Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. september 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/344/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815206744
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7815206744.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletého J. I. nar. XX.X.XXXX zastúpeného
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, Odbor sociálnych vecí a rodiny
Šafárikova č. 112, Rožňava dieťaťa rodičov X. B. C.. X.X.XXXX bývajúcej v Š.D. C. Q. XXX zastúpenej
advokátom JUDr. Ladislavom Törökom so sídlom Advokátskej kancelárie v Rožňave na Šafárikovej 8
a I. I. C.. XX.X.XXXX bývajúceho v U. C. H. XX zastúpeného advokátkou JUDr. Nicol Hlaváčikovou
Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri, s.r.o. so sídlom v Košiciach na Garbiarskej 5 v konaní
o nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z
10.7.2015 č.k. 7P 212/2015-26 a uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 24.7.2015 č.k. 7P 243/2015-9
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie Okresného súdu Rožňava z 10.7.2015 č.k. 7P 212/2015-26 a uznesenie
Okresného súdu Rožňava z 24.7.2015 č.k. 7P 243/2015-9.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením z 10.7.2015 č.k. 7P 212/2015-26 predbežným opatrením upravil styk
otca I. I. nar. XX.X.XXXX s maloletým synom J. I. nar. XX.X.XXXX do právoplatného rozhodnutia vo
veci úpravy práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu každý týždeň v mesiaci v utorok od
17.00 hod. do 19.00 hod. a v sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že maloleté dieťa prevezme od
matky v stanovenom čase pred jej bytom a na tom istom mieste v stanovenom čase ho odovzdá matke.
Uložil matke X. B. nar. X.X.XXXX povinnosť maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať a
prevziať ho od otca v stanovenom čase a na stanovenom mieste. Rozhodol, že uznesenie je predbežne
vykonateľné dňom vyhlásenia.

Uznesením Okresného súdu Rožňava z 24.7.2015 č.k. 7P 243/2015-9 návrh matky na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým žiadala dočasne zakázať stretávanie sa otca I. I. nar. XX.X.XXXX s
maloletým synom J. I. nar. XX.X.XXXX až do psychologického vyšetrenia otca dieťaťa psychológom za
účelom zistenia, či je styk medzi otcom a maloletým dieťaťom vhodný, zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým bol dočasne upravený styk otca s maloletým J. a proti
uzneseniu, ktorým bol jej návrh na dočasný zákaz styku otca s dieťaťom zamietnutý, podala včas
odvolanie matka dieťaťa s odôvodnením, že rozhodnutie prvostupňového súdu je nesprávne, pretože
súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevysporiadal sa s relevantnými dôkazmi ani s jej tvrdeniami
a rozhodol len na základe jednostrannej výpovede otca maloletého. V odôvodnení uznesenia sa opiera
o ničím nepodložené dôkazy, resp. o tendenčné výpovede otca, ktorý je psychicky chorý a existuje
reálna hrozba, že maloletého v prípade umožnenia styku bez jej prítomnosti unesie, nakoľko sa tým
neustále vyhráža, preto podala trestné oznámenie, ako aj návrh na zákaz styku, ktorý súd zamietol
ako nedôvodný bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom preskúmal opodstatnenosť takéhoto návrhu. Otec
dieťaťa svoje vyhrážky voči nej stupňuje a vyhráža sa jej únosom a zabitím dieťaťa v prípade, ak sa
k nemu nevráti. Z konania otca je zrejmé, že mu nejde vôbec o záujem svojho dieťaťa, ale o svoje

osobné záujmy, ktoré sa snaží docieliť takýmto psychickým vydieraním a jej zastrašovaním. Vytkla
konajúcemu súdu, že vôbec nebral v úvahu, že maloletý bol svedkom fyzických útokov jeho otca voči nej,
v dôsledku čoho má pred ním strach. Rovnako nevzal do úvahy jej tvrdenia, že maloletý syn nechce byť
bez jej prítomnosti s otcom, nakoľko sa ho obáva po prežitých udalostiach. Tým, že súd tieto okolnosti
neakceptoval, nekonal v prospech a záujme dieťaťa. Otcovi umožnil styk do 19.00 hod., pričom dieťa už
chodí o tomto čase spať, čo by negatívne narušilo jeho zvyky, maloletý syn nezaspí v jej neprítomnosti,
no aj napriek tejto okolnosti súd umožnil styk otca s dieťaťom v sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod.,
pričom maloletý spáva poobede a len v jej prítomnosti. Zároveň súd svojim rozhodnutím jej znemožnil
s dieťaťom ísť kamkoľvek na dovolenku, nakoľko stanovil styky otca dva krát týždenne, a to v utorok
a v sobotu, v dôsledku čoho je jej znemožnené stráviť so svojim synom obdobie dlhšie než tri dni.
Rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým zamietol jej návrh na dočasný zákaz styku rovnako považuje
za nesprávne, pretože súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevysporiadal sa s relevantnými
dôkazmi, ani s jej novými tvrdeniami a rozhodol len na základe predchádzajúceho výsluchu rodičov
dieťaťa vo veci nariadenia predbežného opatrenia upravujúceho styk otca s maloletým a vôbec sa
nezaoberal novými okolnosťami v návrhu na zákaz styku z dôvodu jej obavy o zdravie a život dieťaťa
pred psychicky chorým otcom, ktorý sa jej vyhráža únosom dieťaťa. Psychopatické správanie sa otca
je neprípustné a je nutné chrániť zdravie a život dieťaťa, ako aj dbať na jeho všestranný vývoj, a to
zákazom styku až do čias vyšetrenia jeho duševného stavu. Tiež uviedla, že vzhľadom na vyhrážky
otca podala na neho trestné oznámenie. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa,
ktorým dočasne upravil styk otca s maloletým J. zmenil a v celom rozsahu zamietol a uznesenie, ktorým
zamietol jej návrh na zákaz styku zmenil a v celom rozsahu jej návrhu vyhovel.

Otec dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu matky žiadal obidve rozhodnutia súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdiť. Argumenty matky považuje za plné rozporov a protirečení a stupňujúce útoky voči
nemu. V návrhu na úpravu rodičovských práv z 15.6.2015 tvrdila, že opustila spoločnú domácnosť,
lebo ju opakovane fyzicky a psychicky týral, a pri výsluchu 10.7.2015, keď súd následne predbežným
opatrením upravil styk tvrdila, že odišla potom, ako jeho matka ju k tomu vyzvala. Celé dni predtým, ako
odišla z domu, písali si viaceré, aj ľúbostné textové správy, v ktorých sa mu okrem iného ospravedlňovala
za svoje správanie. Údajného útoku voči nej sa mal dopustiť 22.5.2015 a nasledujúci deň odišla z domu,
na vyšetrení bola údajne 29.5.2015 pre bolesti, ale nespomenula, že 28.5.2015 sa stretli, došlo aj k
nežnostiam, pobozkali sa na rozlúčku a rozišli sa. Počas vyšetrovania jej údajných zranení mu písala
textové správy ospravedlňujúce a starostlivé vo vzťahu k nemu. Matka nepreukázala žiadne útoky z
jeho strany a ani neuviedla, že by bol ublížil synovi alebo ju napádal v jeho prítomnosti. Inokedy tvrdí,
že syn sa na neho teší a donesie mu všetko, čo napíše, že potrebujú a na druhej strane vypovedá, že
synovi sa nevenuje a nemá o neho záujem. Napriek nariadenému predbežnému opatreniu syna nevidel
od 11.7.2015 (6 x nerešpektovala súdne rozhodnutie) a od rozhodnutia súdu jej útoky nemajú konca
ani mieru. Netuší, ako za tejto situácie jej mohol tlmočiť, že syna chce uniesť, či zabiť, čo považuje
za tvrdenia za hranicou akéhokoľvek zdravého rozumu a podáva naňho trestné oznámenia, ktoré sú
nepodložené. Vrcholom je trestné oznámenie, že ju prenasleduje, čoho sa mal dopúšťať tým, že v čase
súdom určeného styku sa dostavil pred jej byt. Uviedol, že maloletý chodí spávať medzi 20.00 a 20.30
hod., nikdy nie skôr, teda súd správne rozhodol o rozsahu styku. Okrem toho o maloletého sa cez deň
stará stará matka (zo strany matky), u ktorej aj spí, teda nie je pravdou, že vie zaspať iba v prítomnosti
matky. Okrem toho od septembra nastupuje do škôlky a bude tam počas dňa spať presne tak, ako
spí u svojej babky a ako bude spávať, keď bude s ním. Syna schováva celé týždne, nevidel ho ani
jedinú minútku a jej argumenty, že súdne rozhodnutie ju obmedzuje v možnosti dovolenky, považuje
za absolútnu ukážku jej neohľaduplnosti. Vyjadril názor, že matka v oboch odvolaniach v minimálnych
odmenách uvádza rovnaké všeobecné tvrdenia. Rozhodnou skutočnosťou je, že od rozhodnutia súdu
o úprave styku nastali iba dve zmeny, a to, že syna od vtedy nevidel ani raz (kým nebolo nariadené
predbežné opatrenie, bolo všetko plne na ľubovôli matky a mohol ho vidieť aspoň občas na pár minúť)
a útoky matky voči nemu naberajú na intenzite. Nie sú v žiadnom kontakte, preto nevie, akou cestou
by sa jej mohol vyhrážať a vyhrážky stupňovať. Rozpad ich vzťahu zapríčinila matka svojim konaním,
čo ani nepopiera. Jej ignorovanie práva syna na otca a jej iracionálne konanie aj proti vykonateľnému
súdnemu rozhodnutiu sú pre neho nepochopiteľné. Matka pochádza z rozvrátenej rodiny, tradičnú rolu
otca nepozná a nepovažuje za dôležitú, napriek tomu také správanie je pre neho absolútnym excesom,
ktorého rozmer posúdi snáď až psychológ v hlavnom konaní. Pre úplnosť uviedol, že v návrhu o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností, t.j. vo veci samej, sa o žiadnej jeho chorobe a psychopatickom
správaní nezmieňuje a paradoxne pozoruje až teraz, keď nie sú v žiadnom kontakte. Domnieva sa, že
tieto argumenty ju napadli potom, čo sa dozvedela, že jeho otec spáchal samovraždu a tiež preto, že sa

predlžuje doba, kedy vedome a zámerne marí úradné rozhodnutie. So svojim otcom nebol v žiadnom
kontakte posledných dvanásť rokov, pretože pil a nechcel, aby tomu boli jeho deti vystavené. Jeho
otec mal vážne zdravotné problémy, najmä rapídne strácal zrak, čo ťažko znášal a preto si siahol na
život. Netrpel žiadnou dedičnou či inou psychickou chorobou, žiadnou netrpí ani on, či jeho brat. Matka
nemilosrdne zneužíva rozhodnutie ťažko chorého človeka. Keď matka neustále útočí na jeho psychiku,
potom stojí za pováženie jej krutosť a egocentrizmus. Ostatný utorok mal maloletý meniny, keď podľa
nariadeného predbežného opatrenia išiel pre neho spolu so svojou matkou, starším synom a bratom.
Doniesli mu darčeky a jeho starší syn Kamil mu jeden dokonca vyrobil. Matka im neumožnila ani len
vidieť a dať mu darčeky. Nechala syna v domnení, že na neho zabudol, ak už neráta, ako to odlúčenie
ubližuje jeho staršiemu synovi a starej matke. Vyjadril názor, že rozhodnutia súdu prvého stupňa sú
správne a presvedčivo zdôvodnené. Matka nepredniesla jediný nový návrh či dôkaz, preto žiadal, aby
súd odvolanie matky zamietol ako nedôvodné a potvrdil rozhodnutia súdu prvého stupňa ako vecne
správne.

Kolízny opatrovník navrhol uznesenie prvostupňového súdu o úprave styku a zamietnutí návrhu na
zákaz styku potvrdiť s poukazom na to, že maloletý J. má právo na výchovu a starostlivosť obidvoch
rodičov, je v útlom veku, kedy je pre neho dôležité nestratiť kontakt s otcom, naopak, mal by sa s ním
často stretávať, aby sa emocionálna väzba medzi nimi nenarušila, ale aby sa rozvíjala a upevňovala.
Rodičia by svoje správanie mali podriadiť záujmom svojho dieťaťa a vytvárať bezkonfliktné prostredie
pri stretávaní sa dieťaťa s otcom. Stretávanie sa otca s dieťaťom tak, ako ho upravil predbežným
opatrením prvostupňový súd, zohľadňuje režim dieťaťa, silnú citovú väzbu na matku, čo otec rešpektuje,
ako to vyjadril aj počas rozhovoru. V rámci vykonávania opatrení úrad navrhol matke stretnutie dieťaťa
s otcom za prítomnosti psychológa v priestoroch úradu, počas ktorého by bola poskytnutá pomoc
na uľahčenie priebehu stretnutia, čo však predpokladá ochotu spolupráce oboch rodičov, ktorú matka
odmietla. Vyjadril názor, že vo veci samej vzhľadom na doterajšie prednesy účastníkov konania navrhol
vo veci nariadiť znalecké dokazovanie, ktoré bude zjavne rozsiahlejšie, a to aj z časového hľadiska.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 102 ods. 1 vety prvej O.s.p., ak ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou
nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri
nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových
zistení, a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V
dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia (vo veci samej) a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá,
že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.).
Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu
pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna
úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho
inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúce okamžitý zásah
súdu. Ak by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho
vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože
základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti

je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že
nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a že nariadením predbežného opatrenia
nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v
budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov.

Odvolací súd na základe odvolania matky preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa z 10.7.2015 č.k.
7P 212/2015-26 a uznesenie z 24.7.2015 č.k. 7P 243/2015-9 aj s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k
presvedčeniu, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre nariadenie
predbežného opatrenia a posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku. Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade bola splnená zákonná podmienka pre
nariadenie predbežného opatrenia (rozhodnutie súdu z 10.7.2015), ktorou je naliehavosť dočasnej
úpravy pomerov daná záujmom maloletého J. na udržaní a prehlbovaní prirodzenej väzby k obidvom
rodičom. Otec dostatočným spôsobom osvedčil naliehavosť potreby upraviť jeho styk s maloletým, a
to najmä so zreteľom na nepochybne zistenú skutočnosť, že rodičia dieťaťa nežijú spolu, styk otca
s maloletým doteraz upravený nebol a rodičia sa nevedia dohodnúť na pravidelnej realizácii styku
bez toho, aby medzi nimi nedochádzalo ku konfliktom, čo je bez ďalšieho v rozpore so záujmom
dieťaťa. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd musí upraviť styk autoritatívne vždy, ak z okolností prípadu
usúdi, že medzi rodičmi pretrvávajú negatívne emócie, ktoré ohrozujú realizáciu stretávania, ak má
byť ponechané na ich dohodu. Riešenie, ktoré by mohlo v budúcnosti vytvoriť podmienky pre vznik
a eskaláciu napätia medzi rodičmi a tým sťažiť situáciu dieťaťa, nie je v súlade so záväzkami, ktoré
pre všetky štátne orgány vyplývajú z čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Striktná a vykonateľná úprava
stretávania eliminuje ďalšie potencionálne dohadovanie medzi rodičmi, ktoré by zbytočne zaťažovalo
dieťa. Z preskúmavaného spisu je zrejmé, že matka bráni v styku otca s dieťaťom, čím bola osvedčená
danosť práva, t.j. naliehavosť predbežnej úpravy styku otca s maloletým J. so zreteľom na to, že rodičia
sa nevedia dohodnúť a zlyhávanie komunikácie a najmä postoj matky zvyšuje riziko ich vzájomných
konfliktov, ktoré sú v absolútnom rozpore so záujmom dieťaťa, ktoré je v útlom veku a citlivo vníma
akékoľvek negatívne emócie. Odvolací súd zdôrazňuje, že dlhodobejšia absencia otca pri výchove
maloletého J. môže so zreteľom na jeho vek spôsobiť odcudzenie, preto je nariadenie predbežného
opatrenia dôvodné a je bez ďalšieho v záujme dieťaťa. Naopak, odvolací súd je toho presvedčenia, že
v tomto prípade nebol daný zákonný dôvod nariaďovať predbežné opatrenie v súlade s návrhom matky
a dočasne zakázať styk otca s maloletým J., pretože matka nepreukázala naliehavosť potreby dočasne
zakázať styk a nepredložila dôkazy o skutočnostiach odôvodňujúcich nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy odôvodňujúcej okamžitý zásah súdu vo forme predbežného opatrenia v súlade s jej
návrhom. Vo vzťahu k úvahám matky uvedeným v odvolaní, odvolací súd dodáva, že posúdenie, či
a kedy je daná potreba nariadiť predbežné opatrenie, je ponechané na úvahu súdu, ktorý starostlivo
skúma všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka konania nariadením predbežného opatrenia.
Práve preto, že v tejto právnej veci ide o predbežnú úpravu pomerov účastníkov konania, nebolo úlohou
odvolacieho súdu dôsledne sa zaoberať odvolacími námietkami matky a skutočnosťami tvrdenými v
návrhu otca na úpravu styku a návrhu matky na zákaz styku a vo vyjadrení otca k odvolaniu matky,
pretože tieto sa týkajú veci samej a majú význam pre konečné rozhodnutie. Rovnako dodáva, že v
konaní o nariadenie predbežného opatrenia súd dokazovanie nevykonáva, preto nemôže byť relevantný
odvolací dôvod, že súd nedostatočne zistil skutkový stav a dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, preto rozsiahle úvahy matky uvedené v odvolaní proti rozhodnutiam
súdu prvého stupňa sú bez právneho významu. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozhodnutia súdu
prvého stupňa obsahujú náležitosti rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2
O.s.p. a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k úvahám súdu nečiní rozhodnutie nepreskúmateľným
a nesprávnym.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa z 10.7.2015 č.k. 7P 212/2015-26 a
rozhodnutie z 24.7.2015 č.k. 7P 243/2015-9 ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.