Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. august 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/641/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415201452
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6415201452.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky: H. U., narodená XX. XX. XXXX, bytom XXX
XX C. N., C. XXX, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom 040 01
Košice, Kuzmányho č. 29, IČO: 47 234 466, proti odporcovi: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom 821 01
Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpený splnomocnenou advokátkou JUDr. Veronikou
Kubrikovou, PhD., so sídlom 821 01 Bratislava, Martinčekova 13, adresa pre doručovanie: XXX XX N.,

S. XXX/V., o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu zo dňa 19. 03. 2015 proti uzneseniu
Okresného súdu Žiar nad Hronom číslo konania 5C/60/2015-12 zo dňa 04.03.2015, takto

r o z h o d o l :

Námietku nedostatku právomoci súdu spor prejednávať a rozhodovať vznesenú odporcom podľa
ustanovenia § 106 ods. 1 O. s. p. z a m i e t a.

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd vyhovel návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým súd zakázal odporcovi, ako aj zamestnávateľovi navrhovateľky, zdržať sa vykonávania
zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi navrhovateľkou a spoločnosťou
A. N., a. s., so sídlom N., W. D. X zo dňa 01. 07. 2008, do právoplatného skončenia konania vo veci
samej. Súčasne súd uložil navrhovateľke povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia
návrh na začatie konania vo veci samej. Súd v odôvodnení uznesenia konštatoval, že navrhovateľka

uzatvorila s právnym predchodcom odporcu Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 01. 07. 2008,
ktorou právny predchodca odporcu poskytol navrhovateľke úver za dohodnutých úverových podmienok
a s dohodnutým spôsobom splácania poskytnutého úveru spolu s príslušenstvom. Súd konštatoval,
že Zmluva o úvere v článku 3 bode 5 obsahovala aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá slúžila na
zabezpečenie pohľadávky banky v súlade s článku 4 bod 4.8 obchodných podmienok. Uzavretá zmluva

o úvere, ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy, majú formulárový charakter, ktorý navrhovateľka nemohla

podstatným spôsobom ovplyvniť, nakoľko text oboch týchto právnych úkonov bol predtlačený s tým, že
zamestnanec banky len vypĺňal príslušné údaje o navrhovateľke, ako aj o úvere. Samotná navrhovateľka
mohla takúto zmluvu buď podpísať alebo odmietnuť ako celok, pričom nemohla ovplyvniť spôsob
zabezpečenia pohľadávky právneho predchodcu odporcu. Nakoľko súd vychádzal z predpokladu,
že právne postavenie navrhovateľky vyplýva zo spotrebiteľsko-právneho vzťahu a navrhovateľka má
postavenie spotrebiteľa, súd sa zaoberal dôvodom spochybnenia platnosti uzavretej dohody o zrážkach

zo mzdy z hľadiska porušenia práv spotrebiteľa. Podľa názoru súdu hrozí, že navrhovateľka utrpí ujmu
spočívajúcu v tom, že budú naďalej vykonávané zrážky zo mzdy, čím sa zhorší jej postavenie. Tým, že
by súd dočasne neupravil pomery medzi účastníkmi konania, návrh na začatie konanie vo veci samej
by mohol stratiť zmysel, nakoľko do doby rozhodnutia vo veci samej by pohľadávka odporcu mohla byť
vymožená a konanie o určenie platnosti dohodyo zrážkach zo mzdy by pre navrhovateľku z hľadiska ekonomického aspektu bolo neúčelné

a musela by začať nové konanie. Súd zároveň poukázal na skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy,
ktorá je upravená v Občianskom zákonníku, nevylučuje, aby bola použitá na zabezpečenie záväzku

medzi účastníkmi záväzkových právnych vzťahov, avšak umožňuje silnejšej strane - podnikateľovi, aby
okrem zabezpečenia pohľadávky bola pohľadávka vo vzťahu k subjektu - spotrebiteľovi, uhrádzaná bez
toho, aby súd preskúmal výšku a oprávnenosť takejto pohľadávky. Spotrebiteľ tak ako slabšia strana

záväzkovo-právneho vzťahu nemá inú možnosť, len rešpektovať takúto dohodu alebo si uplatniť svoje
práva na súde. Keďže navrhovateľka má postavenie spotrebiteľa a odporca realizuje prostredníctvom

zamestnávateľa navrhovateľky úhradu svojej pohľadávky bez toho, aby bola preskúmaná alebo
judikovaná súdnym rozhodnutím, súd preto uložil odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu práva zrážok
zo mzdy na základe spochybnenej dohody

o zrážkach zo mzdy, súčasne tiež súd uložil zamestnávateľovi navrhovateľky povinnosť nevykonávať
zrážky zo mzdy, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Podľa jeho

názoru súd nijako nezdôvodnil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a na základe ktorých
skutočností dospel k záveru, že navrhovateľka osvedčila bezprostredne hroziacu ujmu, ktorá jej má
byť spôsobená. Rozhodnutie súdu nariadiť predbežné opatrenie preto považuje za nepreskúmateľné,
mätúce, neodôvodnené a arbitrárne. Namietal predovšetkým nedostatok svojej pasívnej vecnej
legitimácie, keďže sa domnieva, že s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo

a navrhovateľka mala tak žalovať aj pôvodného veriteľa. Súčasne odporca vzniesol s poukazom na
ustanovenie § 106 ods. 1 O. s. p. námietku nedostatku právomoci súdu tento spor prejednávať, nakoľko
navrhovateľka sa s právnym predchodcom odporcu dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú

z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, splatnosť a výklad, budú rozhodované pred Stálym
rozhodcovským súdom, zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s., a preto

vec nepatrí do právomoci všeobecných súdov. Odporca dal súdu do pozornosti skutočnosť, že platnosť
rozhodcovskej doložky nebola navrhovateľkou namietaná ani spochybnená. Odporca ďalej s poukazom
na ustanovenie § 80 písm. c/ O. s. p. namietal, že pri určení neplatnosti právneho vzťahu musí byť daná
naliehavosť právneho záujmu na tomto určení, ktorý v danom prípade nie je. Má za to, že k vykonávaniu
zrážok už došlo

a navrhovateľka už mala aj pred podaním návrhu vedomosť o vykonávaní zrážok zo mzdy.
Navrhovateľka podľa názoru odporcu nijakým spôsobom neosvedčila naplnenie ani len základných
zákonných predpokladov pre vydanie predbežného opatrenia. Odporca v odvolaní taktiež zdôraznil, že
platnosť samotnej zmluvy o úvere navrhovateľka vo svojom žalobnom návrhu nepopiera, uzatvorila ju
dobrovoľne na základe slobodnej vôle, nenamieta časť,

z ktorej brala úžitok, ale len časť, na základe ktorej má povinnosť predmetný záväzok splatiť. Dohoda
o zrážkach zo mzdy má len zabezpečovací charakter a nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odporca poukazoval aj na skutočnosť,
že v prípade, ak by navrhovateľka plnila riadne a včas svoj záväzok voči bankovej spoločnosti, tento
zabezpečovací inštitút by nebol vôbec uplatnený. Uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy nespôsobuje

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a nie je v rozpore so spotrebiteľským právom.
Dohoda o zrážkach zo mzdy bola slobodne a vážne uzatvorená v zmysle ustanovenia § 551 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a odporca sa domnieva, že jedine nedodržanie písomnej formy
dohody o zrážkach zo mzdy spôsobuje neplatnosť takejto dohody. Samotná navrhovateľka podľa mienky
odporcunijakonešpecifikuje,včomvytvárazabezpečovacíinštitút,akýmje dohodaozrážkachzomzdy,

hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Odporca taktiež poznamenal, že
dôvodnosť argumentov

navrhovateľky - obsiahnuté v návrhu na vydanie predbežného opatrenia s poukazom na Smernicu č.
93/13/EHS, ako aj judikatúru ESD nie sú pre súd smerodajné, pretože smernica je nepriamy normatívny
akt, ktorý je súčasťou unijného práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy ktorého priamy normatívnyvýznam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade nie interpretačný.
Taktiež pokiaľ by súd uvažoval

o neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy, nie je možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko

táto nie je voči jednotlivcom - teda voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná. Odporca v
odvolaní na podporu svojich argumentov citoval z viacerých rozhodnutí všeobecných súdov. Na základe
uvedeného odporca navrhuje, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a návrh navrhovateľky
na nariadenie predbežného opatrenia zamietol ako nedôvodný, alternatívne aby odvolací súd uznesenie
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že jej návrh na nariadenie predbežného

opatrenia obsahuje všetky potrebné právne argumenty na osvedčenie dôvodnosti nariadenia
predbežného opatrenia. Navrhovateľka neakceptuje námietku nedostatku právomoci súdu, nakoľko
rozhodcovskou doložkou došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, nakoľko absenciou
tejto doložky by bol veriteľ povinný uplatniť svoj nárok súdnou cestou na miestne príslušnom súde
v obvode bydliska občana - spotrebiteľa. Pre každého spotrebiteľa je neporovnateľne výhodnejšie

a hospodárnejšie zúčastniť sa súdneho konania vedeného na súde v obvode jeho bydliska, než
pred rozhodcovským súdom, vzdialeným stovky kilometrov od jeho bydliska. Spotrebiteľ na rozdiel od
podnikateľa nemohol nijako ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, ani výber v osobe rozhodcu.

S odkazom na judikatúru všeobecných súdov navrhovateľka argumentuje, že adhézne zmluvy, okrem
iného obsahujúce rozhodcovskú doložku, vypracované podnikateľom a predložené spotrebiteľovi bez

možnosti akejkoľvek zmeny alebo úpravy, sú považované za neprijateľné podmienky. Uvedené platí
bez ohľadu na to, či rozhodcovská doložka je dohodnutá alternatívne alebo výlučne, podstatné v tom
prípade je to, že spotrebiteľ nemal žiadnu možnosť takéto dojednanie ovplyvniť. Spotrebiteľ okrem toho,
že nemôže ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, nemôže pre svoju ochranu využiť inštitúty priznané
mu, ako slabšej strane, zákonom. Po vydaní rozhodcovského rozsudku nemá prakticky žiadnu možnosť

v rámci dvojinštančného konania žiadať o jeho preskúmanie. Ohľadom ďalších argumentov
navrhovateľka absolútne nesúhlasí s argumentáciou odporcu a v plnej miere sa stotožnila

s napadnutým rozhodnutím okresného súdu. Pokiaľ ide o osvedčenie naliehavosti

a potrebnosti nariadenia predbežného opatrenia, samotné zabezpečenie záväzku navrhovateľa, ako
dlžníka, vopred predpísanou dohodou o zrážkach zo mzdy bez vyplnenia dlžnej sumy

a určenia presných pravidiel pre jej určenie, predstavuje neprimeranú a neprijateľnú požiadavku
poskytovateľaúveru.Týmtosanazákladeneobmedzenejvôlemôžeodporcadomáhaťodnavrhovateľky
vymoženiadlhu,ktorýneexistuje.Navrhovateľkasatakdostaladopozície,kedystrácaprávodisponovať
so svojim príjmom a to bez právneho základu. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy sa môže
odporca každomesačne bezdôvodne obohacovať na úkor navrhovateľky, čo podľa jej názoru prestavuje

naliehavý právny záujem nariadiť predbežné opatrenie. Ak by súd nenariadil predbežné opatrenie,
dochádzalobykznačnýmzásahomdomajetkunavrhovateľky,čímbysavýraznezhoršilojejpostavenie.
V súlade

s ustálenou judikatúrou tak všeobecných súdov Slovenskej republiky, ako i Súdneho dvora Európskej
únie, je naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok a

neplatnosti zmlúv vždy daný. Navrhovateľka tvrdí, že z nevedomosti v oblasti spotrebiteľských zmlúv
nedokázala posúdiť kvalitu predmetnej úverovej zmluvy a samotná úverová zmluva je neprehľadná,
dokonca nečitateľná a pre bežného spotrebiteľa nepochopiteľná. V závere vyjadrenia k odvolaniu
odporcu navrhovateľka uviedla, že sa svojim návrhom domáha toho, že odporca nemá právo na zrážky
zo mzdy nielen kvôli tomu, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale hlavne kvôli tomu, že dlh

navrhovateľky je

v plnom rozsahu uhradený. Naďalej tak s poukazom na spotrebiteľské právo zotrváva na názore, že
dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Navrhuje preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne
potvrdiť a pre prípad úspechu si vyčíslila a uplatnila aj trovy odvolacieho konania.V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením
§ 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p.
uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219

ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd sa predovšetkým zaoberal dôvodnosťou odporcom podľa ustanovenia

§ 106 ods. 1 O. s. p. v odvolacom konaní vznesenej námietky nedostatku právomoci súdov v danej veci
konať a rozhodnúť.

Vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 106 ods. 1 O. s. p., len čo súd k námietke odporcu uplatnenej
najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať

v rozhodcovskom konaní, nemôže vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak
účastníci vyhlásia, že na zmluve netrvajú, ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v
Slovenskej republike odopreté, ak ide o spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu a v tej istej veci ešte
nezačalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie alebo ak súd zistí, že vec nemôže byť podľa práva
Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovský súd sa odmietol vecou

zaoberať.

Odvolací súd konštatuje, že odhliadnuc od skutočnosti, či je vôbec možné považovať rozhodcovskú
doložku obsiahnutú v Zmluve o úvere zo dňa 01. 07. 2008 v bode 7. tejto formulárovej zmluvy
za platne dojednanú vzhľadom na požiadavku individualizácie zmluvných podmienok obsiahnutých v
spotrebiteľských zmluvách, nie je možné s poukazom na dikciu ustanovenia § 106 ods. 1 O. s. p.

námietku odporcu vznesenú pri jeho prvom úkone považovať za dôvodnú. Je totiž nesporné, že v danej
veci ide o spotrebiteľskú vec, predmetný zmluvný vzťah je nutné právne posúdiť ako spotrebiteľskú
zmluvu podľa zákonnej definície vyplývajúcej z ustanovení § 52 a násl. Občianskeho zákonníka a
taktiež je zrejmé, že na posudzovaný právny vzťah sa okrem lex generalis vzťahujú aj ustanovenia
osobitnej právnej normy upravujúcej právne vzťahy vyplývajúce zo spotrebiteľských úverov, pretože

napĺňa požiadavky vyplývajúce z ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 zák. č. 129/2010 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Rozhodcovskú doložku
koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 7. zmluvy a podrobnejšie upravenú vo Všeobecných
obchodných podmienkach odvolací súd právne posúdil ako neprijateľnú,

a tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Podstatnou z

hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola
so spotrebiteľom individuálne dojednaná, jej obsah je súčasťou vopred dodávateľom naformulovaných
podmienok a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy
(vrátane VOP) ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť, čím došlo k porušenia Ústavou
SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým všeobecným súdom.

Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú Zmluvné dojednania v čl. 3, bode
7. Zmluvy o úvere napísané - a to s odkazom nekonkretizovanú časť Všeobecných obchodných
podmienok - už sama osebe podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom
dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu,
pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlači Všeobecných

obchodných podmienok v rozhodcovskej doložke je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský
súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť.
Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - spotrebiteľovi absolútne odňaté právo
slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským
konaním, no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by

spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Vzhľadom na všetky uvedené
výhrady potom odvolací súd rozhodcovskú doložku právne posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom
na ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú
v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán a to výrazne v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ by teda právomoc

rozhodcovského súdu mala byť založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, nie je námietkaodporcu, podľa ktorej je daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, dôvodná a
odvolací súd ju s poukazom na ustanovenie § 106 ods. 1 O. s. p. zamietol.

Pokiaľ odporca namieta nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie, odvolací súd uvádza, že

vychádzajúc z charakteru predbežného opatrenia je zrejmé, že jeho účelom je riešiť dočasné upravenie
vzťahov len medzi tými účastníkmi, ktorí aktívne pristúpili k výkonu sporného práva.

Podľa ustanovenia § 74 ods. 1 O. s. p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie,
ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený.

V súlade s ustanovením § 76 ods. 1 písm. e/ , f/ O. s. p. predbežným opatrením môže súd nariadiť

účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal
alebo niečo znášal.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 2 O. s. p. predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému
než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

Účelom inštitútu predbežného opatrenia je dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania do

doby, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej a to za predpokladu, že takéto opatrenie súdu ešte
pred samotným meritórnym rozhodnutím sa javí ako nevyhnutné, nakoľko existujú konkrétne okolnosti
prípadu, ktoré relevantne odôvodňujú jeho vydanie a poukazujú na naliehavosť a nutnosť dočasne
upraviť pomery medzi účastníkmi konania, a to prípadne i vo vzťahu k tretiemu subjektu, ak sú naplnené
zákonné predpoklady podľa § 76 ods. 2

O. s. p. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť,
že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich ešte pred samotným
meritórnym rozhodnutím súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásadu do subjektívneho práva.
Jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce

nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.

Oboznámením sa s obsahom spisu, s dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a
taktiež s koncipovaním nároku, ktorého sa navrhovateľka mieni domáhať vo veci samej, sa odvolací
súd plne stotožňuje s prijatým záverom okresného súdu, že navrhovateľka v návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia (vychádzajúc z predložených listinných dôkazov) aj podľa názoru odvolacieho

súdu v dostatočnej miere preukázala dôvodnosť potreby dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi
konania a dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by bola za daných skutkových
okolností a s poukazom na petit návrhu vo veci samej predbežne poskytnutá ochrana jej subjektívneho
práva. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný.
Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej - ktorej veci. Pri

predbežnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania
oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej
ujmy spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane odporcu vzniká (hrozí) navrhovateľke
škoda, či iná ujma. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľka osvedčuje tým, že
z jej mzdy na žiadosť odporcu podľa dohody o zrážkach zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy,

pričom však platnosť tejto dohody a teda aj zákonnosť vykonávaných zrážok, bola navrhovateľkou v
súdnom konaní spochybnená a namietaná. Už súčasný výkon práva odporcu, ktorého však zákonnosť
je spochybňovaná, spôsobuje výrazné obmedzenie navrhovateľky disponovať so svojim príjmom a
odporca môže neobmedzene vymáhať dlh od navrhovateľky na podklade zmluvného vzťahu, ktorého
platnosť je navrhovateľkou spochybnená. Zrážky však musí zamestnávateľ vykonávať na základe

nejudikovaného titulu a navrhovateľka nemá iné prostriedky do právoplatného rozhodnutia súdu o
určenie neplatnosti konkrétnej dohodyo zrážkach tento proces zastaviť, než žiadať súd o nariadenie predbežného opatrenia. Odvolací súd
poznamenáva, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a
to súdnu kontrolu zmluvných podmienok obsiahnutých

v spotrebiteľskej zmluve. Do rozhodnutia okresného súdu o tom, či bola dohoda o zrážkach zo mzdy
uzavretá platne, je žiaduce dočasne upraviť pomery účastníkov a zamedziť vykonávaniu zrážok na
základe dohody, ktorej platnosť je medzi účastníkmi konania sporná. Súdna prax dospela k záveru, že
predbežným opatrením môže súd uložiť platiteľovi mzdy povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy podľa
dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi účastníkmi konania, keď dôvodom môže byť nezvyšovanie

prípadného preplatku nedôvodne vykonaných zrážok (porovnaj R 47/1974); podľa odvolacieho súdu z
rovnakého dôvodu možno takýto zákaz uložiť aj veriteľovi ako oprávnenému z dohody o zrážkach zo
mzdy. Nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa zakáže odporcovi vykonávať právo z tejto dohody
a platiteľovi mzdy realizovať dohodu, je dočasné opatrenie proti postihu majetku navrhovateľky, bez
ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav,

t. j. že by sa na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy poukázali odporcovi zo mzdy

navrhovateľky finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu než zákon dovoľuje.

Navrhovateľka aj podľa názoru odvolacieho súdu osvedčila dostatočne svoj návrh aj z hmotnoprávneho
hľadiska. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou súdu vyplýva, že zrážky zo mzdy sú
vykonávané na základe „dohody“, resp. klauzuly zakomponovanej vopred ako súčasť formulárovo
pripravenej zmluvy o úvere uzatvorenej navrhovateľkou, ako dlžníčkou a A. N., a.s. so sídlom

v N., ako právnym predchodcom odporcu dňa 01. 07. 2008, konkrétne v časti 3. v bode [5]
zmluvy o úvere. Listinné dôkazy podporujú tvrdenie navrhovateľky, že dohoda o zrážkach zo mzdy
nebola dojednaná individuálne, ale je obsiahnutá vo formulárovo vopred pripravených podmienkach
stanovených odporcom a ktorých obsah nemala navrhovateľka možnosť individuálne ovplyvniť. Za
daného stavu považoval odvolací súd predložené listinné dôkazy a navrhovateľkou uvádzané tvrdenie

o neprijateľných zmluvných podmienkach za dostatočné pre účely nariadenia predbežného opatrenia.
Až v konaní vo veci samej bude s konečnou platnosťou vyriešené, či takto uzatvorená dohoda o
zrážkach zo mzdy obstojí z hľadísk zákonných kritérií podľa ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka
(predovšetkým danosť vôle a vedomosti dlžníčky uzatvoriť takýto dvojstranný právny úkon, existencia
jej súhlasu s vykonávaním zrážok a najmä absencia dohody o konkrétnej výške zrážok) alebo či takúto

klauzulu je nutné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve.

Odvolací súd nad rámec odôvodnenia obsiahnutého v odvolaním napadnutom uznesení súdu prvého
stupňa však konštatuje aj ďalšiu zásadnú skutočnosť, podporujúcu správnosť záveru prijatého súdom
prvého stupňa o nutnosti poskytnúť spotrebiteľke dočasnú ochranu formou nariadenia predbežného
opatrenia.

Odvolací súd poukazuje na zákonné ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
v znení ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto

skutočností dovolával.

V nadväznosti na uvedené, vychádzajúc z ustanovenie § 52 ods. 2 vety tretej Občianskeho zákonníka,
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka a to aj za predpokladu, ak by sa inak riadili normami obchodného práva.

Z uvedených zákonných ustanovení (v znení účinnom od 1. mája 2014) vyplýva, že spotrebiteľský

charakter zmluvy o úvere predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka nielen na ochranu
spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvným podmienkami, ale aj na posúdenie premlčania práv z
právneho vzťahu založeného touto zmluvou, i keď ideo absolútny obchod v zmysle Obchodného zákonníka. Odvolací súd v súvislosti s aplikáciou
predmetného zákonného ustanovenia poukazuje na závery obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21. apríla 2015, ktorý vyslovil, že ustanovenie

§ 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa
inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou
tohto zákonného ustanovenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom rozhodnutí vyslovil,
že aj keď toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014, právny predpis, ktorého je

súčasťou, nemá prechodné ustanovenia týkajúce sa tejto novely a preto ich účinnosť sa vzťahuje aj na
právne vzťahy založené pred dňom účinnosti tohto zákonného ustanovenia. V predmetnom rozhodnutí
Najvyššieho súdu ( zhodne tak napr. aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8MCdo 13/2014 nastal 08. 05. 2015) Najvyšší súd SR taktiež vyslovil, že súd je povinný vziať na zreteľ
ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci
o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať

plnenie požadované návrhom.

Z uvedeného dôvodu preto súd je povinný zohľadniť ustanovenie § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva,
ako aj povinnosť súdu a to v každom štádiu konania ex lege prihliadať na prípadné premlčanie

nároku uplatneného voči spotrebiteľovi podľa ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014, avšak právne predpisy, ktorých
súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia dotýkajúce sa týchto konkrétnych ustanovení. Podľa
záverov Najvyššieho súdu SR to potom znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy
založené pred týmto dňom.

Odvolací súd potom, rešpektujúc vyslovený právny názor súdu vyššieho stupňa a vzhľadom na uvedené
ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v spojení s ustanovením § 52 ods. 2 veta
tretia Občianskeho zákonníka, musel prihliadnuť na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu a prihliadnuť
na plynutie premlčacej doby v súlade

sustanovením§101ods.1Občianskehozákonníkavzhľadomnavšeobecnútrojročnúpremlčaciudobu.

S poukazom na predmetnú judikatúru Najvyššieho súdu a citované zákonné ustanovenia ukladajúce
súdu povinnosť ex offo prihliadať na prípadné premlčanie nároku uplatňovaného v súdnom konaní
voči účastníkovi konania majúceho právne postavenie spotrebiteľa, potom odvolací súd nad rámec
argumentácie uvedenej súdom 1. stupňa konštatuje zásadnú skutočnosť zistenú z obsahu spisu
(a napokon zdôraznenú aj v odvolaní samotného navrhovateľa) a to, že v danej konkrétnej veci

došlo preukázateľne k zosplatneniu záväzku navrhovateľky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere číslo
XXXXXXXXXX zo dňa

01. 07. 2008 ku dňu 30. 06. 2010 a to v celom rozsahu ( č. l. 10 spisu ). Odo dňa nasledujúceho
(teda od 01. 07. 2010 začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku veriteľa - prípadne
postupníka z daného úverového vzťahu voči

dlžníčke - spotrebiteľke a uplynula dňom 01. 07. 2013. Odporca nepreukázal, že by v tejto lehote
uplatnil svoj nárok voči odporkyni na súde, alebo inom príslušnom orgáne a je tak nutné konštatovať,
že nárok vyplývajúci z toho záväzného vzťahu je potom v súčasnej dobe už premlčaný. Táto zásadná
skutočnosťou je potom relevantným dôvodom navyše podporujúcim dôvodnosť nariadenia predbežného
opatrenia, ktorým sa do meritórneho rozhodnutia súdu vo veci samej dočasne zakáže odporcovi, aj

zamestnávateľovi navrhovateľky, vykonávať zrážky na uspokojenie premlčaného nároku.

Odvolací súd rovnako prihliadol na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa podľa aktuálneho znenia zakazuje zabezpečenie uspokojenia
pohľadávky dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov,a hoci uvedené ustanovenie nebolo platné a účinné v čase podpisu zmluvy, jednoznačne poukazuje na
vôľu zákonodarcu poskytnúť ochranu spotrebiteľa voči súdom nekontrolovanému vykonávaniu zrážok
zo mzdy a iných príjmov.

Nariadené predbežné opatrenie je opatrením dočasným, právne vzťahy medzi účastníkmi konania
nerieši definitívne, ale len predbežne poskytuje ochranu navrhovateľke ako spotrebiteľke, pred možnými
nepriaznivými následkami z titulu uplatňovania tvrdených neprijateľných podmienok obsiahnutých v
spotrebiteľskej zmluvy. Nariadené predbežné opatrenie tak nepredstavuje ani neprimeraný a ani
bezdôvodný zásah do výkonu práv odporcu, požiadavka vyváženosti dočasnej úpravy pomerov

účastníkov tak zostáva zachovaná. Zistené okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú žiadne pochybnosti o
naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe dočasnej úpravy pomerov aj vo vzťahu medzi účastníkmi
konania a treťou osobou , t. j. uloženie povinnosti inej osobe, než účastníkovi konania,

v danom prípade zamestnávateľovi navrhovateľky (v zmysle ustanovenia § 76 ods. 2 O. s. p.), pretože
pokiaľ súd predbežne uložil odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu práva zo sporných dohôd o zrážkach
zo mzdy navrhovateľky, za stavu, že sa už reálne vykonávajú zrážky zo mzdy navrhovateľky, by bez

súčasného uloženia povinnosti zamestnávateľovi navrhovateľky zdržať sa vykonávania zrážok, bolo
predbežné opatrenie nezrealizovateľné a stratilo by svoje opodstatnenie.

Odvolací súd tak vzhľadom na uvedené ďalšie zásadné skutočnosti a v nadväznosti na zdôvodnenie
prvostupňového rozhodnutia, sa stotožňuje s názorom, že navrhovateľka v dostatočnej miere osvedčila
naliehavosť potreby dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania do právoplatného rozhodnutia

vo veci samej, osvedčila aj naliehavosť takéhoto procesného opatrenia vzhľadom na nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy na právach navrhovateľky, preto napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa podľa ustanovenia § 219

ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.