Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. máj 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814205271
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7814205271.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: O., s.r.o., O. XX, XXX XX K., IČO: XX XXX
XXX zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO:
36 865 141 proti povinnej: P. C., nar. XX.XX.XXXX, J. XXX/X, XXX XX P. o vymoženie 535,83 eura
s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava,
Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod EX 8478/2014, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Rožňava č. k. 12Er/514/2014-12 zo dňa 4.6.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 01948/13 zo dňa 23.7.2013 požiadal súdny exekútor
dňa 26.5.2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), podľa § 52 ods. 1,2,4, § 53
ods. 1, ods. 4 písm. r/ a ods. 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa § 44 ods. 1 zákona č.

244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a konštatoval, že zmluva o úvere zo dňa 31.3.2010 je zmluvou
o spotrebiteľskom úvere. Po preskúmaní rozhodcovskej doložky zakotvenej v bode 15 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, v ktorom si mali strany dohodnúť, že prípadné spory sa budú riešiť v
rozhodcovskom konaní alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, súd prvého stupňa takýto
spôsob riešenia sporov považoval za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo
vzájomnýchprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Poukázalnato,že táto

zmluvnápodmienkanebolasospotrebiteľomindividuálnedojednaná,splynulasostatnýmištandardnými
podmienkami veriteľa a povinná nemala možnosť všeobecné podmienky veriteľa žiadnym spôsobom
ovplyvniť, mohla len k zmluve ako celku pristúpiť alebo ju ako celok odmietnuť. Súd prvého stupňa
zdôraznil, že dohodnutá rozhodcovská doložka vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom
v rozhodcovskom konaní. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že tieto ustanovenia
zmluvy o úvere sú v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, čo

má za následok ich absolútnu neplatnosť. Pretože právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v
predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone súd prvého stupňa uzavrel, žeexekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom, preto návrh na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s.
p.) a zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§
205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) Vytýkal súdu prvého stupňa, že prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti podľa Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44 ods. 2 a ustanovenia

§ 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“). Exekučný
súd na základe exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu,
v danom prípade rozhodcovského rozsudku sa obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí
podľa ustanovenia § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené
hmotnoprávnepredpokladyexekučnéhotitulu,tedajehodovolenosť,možnosťasúladsdobrýmimravmi.

Exekučný súd sa však musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné
ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou
pre zastavenie konania je zjavný nedostatok exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne
nemožnému,právomnedovolenémualebokniečomu,čojevrozporesdobrýmimravmi.Spoukazomna
Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 mal za to, že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na odôvodnení

právneho posúdenia veci. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje účastníkovi v prípade nesúladu
takého rozsudku so zákonom podrobiť ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom. Napadnutým
rozhodnutím však súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý ho
pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy. Postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd teda nahradil
konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských súdov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom

a účelom zákona o rozhodcovskom konaní a navyše pozbavuje účastníka konania jeho základných
práv, a to práva na prejednanie veci v civilnom dvojinštančnom konaní. Inou vadou, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je podľa oprávneného v danom prípade neúplné zistenie
skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, ktorý uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná
žiadna rozhodcovská zmluva, rozhodcovská doložka. Oprávnený zdôraznil, že rozhodcovská doložka

bola dohodnutá formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine, prípadne v niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré
sú pre zmluvné strany záväzné. S poukazom na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a
na ustanovenie § 53 ods.4 písm. r/ Občianskeho zákonníka mal za to, že exekučný titul bol vydaný
oprávneným orgánom, pretože povinná ako spotrebiteľ mala právo rozhodnúť sa, kde uplatní svoje

právo zo zmluvy. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, zaťažil tak konanie vadou
nedostatočne zisteného skutkového stavu a v danej veci konal nad rámec zákonných ustanovení.

Súdny exekútor a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa 6.8.2014 a povinnej dňa 5.8.2014.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu

súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, že odvolaniu
nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p..

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3
O .s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214
ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje

proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.), na doplnenie
odôvodnenia napadnutého uznesenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:Oprávnený v podanom odvolaní namietal predovšetkým, že exekučný súd prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Súdprvéhostupňasprávnenevyhovelžiadostisúdnehoexekútoraaneudelilmupoverenienavykonanie

exekúcie. Exekučný súd je totiž povinný pri nútenom výkone rozhodnutia postupovať v medziach a
v súlade so zákonom, a preto je povinný už pri žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého sa má exekúcia vykonávať, bol
vydaný orgánom na to oprávneným. Ak exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý nemal legitimitu na
vydanie rozhodcovského rozsudku, na základe takéhoto exekučného titulu nemožno viesť exekúciu proti

povinnej, pretože exekučnému titulu chýba dôležitá vlastnosť, a to jeho materiálna vykonateľnosť.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012

zo dňa 21.03.2012 „skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j.
vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou
skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so

zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. V

tomto smere preto nebola odvolacia námietka oprávneného opodstatnená.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona

sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa§3ods.1a2citovanéhozákonaveriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráposkytuje

spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého je zmluva o úvere uzatvorená
medzi oprávneným a povinnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzhľadom na to je na daný

právny vzťah potrebné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený poskytol povinnej úver
v rámci svojho podnikania; a povinná je zmluvnou stranou, ktorej bol ako spotrebiteľovi (fyzickej
osobe) poskytnutý spotrebiteľský úver, pričom v priebehu odvolacieho konania nebolo oprávneným
preukázané, že povinnej bol úver poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd
prvého stupňa preto v danom prípade správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce

sa ochrany spotrebiteľa a taktiež zákon o spotrebiteľských úveroch.

Záväzokpovinnejvyplývalzozmluvyoúvereč.705800310zodňa31.3.2010uzavretejmedziúčastníkmi
konania, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 300 eur a povinná sa zaviazala
úver vrátiť s poplatkom 288 eur, teda celkom sa zaviazala oprávnenému vrátiť 588 eur.

V predmetnej zmluve sa rozhodcovská doložka nachádza v bode 15 všeobecných podmienok

poskytnutia úveru a uvádza, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené

a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so
sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na

rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Súd prvého stupňa takto dohodnutú rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku

v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku možno
považovať tú, ktorá spotrebiteľa núti, aby všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy
riešil v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom. O takúto zmluvnú
podmienku ide aj v prípade, ak síce spotrebiteľ má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,

spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,
ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol
len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť, pretože splynula s ostatnými štandardnými
obchodnými podmienkami oprávneného. Povinná ako spotrebiteľ sa reálne vopred vzdala práva na
účinnú ochranu a možnosti brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak žalobu na

rozhodcovský súd podá oprávnený, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy.
Pre povinnú to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorúsioprávnenýužpredformulovalvzmluveanavýberektorejspotrebiteľnemalžiadnuúčasť.Vzhľadomna
uvedené dohoda o riešení sporov v rozhodcovskom konaní spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa, preto je podľa § 53

ods. 4 písm. r/ a ods. 5 Občianskeho zákonníka od počiatku neplatná.

Ďalším dôvodom neplatnosti rozhodcovskej doložky je nedostatok zákonom predpísanej písomnej formy
rozhodcovskej doložky.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak

je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods.
2 Zákona o rozhodcovskom konaní).

Oprávnený nepredložil rozhodcovskú zmluvu uzavretú účastníkmi konania na samostatnej listine a

rozhodcovskádoložkaniejezakotvenáanivzmluveoúvere.Rozhodcovskádoložkasanachádzalenvo
všeobecných podmienkach poskytnutia úveru oprávneného, je však neplatná pre nedodržanie zákonom
predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
lebo nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami.

Odvolací súd dospel k záveru, že dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá oprávňovala rozhodcovský súd vo
veci konať a rozhodcovský rozsudok vydať. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu,
ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom.
Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvého stupňa
postupoval správne, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

Pre rozhodnutie vo veci bolo podstatné posúdenie rozhodcovskej doložky, preto sa odvolací súd ďalšími
odvolacími námietkami oprávneného nezaoberal.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením

§ 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.