Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Janík
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/91/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714207054
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3714207054.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: X. T., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXXX/XXX, G. J.
proti povinnému: X. T., nar. X.X.XXXX, bytom C., o vymoženie zameškaného výživného za obdobie od
1.4.2014 do 31.5.2014 v sume 42,82 Eur a bežného výživného 21,41 Eur mesačne počnúc mesiacom
júl 2014, o odvolaní oprávneného a povinného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo
dňa 22. decembra 2014, č.k. 14Er/556/2014 - 48, takto dňa 9.júna 2015
r o z h o d o l :
Odvolanie povinného o d m i e t a.
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku I. a II. p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil,
zároveň zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Andrei Nemčíkovej trovy exekúcie
vo výške 40,62 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom
na § 41 ods. 1, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g), § 200 ods. 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku
a s poukazom na príslušné ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Uviedol, že na návrh oprávneného sa
na základe rozhodnutia Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 11P/295/2005-31 zo dňa 1.2.2006 s
vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti začalo dňa 17.6.2014 exekučné konanie pred
súdnym exekútorom JUDr. Nemčíkovou o vymoženie zameškaného výživného za obdobie od 1.4.2014
do 31.5.2014 v sume 42,82 Eur a bežného výživného 21,41 Eur mesačne počnúc mesiacom júl
2014. Súd vydal dňa 27.8.2014 poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie v zmysle
návrhu oprávneného. Na základe podnetu súdneho exekútora súd zistil, že rozhodnutím Okresného
súdu Považská Bystrica č.k. 3P/18/2006-22 zo dňa 6.9.2006 v spojení s rozhodnutím Krajského
súdu v Trenčíne č.k. 17CoP/81/2006-53 zo dňa 16.1.2007 bol exekučný titul zmenený. Obe tieto
rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.2.2007. Predpokladom pre vydanie
poverenia a následne vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia. Vykonateľnosťou
je účinok rozhodnutia umožňujúci aj proti vôli povinného realizovať povinnosť mu uloženú vo výroku
rozhodnutia.Súdskúmavykonateľnosťzúradnejpovinnostivkaždomštádiukonania,atoajbeznávrhu.
Pri porovnaní rozhodnutia Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 11P/295/2005-31 a rozhodnutia
Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 3P/18/2006-22 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu
v Trenčíne č.k. 17CoP/81/2006-53 má súd za preukázané, že exekúcia sa v danej veci vedie na
základe rozhodnutia, ktoré stratilo vykonateľnosť ešte pred začatím konania. Pretože exekúcia môže
byť nariadená len na základe vykonateľného rozhodnutia, súd dospel k záveru, že exekúcia bola
nesprávne nariadená, čo je dôvodom pre ktorý nepochybne exekúciu nemožno ďalej vykonávať (viď.
aj R 58/1997). Vzhľadom na uvedené, súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por.
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 Eur ako minimálnu odmenu v zmysle
vyhlášky. Po preskúmaní dôvodnosti, účelnosti súd priznal exekútorovi náhradu skutočne vynaložených
hotových výdavkov v celkovej sume 0,66 Eur (0,16 Eur za spisový obal; 0,04 Eur za euroobal; 0,23
Eur za papier (13 listov x 0,018 Eur); 0,18 Eur za spotrebu tonera; 0,05 Eur za obálku;, nakoľko ichvynaloženie mal súd z predloženého EX spisu a faktúr potvrdzujúcich ich výšku za preukázané. Súd
nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov za poštovné vo výške 0,50 Eur, nakoľko má súd
z doručenky v exekútorskom spise za preukázané, že spolu s písomnosťou z konania EX 189/2014
sa doručovali zásielky týkajúce sa aj iných exekučných konaní. Súd na takúto doručenku neprihliadol
nakoľko náhradu výdavkov, týkajúcu sa tejto doručenky mohol exekútor uplatniť aj v iných konaniach
a teda je nepreskúmateľná. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani 0,16 Eur za spisový obal, 1 €
za zakladač slúžiaci na archiváciu spisu, 0,82 Eur za kancelársky materiál /spinky, trikolóra, lepidlo,
atď./ a 0,07 Eur za opotrebovanie tonera pretože vychádzajúc zo znenia § 22 vyhlášky má súd za
to, že súdnemu exekútorovi náhrada za tieto výdavky vzhľadom na ich charakter (kancelárskych a
administratívnych potrieb) nepatrí. Sú má za to, že podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora
je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou; podľa
názorusúduvrátanekancelárskychpotriebpoužitýchnatietoadministratívnepráce.Niejekožnévyčísliť
a preukázať hotové výdavky titulom opotrebovania tlačiarne, nakoľko túto súdny exekútor používa pri
chode svojho úradu, čo znamená, že sú zahrnuté pod administratívne práce. Na základe uvedeného
súdnemu exekútorovi prináležia trovy exekúcie vo výške 40,62 Eur, pozostávajúcich z odmeny vo výške
33,19 Eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 0,66 Eur a DPH 6,77 Eur, na ktorých náhradu súd
zaviazal podľa § 203 ods . 1 Exekučného poriadku oprávneného. Súd podľa § 203 ods. 1 Ex. por.
zaviazal oprávneného, aby priznané trovy exekúcie zaplatil na účet exekútora. Je nepochybné, že
oprávnený nesie procesnú zodpovednosť za zastavenie, pretože bolo preukázané, že exekučný titul,
ktorého výkonu sa domáhal nebol vykonateľný (a to nie krátku dobu pred podaním návrhu na vykonanie
exekúcie); predložením vykonateľného exekučného titulu by sa predišlo vzniknutým trovám.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, kde uviedol, že
nesúhlasí so zastavením exekúcie a žiadal, aby súd vec opätovne posúdil, pripustil úpravu - zmenu
exekučného titulu s aby v celom rozsahu zrušil výrok o povinnosti uhradiť trovy exekúcie. Poukazuje na
skutočnosť, že po celý čas postupoval podľa pokynov, ktoré mu ÚPSVaR.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal taktiež povinný odvolanie, kde tvrdí, že oprávnený nie je
jeho syn, nadá ani cent na jeho výživu a odvoláva sa voči celej obžalobe.
Krajský súd v Trenčíne skôr, ako pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania, zisťoval,
či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania
oprávnený, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok
pripúšťa.
Podľa § 204 ods. 1 prvá veta O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Spôsob doručovania písomností súdom upravujú ustanovenia § 45 a nasledujúce O.s.p. Podľa § 45
ods. 1 prvá veta O.s.p. súd doručuje písomnosti sám alebo poštou. V súlade s ustanovením § 47 ods.
1 O.s.p. do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon a iné písomnosti,
ak to nariadi súd.
Podľa § 49 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie,
doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.
Podľa § 57 ods. 1, 2, 3 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej
začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý
sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v
mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je
posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň
lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.
Z obsahu spisu vyplýva, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo povinnému riadne doručené
dňa 30.12.2014, kedy povinný potvrdil prevzatie tejto písomnosti svojím podpisom, čo mal krajský
súd za preukázané z vrátenej doručenky, ktorá má charakter verejnej listiny. Nasledujúcim dňom
začala povinnému plynúť zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania proti uzneseniu súdu prvého
stupňa, ktorá uplynula dňa 15.01.2015. Povinný podal svoje odvolanie na pošte dňa 21.01.2014, teda
nepochybne až po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania.
Na základe uvedených skutočností, keďže povinný podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa
oneskorene, odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odvolanie povinného odmietol.
Čo sa týka odvolania oprávneného krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch I. II. je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdiť z týchto dôvodov:
Podľa § 41 ods. 1 Ex. poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznané právo,
zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 58 ods. 1 Ex. poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Preskúmaním veci a na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Návrh oprávneného sa na základe rozhodnutia Okresného súdu Považská Bystrica č.k.
11P/295/2005-31 zo dňa 1.2.2006 s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti začalo dňa
17.6.2014 exekučné konanie pred súdnym exekútorom JUDr. Nemčíkovou o vymoženie zameškaného
výživného za obdobie od 1.4.2014 do 31.5.2014 v sume 42,82 Eur a bežného výživného 21,41 Eur
mesačne počnúc mesiacom júl 2014. Súd vydal dňa 27.8.2014 poverenie pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie v zmysle návrhu oprávneného.
Rozhodnutím Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 3P/18/2006-22 zo dňa 6.9.2006 v spojení s
rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17CoP/81/2006-53 zo dňa 16.1.2007 bol exekučný titul
zmenený. Obe tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.2.2007.
Predpokladom pre vydanie poverenia a následne vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného
rozhodnutia. Vykonateľnosťou je účinok rozhodnutia umožňujúci aj proti vôli povinného realizovať
povinnosť mu uloženú vo výroku rozhodnutia. Súd skúma vykonateľnosť z úradnej povinnosti v každom
štádiu konania, a to aj bez návrhu.
Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul. Môže ísť o rozhodnutie súdu v
zmysle § 41 ods. 1 Ex. por. alebo rozhodnutie iných orgánov alebo iná verejná listina podľa § 41 ods. 2
Ex. por. Exekučným titulom je iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá určitú povinnosť.
Právna teória rozlišuje medzi formálnou a materiálnou vykonateľnosťou rozhodnutia. Formálna
vykonateľnosť je splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o
uplynutí lehoty na plnenie a o podaní riadneho opravného prostriedku. Potvrdenie o vykonateľnostirozhodnutia podľa § 42 Ex. por. je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti. Exekučný súd
je oprávnený skúmať, či sú podmienky formálnej vykonateľnosti skutočne splnené, potvrdenie o
vykonateľnosti rozhodnutia nie je pre exekučný súd záväzné. Rovnako exekučný súd skúma, či je
rozhodnutie vykonateľné materiálne. Medzi materiálny predpoklad patrí tiež vymedzenie rozsahu a
obsahu plnenia.
Rozhodnutie Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 11P/295/2005-31 stratilo vykonateľnosť ešte pred
začatím konania rozhodnutím Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 3P/18/2006-22 v spojení s
rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17CoP/81/2006-53. Pretože exekúcia môže byť nariadená
len na základe vykonateľného rozhodnutia, súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že exekúcia
bola nesprávne nariadená, čo je dôvodom pre ktorý nepochybne exekúciu nemožno ďalej vykonávať.
S poukazom na vyššie uvedené mal odvolací súd za to, že bol naplnený dôvod pre vyhlásenie exekúcie
za neprípustnú a na zastavenie exekúcie, a preto uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch I a II.
potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
Pokiaľ ide o výrok III. uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade trov exekúcie, odvolací súd konštatuje,
že uznesenie súdu prvého stupňa bolo v tejto časti v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 posledná veta
O.s.p. zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého
stupňa z týchto dôvodov:
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.
októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o
ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57
nemožno podať mimoriadne dovolanie.
V zmysle § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) na výkon rozhodnutia a
exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento
osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p., stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným
v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovneustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14. mája 2013, sp. zn. 3 Cdo 452/2012).
Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o
odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1.
novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom
prípade však podal oprávnený odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri 2013, preto
bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to znamená už v
znení zákona č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4. septembra 2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou
od 01.11.2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované zákonné
ustanovenie v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov
exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje, pričom predmetné rozhodnutie bolo vydané vyšším
súdnym úradníkom súdu prvého stupňa.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote bolo
rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku III. o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona
zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa (§ 374 ods.
4 posledná veta O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.