Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. júl 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9Er/771/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111223819
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Gronská
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4111223819.4

Uznesenie

Okresný súd v Nitre vo veci exekučného konania oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o. so sídlom Hattalova
12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. verita, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Karpatská
18, 831 03 Bratislava, IČO: 35 940 875 ( pôvodne Poštová banka, a.s. so sídlom v Bratislave, IČO: 31
340 890) proti povinnej: J. N., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX M., W. XXX/X o zastavení exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. B. exekúciu z a s t a v u j e .

II. Y. je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi Q.. V. M., Z. úrad so sídlom v Nitre, Kmeťkova 30, 949 01
Nitra, trovy exekučného konania vo výške 60,66 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

V prebiehajúcom exekučnom konaní, ktoré začalo dňa 7.7.2011 doručením návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šupovi, Exekútorský úrad so sídlom v Nitre,
Kmeťkova 30, 949 01 Nitra, Okresný súd Nitra vydal dňa 21.5.2014 uznesenie č.k. 9Er 771/2011 - 56,

ktorým čiastočne vyhovel námietkam povinnej v sume 2 968,24 eur. Následne uznesením Okresného
súdu Nitra č.k. 9Er/771/2011 - 71 zo dňa 5.3.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.6.2015, súd
exekučné konanie zastavil v sume 2 968,24 eur.

Exekučným titulom v predmetnej exekučnej veci je právoplatný rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu, zriadenom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom
v Bratislave, sp. zn. IBC0410260 zo dňa 8.4.2011. V exekučnom titule bola povinnej uložená povinnosť
na zaplatenie sumy 1 945,77 eur spolu s príslušenstvom a nahradiť trovy konania v sume 100,18 eur

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd si prípisom zo dňa 22.7.2014 vyžiadal od oprávneného zmluvu o úvere č. 1462149208 zo
dňa 27.8.2008 vrátane všeobecných obchodných podmienok, obsahujúce rozhodcovskú doložku, aby
preskúmal prípustnosť exekučného konania v nadväznosti na čl. I. zákona č. 150/2004 Z.z., ktorým sa
novelizoval Občiansky zákonník a bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Požadované listiny bola doručená Okresnému súdu Nitra

dňa 14.10.2014.

Po preskúmaní zmluvy o úvere zo dňa 18.8.2008 a Všeobecných obchodných podmienok súd
konštatuje, že povinná je v zmluve označený rodným číslom ako fyzická osoba. Vzhľadom na to,
že oprávnený nepreukázal, že povinná vystupuje ako podnikateľ, na predmetný právny vzťah boli
aplikovanéspotrebiteľsképrávnenormy.Ktomusúdpoukazujenaustanovenie§54ods.2Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre

spotrebiteľa priaznivejší. Zmluva o úvere má tak povahu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 a
nasl. Občianskeho zákonníka, účinného od. 1.1.2008, ako aj na znenie § 1 zákona č. 129/2010 Z.z.o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.

Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa

na výpise z OR, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v
obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení
Zmluvné dojednania, na ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva aplikovať aj príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou

obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len Exekučný poriadok, EP), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie..

Podľa § 25 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch),
právnevzťahy,ktorévzniklipred11.júnom2010nazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,saspravujú
podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11.
júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola

uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí
účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej zákona o spotrebiteľských
úveroch), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení, spotrebiteľskými

zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia
alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane

práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré

priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Súd preskúmaním Všeobecných obchodných podmienok zistil, že v bode č. 10.2.2 Riešenie sporov
je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle ustanovenia § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka. V zmysle predmetného ustanovenia „ banka a klient sa dohodli na
rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych
vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových

obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom znení:

a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania

b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a

rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a
účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu“.

Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou
osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa takáto rozhodcovská
zmluvavyjadrílenvpodoberozhodcovskejdoložky,ktorásplývasostatnýmipodmienkamivštandardnej

zmluve. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v
predmetnom konaní, dáva síce zmluvným stranám na výber riešenie sporov cestou príslušného súdu
alebo pred rozhodcom, avšak samotný výber v konečnom dôsledku závisí od výberu toho účastníka,
ktorý začne konanie skôr a v praxi je reálny predpoklad, že na súd sa neobráti spotrebiteľ, ale dodávateľ,
ktorému konanie pred rozhodcovským súdom vyhovuje. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej

doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by
inak bol príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek
sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým

všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom
paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej
zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať.

Takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve
alebo v úverových podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom

individuálne dojedná, je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná a teda bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora.

Vzhľadom na vyššie uvedené tunajší súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky,
pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom

v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľomindividuálne dojednaná a spotrebiteľ celkom zjavne nemal možnosť obsah predloženej formulárovej
zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Okrem toho rozhodcovská doložka je
vsunutá medzi ostatné podmienky drobným, ťažko čitateľným písmom. Naviac súd zastáva názor, že

rozhodcovská doložka, obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru nebola platná ani
z dôvodu, že nebola zachovaná jej písomná forma, pretože rozhodcovská doložka nebola obsiahnutá
v dokumente, podpísanom zmluvnými stranami. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola
založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako
celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť ( a to ani sčasti ) spôsobilým exekučným titulom,

na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v
rámci exekúcie domáhať.

Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky
odporuje dobrým mravom a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná. Takýto výklad je aj v súlade so smernicou Rady Európskej únie č.93/13/EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a to hlavne článkom 3 ods. 1, podľa ktorého

zmluvnápodmienka,ktoránebolaindividuálnedohodnutá,sapovažujezanekalú,aknapriekpožiadavke
dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy,
ku škode spotrebiteľa.

Uvedená smernica bola prevzatá do nášho právneho poriadku zákonom č.150/2004 Z.z., ktorý
novelizoval Občiansky zákonník a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je

záväzná pre SR a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov.
V spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej
spravodlivosti, požiadavkou tzv. ekvity v spojení s princípom proporcionality - primeranosti a rovnováhy
práv a povinností zmluvných strán.

Vzhľadom k uvedenému, na základe takejto rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nemal ani

právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a vydať predmetný exekučný titul, t.j. rozhodcovský
rozsudok. Uvedený rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, na základe
čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1,2 zákona o rozhodcovskom konaní č. 258/2001
Z.z.užvštádiurozhodovaniaožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,
ktoré v tom čase, t.j. ku dňu 28.7.2011, bolo v platnosti.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd musel postupovať v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku a rozhodnúť s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku o neprípustnosti
exekúcie a následne o zastavení exekúcie.

Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa

osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

Podľa § 199 EP výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob
ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§
196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Týmto všeobecne záväzným právnym
predpisom je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov.

Podľa§200ods.1EPtrovamiexekúciesúodmenaexekútora,náhradahotovýchvýdavkovanáhradaza
stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných

na účelné vymáhanie nároku.Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie. Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 1. vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov, súdnemu exekútorovi patrí odmena za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné
plnenie.

Podľa § 3 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za

stratu času pri výkone exekučnej činnosti. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak súdny exekútor je vylúčený z
vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov

účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

V exekučnom konaní súdnemu exekútorovi vznikli ním vyčíslené a uplatnené trovy v súvislosti s
návrhom oprávneného. Pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie súd postupoval podľa § 203 ods. 1
Exekučného poriadku a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie

podľa nasledovnej špecifikácie:

1. Odmena súdneho exekútora podľa §14 vyhlášky ( paušálna odmena najmenej 33,19 eur + 20% DPH
6,64 eur = 39,83 eur

2. Náhrada hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky:

Poštovné 16,80 eur, súčinnosti: 0,56 eur, spolu: 17,36 eur + 20% DPH 10,11 eur = 60,66 eur

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je
to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie podľa § 374 ods. 4 zák.č.99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len O.s.p.) v platnom znení na Okresný súd Nitra do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.