požiarnymi predpismi a územným plánom obce.
Súd po celý čas trvania sporu nedospel k tomu, že má rozdeliť spoločný dvor na základe právnych
skutočností, zaobstarať si vyjadrenie príslušného stavebného úradu, následne určiť znalca z odboru

geodézia a kartografia, ktorý na základe pokynov súdu vypracuje geometrický plán, nie posudok. Na
základe usmernenia na pojednávaní dňa 06.06.2012 navrhovatelia v 1. a 2. rade zaslali súdu návrh
podkladov - list zo dňa 14.06.2012, ktoré by mal znalec pri vyhotovení posudku vziať do úvahy. Znalec
však tento návrh vôbec nekomentoval. Ďalej namietali, že prístup k nehnuteľnostiam navrhovateľov v
1. a 2. rade a odporcov v 1. a 2. rade zabezpečuje účelová komunikácia - parcela č. 147/3 o roku

1890, teda v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka je tento stav vydržaný a navrhovatelia v 1. a 2.
rade na tom trvajú, pretože vzhľadom na dispozície objektov je to jediná prístupová cesta, ktorá ešte
vyhovuje stavebnotechnickým predpisom. Pred rozdelením nehnuteľností sa súd nezaoberal nákladmi
na rozdelenie nehnuteľností a neskúmal predpoklady na rozhodnutie. Pred zrušením spoluvlastníctva
je súd povinný sa zaoberať tým, ako sú spoluvlastníci ochotní hradiť náklady na rozdelenie veci (výrub

stromov, zemné úpravy, stavba plotov, uloženie inžinierskych sietí, vodovod, obsluha objektov, dopravné
pomery,opravaaúdržbaobjektov,umiestneniesmetnýchnádob,vývozžumpy).Súdnevzaldoúvahy,že
znalec vo svojom posudku porušil stavebný zákon, vyhlášku Ministerstva životného prostredia 532/2002
Z.z., § 142, § 134, § 151n, § 151o, § 151p OZ, zákon 70/1998 Z.z. o energetike, zákon č. 220/2004 Z.z.
o ochrane poľnohospodárskej pôdy. V písomnom vyjadrení znalec uviedol, že stavebný zákon sa nedá

dodržať, čo pri reálnom rozdelení podľa výšky podielov je v tomto prípade samozrejmé. Znalec porušil
všeobecné požiadavky na navrhovanie stavieb podľa stavebného zákona - stavba musí byť prístupná
z cesty, miestnej komunikácie alebo účelovej komunikácie, nevzal do úvahy technické podmienky
napojenia stavieb priliehajúcich k spoločnému dvoru na vodovod, odvoz odpadu, vývoz žumpy. Za
hranicou logického myslenia je odporúčanie znalca, aby navrhovatelia chodili do svojej nehnuteľnosti

cca 40 m pešo cez pozemok o šírke cca 3 m, na ktorom sú košaté stromy a vzápätí sa k nehnuteľnosti
predierali medzierkou medzi studňou a domom a košatým Lawsonovým cypruštekom, kde je problém
prejsť aj s veľkou taškou. Znalec tiež porušil vyhlášku MŽP 532/2002 Z.z., podľa ktorej odstup domov od
spoločných hraníc pozemkov je min. 2m. Znalec porušil neoprávneným a nezdôvodneným spôsobom
práva navrhovateľov, keď na naliehanie odporcov v 1. a 2. rade zmenil prístupovú cestu. Znalec v

posudku uvádza nepravdy. Účastníci sa na ničom nedohodli, znalec jednal osobitne s navrhovateľom
v 1. rade a osobitne s odporcami v 1. až 3. rade. Podľa navrhovateľov príchod k nehnuteľnostiam na
spoločnom dvore je od roku 1890 na pôvodnej parcele 147/3, toto právo prešlo s vlastníctvom veci na
navrhovateľov, ktorí ho vydržali výkonom svojho práva spolu so svojimi predchodcami. Právo je spojené
s nehnuteľnosťou na parcele 147/1 a súd ho nemôže zrušiť, pretože je to jediný prístup, ktorý vyhovuje

stavebnotechnickým predpisom. Prekládka cesty, ktorá je iným druhom pozemku - ostatnou plochou
nemôže byť zamenená za záhradu v zmysle zákona 220/2004 Z.z. o ochrane poľnohospodárskej pôdy.
Znalec nemôže svojím posudkom meniť druh pozemku, je to výhradné právo vlastníka, ktorí má podať
žiadosť na pozemkový úrad v súlade s územným plánom obce. Vzhľadom na tieto dôvody žiadali o
zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Kodvolaniunavrhovateľovsavyjadriliodporcoviav1.a2.rade.Uviedli,ženavrhujúnapadnutýrozsudok
v celom rozsahu potvrdiť. Navrhovatelia poukazujú na porušenie rôznych právnych predpisov, ktorého
sa mal znalec pri rozdeľovaní spoločného dvora dopustiť. Tieto predpisy sa ale vzťahujú na novostavby,
a navrhovatelia neberú do úvahy existujúci stav. Riešenie prístupovej cesty tak, ako ju navrhol znalec,

je jediným možným a účelným riešením, aby každý zo spoluvlastníkov mohol mať ucelené pozemky.
Odporcovia s takýmto vymedzením cesty súhlasili napriek tomu, že prídu o časť úrodnej pôdy na novej
prístupovej ceste a musia zachovať prístup na pôvodnej prístupovej ceste cca vo výmere 66 m2. Sriešením navrhovateľov - zachovaním pôvodnej prístupovej cesty nesúhlasia, nakoľko chcú rovnako ako
navrhovatelia využívať svoje pozemky v celosti.

K odvolaniu navrhovateľov sa vyjadrili odporcovia v 3. a 4. rade. Uviedli, že napadnutý rozsudok
žiadajú ako vecne správny potvrdiť, nakoľko sa v plnom rozsahu stotožňujú s rozdelením spoločných
nehnuteľností, pričom ho považujú za účelné. Bolo by možné aj iné rozdelenie - podľa individuálnych
záujmov jednotlivých spoluvlastníkov, ale za cenu neúčelného využitia ostatných novovytvorených
parciel ostatnými účastníkmi.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č.99/1963 Zb. v znení neskorších
predpisov-Občianskehosúdnehoporiadku-ďalejlenOSP),pozistení,žeodvolaniapodalvčasúčastník
konania (§ 201, § 204 OSP), proti rozhodnutiam, proti ktorým je opravný prostriedok prípustný (§ 202
OSP), preskúmal napadnutý rozsudok a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania,

(§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok aj napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa sú vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0,
t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho

pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého
stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejedná sa o
konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady
rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozsudku a pre vyporiadanie sa s odvolacími námietkami uvádza nasledovné:

Podľa § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,

súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom

ustanoveného poradia, nie je síce viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ
ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva (v zmysle zásady "ne eat iudex ultra petitum
partium" vyplývajúc z ustanovenia § 153 ods. 2 OSP), avšak ani takéto návrhy nemožno v konaní nechať
bez povšimnutia. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie
veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia

spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne
opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj
naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri reálnom
rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle
(pozri vysvetlivky k § 118) a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností

(§ 34 a nasl. KZ). Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu nových
parciel, a tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba vyhotoviť grafický polohopisný plán,
ktorý má mať náležitosti geometrického plánu zodpovedajúceho všetkým požiadavkám geodézie a
kartografie, potvrdený jeho zhotoviteľom a overený príslušným katastrálnym odborom okresného úradu).Len takýto technický podklad na zmenu týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností sa môže stať súčasťou
rozsudku o ich reálnom rozdelení.

Odvolací súd zastáva názor, že súd prvého stupňa správne ustanovil znalca z odboru geodézie a
kartografie, aby v znaleckom posudku navrhol účelné rozdelenie spoluvlastníctva účastníkov konania k
predmetným pozemkom, nakoľko znalec v predmetnom odbore musí mať dostatočnú kvalifikáciu na to,
aby rozdelenie a usporiadanie parciel navrhol v súlade so stavebným zákonom a súvisiacimi právnymi
predpismi. Navrhovatelia neuvádzajú v čom usmernenie súdu prvého stupňa nezodpovedá výkladu

§ 142 OZ. Nakoľko medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode, súd pristúpil k druhej možnosti, a
tou bola reálna deľba nehnuteľností podľa podielov účastníkov s prihliadnutím na účelné využitie veci.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie rozdeliť nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku Ing. Uhliarika
riadne odôvodnil, pričom sa vyporiadal so všetkými námietkami navrhovateľov. Aj odvolací súd považuje
rozdelenie nehnuteľností medzi účastníkov konania za správne a spravodlivé, keď súd prvého stupňa
prihliadol na účelné využitie novovzniknutých parciel všetkými účastníkmi.

Navrhovatelia sa už počas konania na súde prvého stupňa domáhali, aby súd rozdelil nehnuteľnosti
aj s prihliadnutím na mimosúdnu dohodu uzatvorenú medzi navrhovateľmi a odporcami v 3. a 4.
rade dňa 03.05.2011, podľa ktorej ak medzi účastníkmi konania sp. zn. 5C/108/2002 vedenom na
Okresnom súde Senica nedôjde k dohode, odporcovia v 3. a 4. rade súhlasia s prikázaním svojho

podielu 1/5 na predmetných nehnuteľnostiach do vlastníctva navrhovateľov za náhradu vo výške 5,5
eura/m2 zníženú o 203,50 eura, ktorú sú odporcovia v 3. a 4. rade povinný kompenzovať navrhovateľom
podľa zámennej zmluvy zo dňa 14.01.2010. Odvolací súd síce vo svojom predošlom rozhodnutí
uviedol, že súd musí prihliadať aj na obsah tejto dohody, ale to neznamená, že je pre súd bezo
zvyšku záväzná a súd môže rozhodnúť len v súlade s ňou. V predmetnom konaní ustanovený znalec

určil najúčelnejšie rozdelenie predmetných nehnuteľností, s ktorým sa súd prvého stupňa ako aj
odvolací stotožnil a ktoré nekorešponduje s dohodou uzatvorenou medzi navrhovateľmi a odporcami
v 3. a 4. rade. Súd rozhodujúci o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nie je viazaný návrhmi
účastníkov na vyporiadanie, kľúčové je účelné využitie veci. Samozrejme iná by bola situácia ak by
sa dohodli všetci účastníci konania, teda všetci podieloví spoluvlastníci. Odvolací súd je toho názoru,

že dohoda uzatvorená medzi navrhovateľmi a odporcami v 3. a 4. rade poškodzuje odporcov v
1. a 2. rade, nakoľko títo by mali k podielu odporcov v 3. a 4. rade predkupné právo, pričom by
mohli s ostatnými spoluvlastníkmi súperiť o tento podiel prostredníctvom ponúknutia vyššej kúpnej
ceny, čo by im však predmetná mimosúdna dohoda zabránila. Súd prvého stupňa teda správne
neprihliadol na predmetnú dohodu, nakoľko prihliadnutie na ňu by nezabezpečilo spravodlivé rozdelenie

spoluvlastníckych podielov.

Navrhovatelia ďalej namietali, že prístup k nehnuteľnostiam navrhovateľov a odporcov v 1. a 2. rade
zabezpečuje účelová komunikácia parc. č. 147/3 od roku 1890, a teda v zmysle § 134 OZ je tento stav
vydržaný a navrhovatelia na takomto usporiadaní trvajú, pretože vzhľadom na dispozície objektov je to

jediná prístupová cesta, ktorá vyhovuje stavebnotechnickým predpisom.

Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 151o ods. 1 OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Námietka navrhovateľov o vydržaní účelovej komunikácie je neopodstatnená a značne zmätočná. V
prvom rade je potrebné uviesť, že navrhovatelia sú spoluvlastníkmi parc. č. 147/3, preto k nej nemohli
vydržať právo prechodu. Právo prechodu je vecným bremenom, teda právom k cudzej veci. V danom
prípade však predmetná parcela nie je cudzou vecou, pretože navrhovatelia sú jej spoluvlastníkmi. V

danej veci je teda podstatné len účelné využitie nehnuteľností, pričom súd prvého stupňa toto dostatočne
odôvodnil, ako je už uvedené vyššie.Navrhovatelia ďalej namietali, že súd sa nezaoberal tým, ako sú spoluvlastníci ochotní hradiť náklady
na rozdelenie veci. Navrhovatelia však neuviedli, aké náklady by pri rozdelení veci mali vzniknúť. Jediný
reálny náklad, ktorý môže vzniknúť je náklad na výrub stromov. Tu však netreba zabúdať na skutočnosť,

že nová parcela č. 147/3 zostáva vzhľadom na osobitnosť existujúceho stavu delených pozemkov v
spoluvlastníctve všetkých účastníkov, preto sa na týchto nákladoch budú podieľať všetci spoluvlastníci
v zmysle § 137 OZ.

Navrhovatelia tiež namietali, že znalec porušil všeobecné požiadavky na navrhovanie stavieb podľa

stavebného zákona (že stavba musí byť prístupná z cesty, miestnej alebo účelovej komunikácie) a tiež
vyhlášku 532/2002 Z.z., podľa ktorej odstup domov od spoločných hraníc pozemkov je min. 2 m. K
tejto námietke je možné uviesť len to, že znalec musel vychádzať z existujúceho stavu, pričom v danej
veci nejde o vytvorenie nových pozemkov, na ktorých bude prebiehať výstavba, vtedy by bolo rozumné
predmetné pozemky rozdeliť tak, aby zodpovedali stavebným predpisom. Za daných okolností však
bolo potrebné prihliadať najmä na účelné využitie nehnuteľností nielen navrhovateľov ale aj odporcov.

Nehnuteľnosť navrhovateľov bude podľa napadnutého rozsudku prístupná zo spoločnej parcely 147/3,
pričom navrhovatelia neuviedli, ktorý dom bude vzhľadom na súdom určené rozdelenie od hranice
pozemkov menej ako 2 m. Treba pripomenúť, že aj nehnuteľnosť navrhovateľov stojí menej ako 2 m
od hranice s pozemkom obce, pričom za daných okolností nezostáva iné, ako existujúci stav tolerovať,
napriek tomu, že je v rozpore s citovanou vyhláškou.

Posledným argumentom navrhovateľov bola skutočnosť, že prekládka cesty nie je vecou znaleckého
posudku, ale rozhodnutia pozemkového úradu. Znalec nemôže rozhodnúť o zmene účelového určenia
pozemku a z ostatnej plochy urobiť záhradu a naopak. Je pravdou, že k takejto zmene znaleckým
posudkom a rozhodnutím súdu nedôjde, a že o zmenu druhu pozemku musí požiadať vlastník, ale vo

vlastnom záujme tak noví vlastníci budú musieť urobiť. Navrhovatelia nepredložili dôkaz o tom, že by
pozemkový úrad takúto zmenu nepovolil.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci
správne rozhodol, preto odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa

§ 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

Podľa § 164 OSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj
iné zrejmé nesprávnosti. O návrhu na opravu súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. O oprave vydá
opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým

opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.

Súd prvého stupňa chybou v písaní nesprávne uviedol vo výroku napadnutého rozsudku, že do
bezpodielového spoluvlastníctva odporcov v 1. a 2. rade N. Z. a T. Z. prikazuje novovytvorenú parcelu
č. 150/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 148 m2 v podiele 1/1 zapísanú Katastrálnym

úradom v Trnave Správa katastra Senica na LV č. XXXX pre obec a k.ú. I. B. P. v registri „C“. Podľa
geometrického plánu vypracovaného ustanoveným znalcom, na ktorý súd v rozsudku poukazuje, malo
byť správne uvedené, že do bezpodielového spoluvlastníctva odporcov v 1. a 2. rade N. Z. a T. Z.
prikazuje novovytvorenú parcelu č. 150/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 148 m2 v podiele 1/1.
Vzhľadom na túto zrejmú nesprávnosť pri opise č. nových parciel z geometrického plánu do rozsudku,

odvolací súd podľa § 164 OSP opravil túto zrejmú chybu v písaní súdu prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 OSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.