Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/87/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215757
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814215757.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Y. s.r.o., so sídlom P., Y. XX, IČO 35 807 598,
právne zastúpeného Z. Y., s.r.o., so sídlom P., H. X, IČO: 36 864 421, proti povinnému: L. Y., bytom J.
Q. XXX/XX, P., o vymoženie 844,47 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza č. k. 15Er/3281/2014-15 zo dňa 13. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil. Uviedol, že oprávnený sa
návrhom spísaným do zápisnice dňa 23.05.2014 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre
vymoženie istiny vo výške 844,47 Eur s príslušenstvom, na základe rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR
14241/08 zo dňa 13.05.2009, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 01.06.2009

a vykonateľnosť dňa 04.06.2009. Z úradnej činnosti mal súd prvého stupňa za preukázané, že exekúcia
vedená pod spisovou značkou 15Er/1279/2009 (EX 4378/09) v prospech oprávneného Y., s.r.o. P., Y. č.
XX, IČO 35 807 598 proti povinnému: L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Q. XXX/XX, P., bola vyhlásená
za neprípustnú a zastavená uznesením Okresného súdu Prievidza č. k. 15Er/1279/2009-32 zo dňa
21.10.2011 podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu rozporu exekučného titulu so
zákonom a toto uznesenie v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 3CoE/126/2012-39

zo dňa 30.05.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 17.07.2012. Exekučným titulom v tomto a vo
vyššie uvedenom exekučnom konaní je ten istý rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn SR 14241/08 zo dňa 13.05.2009. Z
uvedeného je teda zrejmé, že exekučné konanie vedené pod spis. zn. 15Er/1279/2009 sa viedlo na
podklade toho istého exekučného titulu ako toto exekučné konanie a vo vzťahu k tým istým účastníkom
konania, pričom zhodný je aj vymáhaný nárok oprávneného, resp. časť nároku oprávneného voči

povinnému. Tieto skutočnosti súd prvého stupňa posúdil podľa § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3, § 167
ods. 2 a § 251 ods. 4 O.s.p. a uviedol, že existencia právoplatného rozhodnutia o veci je prekážkou
toho, aby sa o rovnakej veci opätovne konalo a rozhodovalo (prekážka res iudicata). O prekážku res
iudicata ide vtedy, ak sú súčasne splnené tri podmienky: začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo
veci právoplatne rozhodnuté, začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a o tej istej veci. O
rovnakú vec ide tam, kde sa medzi tými istými účastníkmi konania rozhoduje o nároku, ktorý sa opiera

o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. V exekučnom konaní o rovnakú vec
ide napr. vtedy, ak sa ten istý oprávnený domáha voči tomu istému povinnému vymoženia pohľadávky
na základe totožného exekučného titulu, pričom v predchádzajúcom exekučnom konaní súd exekúciu v
súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku s poukazom § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom
konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom, keď rozhodcovský
rozsudok posúdil ako nespôsobilý exekučný titul. Pokiaľ ide o okruh účastníkov, konanie sa týka tých

istých účastníkov aj vtedy, ak na mieste niektorého z účastníkov je jeho právny nástupca (univerzálny
alebo singulárny). Prekážka právoplatne rozhodnutej veci - res iudicata, ktorá vyplýva z ust. § 159 ods.3 O. s. p., patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O. s. p. a
bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je
uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne

daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady
ne bis in idem. Keďže v tomto exekučnom konaní sp. zn. 15Er/3281/2014 je podkladom pre vymoženie
pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd
vo svojom skoršom rozhodnutí 15Er/1279/2009-32 zo dňa 21.10.2011 jednoznačne konštatoval, že nie
jespôsobilýmexekučnýmtitulom,súdjetohonázoru,žezatýchtopodmienokideoprekážkurozhodnutej

veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie prostredníctvom
právneho zástupcu oprávnený z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. b), f) O.s.p. a v § 205 ods.
2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p. Zastával názor, že v tejto fáze exekučného konania
príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými

výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia. Napriek tomu exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol. V
tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012 zo
dňa 23.01.2013, ktoré k odvolaniu priložil. V danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval § 251
ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na

predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods.
2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z., aplikovať zásadu res
iudicata. V zmysle § 159 ods. 3 Exekučného poriadku je pod vecou potrebné chápať len autoritatívne
rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania. Exekučné konanie však
nemá vo svojom predmete ,,vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie

predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej
veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces.
Akékoľvek skončenie exekučného konania preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci.
Zároveň oprávnený poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza
prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Záverom vyjadril názor,

že exekučný súd svojím postupom a napadnutým rozhodnutím porušil právo účastníkov konania na
spravodlivý proces, ktoré je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a súčasne účastníkom odňal možnosť konať pred súdom. Navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné
potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr.
I. Q. dňa 23.05.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 844,47 Eur
s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., zo dňa 13.05.2009,

sp. zn. SR 14241/08, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 01.06.2009
a vykonateľnosť dňa 04.06.2009. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné
konanie, keďže v predmetnom exekučnom konaní sp. zn. 15Er/3281/2014 je podkladom pre vymoženie
pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd
vo svojom skoršom rozhodnutí 15Er/1279/2009-32 zo dňa 21.10.2011 jednoznačne konštatoval, že nie

je spôsobilým exekučným titulom. Súd prvého stupňa tak bol toho názoru, že za týchto podmienok ide
o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Z obsahu rozhodnutia súdu prvého stupňa č. k. 15Er/1279/2009-32 zo dňa 21.10.2011 vyplýva, že
oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 13.05.2009,
sp. zn. SR 14241/08, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 166,89
Eur s príslušenstvom. V uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa predmetným uznesením č. k.
15Er/1279/2009-32 zo dňa 21.10.2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, nakoľko dospel kzáveru, že predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci
konať, s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný
titul. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.07.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením

Krajského súdu Trenčín, č.k. 3CoE/126/2012-39 zo dňa 30.05.2012.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi

vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Krajský súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti

odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek
počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci
(podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok
podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda
vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti

a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,

ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania,
súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p.
v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje
žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie

aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť,
čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je

predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu medzi týmiistými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 15Er/1279/2009-32
zo dňa 21.10.2011, ktorým exekúciu zastavil podľa 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku s poukazom
na § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. V uvedenej exekučnej veci dospel súd prvého stupňa k

záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci
konať, s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky nemožno považovať za spôsobilý exekučný
titul. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.07.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 3CoE/126/2012-39 zo dňa 30.05.2012. Nakoľko uvedeným uznesením
o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný

v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného
titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej
veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva právny názor, že uznesenie súdu prvého
stupňa č. k. 15Er/1279/2009-32 zo dňa 21.10.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín č.
k. 3CoE/126/2012-39 zo dňa 30.05.2012 založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci
podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a

je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.
Z týchto dôvodov krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.