Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/386/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203566
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614203566.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických
věznů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného
zástupcom: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému: R. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. C. XXX, t.č. bytom F. 4. apríla XXXX/XX, XXX XX A. E., v
konaní o zaplatenie zmenkových nárokov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský

Mikuláš č.k. 6C/50/2014-16 zo dňa 29.07.2014

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 6C/50/2014-16 zo dňa 29.07.2014 z r u š u j e a
v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení okresný súd poukázal na to, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa

17.04.2014 domáhal zaplatenia nárokov zo zmenky podpísanej dňa 02.08.2010 na sumu 853,13 Eur.
Žalobca poukázal na to, že žalovaný vystavil zmenku a zaviazal sa aj k úhrade zmenkového úroku
vo výške 0,25 % denne od 10.05.2011. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ
doposiaľ zaplatil 1.410 Eur, na zmenkovú sumu uhradil 853,13 Eur a na úroky uhradil 556,87 Eur.
Úhrady vykonané na úroky žalobca najskôr započítaval na úrok v sadzbe 0,25 % denne a na úrok
najskôr vyčíslený a po úhrade celého úroku v sadzbe 0,25 % denne platby započítal na úrok v sadzbe

6 % ročne, a to na úroky najskôr vyčíslené. Žalobca žiadal priznať zmenkový úrok vo výške 0,25 %
denne zo sumy 853,13 Eur od 10.05.2011 do 08.12.2011, čo predstavuje sumu 454,29 Eur, zo sumy
768,13 Eur od 09.12.2011 do 01.04.2012, čo predstavuje sumu 220,84 Eur, zo sumy 693,13 Eur od
02.04.2012 do 24.06.2012, čo predstavuje sumu 145,56 Eur, zo sumy 643,13 Eur od 25.06.2012 do
31.07.2012, čo predstavuje sumu 59,49 Eur, zo sumy 293,13 Eur od 01.08.2012 do 01.08.2012, čo
predstavuje sumu 0,73 Eur, 6 %-ný ročný úrok zo zmenkovej sumy 853,13 Eur od 22.06.2011 do

08.12.2011, čo predstavuje sumu 23,98 Eur, zo sumy 768,13 Eur od 09.12.2011 do 01.04.2012, čo
predstavuje sumu 14,52 Eur, zo sumy 693,13 Eur od 02.04.2012 do 24.06.2012, čo predstavuje sumu
9,57 Eur, zo sumy 643,13 Eur od 25.06.2012 do 31.07.2012, čo predstavuje sumu 3,91 Eur, zo sumy
293,13 Eur od 01.08.2012 do 01.08.2012, čo predstavuje sumu 0,05 Eur, bez sumy 556,87 Eur, ktoré
žalovaný už na úroky zaplatil, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 2,84 Eur spolu s
náhradou trov konania. Ďalej žalobca v návrhu poukázal na to, že indosovaná zmenka je vistazmenkou

opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Z dôvodu, že žalovaný časť
svojho dlhu neuhradil, žalobca žiadal podľa článku 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES
č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
„Nariadenie“), aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť uplatnený nárok. Žalovaný sa postupom
podľa článku 5 ods. 2 a 3 Nariadenia k návrhu na začatie konania nevyjadril. Okresný súd uviedol, že
žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom v Českej republike a žalovaný fyzická osoba s bydliskom

na území Slovenskej republiky. V predmetnej veci išlo o cezhraničný spor, ktorého predmetom bola
pohľadávka, ktorá bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov nepresahuje sumu 2.000 Eur. Podľačlánku 2 ods. 1 Nariadenia sa tento spor posudzuje v zmysle uvedeného Nariadenia. Okresný súd
poukázal na článok 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a mal za to, že v súlade aj s Nariadením nie je
potrebné nariaďovať pojednávanie . S ohľadom na okolnosti prípadu okresný súd rozhodol rozsudkom

bez nariadenia pojednávania, jeho verejným vyhlásením dňa 29.07.2014, keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli okresného súdu dňa 09.07.2014. Okresnému
súdu z predloženej zmenky vyplynulo, že mala byť vystavená žalovaným v Liptovskom Mikuláši dňa
02.08.2010 na sumu 853,13 Eur. Súčasťou zmenky bol údaj o čísle zmluvy 500400243, v nadväznosti
na ktorú bola zmenka vystavená. Žalovaný v zmenke vyhlásil, že pri predložení na rad zaplatí obchodnej

spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 zmenkovú sumu
spolu s 0,25 % denným zmenkovým úrokom od 04.04.2010. Údaj o zročnosti na zmenke bol vyznačený
nasledovne: splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava „bez protestu“, „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“. Na rube zmenky sa nachádzal indosament, ktorým konateľ
obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmenku previedol v bližšie neuvedený deň na žalobcu. Z
dôvodu, že zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto vystavenia ako aj platobné miesto

sa nachádzali na území Slovenskej republiky a účastníci si voľbu iného rozhodujúceho práva nedohodli,
ich vzájomné majetkové vzťahy sa spravovali slovenským právnym poriadkom.

Okresný súd poukázal na § 75, § 76 ods. 1, § 33 ods. 1, § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.
zákon zmenkový a šekový (ďalej len „zákon č. 191/1950 Zb.“) a mal za to, že predmetom konania bol
nárok plynúci z vlastnej zmenky. Medzi podstatné náležitosti zmenky patrí údaj o jej splatnosti, pričom v

zmenke môže byť splatnosť určená iba jedným zo zákonných spôsobov uvedených v § 33 ods. 1 zákona
č. 191/1950 Zb.. Zmenka na videnie, označovaná ako vistazmenka, je splatná ihneď po predložení a
musí byť predložená na platenie do jedného roku od dátumu vystavenia, ak nie je vystaviteľom alebo
indosamentom určená iná lehota. Splatnosť zmenky môže byť určená aj na čas po dátume vystavenia,
pričom splatnosť takejto datozmenky nastáva po uplynutí určitej doby po dni vystavenia zmenky. Z

predloženej vlastnej zmenky okresnému súdu vyplývalo, že sú v nej určené dve možnosti splatnosti,
čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť z dôvodu neurčitosti. Neurčitosť údaju je daná tým, že podľa
zápisu na zmenke vystaviteľ vyhlásil, že jednak zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad a zároveň
zmenková suma so zmenkovým úrokom sú splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o. „bez protestu“, na „platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Podľa prvého spôsobu splatnosti zmenky ide o zmenku na

videnie a podľa druhého spôsobu ide o tzv. datozmenku, splatnosť ktorej nastáva po uplynutí 4 rokov
od vystavenia zmenky. Okresný súd posudzoval aj to, či uvedená štvorročná lehota nie je predĺžením
lehoty podľa § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.. Keďže právna úprava vistazmenky obsiahnutá v §
34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. upravuje formuláciu „do jedného roku od dátumu vystavenia“ a v
predloženej zmenke je uvedená formulácia „v lehote 4 rokov od vystavenia“, okresný súd mal za to, že

pokiaľ sa vystaviteľ striktne neriadil spomínaným zákonným ustanovením, nedošlo k predĺženiu lehoty
splatnosti vistazmenky. Zmenka podľa záveru okresného súdu, na základe ktorej žalobca uplatnil nárok,
teda pripúšťa splatnosť na videnie ako aj splatnosť do 4 rokov od vystavenia, čo podľa § 33 ods. 2
zákona č. 191/1950 Zb. spôsobuje jej neplatnosť, a preto žaloba ako nedôvodná bola zamietnutá.

Okresný súd ďalej poukázal na skutočnosť, že ak by bola predložená zmenka aj platná, žalobcovi by

nebolo možné priznať uplatnený nárok z iného dôvodu. POHOTOVOSŤ, s. r. o. podala voči žalovanému
návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky plynúcej z predmetnej zmenky. Exekučným
titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská,
a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 07463/11 zo dňa 11.08.2011. Po doručení žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd uznesením zo dňa

28.11.2012, č.k. 10Er/2382/2012-16 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 10.10.2013,
č.k. 20CoE/87/2013-36, zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 23.12.2013, č.k. 10Er/2382/2012-40, bolo
exekučné konanie zastavené a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 15.03.2014. Z exekučného
spisu vyplynulo, že žalovaný uzavrel s obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. dňa 02.08.2010

zmluvu o úvere č. 500400243, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 500 Eur. V
ten istý deň súčasne bola podpísaná aj rozhodcovská zmluva, aj zmenka, na základe ktorej si žalobca
uplatnil právo v tomto konaní. Vzhľadom k označeniu zmluvných strán a predmetu zmluvy bolo podľa
názoru okresného súdu nepochybné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a teda žalovaný v tomto vzťahu
vystupuje ako spotrebiteľ. Aj keď v zásade platí, že zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený

od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku (kauza), táto skutočnosť nemôže spôsobiť to,že súd formalistickým postupom odoprie ochranu spotrebiteľovi. V čase uzatvárania zmluvy o úvere č.
500400243 zo dňa 02.08.2010 platná právna úprava výslovne zakazovala v súvislosti s poskytnutím
úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby splniť dlh zmenkou alebo šekom. Vzhľadom k prechodným

ustanoveniam zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol účinný v čase uzavretia zmluvy, bolo
potrebné na daný vzťah aplikovať ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
podľa ktorého veriteľ mohol prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vypísania

je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplneného spotrebiteľského úveru a príslušenstva, vrátane
zmluvnýchpokútainýchnárokovveriteľavovýškemaximálne30%istinyposkytnutéhospotrebiteľského
úveru. Žalovaný na základe spotrebiteľskej zmluvy získal úver vo výške 500 Eur, pričom vlastná zmenka
bola vystavená na sumu 853,13 Eur, čo predstavovalo 170,63 % výšky poskytnutého úveru. Žalovaný
pritom zmenkovú sumu žalobcovi zaplatil a zaplatil mu aj čiastočne zmenkové úroky 0,25 % denne, čo
je 91,25 % ročne, na ktorých zaplatil spolu 556,87 Eur. Oproti poskytnutému úveru 500 Eur žalovaný

zaplatil teda celkom 1.410 Eur, čo predstavovalo 282 % plnenia. Napriek tomu sa žalobca domáhal
priznania ďalších zmenkových úrokov vo výške 323,04 Eur (od sumy 879,91 Eur žiadal odpočítať už
zaplatený zmenkový úrok vo výške 556,87 Eur) a okrem toho žiadal priznať ďalší 6 %-ný ročný úrok zo
zmenkovej sumy, ako aj zmenkovú odmenu. Povinnosťou okresného súdu bolo zabezpečiť, aby neboli
spotrebitelia viazaní ustanoveniami, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v ich neprospech a musí mať podľa záverov okresného súdu prednosť taký výklad, ktorý nebude
obchádzať spotrebiteľskú právnu úpravu. Okresný súd bol povolaný zákonom ustanoveným spôsobom
poskytnúť ochranu práv, vzhľadom k tomu, že spotrebiteľské právne predpisy vyslovene zakazujú
zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou a žalobca sa domáha práve nároku, ktorý je
v rozpore so zákonom, preto okresný súd vyhodnotil žalobu žalobcu ako nedôvodnú. Žalobca v konaní

úspešný nebol, žalovaný v konaní úspech mal, trovy si nevyčíslil, ku dňu vyhlásenia rozsudku okresným
súdom zo spisu žiadne trovy nevyplývali, preto okresný súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že
účastníkom ich náhradu nepriznal.

Protitomutorozsudkuvzákonnejlehotepodalodvolaniežalobcazdôvodovpodľaust.§205ods.2písm.
a), b), f) O.s.p.. Namietal, že predmetné rozhodnutie okresného súdu je prekvapivým rozhodnutím, ktoré

predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Žalovaný v konaní nárok nepoprel, a i napriek tomu
okresný súd žalobu zamietol. Žalobca nesúhlasil so zamietnutím žaloby zo záveru okresného súdu, že
zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti. Žalobca uviedol, že údaj, ktorý je uvedený na zmenke
ako údaj splatnosti „pri predložení“, je tradičný údaj, ktorý sa používa ako údaj splatnosti pri vistazmenke,
t.j. zmenky splatnej na videnie. Podľa čl. I § 33 zákona č. 191/1950 Zb. splatnosť zmenky môže byť

určená len štyrmi spôsobmi predpokladanými zákonom, inak je zmenka ničotná. Jedným zo spôsobov
splatnosti zmenky je splatnosť na videnie. Zákon explicitne neudáva, akým spôsobom sa má doložka
uviesť. Podľa čl. I. § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenku splatnú na videnie je potrebné predložiť
na platenie do jedného roku od dátumu vystavenia. Vystaviteľ môže lehotu na platenie predĺžiť alebo
skrátiť. Predĺženie lehoty na platenie sa na zmenke musí uviesť. Opätovne ani v tomto prípade nie je

v zákone explicitne uvedené, ako sa má údaj o predĺžení, resp. skrátení lehoty splatnosti uviesť. Na
zmenke je uvedené „na platenie“, „predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Uvedený údaj vymedzuje
časový úsek odkedy (od vystavenia) dokedy (uplynutím štyroch rokov od vystavenia) má byť zmenka
predložená na platenie. Údaj „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ si nekonkuruje s údajom „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pretože ide o dva rozličné údaje s dvomi rozdielnymi

významamizpohľaduzmenkového,t.j.nejdeovnútornýrozporzmenky.Prvýznichurčujeúdajzročnosti
zmenky, t.j. podľa neho zmenku charakterizujeme, o aký typ ide z hľadiska zročnosti (v tomto prípade
vistazmenku), druhý z nich určuje obdobie, v rámci ktorého môže byť zmenka predložená na platenie. V
danom prípade je uvedený údaj splatnosti „na videnie“, avšak iný údaj „na platenie predložiť v lehote 4
rokov od vystavenia“ nie je ďalší údaj splatnosti podľa čl. I. § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., ale ide

o údaj predĺženia lehoty na predloženie zmenky na platenie podľa čl. I. § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950
Zb., čo jednoznačne vyplýva z jazykového textu „na platenie predložiť“.

Okresnýsúdvďalšompostupevykonaldokazovanieokreminéhooboznámenímsasúverovouzmluvou,
exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a ani žalovaný dokazovanie úverovou
zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Žalobca mal za to, že okresný

súd vzhľadom k sporovému konaniu, ktoré je ovládané prejednacou zásadou, mal v zmysle ust.§ 120 O.s.p. vychádzať len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonávať len tie dôkazy, ktoré
účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu platnú zmenku, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne
náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb.. Dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo

na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Neexistovala podľa názoru žalobcu okolnosť, ktorá
by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutých pre rozhodnutie vo veci. Okresný súd mal
v danej veci rozhodnúť o uplatnenom nároku len na základe predloženej zmenky. Zmenka je listinný
cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Žalovaný mohol podľa čl. 5
ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke. Ak tak neurobil, musia byť jeho akékoľvek

iné námietky odmietnuté, a to z titulu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením.
Okresný súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného vykonal dokazovanie, ktoré malo preukázať
charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával.
Okresný súd v podstate iniciatívne rozšíril okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal
pre svoje rozhodnutie dostatočný podklad pre zamietnutie žaloby na uplatnenie pohľadávky. Tento
postup okresného súdu predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je

garantovanéčl.46ods.1ÚstavySR,akoajčl.6Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.
Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nebolo možné ju spájať, či
podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Okresný súd predovšetkým odignoroval
ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb.. Žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne
námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže

tak v sporovom konaní nemôže činiť v danom prípade žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd.
V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22.
októbra 2008. Ak aj ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. upravuje, že kto je žalovaný zo zmenky, môže
vznášať proti zmenkovému nároku určité námietky, je však na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok
preukázal. Dôkazné bremeno preto spočíva na žalovanom a nie na žalobcovi ako oprávnenom. Pri

kauzálnych námietkach nebolo možné prenesenie dôkazného bremena zo žalovaného na žalobcu ako
oprávneného, keďže žalovaný má postavenie povinného. Okresný súd porušil poučovaciu povinnosť
prekročením ust. § 5 ods. 1 O.s.p., keď prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné
prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.
Námietky kauzálneho charakteru majú hmotnoprávny základ, preto v záujme zachovania rovnosti

strán okresný súd nebol oprávnený na ne poukazovať. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 22.8.2002, sp. zn. 25Cdo 1839/2000, z ktorého vyplýva, že záväzok zo zmenky
je samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol základom jeho vzniku a je nezávislým
dokonca aj na existencii zabezpečenej pohľadávky. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť,
nezávislosť zmenkového záväzku nebolo možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona

o spotrebiteľských úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka predložená v konaní má všetky
zákonom predpísané náležitosti a ide o platnú zmenku. Tieto závery žalobcu potvrdzuje aj uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo
a právne zhodnej veci žalobcu a takisto aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CoZm/10/2013 potvrdzuje v skutkovo a právne zhodnej veci závery žalobcu, z ktorých rozhodnutí

vyplýva,žepodľazákonazmenkovéhoašekovéhobolsúdoprávnenýskúmaťlento,čizmenkaobsahuje
všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky
jej vystavenia a ani jej neprípustnosť. Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žalobe
bude vyhovené s priznaním trov súdneho konania.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu zrušil podľa
ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť,
že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahŕňa v sebe jednak
kvalitatívnu,akoikvantitatívnustránkuasámodvolateľsispravidlaurčujerozsah,akomábyťnapadnuté
rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol preto napadnutý rozsudok okresného súdu
posudzovaný v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomnom podaní zo dňa
05.09.2014.

Primárnym dôvodom zamietnutia žaloby napadnutým rozsudkom okresného súdu bolo konštatovanie,
že zmenka, na základe ktorej žalobca uplatnil svoje pohľadávky, je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti.
V súvislosti s uvedeným záverom okresného súdu sa krajský súd oboznámil s obsahom spisového

materiálu a zistil, že žalobca sa návrhom doručeným na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 17.04.2014
vyplnením vzorového tlačiva A v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu (ďalej len „Nariadenie“) domáhal pohľadávky proti žalovanému, ktorú vymedzil ako

- pod písm. b) zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne

1. zo sumy 853,13 Eur od 10.05.2011 do 08.12.2011, čo predstavuje sumu 454,29 Eur

2. zo sumy 768,13 Eur od 09.12.2011 do 01.04.2012, čo predstavuje sumu 220,84 Eur

3. zo sumy 693,13 Eur od 02.04.2012 do 24.06.2012, čo predstavuje sumu 145,56 Eur

4. zo sumy 643,13 Eur od 25.06.2012 do 31.07.2012, čo predstavuje sumu 59,49 Eur

5. zo sumy 293,13 Eur od 01.08.2012 do 01.08.2012, čo predstavuje sumu 0,73 Eur,

- pod písm. c) 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy

1. zo sumy 853,13 Eur od 22.06.2011 do 08.12.2011, čo predstavuje sumu 23,98 Eur

2. zo sumy 768,13 Eur od 09.12.2011 do 01.04.2012, čo predstavuje sumu 14,52 Eur

3. zo sumy 693,13 Eur od 02.04.2012 do 24.06.2012, čo predstavuje sumu 9,57 Eur

4. zo sumy 643,13 Eur od 25.06.2012 do 31.07.2012, čo predstavuje sumu 3,91 Eur

5. zo sumy 293,13 Eur od 01.08.2012 do 01.08.2012, čo predstavuje sumu 0,05 Eur,

bez sumy 556,87 Eur, ktorú žalovaný už na úroky zaplatil

- pod písm. d) zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 2,84 Eur

- pod písm. e) náhradu trov konania, a to v časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur.

pod písm. f) náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 87,02 Eur s DPH.

Žalobca k návrhu pripojil originál zmenky vystavenej dňa 2. augusta 2010 v Liptovskom Mikuláši na rad
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, žalovaným ako
vystaviteľom. Žalovaný ako vystaviteľ je na zmenke označený menom, priezviskom, adresou, rodným
číslom a zmenka bola podpísaná. Na zmenke je vyplnená zmenková suma 853,13 Eur, zmenkový úrok
0,25 % denne od 10. mája 2011, ďalej údaje „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov

od vystavenia“, ako aj údaj o čísle zmluvy 500400243. Na rubopise zmenky je uvedený indosament,
ktorým pôvodný veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosoval zmenku na žalobcu.

Zo zmenky vyplynulo, že žalovaný vystavil v Liptovskom Mikuláši predmetnú zmenku. Na zmenke je
uvedenéčíslozmluvy500400243,záväzokžalovanéhozaplatiťzatútozmenku853,13Eurpripredložení
na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., zmenkový úrok 0,25 % denne od 10. mája 2011, Splatné:POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Ako vystaviteľ je označený žalovaný, s miestom trvalého bydliska, uvedením
rodného čísla a podpisom vystaviteľa, s dátumom vystavenia zmenky 2. augusta 2010 na zmenkovú

sumu 853,13 Eur. Z rubovej strany zmenky vyplývalo, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala
zmenku na žalobcu, ktorý je zahraničnou právnickou osobou bez uvedenia dátumu.

Podľa článku I, § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu,
pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo
dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny

percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa článku I, § 75 zákona č. 191/1950 Zb., vlastná zmenka obsahuje:1. označenie, že ide o zmenku,
pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný
sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho,
komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I, § 33 ods. 1 zákona č.191/1950 Zb., zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas

po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.

Podľa článku I, § 33 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb., zmenky s iným časom zročnosti alebo s postupnou
zročnosťou sú neplatné.

Podľa článku I, § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí
byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo

určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej
forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v
zmenke sumu v nej určenú. Ide o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný.
Zákon neviaže vznik zmenkových záväzkov na žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré

zákon predpisuje.

Zmenka vlastná predstavuje záväzok výstavcu zmenky vyplatiť pri splatnosti zmenky v mieste v zmenke
určenom zmenkovú sumu riadnemu majiteľovi zmenky.

Čo sa týka samotnej žalobcom predloženej zmenkovej listiny, v tomto prípade ide o zmenku vystavenú
na videnie, teda o tzv. vistazmenku podľa ust. čl. I. § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.. Táto skutočnosť

vyplýva z textu zmenkového vyhlásenia žalovaného, ktorý sa zaviazal zmenkovú sumu zaplatiť pri
predložení. Aj keď vyššie citované ust. čl. I. § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. upravuje povinnosť
predložiť zmenku na platenie do jedného roka od dátumu vystavenia, môže ten, kto zmenku vystavil, túto
lehotu skrátiť alebo určiť dlhšiu lehotu. Lehota, ktorá je uvedená na zmenke plynie od dátumu, kedy bolo
možnénajskôrzmenkupredložiťnaplatenie,anietak,akojetobežné,oddátumuvystaveniauvedeného

na zmenke - § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.. V tomto prípade žalovaný v zmenkovom vyhlásení
podľa ust. čl. I. § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. určil dlhšiu lehotu na predloženie vistazmenky, a to v
dĺžke 4 rokov od vystavenia. Zmenka tak obsahuje jednoznačný údaj o tom, že sa jedná o vistazmenku,
ktorú oprávnený majiteľ zmenky môže predložiť na platenie do 4 rokov odo dňa jej vystavenia. Zo
zmenky je zrejmé, že v texte obsahuje označenie, že sa jedná o zmenku, obsahuje bezpodmienečný

sľub vystaviteľa uvedenú peňažnú sumu zaplatiť, obsahuje údaj miesta, kde sa má platiť, meno toho,
komu alebo na rad koho sa má platiť a obsahuje tiež dátum a miesto vystavenia zmenky a podpis
vystaviteľa. Z takto vystavenej zmenkovej listiny vznikol žalovanému záväzok voči majiteľovi zmenky
zaplatiť zmenkovú sumu s príslušenstvom. Vistazmenka je pritom v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení zmenkou, ktorá je splatná dňom jej predloženia.Odvolací súd odlišne od prvostupňového súdu považoval zmenku predloženú žalobcom, z ktorej vyplýva
jednoznačne doba splatnosti, pretože obsahuje údaj „zaplatím pri predložení“, za zmenku splatnú na
videnie tak, ako to vyplýva z čl. I. § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.. Splatnosť zmenky nastáva v

momente jej predloženia, pričom predložiť ju bolo možné podľa čl. I. § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. v
lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť. Nestotožnil
sa preto odvolací súd s vyjadreným záverom okresného súdu, že v zmenke sú uvedené dve možnosti
splatnosti, čo spôsobuje jej neplatnosť.

Vo vzťahu k ďalšiemu odvolaciemu dôvodu žalobcu, že okresný súd nepostupoval v súlade s

Nariadením, porušil poučovaciu povinnosť v zmysle ust. § 5 ods. 1 O.s.p., ako aj, že vykonal dôkazy,
ktoré žiaden z účastníkov nenavrhol, a tým dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a k prijatiu
prekvapivého súdneho rozhodnutia, krajský súd k uvedenému primárne poukazuje na nižšie citované
ustanovenia Nariadenia. K tejto citácii potom pristupuje skutočnosť, že žalobca uplatnil proti žalovanému
nárok na zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmenky vystavenej žalovaným, a to postupom podľa
Nariadenia.

Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno

samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní

od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods. 6 Nariadenia akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive
A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.
Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek
protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.

Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách

ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:

a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;

b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo

c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov

vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa ods. 2 cit. ust. úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka
za nenapísanú.

Podľa ods. 3 cit. ust. úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I, § 10 cit. zák., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo

dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods.1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 17 cit. zák., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú

najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zák. je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods.1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;

2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;

3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I, § 75 cit. zák., vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.Podľa § 495 Občianskeho zákonníka platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe
ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných
papierovhromadnevydanýchaleboinýchcennýchpapierov,prektoréjezákonomustanovené,ževeriteľ

túto povinnosť nemá.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Okresný súd žalovanému doručil tlačivo C na odpoveď podľa Nariadenia v spojení s návrhom žalobcu.
Žalovaný sa k návrhu nevyjadril.

Z návrhu podaného žalobcom je nepochybné, že žalobca uplatnil nárok výlučne na základe predloženej
zmenky, vystavenej žalovaným. Zmenka je pritom cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej
forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v
zmenke čiastku v nej určenú. Ide o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný.
Abstraktnosť záväzku zo zmenky má ten dôsledok, že zákon neviaže vznik zmenkových nárokov na

žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Jedná sa teda o záväzok platobný, ktorý
niejeviazanýnainévzťahyaaninahospodárskedôvodyvznikuzmenky.Sabstraktnosťouzmenkového
záväzku počíta priamo citované ust. § 495 Občianskeho zákonníka. Ďalším charakteristickým znakom
záväzku vyplývajúceho zo zmenky je jeho nespornosť. Táto je daná tým, že majiteľ zmenky nemusí
pri predkladaní zmenky na zaplatenie ani neskôr pri jej vymáhaní preukazovať nič iné len to, že je

vlastníkom zmenky. Nemá dôkaznú povinnosť preukazovať, že mu povinný zo zmenky skutočne dlží
zmenkovú sumu. Zmenka samotná, pokiaľ je platná, je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na
čiastku v nej uvedenú a je výlučne na dlžníkovi zo zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho
konania vzniesol svoje námietky a tieto v súdnom konaní aj preukázal. Zmenkový záväzok je tiež
záväzkom samostatným, ktorý existuje nezávisle na hospodárskom dôvode jeho vzniku. Zmenkový

záväzok nemá pôvod v predchádzajúcich kauzálnych pohľadávkach, tie len vytvárajú potrebu založenia
zmenkových záväzkov. V prípade vystavenia zabezpečovacej zmenky potom existujú vedľa seba dva
záväzky, záväzok pôvodný a popri ňom záväzok zmenkový. Účelom zabezpečovacej zmenky je, aby v
prípade omeškania s plnením záväzku všeobecno-právnej povahy bolo zabezpečené plnenie práve zo
zmenky; avšak aj záväzok z takejto zabezpečovacej zmenky má povahu abstraktnú a nespornú.

Na riadne uplatnenie nároku na zaplatenie zmenkovej pohľadávky žalobcovi postačovalo predloženie
zmenky a opis rozhodujúcich skutočností, ktoré žalobca podal v článku 8. návrhu na uplatnenie
pohľadávky. Žalobca v odvolaní uviedol, že i napriek tomu, že žalobca ani žalovaný nenavrhli vo veci
vykonať dokazovanie, okresný súd vykonal dôkaz exekučným spisom sp. zn. 10Er/2382/2012 ako
aj dôkaz zmluvy o úvere č. 500400243, uznesením č.k. 10Er/2382/2012-16 a exekučným titulom -

rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 07463/11 zo dňa 11.08.2011.

Krajský súd bol toho názoru, že neboli naplnené ani predpoklady pre vykonanie dôkazov nad rámec
dôkazných návrhov účastníkov konania podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p.. Žalobca v danom prípade jasne,
úplne a zrozumiteľne v tlačive A uplatnil práva zo zmenky a uviedol, že nie je pôvodným majiteľom
zmenky, ale je indosatárom. Vo vzťahu k týmto tvrdeniam žalobcu nebolo potrebné vykonávať ďalšie

dokazovanie s výnimkou oboznámenia sa s predloženou zmenkou. Okresný súd i napriek uvedenému
vykonával dokazovanie úverovou zmluvou a ďalšími listinami získanými z exekučného spisu, ktoré pre
rozhodnutie o uplatnenom nároku na zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom neboli nevyhnutné,
nakoľko pre posúdenie a rozhodnutie o takomto nároku postačovala v origináli predložená zmenka.

Krajský súd s poukazom na závery vyjadrené v Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012,

a to predovšetkým na tie závery, ktoré je potrebné v praxi všeobecných súdov prijať ako všeobecne
uplatniteľnépokiaľideozaujatiestanoviskakukontradiktórnostisúdnehoprocesu,kpojmudokazovanie,
k pojmu súdna (právna) vec a prejednanie veci v prítomnosti účastníka konania, dospel k názoru,
že okresný súd mal posudzovať práva zo zmenky. Účelom práva účastníka konania je vyjadriť sa kvykonaným dôkazom, a tým ovplyvniť skutkové zistenia, na ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie,
keďže skutkové zistenia sú to, čo je účastníkovi nepochybne známejšie ako súdu. Aktivita účastníka pri
využívaní tohto práva je v podstatnej miere závislá práve od miery presvedčivosti vykonaných dôkazov,

skutkových zistení, ktorých vyvodenie z nich možno očakávať, a miery presvedčenia súdu o vplyve
týchto zistení na unesenie dôkazného bremena daného účastníka. Okresný súd dospel z listinných
dôkazov, ktoré vykonal bez návrhu účastníka konania, k inému skutkovému stavu, na ktorom založil
svoj právny záver o nedôvodnosti pohľadávky žalobcu. Žalobca vo vzťahu k týmto zisteniam okresného
súdu nemohol splniť svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť a nemal možnosť reagovať na

posúdenie nároku, ktorý žalobca uplatnil zo zmenky, okresným súdom ako nároku vyplývajúceho zo
spotrebiteľského vzťahu založeného zmluvou o úvere.

Žalobca v konaní uplatnil nároky na základe zmenky. Okresný súd však posudzoval žalobcom uplatnený
nárok ako zmluvný záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy, a nie ako nárok zo zmenky.

Je potrebné zdôrazniť, že predmetom žalobcom uplatneného nároku nie je nárok zo spotrebiteľskej
zmluvy, ale nárok zo zmenky, ktorá indosáciou stratila charakter zabezpečovacej zmenky a nadobudla

charakter zmenky na platenie. Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby
žalovaný ako spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo
ak by podal relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky, čo by však
v konaní musel zároveň preukázať. Okresný súd napriek tomu, že predmetom uplatneného nároku je
nárok zo zmenky, z vykonaného dokazovania konštatoval záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o

úvere uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou pohotovosť, s.r.o.. Ak žalobca uplatnil nárok titulom
zaplatenia zmenkovej pohľadávky podľa predloženej zmenky, môže byť nositeľom dôkazného bremena
len ohľadom tých skutkových tvrdení, na základe ktorých uplatňuje nárok voči žalovanému. Krajský súd
je toho názoru, že výlučne žalovaná strana je tým subjektom, ktorý je oprávnený a zároveň aj povinný
tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti všetky skutočnosti, ktoré považuje za významné,

teda uviesť všetky námietky voči pohľadávke žalobcu. Dlžník preto musí takéto námietky v konaní
nielen uplatniť, ale ich aj riadne zdôvodniť a preukázať, pretože samotný majiteľ zmenky je dostatočne
legitimovaný už tým, že drží zmenku, bez toho, aby musel preukazovať dôvody jej vzniku, dôvody jej
prijatia, či dôvody indosácie a nadobudnutia aktuálnym majiteľom. Záväzok vyplývajúci zo zmenky je
záväzkom samostatným, a preto nie je závislým na pôvodnom úverovom vzťahu. Ak žalobca uplatnil

nárok zo zmenky, bez ďalšieho nie je možné rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď by bolo
nepochybné, že s danou zmenkou súvisia.

Krajský súd poukazuje na judikatúru súdov SR, podľa ktorej ...„z povahy zmenky ako abstraktného
a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne
vymáhaniu preukazovať, že mu žalovaný zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje“ (rozsudok NS SR sp.

zn. 5Obo 3/2008). Krajský súd ďalej poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo
21/2012, podľa ktorého ...„Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu
sú právne nezávislé od základného právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu.
Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť
svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá, ak spĺňa formálne

náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie“.

Ustanovenie § 17 zákona zmenkového a šekového dokazovanie ohľadom základného vzťahu pripúšťa
len vtedy, ak ohľadom kauzálneho vzťahu boli podané a preukázané námietky zo strany dlžníka.
Nespornosť a abstraktnosť zmenkových záväzkov môže prelomiť len taká skutočnosť, že sám majiteľ pri
nadobúdaní zmenky nekonal poctivo a že konal na škodu dlžníka. Námietka nepoctivého nadobudnutia

zmenky ďalším majiteľom na škodu dlžníka však musí byť ako relatívna námietka uplatnená dlžníkom
a musí ním byť aj preukázaná. Okresný súd tak pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcu bol
oprávnený posudzovať len to, či zmenka obsahuje všetky zákonom zmenkovým a šekovým vyžadované
náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť povinne do nej uviesť. Nebol však oprávnený skúmať
podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť. Zákaz zneužitia práva je síce jedným zo základných

princípov fungovania právneho štátu, napriek tomu právna úprava zmenkového práva je prísne formálna
a neumožňuje súdu bez podania námietok dlžníkom prelomiť zásadu uvedenú v ust. § 17 zákonazmenkového a šekového tak, aby sa mohol súd zaoberať základným záväzkovým vzťahom, ktorý môže
mať charakter vzťahu spotrebiteľského.

Okresný súd v súvislosti s posúdením žalobcovho nároku poukázal aj na ust. § 4 ods. 6 zákona

č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, vo vzťahu ku ktorej argumentácii mohol veriteľ prijať
od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak sa jednalo o
zmenku zabezpečovaciu a zmenková suma bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Skutočnosť, ak by zmenková suma vyplnená do zmenky túto maximálnu zmenkovú sumu podľa

ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch presahovala, mohla mať podľa názoru
krajského súdu za následok len vznik práva na náhradu škody, avšak nemohla spôsobiť absolútnu
neplatnosť zmenky. Pokiaľ závery okresného súdu vychádzali z právneho vyhodnotenia skutkového
stavu týkajúceho sa základného spotrebiteľského vzťahu, posúdenie ktorého nebolo predmetom sporu,
pretože žalovaný ako dlžník zo zmenky kauzálne námietky netvrdil, tieto nedokazoval, tak postup
okresného súdu nebol v súlade s ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb., ktorý dokazovanie ohľadom

základného vzťahu pripúšťa len vtedy, ak v rovine kauzálneho vzťahu boli podané a súčasne aj dlžníkom
preukázané námietky. Podľa zákona zmenkového a šekového bol preto okresný súd oprávnený skúmať
len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej
uviesť.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že je nevyhnutné rozhodnutie okresného

súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušiť a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Okresný súd v novom konaní bude postupovať v zmysle návrhu žalobcu, ktorý si podľa Nariadenia
uplatnil ako indosatár právo na zaplatenie zmenky vystavenej žalovaným, pričom v konaní nie je
povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkového vzťahu, ani ďalšie skutočnosti, pretože to zákon

zmenkový a šekový nadobúdateľovi zmenky, ktorý sa nestáva právnym nástupcom pôvodného majiteľa,
v žiadnom svojom ustanovení neukladá. Okresný súd pri svojom rozhodovaní bude vychádzať z
aktuálneho stavu konania a ak žalovaný žiadne námietky nepodá, nie je okresný súd bez námietok
oprávnený ex offo skúmať a vykonávať dokazovanie ohľadom záväzkovo-právneho vzťahu, aj keby
tento záväzkovo-právny vzťah mohol byť vzťahom spotrebiteľským. Predmetom konania je výlučne

nárok uplatnený zo zmenky. Okresný súd tento nárok bude posudzovať podľa zákona zmenkového
a šekového a bude vychádzať z prezentovaného právneho názoru krajského súdu v tom smere, že
žalobcom predložená zmenka je zmenkou, ktorá má náležitosti stanovené zákonom č. 191/1950 Zb..

Krajský súd je toho názoru, že ani dlžníkov, ktorí sú spotrebiteľmi, nie je možné vyňať z pôsobnosti
ust. § 17 zákona zmenkového a šekového, najmä ak takíto dlžníci žiadne relevantné námietky týmto

ustanovením predpokladané v konaní voči indosatárovi zmenky neuplatnili. Bez relevantných námietok
dlžníka, aj keď je tento spotrebiteľom, je výklad, ktorý smeruje k prelomeniu zásad stanovených v ust. §
17 zákona zmenkového a šekového v nesúlade s výslovným znením tohto ustanovenia. Pokiaľ v rámci
nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej zásadnej zmene skutkového a právneho stavu veci,
bude okresný súd vychádzať z uvedených záverov krajského súdu.

Okresný súd v novom konaní bude posudzovať nároky žalobcu uplatnené zo zmenky, bude sa zaoberať
dobou úročenia zmenkovej sumy podľa ust. § 48, § 49 zákona č. 191/1950 Zb. a dôsledne sa vyjadrí
k zmenkovému úroku 0,25 % denne, dojednanému podľa § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. a jeho
výšku posúdi .

Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.