Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. júl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/84/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203542
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614203542.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických
vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného
zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti žalovanej: V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. XXX, štátnej občianke SR, v konaní o
zaplatenie zmenkových nárokov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš

č.k. 5C/138/2014-23 zo dňa 10.09.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/138/2014-23 zo dňa 10.09.2014 z r u š u j e a
v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení okresný súd poukázal na to, že žalobca návrhom doručeným na okresný súd dňa

17.04.2014 sa domáhal proti žalovanej splnenia povinnosti zaplatiť zmenkovú sumu vo výške 750 Eur,
zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 832 Eur od 20.08.2009 do 10.02.2011 čo predstavuje
sumu 1.123,20 Eur, zo sumy 750 Eur od 11.02.2011 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej
sumy 832 Eur od 28.12.2009 do 10.02.2011, čo predstavuje sumu 56,21 Eur a zo sumy 750 Eur od
11.02.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 2,77 Eur (1/3 % zmenkovej sumy) a náhrady
trov konania. Žalobca pohľadávku voči žalovanej uplatnil podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie"). Žalobca uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých
práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 13.02.2009 na zmenkovú sumu 832 Eur, pričom sa
zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 20.08.2009. Indosovaná zmenka je
vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Zmenka bola
vystavená dňa 13.02.2009 na sumu 832 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za

túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom
od 20.08.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil
zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil sumu 82 Eur, na zmenkovú sumu uhradil 82
Eur a na úroky neuhradil nič. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez prostestu", indosant
nenechal skutočnosť predloženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou. Okresný súd v ďalšom
postupe v zmysle čl. 4 ods. 4 Nariadenia Tlačivom B vyzval žalobcu na doplnenie tlačiva na uplatnenie

pohľadávky tak, že v opise rozhodujúcich skutočností je potrebné uviesť právny dôvod záväzkového
vzťahu, ktorý viedol k vystaveniu zmenky, špecifikovať žalovanú sumu uvedením presného spôsobu
jej výpočtu, ako aj položiek z ktorých pozostáva, pričom pri každej položke je potrebné uviesť výšku,
dátum, právny dôvod vzniku a odôvodniť počiatok uplatneného 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy.
V písomnom podaní doručenom okresnému súdu dňa 23.05.2014 žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu uviedol, že poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke,

ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky. Žalobca zdôraznil, že v
konaní uplatňuje majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky. Žalobca disponuje len indosovanouzmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd žiada a ktoré by
mohol nad rámec už v návrhu uvedených okolností súdu oznámiť alebo predložiť. Podľa čl. 5 ods. 2 a
3 Nriadenia okresný súd doručil žalovanej tlačivo C na odpoveď, na ktoré žalovaná žiadnym spôsobom

nereagovala. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia okresný súd nenariadil pojednávanie, keďže predmetom
konania je vec s nízkou hodnotou sporu v zmysle Nariadenia. Žiadna zo strán nenavrhla nariadiť
ústne pojednávanie, z ktorého dôvodu oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo
vyvesené na úradnej tabuli okresného súdu dňa 04.09.2014 a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
10.09.2014.

Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie pripojením spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.
zn. 7Er/875/2010 a zistil, že dňa 13.02.2009 vo Východnej žalovaná vystavila zmenku na sumu 832
Eur, podľa ktorej sa zaviazala, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu 832 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od
20.08.2009. Údaj o zročnosti bol na zmenke vyznačený nasledovne: Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

Pribinova 25, 811 09 Bratislava, „bez protestu", „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia".
Na rube zmenky sa nachádza indosament, ktorým konateľ obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
zmenku previedol na žalobcu. V ľavej dolnej časti zmenky bol uvedený údaj č. zmluvy 5580973.

V ďalšom okresný súd uviedol, že podľa pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš

7Er/875/2010 bolo zistené, že dňa 05.08.2010 bola doručená okresnému súdu žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom v A., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na
základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu (SRS) vo veci oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave proti povinnej V. W., nar. XX.XX.XXXX pre vymoženie
sumy 832 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy od 20.08.2009 do zaplatenia,

zákonného úroku vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy od 28.12.2009 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Uznesením Okresný súd Liptovský Mikuláš č.k. 7Er/875/2010-12 zo dňa 03.12.2010 exekúciu
zastavil z dôvodu, že exekúcia je vedená na základe exekučného titulu, ktorý priznáva zákonom
nedovolené plnenie, ktoré je súčasne v rozpore s dobrými mravmi. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 03.02.2011.

Dňa 13. 02. 2009 bola uzavretá Zmluva o úvere medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a dlžníkom V. W.,
nar. XX.XX.XXXX, č. zmluvy 5580973. Na základe zmluvy o úvere sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi
úver v sume 500 a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške
484 Eur, t.j. celkovo zaplatí čiastku 984 Eur v 12-tich mesačných splátkach po 82 Eur počnúc dňom

15.03.2009. Dlžník vlastnoručným podpisom potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve
dňa 13.02.2009. Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru vyhotovené
ako formulár. Podľa čl. 17 všeobecných podmienok, označeného ako dohoda o vyplnení zmenky,
na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky, vyplývajúceho z tejto úverovej
zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková

suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu
vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh
splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časť
splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude
pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku

dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že
ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Podľa všeobecných
obchodných podmienok žalovaná vystavila dňa 13.02.2009 neúplnú zmenku (tzv. blankozmenku), kde
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vystupovala ako remitent. Z dôvodu, že žalovaná nesplácala riadne
a včas úver, čím sa stal dlh splatný, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vyplnila ďalšie údaje zmenky, a

to zmenkovú sumu 832 Eur a dátum začiatku úročenia od 20.08.2009.

Okresný súd poukázal na ust. § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka v spojení
s ust. § 2 písm. a), § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, s použitím
čl. 3 ods. 1, 2, čl. 5, čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS a dospel k záveru, že návrh žalobcu je

potrebné v celom rozsahu zamietnuť, keďže vykonaným dokazovaním nemal preukázanú dôvodnosť
uplatnenej pohľadávky žalobcom. Okresný súd mal preukázané, že pôvodný veriteľ spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaná uzatvorili dňa 13.02.2009 zmluvu o úvere, na základe ktorej sa
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaviazala poskytnúť žalovanej ako dlžníkovi sumu 500 Eur, ktorú sadlžník zaviazal vrátiť spolu s poplatkom vo výške 484 Eur, t.j. celkovú sumu 984 Eur v mesačných
splátkach vo výške 82 Eur, v počte splátok 12. Tento vzťah bol zabezpečený zmenkou vystavenou
žalovanou. Okresnému súdu bolo z jeho úradnej činnosti známe, že predmetom podnikania spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s.r.o. je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, pričom úverová zmluva, napriek
tomu, že je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom podľa Obchodného zákonníka, je súčasne
aj spotrebiteľskou zmluvou. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako dodávateľ pri uzatváraní a plnení
zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná, ktorá je spotrebiteľom, pri uzatváraní
zmluvynekonalavrámcipredmetusvojejobchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti.Hocijevúverovej

zmluve uvedené, že žalovanej sa poskytol úver na výkon zamestnania, žalobca, ktorého zaťažuje
dôkazné bremeno, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by túto skutočnosť preukazovali. Je na ťarchu
žalobcu, aby preukázal, že úver bol poskytnutý žalovanej na účely výkonu zamestnania. Okresný
súd tak právny vzťah medzi pôvodným veriteľom - spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovanou
vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, aplikoval na daný vzťah ustanovenia spotrebiteľského práva a
dospel k záveru, že indosovanie zmenky, ktoré má za následok zmenu veriteľa, nemení nič na povahe

záväzku,vyplývajúcehozpredmetnéhozáväzkovéhovzťahu.Zmenkaslúžilaakozabezpečovacíprávny
prostriedokzospotrebiteľskéhovzťahu.Okresnýsúdneplatnosťzmenkyskúmalexoffo,ajkeďžalovaná
neplatnosť zmenky nenamietala, čo odôvodnil tým, že vo veciach vyplývajúcich zo spotrebiteľských
zmlúv právny princíp „právo patrí bdelým", ustupuje dôležitejšiemu princípu založenému na ochrane
práv spotrebiteľa, čo opakovane zdôraznil vo svojej rozhodovacej činnosti aj Najvyšší súd Slovenskej

republiky.

Okresný súd poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-419/2011 zo dňa 14. 03. 2013,
v ktorom Európsky súdny dvor z úradnej moci skúmal postavenie žalovanej ako spotrebiteľa s tým,
že je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovanej ako spotrebiteľa, aj keď ide o vzťah uplatnený

na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera. K záveru o prelomení zásady zmenky ako
abstraktného cenného papiera vo vzťahu k spotrebiteľovi došlo aj rozhodnutím Nemeckého najvyššieho
súdu (BGH) z 25.2.1965. Okresný súd poukázal tiež na nemecký rozsudok sp. zn. Z 1965, podľa
ktorého, ak bola zmenka prevedená na iný subjekt, (čo je prípad súdenej veci), a pritom existujú
indície,žezmenkazabezpečovalaúveralebopôžičkuprespotrebiteľa,niejemožnéžalobcoviposkytnúť

ochranu, lebo aj nový zmenkový veriteľ mal preskúmať v súlade so spotrebiteľským právom, či zmenka
zabezpečovala spotrebiteľský úver. Okresný súd poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa
16.11.2010 č. C-76/10 vo veci POHOTOVOSŤ, s.r.o., podľa ktorého má vnútroštátny súd v každom
štádiu konania povinnosť posúdiť nekalé povahy sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere. Z európskych,
ako aj z vnútroštátnych právnych noriem vyplýva povinnosť vykonávať ex offo súdnu kontrolu zmluvných

podmienok a tiež abstraktnú kontrolu zmlúv s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané
podmienky. Zmenkový vzťah tak nie je možné izolovať od vzťahu spotrebiteľského. Tento vzťah je
vyjadrený aj v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne v ust. § 4 ods. 6.
V čase prijatia zmenkového a šekového zákona z roku 1950 ešte nebola v podmienkach Slovenskej
republiky aktuálna otázka ochrany spotrebiteľa, ktorá sa do popredia dostala až v súvislosti so vstupom

Slovenskej republiky do Európskej únie. Okresný súd poukázal tiež na pripomienku Európskej komisie
vo veci vedenej na Európskom súdnom dvore pod sp. zn. C-558/13, predmetom ktorej je návrh na
začatie prejudiciálneho konania súvisiaci s konaním CD Consulting s.r.o. proti Mariánovi Vaskovi, ktorý
sa týka výkladu článku 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS a čl. 4 Smernice Rady č. 87/102/
EHS. Európska komisia zaujala stanovisko, podľa ktorého je rizikovým prvkom z pohľadu ochrany

spotrebiteľa abstraktný charakter zmenky, ktorý nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal
na kauzu pôvodného právneho vzťahu. Spotrebiteľovi ostáva možnosť uspokojiť veriteľa, nadobúdateľa
indosovanej zmenky, a následne ho žalovať o náhradu škody, ale v zmysle § 17 zákona zmenkového
a šekového by spotrebiteľ musel dokázať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, čo
neprimerane sťažuje situáciu spotrebiteľa. Ak by došlo k súdnemu sporu o platnosť vydanej zmenky,

bolo by potrebné, aby príslušný súd mal možnosť hodnotiť pôvodnú zmluvu, aby mohol posúdiť, či ide o
spotrebiteľskú zmluvu a či zmenková suma rešpektuje limity uvedené v príslušnom právnom predpise,
a to aj v situácii, keď zmenka medzičasom zmenila majiteľa. Ak vnútroštátna úprava neumožňuje, aby
súd ex offo zamietol návrh zo zmenky v rámci konania o návrhu zo zmenky, potom táto úprava nie je v
súlade so zásadou efektivity, keďže sťažuje uplatnenie ochrany, ktorú spotrebiteľom priznáva Smernica

Rady 93/13/EHS.

Okresný súd ďalej uviedol, že pri zmenke ako cennom papieri treba rozlišovať neplatnosť zmenky pre
nesplneniepodmienokpodľazákonazmenkovéhoašekovéhoanadruhejstraneneplatnosťdojednaníovystavení a vyplnení zmenky za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľských vzťahov,
či už pre rozpor s dobrými mravmi alebo po vyhodnotení dojednaní o zmenke ako neprijateľných
podmienok. Podľa okresného súdu z dokazovania vyplynulo, že podmienky pre prijatie zmenky od

spotrebiteľa stanovené zákonom neboli splnené. Istina poskytnutého úveru predstavovala 500 Eur,
zmenka bola vystavená na sumu 832 Eur, pričom zákon č. 129/2010 Z.z. zakazoval v súvislosti s
poskytnutím spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou. Aj dohody
o vyplnení zmenky, uzatvorené pred týmto zákazom, je možné podľa okresného súdu hodnotiť ako
neplatné pre rozpor s dobrými mravmi alebo ako neprijateľné zmluvné podmienky. Okresný súd tak

považoval dohodu o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobila značnú
nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa s tým, že cieľom uzatvorenia tejto dohody bolo obchádzať
ustanovenia právnych predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky
umožňovala vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku
jej úročenia tak, že zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov. Takéto
zmluvné dojednanie okresný súd za zisteného skutkového stavu považoval za neprijateľné, a tým

aj neplatné podľa § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že zmenka je neplatná,
nakoľko bola vystavená v rozpore so zákonom. Žalobca uplatnil právo z neplatnej zmenky, a preto bolo
potrebné návrh zamietnuť bez toho, aby súd skúmal výšku žalovanej sumy. Vyplnením zmenky došlo k
značnémuzhoršeniupostaveniaspotrebiteľa,pretoževeriteľvyplnenímzmenkyzamýšľalobísťzákonné
ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a na základe vyplnenej zmenky požadoval úrok 0,25 % denne,

ktorý je vzhľadom na výšku v rozpore s dobrými mravmi a v spotrebiteľských zmluvných vzťahoch je
neprípustný. O náhrade trov okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pričom žalovanej ako
úspešnému účastníkovi nepriznal náhradu trov z dôvodu, že si náhradu trov konania neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že konanie

má vady podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p. Žalobca uviedol, že nemá vedomosť o iných
vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a jej vystaviteľom. Žalobca ako vlastník cenného papiera
má len zmenku, ktorú nadobudol na základe indosamentu. Žalobca nemá iné informácie, či dokumenty
k zmenke a v zmysle platného právneho poriadku ich ani nepotrebuje mať na to, aby mohol uplatňovať
práva s týmto cenným papierom spojené. Požadovanie iných dokumentov ako originálu zmenky pri

uplatnení zmenkového nároku je neprípustné a nezákonné. Podľa konštantnej judikatúry českých a
slovenských súdov je zmenka samostatným, abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je
možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Okresný súd sa
aplikáciou ustanovení o zmenke v zákone zmenkovom a šekovom vôbec nezaoberal a ignoroval
predmet sporu. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah, pričom

okresný súd posudzoval bežný zmluvný záväzok, čo predstavuje nesprávne právne posúdenie veci.
Okresný súd k rozhodnutiu dospel na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov a nesprávnou
interpretáciou právnych predpisov a práva Európskej únie. Žalobca nesúhlasil s tým, že súd je v takomto
konaní oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, či ide o spotrebiteľský vzťah. Žalobca trval na tom, aby
súd konal v zmysle právneho poriadku a vyhol sa kreovaniu svojej preskúmavacej právomoci tam, kde

mu to právny poriadok neumožňuje. Žalobca skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným
majiteľomzmenkyažalovanouvôbecnetvrdil,atedanebolnositeľomdôkaznéhobremena.Okresnýsúd
si sám vytvoril pochybnosť v podobe ničím nepodloženého dohadu o tom, že by medzi predchádzajúcim
majiteľom zmenky, ktorý nebol účastníkom tohto konania, a žalovanou mal existovať iný záväzkový
vzťah, než aký je predmetom súdneho konania. Okresný súd teda vykonštruoval tvrdenie, ohľadom

ktorého žiadal, aby ho žalobca preukázal. V sporovom konaní môže súd rozhodnutie založiť len na
tvrdeniach, ktoré sú produkované účastníkmi konania, a nie na tvrdeniach, ktorých pôvod súd nachádza
v iných konaniach a ktoré nie sú výsledkom dokazovania. Ak by mala existovať dôkazná povinnosť
žalobcu vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam, tak žalobca ad absurdum tvrdí, že by existovala aj
dôkazná povinnosť súdu vo vzťahu k súdom tvrdeným skutočnostiam. Okresný súd zjavne a zreteľne

porušil kontradiktórnosť súdneho procesu a presiahol svoju právomoc. Súd je nezávislým arbitrom, ktorý
rozhodne na základe tvrdení účastníkov a vykonaného dokazovania.

Okresný súd ignoroval ust. § 17 zákona zmenkového a šekového, podľa ktorého kto je žalovaný zo
zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi

alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Žalovaný vo všeobecností nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky,
ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže
činiť žalovaná, tým menej tak môže činiť sám súd. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súduSR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008, podľa ktorého ...„Z povahy zmenky ako abstraktného
a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne
vymáhaniu, preukazovať, že mu odporca (povinný) zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje". Z ustanovenia §

17 zákona č. 191/1950 Zb. síce vyplýva, že kto je žalovaný zo zmenky, môže vznášať proti zmenkovému
nároku určité námietky, je však na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno
teda spočíva na žalovanej a nie na žalobcovi. Pokiaľ povinný dôkazné bremeno neunesie, bude nútený
podľa zmenky plniť. Pri kauzálnych námietkach nie je možné prenesenie dôkazného bremena zo
žalovanej na žalobcu. Námietka tak musí byť vznesená zo strany žalovanej a žalovaná nesie dôkazné

bremenonapreukázaniesvojichtvrdení.Niejeprípustné,abytútoúlohuainiciatívunasebaprevzalsúd.
Okresný súd tak porušil ustanovenia o vykonávaní dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti
a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vykonané bez
návrhu. Žalovaná mohla na základe čl. 5 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však
neurobila, musia byť iné námietky odmietnuté z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej
Nariadením. Okresný súd bez návrhu žalovanej a na ťarchu žalobcu žiadal vykonať dokazovanie,

ktoré by údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa pritom tejto obrany
nedovolávala a uplatnenú pohľadávku nerozporovala. Okresný súd od žalobcu žiadal preukázanie
skutočností, o ktorých žalobca nemal žiadnu vedomosť a nemal k dispozícii žiadne požadované listinné
dôkazy. Okresným súdom tvrdený rozpor medzi uplatneným nárokom žalobcu a spotrebiteľským právom
zo žiadnych okresným súdom citovaných ustanovení nevyplýva. Okresný súd vykonal dokazovanie

oboznámením sa s úverovou zmluvou a exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, avšak žalobca
a ani žalovaná dokazovanie takýmito listinnými dôkazmi nenavrhli. Súd síce môže podľa ust. § 120
O.s.p. vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci, avšak len v prípade, ak je ich vykonanie
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V danom prípade mal okresný súd rozhodnúť len z predloženej
zmenky, nakoľko z prednesov sporových strán potreba vykonávania dokazovania nevyplynula. Okresný

súd vychádzal z údajne nesporných skutočností, že žalovaná so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.
uzatvorilazmluvuoúvereažezmenkazabezpečovalazmluvu,ktorúžalovanáuzatvorilaakospotrebiteľ.
Tieto údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Účastníci
sa k týmto okolnostiam nikdy nevyjadrili, a preto nie je možné, aby okresný súd dospel k záveru o ich
nespornosti. Ak na týchto údajne nesporných skutočnostiach okresný súd založil svoje rozhodnutie, je

takéto rozhodnutie nesprávne.

Krozhodnutiunemeckéhonajvyššiehosúduzroku1965žalobcauviedol,žemuobsahtohtorozhodnutia
nie je známy a takéto rozhodnutie mu nie je dostupné. Jeho závery pritom ani nie sú použiteľné,
nakoľko je takmer 50 rokov staré a v období jeho vzniku prakticky neexistovalo Európske spotrebiteľské

právo. Zrejme sa jedná o prekonaný a ojedinelý názor, z ktorého nie je možné vychádzať. Takéto
rozhodnutie nemôže negovať aplikáciu platnej právnej úpravy podľa zákona č. 191/1950 Zb. Okresný
súd sa pritom nijakým spôsobom nevysporiadal so zhodou či rozdielnosťou právnej úpravy Nemecka
a Slovenskej republiky ohľadom zmenkového práva. Záveru, ktorý by mal vyplývať z tohto nemeckého
rozhodnutia, priamo odporuje záver rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa

22. októbra 2008. Z rovnakých záverov vychádzal aj rozsudok NS ČR sp. zn. 25 Cdo 1839/2000,
podľa ktorého je zmenkový záväzok samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol dôvodom
jeho vzniku. Zmenkový záväzok je záväzkom priamym, bezpodmienečným, nesporným, abstraktným a
samostatným a je celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky. Súd preto nemôže od žalobcu
požadovať preukázanie vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou, pretože ide o celkom

odlišný právny vzťah, než aký je predmetom súdneho konania. Ohľadom okresným súdom uvádzanej
pripomienky Európskej komisie žalobca uviedol, že táto nie je súčasťou súdneho spisu a nie je ani
verejne dostupná. Okresný súd tak odôvodnenie svojho rozhodnutia založil na argumentácii, ktorú získal
z neznámeho a neverejného zdroja, čo je v právnom štáte neprípustné. Jedná sa pritom len o jeden
z názorov jedného z účastníkov prejudiciálneho konania, pričom v tejto veci poskytli pripomienky aj

ostatní účastníci konania, medzi nimi Slovenská republika a Nemecko, ktorých vyjadrenia boli opačné.
Vyjadreniami a pripomienkami iných účastníkov sa okresný súd vôbec nezaoberal. Ustanovenie §
17 slovenského zákona zmenkového a šekového pritom predstavuje obsahové prebratie článku 17
ženevského dohovoru o jednotnom zmenkovom zákone.

Žalobca v podanom odvolaní k záveru okresného súdu, v zmysle ktorého nemožno prihliadať ani na
neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky v podobe zmenkového úroku 0,25% denne, t.j. 91,25%
ročne, namietol, že zmenku vystavila žalovaná. Dobrovoľne ju podpísala a išlo o prejav jej slobodnej
vôle. V tejto súvislosti opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 s tým,že nespornosť záväzku žalovanej za zmenku zaplatiť sa vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý v zmenke,
zmenkový úrok nevynímajúc. Okresný súd pritom nepriznal žiadny zmenkový úrok, hoci na základe
jeho argumentácie mohla byť neplatnosťou postihnutá len časť presahujúca zmenkový úrok, ktorý sa

dobrým mravom neprieči. V súvislosti s uplatnenou výškou zmenkového úroku žalobca poukázal na
rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/16/2010, v ktorom súd vyslovil, že zmluvná pokuta vo výške
0,25% z istiny za každý deň omeškania, nie je neprimeraná vzhľadom na účel, ktorý zmluvná pokuta
ako zabezpečovací inštitút zabezpečuje.

Žalobca poukázal na závery uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013, v ktorom
krajský súd konštatoval, že v preskúmavanej veci sa nejedná o prípad uplatňovania pohľadávky zjavne
neopodstatnenej, ani o podanie zjavne neprípustného návrhu s tým, že ak dlžník neuplatnil v konaní
námietku podľa ust. § 17 zákona zmenkového a šekového, neexistuje dôvod, na základe ktorého by
súd mohol opodstatnene vykonať dokazovanie týkajúce sa obsahu kauzálnej zmluvy predchádzajúcej
vystaveniu zmenky. Krajský súd v Prešove ďalej uviedol, že dokazovanie na preukázanie dôvodnosti

kauzálnych námietok je možné vykonať len za predpokladu, že žalovaný v lehote do 30 dní po doručení
tlačiva a návrhu na uplatnenie pohľadávky sa k návrhu vyjadrí s tým, že ak odpoveď žalovaného nie
je doručená súdu v lehote 30 dní, musí súd vydať rozsudok o pohľadávke, a teda rozhodnúť vo veci
samej. Podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, ktorý ustanovuje koncentračnú zásadu, má pasivita žalovaného ten
následok, že súd musí rozhodnúť len na základe dôkazov predložených žalobcom, a teda dokazovanie

nevykonáva. Rovnako Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa
21.11.2013 potvrdil uvedené závery žalobcu. Žalobca konštatoval, že okresný súd zmaril konanie ako
také, a to porušením Nariadenia č. 861/2007, čl. 4 a čl. 5, keď vôbec neumožnil viesť kontradiktórny
spor, čoho dôsledkom došlo aj k porušeniu práva žalobcu na prístup k súdu. Žalobca žiadal rozsudok
okresného súdu zmeniť tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky súd v celom rozsahu vyhovie a prizná

žalobcovi náhradu trov konania.

Žalovaná k doručenému odvolaniu uviedla, že si pôžičku nevzala, nič o tom nevie.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1

O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu zrušil podľa
ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Krajský súd sa pri posudzovaní dôvodnosti žalobcom podaného odvolania oboznámil s obsahom

spisového materiálu. Z tohto zistil, že žalobca uplatnil nárok na zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej
zo zmenky vystavenej žalovanou, a to postupom podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej
len „Nariadenie"). Žalobca v tomto návrhu opísal rozhodujúce skutočnosti ohľadom vzniku zmenkovej
pohľadávky voči žalovanej a predložil originál zmenky, na základe ktorej uplatňuje právo. V súvislosti s

posudzovaním postupu okresného súdu považuje krajský súd za potrebné citovať príslušné ustanovenia
Nariadeniaasohľadomnacharakteruplatnenéhonárokutiežpríslušnéustanoveniazákonač.191/1950
Zb., Zákon zmenkový a šekový.

Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd

alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní

od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods.3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípadepotreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods.6 Nariadenia akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive
A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.
Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek
protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.

Podľa čl. 7 ods.1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods.3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie

zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa ods. 2 cit. ust. úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka
za nenapísanú.

Podľa ods. 3 cit. ust. úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I, § 10 cit. zák., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods.1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 17 cit. zák., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú

najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zák. je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.

Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods.1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;

3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I, § 75 cit. zák., vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto

listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 495 Občianskeho zákonníka platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe
ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných
papierovhromadnevydanýchaleboinýchcennýchpapierov,prektoréjezákonomustanovené,ževeriteľ
túto povinnosť nemá.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Krajskýsúdzistil,ževpostupeokresnéhosúdudošlokvadámatentopostupnebolvsúladescitovanými

ustanoveniami Nariadenia. Okresný súd rovnako nedodržal relevantné ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku a nepostupoval pri vykonávaní dokazovania v súlade s ust. § 120 O.s.p.

Okresný súd žiadosťou o doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky v zmysle
Nariadenia zo dňa 06.05.2014 vyzýval žalobcu, aby uviedol právny dôvod záväzkového vzťahu, ktorý

viedol k vystaveniu zmenky, žiadal špecifikovať žalovanú sumu s uvedením spôsobu jej výpočtu a
položiek, z ktorých pozostáva, odôvodniť počiatok uplatneného 6% ročného úroku a predložiť príslušné
listinné dôkazy. Z návrhu podaného žalobcom je však nepochybné, že žalobca uplatnil nárok výlučne
na základe predloženej zmenky vystavenej žalovanou. Zmenka je pritom cenným papierom vydaným v
zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste

a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný,
nesporný a abstraktný. Abstraktnosť záväzku zo zmenky má ten dôsledok, že zákon neviaže vznik
zmenkových nárokov na žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Jedná sa teda
o záväzok platobný, ktorý nie je viazaný na iné vzťahy a ani na hospodárske dôvody vzniku zmenky. S
abstraktnosťou zmenkového záväzku počíta priamo citované ust. § 495 Občianskeho zákonníka. Ďalším

charakteristickým znakom záväzku vyplývajúceho zo zmenky je jeho nespornosť. Táto je daná tým, že
majiteľ zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na zaplatenie ani neskôr pri jej vymáhaní preukazovať
ničinélento,žejevlastníkomzmenky.Nemádôkaznúpovinnosťpreukazovať,žemupovinnýzozmenky
skutočne dlží zmenkovú sumu. Zmenka samotná, pokiaľ je platná, je dostatočným dôvodom pre vznik
nároku na čiastku v nej uvedenú a je výlučne na dlžníkovi zo zmenky, aby tento v rámci prípadného

súdneho konania vzniesol svoje námietky a tieto v súdnom konaní aj preukázal. Zmenkový záväzok je
tiež záväzkom samostatným, ktorý existuje nezávisle na hospodárskom dôvode jeho vzniku. Zmenkový
záväzok nemá pôvod v predchádzajúcich kauzálnych pohľadávkach, tie len vytvárajú potrebu založenia
zmenkových záväzkov. V prípade vystavenia zabezpečovacej zmenky potom existujú vedľa seba dva
záväzky, záväzok pôvodný a popri ňom záväzok zmenkový. Účelom zabezpečovacej zmenky je, aby v

prípade omeškania s plnením záväzku všeobecno-právnej povahy bolo zabezpečené plnenie práve zo
zmenky; avšak aj záväzok z takejto zabezpečovacej zmenky má povahu abstraktnú a nespornú.

V zmysle uvedených záverov potom krajský súd konštatuje, že zo strany okresného súdu nebol daný
dôvod, aby okresný súd žalobcu dodatočne vyzýval na doplnenie jeho tvrdení o právny dôvod záväzku,

ktorýviedolkvystaveniuzmenky,aninapreukazovaniespôsobuvýpočtuapoložiek,zktorýchpozostáva
uplatnená zmenková suma. Na riadne uplatnenie nároku na zaplatenie zmenkovej pohľadávky s
príslušenstvom žalobcovi postačuje predloženie zmenky a opis rozhodujúcich skutočností, ktorý žalobca
podal v čl. 8. návrhu na uplatnenie pohľadávky.

Okresný súd po tom, čo žalobca v reakcii na žiadosť okresného súdu o doplnenie podkladov oznámil, že
inými listinami nedisponuje a že na uplatnenie nároku postačuje predloženie zmenky, zaslal žalovanej
tlačivo na odpoveď v zmysle čl. 5. ods. 2 a 3 Nariadenia. Žalovaná v Nariadením stanovenej lehote 30-
tich dní na nárok uplatnený žalobcom neodpovedala. V takomto prípade mal okresný súd postupovať
podľa čl. 7. ods. 3 Nariadenia a v dôsledku nedoručenia odpovede dotknutej strany (žalovanej), mal v

lehote podľa čl. 5. ods. 3 alebo 6 vydať rozsudok o uplatnenej pohľadávke žalobcu. I napriek tomu, že
žalovaná v stanovenej lehote neodpovedala a neuplatnila žiadne námietky voči nároku uplatnenému
žalobcom, okresný súd rozhodol o pripojení spisu sp. zn. 7Er/875/2010. Keďže žalovaná k uplatnenému
nároku nevzniesla žiadne relevantné skutočnosti, mal okresný súd v zmysle Nariadenia vychádzaťz uplatneného nároku zo zmenky a vo veci rozhodnúť bez vykonávania dokazovania pripojením
exekučného spisu. Žiaden z účastníkov nenavrhol vo veci vykonať žiadne dokazovanie. Ustanovenie čl.
7 ods. 3 Nariadenia pritom stanovuje koncentračnú zásadu, ktorá má ten dôsledok, že v prípade pasivity

žalovanej strany, ktorá napriek riadnemu doručeniu návrhu nedoručí v Nariadením stanovenej lehote
súdu odpoveď, musí súd rozhodnúť len na základe dôkazov predložených žalobcom, a teda nevykonáva
dokazovanie uvedené v čl. 7 ods. 1 Nariadenia. Tento záver vyplýva z prvej vety čl. 7 ods. 1 Nariadenia,
ktorý podmieňuje vykonávanie uvedených dôkazov doručením odpovede žalovanej strany. Vykonávanie
dôkazov pritom upravuje čl. 9 Nariadenia s tým, že súd je povinný určiť spôsob a rozsah vykonania

dôkazov potrebných na rozhodnutie, a to podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť dôkazov.

V tomto prípade podľa názoru krajského súdu nie sú naplnené ani predpoklady pre vykonanie dôkazov
nad rámec dôkazných návrhov účastníka konania podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. Žalobca v danom
prípade jasne, úplne a zrozumiteľne v tlačive A uplatnil práva zo zmenky a uviedol, že nie je pôvodným
majiteľom zmenky, ale je indosatárom. Vo vzťahu k týmto tvrdeniam žalobcu nebolo potrebné vykonávať

ďalšie dokazovanie s výnimkou oboznámenia sa s predloženou zmenkou. Dokazovanie okresným
súdom nebolo vykonávané ani vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej, nakoľko žalovaná žiadne tvrdenia
na svoju obranu voči uplatnenému nároku žalobcu nevzniesla. Okresný súd napriek tomu vykonával
dokazovanie úverovou zmluvou a ďalšími listinami získanými z exekučného spisu, ktoré pre rozhodnutie
o uplatnenom nároku na zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom neboli nevyhnutné, nakoľko na

posúdenie a rozhodnutie o takomto nároku postačovala v origináli predložená zmenka.

Krajský súd s poukazom na závery vyjadrené v Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012,
a to predovšetkým na tie závery, ktoré je potrebné v praxi všeobecných súdov prijať ako všeobecne
uplatniteľnépokiaľideozaujatiestanoviskakukontradiktórnostisúdnehoprocesu,kpojmudokazovanie,

k pojmu súdna (právna) vec a prejednanie veci v prítomnosti účastníka konania, dospel k názoru,
že okresný súd mal posudzovať práva zo zmenky. Účelom práva účastníka konania je vyjadriť sa k
vykonaným dôkazom, a tým ovplyvniť skutkové zistenia, na ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie,
keďže skutkové zistenia sú to, čo je účastníkovi nepochybne známejšie ako súdu. Aktivita účastníka pri
využívaní tohto práva je v podstatnej miere závislá práve od miery presvedčivosti vykonaných dôkazov,

skutkových zistení, ktorých vyvodenie z nich možno očakávať, a miery presvedčenia súdu o vplyve
týchto zistení na unesenie dôkazného bremena daného účastníka. Okresný súd dospel z listinných
dôkazov, ktoré vykonal bez návrhu účastníka konania, k inému skutkovému stavu, na ktorom založil
svoj právny záver o nedôvodnosti pohľadávky žalobcu. Žalobca vo vzťahu k týmto zisteniam okresného
súdu nemohol splniť svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť a nemal možnosť reagovať na

posúdenie nároku, ktorý žalobca uplatnil zo zmenky, okresným súdom ako nároku vyplývajúceho zo
spotrebiteľského vzťahu založeného zmluvou o úvere.

Žalobca v konaní uplatnil záväzok žalovanej zaplatiť sumu, ktorú do zmenky doplnil pôvodný majiteľ
zmenky. Okresný súd však posudzoval žalobcom uplatnený nárok ako zmluvný záväzok vzniknutý zo

spotrebiteľskej zmluvy a nie ako nárok zo zmenky. Je potrebné zdôrazniť, že predmetom žalobcom
uplatneného nároku nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo zmenky, ktorá indosáciou
stratila charakter zabezpečovacej zmenky a nadobudla charakter zmenky na platenie. Posudzovanie
základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby žalovaná ako spotrebiteľ vzniesla voči majiteľovi
námietky, že k indosácii došlo na jej škodu alebo ak by podala relevantné kauzálne námietky

týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky, čo by však v konaní musela zároveň preukázať.
Okresný súd napriek tomu, že predmetom uplatneného nároku je nárok zo zmenky, z vykonaného
dokazovania konštatoval záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere uzavretej medzi žalovanou
a spoločnosťou pohotovosť, s.r.o. Okresný súd konštatoval, že sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, a to napriek tomu, že zo samotnej zmluvy zistil, že úver mal byť žalovanej poskytnutý na výkon

povolania, pričom uviedol, že nositeľom dôkazného bremena preukázania skutočnosti, že úver bol
skutočne poskytnutý na výkon povolania, je žalobca. S uvedeným posúdením dôkazného bremena sa
krajský súd nestotožnil. Okresný súd konštatoval povinnosť žalobcu preukázať skutočnosť, že úver bol
poskytnutý na výkon povolania napriek tomu, že o vykonávaní takýchto dôkazov, teda o vykonávaní
dôkazov oboznámením zmluvy o úvere uzatvorenej medzi spoločnosťou pohotovosť, s.r.o. a žalovanou,

žalobca nemal žiadnu vedomosť. Záver vyplývajúci z listinného dôkazu tejto zmluvy o úvere, ktorého
vykonanie nikto nenavrhol, spochybnil samotný okresný súd s tým, že táto skutočnosť žalobcom, ktorý
túto okolnosť ani netvrdil, nebola preukázaná. Ak žalobca uplatnil nárok titulom zaplatenia zmenkovej
pohľadávky podľa predloženej zmenky, môže byť nositeľom dôkazného bremena len ohľadom týchskutkových tvrdení, na základe ktorých uplatňuje nárok voči žalovanej. Ak žalobca netvrdí existenciu
zmluvy o úvere, tak nemôže byť nositeľom dôkazného bremena ohľadom preukázania skutočnosti, že
úver bol žalovanej poskytnutý za účelom výkonu jej zamestnania.

Vo vzťahu k ust. § 17 zákona zmenkového a šekového okresný súd argumentuje rozhodnutiami
Európskeho súdneho dvora a nemeckým rozsudkom, ktorý okresný súd označil ako Z 1965, z ktorých
má vyplývať záver, že je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovanej strany ako spotrebiteľa bez
ohľadu na skutočnosť, že sa jedná o nárok uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného

papiera. Ustanovenie § 17 zákona zmenkového a šekového vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových
záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky, ktoré sú úplne oddelené od všeobecných
záväzkovýchvzťahov,ktoréviedlikichvzniku.Vzmysletohtoustanoveniapotomdlžníkniejeoprávnený
namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku skutočnosti, ktoré vyplývajú z jeho vzťahu s pôvodným
majiteľom zmenky, a to práve z dôvodu, že došlo k jej indosácii. Odvolací súd je toho názoru, že výlučne
žalovaná strana je tým subjektom, ktorý je oprávnený a zároveň aj povinný tvrdiť na svoju obranu proti

platobnej povinnosti všetky skutočnosti, ktoré považuje za významné. Žalovaná strana tak musí tvrdiť
a preukázať tiež okolnosti, ktoré by spochybnili abstraktný charakter indosamentu v zmysle ust. § 17
zákona zmenkového a šekového, teda okolnosti, ktoré by preukazovali záver, že majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Dlžník tak musí preukázať, že nový majiteľ nadobudol zmenku
nepoctivo. Pri posudzovaní tejto okolnosti je možné zobrať do úvahy charakter účastníkov zmenkovo-

právneho vzťahu. Je možné rozlišovať situáciu, kedy do zmenkového vzťahu vstupuje podnikateľ, ktorý
zmenky využíva aktívne pri svojej podnikateľskej činnosti, napríklad na zabezpečenie svojich záväzkov
vyplývajúcich z úverových vzťahov, a postavenie spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmenkovo-právneho
vzťahu výlučne z dôvodu potreby zabezpečenia jeho záväzku voči veriteľovi, pričom nie je možné
predpokladať jeho aktívnu znalosť zmenkovej úpravy. Je tak možné zaoberať sa otázkou, či zo strany

veriteľa, resp. jeho právneho predchodcu, ktorý bol pôvodným majiteľom zmenky, nedošlo k zneužívaniu
zmenkového práva a či tým nedošlo k neprimeranému zvýhodneniu jednej zo zmluvných strán na úkor
druhej strany. Takéto zisťovanie a posudzovanie je však možné výlučne v prípade, ak zo strany dlžníka
sú vznesené námietky proti jeho povinnosti zaplatiť zmenku, o platnosti a záväznosti ktorej inak nie
sú žiadne pochybnosti. Dlžník preto musí takéto námietky v konaní nielen uplatniť, ale ich aj riadne

zdôvodniť a preukázať, nakoľko samotný majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už tým, že drží
zmenku, bez toho, aby musel preukazovať dôvod jej vzniku, dôvod jej prijatia, či dôvod jej indosácie a
nadobudnutia aktuálnym majiteľom. Záväzok vyplývajúci zo zmenky je záväzkom samostatným, a preto
nie je závislým na pôvodnom úverovom vzťahu. Ak žalobca uplatnil nárok zo zmenky, bez ďalšieho nie
je možné rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď by bolo nepochybné, že s danou zmenkou súvisia.

Neobstojí ani odkaz na nemecký rozsudok Z 1965. Ohľadom tohto rozsudku krajský súd uvádza, že nie
je zrejmé, na základe akého právneho stavu bol daný rozsudok vydaný. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku okresného súdu nevyplýva, či právna úprava, ktorú nemecký súd v danom rozsudku aplikoval,
je totožná s právnou úpravou obsiahnutou v slovenskom Zákone zmenkovom a šekovom. Z citácie

dotknutého nemeckého rozsudku okresným súdom nie je možné zistiť, aký nárok nemecký súd
posudzoval, či sa jednalo o zmenku prevedenú bežným rubopisom alebo rubopisom uskutočneným po
lehote na protest, ktorý má len účinky postúpenia pohľadávky, ani to, či nemecký súd na spotrebiteľský
charakter zmluvy o úvere prihliadol na námietku zmenkového dlžníka alebo bez takejto námietky. Okrem
toho treba poukázať na judikatúru súdov SR, ktorá závery tohto nemeckého rozhodnutia prekonáva

názorom, podľa ktorého ...„z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že
majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu preukazovať, že mu
odporca zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje" (rozsudok NS SR sp. zn. 5Obo 3/2008). Krajský súd
poukazuje tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 21/2012, podľa ktorého ...„Pohľadávka
majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného

právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom
nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než
predložením prvopisu zmenky, ktorá, ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo
na jej zaplatenie".

Krajský súd je potom názoru, že závery okresného súdu, ktoré vychádzali z právneho vyhodnotenia
základného vzťahu, posúdenie ktorého ani nebolo predmetom sporu, pretože žalovaná ako dlžník
zo zmenky žiadne kauzálne námietky nevzniesla, nemôže stačiť na prelomenie základnej zásady
obsiahnutej v ust. § 17 zákona zmenkového a šekového. Ustanovenie § 17 zákona zmenkového ašekového dokazovanie ohľadom základného vzťahu pripúšťa len vtedy, ak ohľadom kauzálneho vzťahu
boli podané a preukázané námietky zo strany dlžníka. Nespornosť a abstraktnosť zmenkových záväzkov
môže prelomiť len taká skutočnosť, že sám majiteľ pri nadobúdaní zmenky nekonal poctivo a že konal

na škodu dlžníka. Námietka nepoctivého nadobudnutia zmenky ďalším majiteľom na škodu dlžníka však
musí byť ako relatívna námietka uplatnená dlžníkom a musí ním byť aj preukázaná. Okresný súd tak pri
posudzovaní uplatneného nároku žalobcu bol oprávnený posudzovať len to, či zmenka obsahuje všetky
zákonom zmenkovým a šekovým vyžadované náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť povinne do nej
uviesť. Nebol však oprávnený skúmať podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť. Zákaz zneužitia

práva je síce jedným zo základných princípov fungovania právneho štátu, napriek tomu právna úprava
zmenkového práva je prísne formálna a neumožňuje súdu bez podania námietok dlžníkom prelomiť
zásadu uvedenú v ust. § 17 zákona zmenkového a šekového tak, aby sa mohol súd zaoberať základným
záväzkovým vzťahom, ktorý môže mať charakter vzťahu spotrebiteľského.

V tejto súvislosti nemôže obstáť ani odkaz okresného súdu na pripomienku Európskej komisie k veci

vedenej na Európskom súdnom dvore pod sp. zn. C-558/13. V danom prípade sa jedná len o názor
jedného z účastníkov prejudiciálneho konania vedeného pred Európskym súdnym dvorom, pričom zo
žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by pre súdy konajúce v obdobnej právnej veci mala byť
pripomienka komisie záväzná.

Krajský súd v súvislosti s právnym posúdením, ktoré okresný súd vykonal vo vzťahu k § 4 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch považuje za potrebné citovať relevantné odseky tohto
ustanovenia.

Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu vystavenia

zmenky, t.j. ku dňu 13. februára 2009, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej
osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa ods. 7 cit. ust. veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Okresný súd z ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. dospel k záveru, že podmienky pre prijatie zmenky
od spotrebiteľa stanovené týmto zákonom neboli splnené, čo odôvodnil tým, že istina poskytnutého
úveru predstavovala 500 Eur, pričom zmenka bola vystavená na sumu 832 Eur. Skutočnosť, že v danom

prípade zmenková suma vyplnená do zmenky presahovala maximálnu zmenkovú sumu stanovenú ust.
§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., mohla mať pritom podľa názoru krajského súdu za následok len vznik
práva na náhradu škody, avšak nemohla spôsobiť absolútnu neplatnosť zmenky a ani neplatnosť dohody
o vyplnení zmenky. Uvedený zákon totiž v ust. § 4 ods. 7 porušenie ust. § 4 ods. 6 nesankcionoval
neplatnosťou zmenky, či neplatnosťou dohody o jej vyplnení, ale vznikom zodpovednosti veriteľa za

škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením povinnosti podľa ods. 6 veriteľom. V dôsledku porušenia tohto
obmedzenia tak prípadne mohol žalovanej vzniknúť výlučne nárok na náhradu škody voči pôvodnému
veriteľovi, teda voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá zmenku vystavenú v rozpore s týmto
ustanovením od žalovanej ako dlžníka prijala. pohotovosť, s.r.o. však nie je účastníkom tohto konania, a
v dôsledku porušenia tejto zákonnej povinnosti nemohol vzniknúť žiaden nárok žalovanej ako dlžníkovi

voči žalobcovi, ktorý nie je veriteľom z pôvodného úverového vzťahu.

S ohľadom na uvedené skutočnosti neobstoja ani právne závery okresného súdu, podľa ktorých je
dohoda o vyplnení zmenky neplatná pre rozpor s dobrými mravmi alebo ako neprijateľná zmluvná
podmienka. Okresný súd takýto záver vyvodil s odkazom na ust. § 17 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý

v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru zakazuje splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie
zmenkou. Okresný súd argumentuje tiež tým, že dohoda o vyplnení zmenky má byť neprijateľnou
zmluvnou podmienkou z dôvodu, že obchádza právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a umožňuje
vystaviť zmenku, v ktorej nie je uvedená zmenková suma a dátum začiatku jej úročenia, čo dodatočnevyplní veriteľ v rozsahu svojich peňažných nárokov voči dlžníkovi. Krajský súd v tejto súvislosti opätovne
poukazuje na ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. Toto ustanovenie priamo počítalo s tým, že za
účelom zabezpečenia nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru je možné vystaviť zabezpečovaciu

zmenku, ktorá musí spĺňať zákonom v danom ustanovení určené podmienky. Zákon pritom priamo
počítal aj s tým, že zmenka bude vystavená ako blankozmenka, keď uvádzal, že veriteľ je povinný
dlžníkovi vydať zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s týmto ustanovením. Samotný
zákon tak počítal s tým, že dlžník vystaví blankozmenku, ktorú dodatočne vyplní veriteľ. V danom čase
tak vystavenie takejto zmenky bolo v súlade s právnou úpravou zákona o spotrebiteľských úveroch, a

teda nie je možné konštatovať, že by sa malo jednať o postup veriteľa, ktorý je v rozpore s dobrými
mravmi alebo je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ako už bolo uvedené vyššie, otázku porušenia
zákonom stanoveného limitu, do ktorého je možné stanoviť zmenkovú sumu, zákonodarca riešil nie
neplatnosťou zmenky alebo dohody o jej vyplnení, ale vznikom osobitného nároku spotrebiteľa na
náhradu škody vzniknutej spotrebiteľovi porušením tohto ustanovenia veriteľom. Krajský súd konštatuje,
že z doterajšieho stavu nebolo zistené, že by zmenka bola vystavená v rozpore so zákonom. Žalobcom

predložená zmenka má zákonom zmenkovým a šekovým požadované náležitosti. Jedná sa o zmenku
vystavenú žalovanou.

Okresný súd tiež konštatoval značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa z dôvodu požiadavky žalobcu na
zmenkovýúrokvovýške0,25%denne,ktorýmábyťpodľaokresnéhosúduvrozporesdobrýmimravmia

vspotrebiteľskýchzmluvnýchvzťahochneprípustný.Krajskýsúdkonštatuje,žeztejtočastiodôvodnenia
odvolaním napadnutého rozsudku nevyplývajú dôvody, pre ktoré okresný súd zmenkový úrok vo výške
0,25% denne považuje za rozporný s dobrými mravmi, okresný súd neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré
by takáto úroková miera mala byť v spotrebiteľských zmluvných vzťahoch neprípustná. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku v tejto časti nie je v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Vo všeobecnosti platí,

že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia, pričom sa súd musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť odôvodnený a dostatočne vysvetlený.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia nie je len
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých

aleboneurčitýchanezrozumiteľnýchrozhodnutí,alemábyťtiežprameňompoznaniaúvahsúduvotázke
zisťovania skutkového stavu a tiež v právnom posúdení veci. V odôvodnení rozhodnutia okresného súdu
chýba akákoľvek úvaha a skutkové zistenia súdu, ktoré by odôvodňovali záver o rozpore úrokovej miery
0,25% s dobrými mravmi, resp. o zhoršení postavenia spotrebiteľa.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné
podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Bude úlohou okresného súdu v ďalšom konaní postupovať v zmysle návrhu žalobcu, ktorý si podľa
Nariadenia uplatnil ako indosatár právo na zaplatenie zmenky vystavenej žalovanou, pričom žalobca

v konaní nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkovo-právneho vzťahu a ani ďalšie
skutočnosti, na základe ktorých okresný súd dospel k záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku.
Žalobcaakonadobúdateľzmenky,ktorýniejeprávnymnástupcompôvodnéhomajiteľa,nemápovinnosť
preukazovať okolnosti týkajúce sa vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou. Okresný
súd bude vychádzať z aktuálneho stavu konania, v rámci ktorého žalovaná v Nariadením stanovenej

lehoteneuplatnilažiadnenámietkyvočiuplatnenémunárokužalobcusozáverom,žeakžalovanážiadne
námietkynepodala,niejeokresnýsúdbeznámietokoprávnenýexoffoskúmaťavykonávaťdokazovanie
ohľadom záväzkovo-právneho vzťahu, aj keď by tento záväzkovo-právny vzťah mohol byť vzťahom
spotrebiteľským. Keďže predmetom konania je výlučne nárok uplatnený žalobcom zo zmenky, bude
okresný súd tento nárok posudzovať podľa zákona zmenkového a šekového, pričom bude vychádzať

z prezentovaného právneho názoru krajského súdu v tom smere, že žalobcom predložená zmenka je
zmenkou,ktorámázákonomzmenkovýmašekovýmvyžadovanénáležitosti.Krajskýsúdjetohonázoru,
že ani dlžníkov, ktorí sú spotrebiteľmi, nie je možné vyňať z pôsobnosti ust. § 17 zákona zmenkového
a šekového, najmä ak takíto dlžníci žiadne relevantné námietky týmto ustanovením predpokladané
v konaní voči indosatárovi zmenky neuplatnili. Bez relevantných námietok dlžníka, aj keď je tento

spotrebiteľom, je výklad, ktorý smeruje k prelomeniu zásad stanovených v ust. § 17 zákona zmenkového
a šekového, v nesúlade s výslovným znením tohto ustanovenia. Pokiaľ v rámci nového konania nedôjde
ku kvalitatívne odlišnej zásadnej zmene skutkového a právneho stavu veci, bude okresný súd vychádzať
z uvedených záverov krajského súdu.Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.