Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. júl 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoE/23/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714201937
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714201937.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, spol. s r.o., so sídlom 821
01 Bratislava, Astrová 2/A, IČO: 45 869 464, zastúpený splnomocnenou advokátskou kanceláriou verita,
s.r.o., so sídlom 811 05 Bratislava, Karpatská 18, IČO : 35 940 875, proti povinnej: I. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C., D. XXX/XX, adresa pre doručovanie: XXX XX F. G., G. XXX/XX na vymoženie pohľadávky
v sume 1087,11 eur s príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Ing.

Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorský úrad 979 01 Rimavská Sobota, Kálmana Mikszatha
268 pod spisovou značkou Ex 374/2014, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Zvolen číslo konania 6Er/77/2014-12 zo dňa 18.03.2014 a o späťvzatí návrhu na vykonanie exekúcie a
zastavenie exekučného konania oprávneného, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd n e p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie.

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vedenej pod spisovou značkou Ex 374/2014. Súd rozhodol podľa ustanovenia
§ 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku), v nadväznosti na ustanovenia § 3 a 4 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že rozhodcovská doložka tvorí súčasť
všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu oprávneného, na ktoré odkazuje zmluva
o úvere, ktoré však nie sú podpísané zmluvnými stranami. Súd preto nemôže akceptovať takto
dojednanú rozhodcovskú doložku za platne dojednanú, nakoľko nespĺňa formu požadovanú zákona
o rozhodcovskom konaní, ktorý na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy vyžaduje dokument podpísaný
oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch. Taktiež súd konštatoval, že

rozhodcovská doložka je pripravená ako súčasť všeobecných obchodných podmienok právneho
predchodcu oprávneného a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Súd
vyhodnotil takéto dojednanie rozhodcovskej zmluvy ako neplatné, nakoľko nespĺňa formou predpísanú
zákonom o rozhodcovskom konaní, pričom takto dojednanú rozhodcovskú doložku nemožno považovať
za výslovné prijatie návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v zmysle ustanovení § 43a ods. 1, §
43c ods. 1 a § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho súd považoval exekučný titul za

materiálne nevykonateľný a absencia tejto jeho vlastnosti je neodstrániteľnou prekážkou brániacou
vedeniu exekúcie a tým aj zákonným dôvodom na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Domnieva
sa, že rozhodnutie súdu bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia. Okresný súd,

ako exekučný súd predovšetkým nebol oprávnený posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky a
prekročil zákonný limit pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, ktorý pripúšťa výslovné znenie§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z.z. má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu (§ 35 zák. č. 244/2002Z.z.). Z povahy veci nemožno priznať exekučnému

súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech interpretácie ustanovenia
§ 37 ZoRK svedčia jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody. O platnosti rozhodcovskej
doložky rozhoduje rozhodcovský súd a oprávnený tak namieta prekážku rozsúdenej veci, ktorá bráni
tomu, aby opätovne bola vec exekučným súdom posúdená. Z dôvodu nerešpektovania prekážky
„res iudicata“ konaním súdu došlo k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR. V rámci skúmania a

posudzovania zákonných predpokladov pre vydanie poverenia pre súdneho exekútora nie je exekučný
súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu,
ani rozsudku rozhodcovského súdu. Oprávnený ako právny nástupca C. H. bol povinný postupovať v
súlade so zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách a ustanovenie § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách zakotvovalo povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy s tým, že klientovi je daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku.

Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán. Oprávnený ďalej namietal, že v dôsledku
neprávnej aplikácie ustanovenia § 53 ods. 4. Občianskeho zákonníka a porušením § 153 ods. 1 O.s.p.,
absenciou akýchkoľvek dôvodov pre právne závery v rozhodnutí považuje rozhodnutie exekučného
súdu za arbitrárne, ktorým sa oprávnenému odňala možnosť konať pred súdom. Zároveň sa súd nijako
nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho istého stupňa, nijako nezdôvodnil

tento odlišný postup. Súd sa taktiež nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v
závažnej veci dokázala náležite naplánovať, ak by konanie prebiehalo na „štátnom“ súde. Oprávnený
potom zoširoka uviedol procesný postup na rozhodcovskom súde. Konštruovaním nového skutkového
stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému
stavu súd prvého stupňa uprel oprávnenému právo byť účastným na konaní, čím zasiahol do jeho práva

podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Oprávnený taktiež namietal aplikáciu sekundárneho práva Európskej únie
a judikatúry Súdneho dvora EÚ súdom prvého stupňa. Nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej
doložky oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou
unijného práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad
národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade nie interpretačný. Postupom súdu

došlo k neprijateľnému zvýhodňovaniu povinného pred exekučným súdom a naopak oprávnenému
súd znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú
s účinkami právoplatného rozsudku. Oprávnený na podporu svojho stanoviska citoval z viacerých
rozhodnutí a nálezov Ústavného súdu SR. Navrhuje preto, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu
zmenil tak, že vydá poverenie pre súdneho exekútora, prípadne aby rozhodnutie prvostupňového súdu

zrušil v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §

212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie
okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O späťvzatí
návrhu na vykonanie exekúcie odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 208 O.s.p..

Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Zvolen. Zákonný sudca predložil vec na

rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka
konania nemieni vyhovieť.

V štádiu odvolacieho konania oprávnený osobitným procesným podaním datovaným dňa 21.12.2014,
označeným ako Späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie, Návrh na zastavenie exekučného konania,

Žiadosť o vrátenie exekučného titulu vzal svoj návrh na vykonanie exekúcie v danej veci v celom rozsahu
späť a žiadal súd podľa ustanovenia § 38 ods. 3 Exekučného poriadku zastaviť exekučné konanie a
vrátiť mu zaplatený súdny poplatok.

Podľa ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného

predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého
stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Návrh možno účinne zobrať späť v štádiu odvolacieho konania len za predpokladu, že rozhodnutie
prvostupňového súdu nenadobudlo právoplatnosť. Účinnosť dispozičného úkonu späťvzatia návrhu v
tomto štádiu konania závisí od súhlasu druhého účastníka konania. Odvolací súd pripustí späťvzatie
návrhu len za predpokladu, ak došlo k procesne účinnému úkonu o späťvzatí, ako aj (kumulatívne)
procesne účinnému udeleniu súhlasu s takýmto procesným úkonom a so zastavením konania. Odvolací

súd v súlade s ustanovením § 208 O.s.p. vyzval prípisom datovaným dňa 14. 5. 2015 povinnú na
vyjadrenie, či súhlasí so späťvzatím návrhu na vykonanie exekúcie a s tým, aby bolo exekučné konanie
vedené voči nej zastavené. Povinná na výzvu odvolacieho súdu nereagovala. Keďže teda odvolací
súd nemal súhlas druhého účastníka s pripustením späťvzatia návrhu na začatie exekučného konania,
nemohol späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie pripustiť a teda ani zastaviť exekučné konanie z
tohto dôvodu. Odvolací súd však poznamenáva, že právoplatnosťou rozhodnutia exekučného súdu o

zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia (v dôsledku rozhodnutia Krajského súdu v
Banskej Bystrici č.k. 14CoE/23/2015) daná vec bola skončená v štádiu exekučného konania, exekúcia
v danej veci ani nezačala, keďže poverenie na jej vykonanie vydané nebolo.

Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení a to tak Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2, § 57 ods. 1

a 2), ako aj Zákona o rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1 písm. b/,c/ a § 45 ods. 2) je zrejmé, že
súd je povinný, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, obzvlášť však pred vydaním poverenia pre
súdneho exekútora, dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie
exekúcie, predovšetkým, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku.

Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej
právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom,
neobstojí. Uvedené zákonné ustanovenia poskytujú exekučnému súdu zákonné zmocnenie v tomto
rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh účastníka konania alebo aj
beznávrhu)avprípadezistenia,ženiesúsplnenépodmienkymateriálnejaleboformálnejvykonateľnosti

exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať.
Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci
Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v
spotrebiteľských zmluvách vyslovil, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj
bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom

úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy
o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede je
úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s
cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Odvolací súd poznamenáva,
že totožný právny názor vyplýva aj z konštantnej judikatúry a početných rozhodnutí Najvyššieho súdu

SR, ako aj Ústavného súdu SR v obdobných exekučných veciach (napr. sp. zn. 3MCdo 11/2010 z
26.09.2011, 3Cdo 146/2011 z dňa 13.10.2011). Ústavný súd SR výslovne judikoval, že okresný súd je
nielenoprávnený,aleajpovinnýskúmaťzákonnosťexekučnéhotituluvktoromkoľvekštádiuužzačatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj
pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť

(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. 11. 2011, č. k. I. ÚS 456-/2011-19)
Odvolací súd s poukazom na obsah odôvodnenia rozhodnutia exekučného súdu v konkrétnej veci
odmieta argument odvolateľa poukazujúci na neprípustnosť aplikácie smernice Rady ES a judikatúry
Súdneho dvora ES, ktorý nie je z hľadiska správnosti rozhodnutia a prijatého právneho názoru súdu
zásadný, nakoľko exekučný súd v rozhodnutí aplikoval výlučne len vnútroštátnu právnu úpravu, preto

tieto odvolacie dôvody zjavne nereagujú na konkrétne súdne rozhodnutie.

Neobstoja ani argumentačné dôvody spochybňujúce postup súdu s akcentom na údajné porušenie
ústavne garantovaných práv oprávneného, ako účastníka konania, na spravodlivý súdny proces a na
zachovávanie zásady rovnosti pred súdom. Exekučný súd k právnemu záveru o neprijateľnosti zmluvnej

podmienky obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve dospel na podklade listinných dôkazov predložených
samotným oprávneným; odvolací súd tak poznamenáva, že všetky skutočnosti potrebné pre právne
posúdenie zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným sú zrejmé z obsahu predloženej zmluvy
o úvere a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a nie je tak možné konštatovať porušenie právaprístupu k vykonanému dokazovaniu oprávneného, ako účastníka konania. Rovnako nemá žiadne
zákonné opodstatnenie argument oprávneného, že sa exekučný súd vo svojom rozhodnutí nijako
nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho istého stupňa. Rozhodnutia súdov

toho istého stupňa nie sú pre súd totožného stupňa žiadnym spôsobom právne záväzné, naopak,
ako už odvolací súd zdôraznil, judikatúra tak Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu Slovenskej
republiky v otázke oprávnenosti (v zmysle citovaného rozhodnutia ÚS SR č. k. I. ÚS 456-/2011-19
dokoncapovinnosti)exekučnéhosúduskúmaťplatnosťazákonnosťvydaniarozhodcovskéhorozsudku,
ako exekučného titulu v exekúcii, je ustálená a jednoznačná a táto je pre súd 1. stupňa, ako judikatúra

súdov vyššieho stupňa, právne smerodajná.

Návrhom datovaným dňa 21.01.2014 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. so sídlom v Bratislave spisovej značky : IO-
A/0112/0083 zo dňa 21.06.2013. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom

bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
01.06.2006, ktorej súčasťou boli Obchodné podmienky C. H. pre úver (verzia 2/2005). Súd prvého
stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie - oboznámiac sa s obsahom predmetnej zmluvy, ako aj
Obchodných podmienok, obsahujúcich rozhodcovskú doložku v čl. 9.2, vec správne právne posúdil,
keď rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z Obchodných podmienok pre

úver (verzia 2/2005) v čl. 9.2, podľa ktorej v prípade vzniku sporu a nedosiahnutia dohody sa zmluvné
strany „dohodli“, že akékoľvek vzájomné spory vyplývajúce zo zmluvy o úvere alebo súvisiacich s ňou,
vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere, budú riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní,
navyše s vopred určeným jediným konkrétnym rozhodcovským súdom, právne posúdil ako absolútne
neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Nemožno mať za to, že takáto forma

„dojednania“ rozhodcovskej doložky, resp. zmluvy napĺňa zákonné požiadavky obsiahnuté v ustanovení
§ 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ako výsledok dohody zmluvných strán o
právnom úkone, ktorý obligatórne musí mať písomnú formu.

Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), po preskúmaní

uznesenia prvostupňového súdu, aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah,
na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol.

Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom

dojednaní pre nedostatok vôle a zákonom požadovanej formy, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok
ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným
titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa
mohol v rámci exekúcie domáhať.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.