Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Alexander Husivarga
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/876/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113229585
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7113229585.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Debt Finance AG, IČO: CHE-100.023.266,
so sídlom Industriestrasse 13C, Zug, Švajčiarsko, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so
sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanému R. P., bývajúcemu v Q., K. 9, t.č. na neznámom
mieste, zastúpenému opatrovníčkou S. X., zamestnankyňou Okresného súdu Košice I, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom v Košiciach,
Sofijská 13, IČO: 42 247 268, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, so sídlom v
Košiciach, Stará Baštová 2, (adresa na doručovanie, Budapeštianska 8, Košice) o zaplatenie 140,11 €
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 25. septembra
2014 č.k. 40C/25/2014-94 takto
r o z h o d o l :
M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že vedľajšiemu účastníkovi priznáva náhradu trov
prvostupňového konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 7 €, ktorú žalobca je povinný
zaplatiť advokátovi JUDr. Ladislavovi Miklušovi, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Žiadny z účastníkov ani vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd alebo súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 25.
septembra 2014 č.k. 40C/25/2014-94 návrh (správne malo byť žalobu - poznámka odvolacieho súdu)
o zaplatenie 140,11 € s príslušenstvom zamietol s odôvodnením, že právo žalobcu bolo premlčané a
vedľajší účastník na strane žalovaného vzniesol námietku premlčania práva (naviac súd podľa § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z. prihliada aj bez návrhu na oslabenie nároku žalobcu).
Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalovaný mal
úspech v konaní, ale trovy konania mu nevznikli, a tak mu ich súd nepriznal. Priznal náhradu trov konania
vedľajšiemu účastníkovi, lebo tento vystupoval na strane žalovaného a úspešne vzniesol námietku
premlčania práva. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka pozostávali zo sumy 49,04 €, t.j.
za 2 úkony právnej služby á 16,60 €, (t.j. za prípravu a prevzatie zastúpenia a vyjadrenie k návrhu), a
2 x režijný paušál á 7,81 € + 8,03 € podľa § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Žalobca podal odvolanie proti výroku o trovách konania. Navrhol zmeniť napadnutý výrok a nepriznať
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Uviedol, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka nie sú účelné na bránenie práva žalovaného. Vedľajší účastník je subjektom, ktorý by mal byť
odborne spôsobilý chrániť spotrebiteľov, a naviac s účinnosťou od 1. mája 2014 právny poriadok uložil
súdu povinnosť prihliadať na premlčanie práva i bez návrhu. Rozviedol, že vedľajší účastníci zastúpení
advokátom paušálne vstupujú do konaní bez akýchkoľvek znalostí predmetu konania, predpokladajúc
podľa „navrhovateľa“, že ide o spotrebiteľský spor a neraz „vstupovali“ aj do právoplatne skončených
vecí. Žalobca nespochybňoval právo vedľajšieho účastníka na právne zastúpenie, len poukázal na to,
že vedľajší účastník na strane žalovaného svojim konaním nijako neprispel k meritórnemu rozhodnutiu.
Nežiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovaný a vedľajší účastník zostali v odvolacom konaní nečinní.
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas
žalobca podľa § 204 ods. 1 O.s.p. proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.)
preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1,3
O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je sčasti dôvodné, pretože boli splnené zákonné podmienky pre postup podľa § 150
ods. 2 O.s.p.. Pretože neboli splnené podmienky na potvrdenie napadnutého rozhodnutia (§ 219 O.s.p.)
ani na zrušenie (§ 221 O.s.p.), rozsudok v napadnutej časti odvolací súd zmenil podľa § 220 O.s.p..
Odvolanie žalobcu smeruje len proti výroku o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Výrok,
ktorým bola žaloba zamietnutá a nebola priznaná náhrada trov konania žalovanému, odvolaním
napadnutý nebol, a tak nadobudol právoplatnosť, a z tohto dôvodu nebol ani predmetom odvolacieho
prieskumu.
Z obsahu spisu vyplýva, že oznámenie o vstupe OZ právna pomoc spotrebiteľa do konania v procesnej
pozícii vedľajšieho účastníka na podporu žalovaného bola doručená súdu dňa 18. decembra 2013,
a žalobcovi bolo uvedené oznámenie doručené dňa 7. januára 2014. Žalobca nevyužil svoje právo a
nevyjadril sa k tomu, či súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Treba poznamenať, že v
tomto štádiu konania, keď sa rozhoduje už len o trovách konania, žalobca už nemôže účinne namietať
neprípustnosť vedľajšieho účastníctva.
V sporovom konaní povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu
vo veci vyjadrenou v § 142 ods. 1 O.s.p.. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý vo veci mal
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd rozhodujúci o náhrade trov konania musí vychádzať zo
zásady účelnosti a priznať môže náhradu len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva. Odvolací súd preto skúmal, či trovy právneho zastúpenia vyčíslené a uplatnené
vedľajším účastníkom podaním zo dňa 7. januára 2014 (na č.l. 61 spisu) sú v príčinnej súvislosti s jeho
procesným postojom k predmetu konania, a či ich vynaložením sa sledovala procesná obrana proti
žalobou uplatnenému nároku.
V predmetnej veci Okresnému súdu Košice I bola žaloba doručená dňa 24. októbra 2013. Dňa 28.
decembra 2013 oznámilo OZ právna pomoc spotrebiteľom, že podľa § 93 ods. 2 O.s.p. vstupuje
do konania ako vedľajší účastník na stranu a podporu žalovaného. V uvedenom podaní požiadal o
doručenie návrhu spolu s prílohami (prípadne aj rozhodnutiami, ak vo veci boli vydané). Právnemu
zástupcovi vedľajšieho účastníka bola žaloba doručená dňa 7. januára 2014 a následný deň 8. januára
2014 bolo okresnému súdu doručené podanie - vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo dňa 7. januára 2014,
v ktorom vzniesol (len) námietku premlčania práva dôvodiac, že nárok bol premlčaný už dňa 3. mája
2011 a žaloba bola doručená súdu až dňa 24. októbra 2013. Rozsudkom zo dňa 25. septembra 2014
č.k. 40C/25/2014-94 bola žaloba zamietnutá z dôvodu, že právo žalobcu bolo premlčané.
Z obsahu spisu, ako aj z výslovných dôvodov napadnutého rozsudku vyplýva, že v posudzovanej veci
obsah písomného vyjadrenia vedľajšieho účastníka k žalobe bol v príčinnej súvislosti s jeho procesným
postojom k predmetu konania vo veci samej, čím takto aj vedľajší účastník prispel (aj) k zamietnutiu
žaloby. Sú tu preto neopodstatnené pochybnosti odvolateľa o správnosti záveru súdu prvého stupňa, že
jeho vynaložením sa sledovala účelná procesná obrana proti žalobou uplatnenému nároku.
Odvolací súd dospel k názoru, že súd prvého stupňa popri § 142 ods. 1 O.s.p. mohol (a mal) aplikovať
aj ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., pretože pre takýto postup boli splnené zákonné podmienky. Ak v
priebehu konania, predmet konania dosiahne sumu 1.000 €, od tohto okamihu ide o drobný spor (§ 200
ea ods. 1 O.s.p.). V ods. 2 tohto zákonného ustanovenia je vymenované, čo sa nepovažuje za drobný
spor, pričom ani jedna z tam uvedených výnimiek sa netýka predmetnej veci.
Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu, aby v rámci svojho uváženia v medziach tohto
zákonného ustanovenia nepriznal, alebo znížil trovy konania, ktoré sú v drobných sporoch neprimerané
voči pohľadávke. V prípadoch drobných sporov je teda na zvážení súdu, či v tomto ktorom prípade
ide o neprimeranosť trov konania voči pohľadávke, a teda či aplikuje § 150 ods. 2 O.s.p. a účastníkovi
konania, ktorý mal vo veci úspech, trovy konania zníži, prípadne vôbec neprizná. Toto posúdenie spolu
so závermi na to nadväzujúcimi musí byť však odôvodnené a celkom legitímne.
Súd k tomuto kroku môže pristúpiť len v prípade, ak uplatnené trovy sú neprimerané vo vzťahu k
pohľadávke. Zákon pritom explicitne nevymedzuje aký pomer sumy trov k sume pohľadávky treba
považovať za neprimeraný. Zákonná dikcia § 150 ods. 2 O.s.p. neobsahuje požiadavku prevýšenia
pohľadávky trovami konania. Z jeho dikcie plynie jediná podmienka, a to neprimeranosti trov voči
pohľadávke v drobnom spore. Táto situácia nastáva nielen vtedy, keď trovy konania v úhrne dosahujú
vyššiu sumu, než samotná pohľadávka alebo keď sú s ňom takmer zhodné, ale i v prípade, ako je tomu
aj v prejednávanej veci. V žalobe bol uplatnený nárok na zaplatenie 140,11 € s príslušenstvom, čiže ide
o drobný spor, v rámci ktorého vedľajší účastník v spore vystupujúci popri úspešnom žalovanom voči
neúspešnému žalobcovi uplatnil náhradu trov konania v sume 49,04 €. Hodnota uplatnenej náhrady
trov konania tak predstavuje takmer 35 % z hodnoty uplatnenej istiny, t.j. trovy v porovnaní s výškou
uplatnenej pohľadávky sú neprimerané.
Odvolací súd dospel k záveru, že popri § 142 ods. 1 O.s.p. je treba aplikovať aj ustanovenie § 150 ods. 2
O.s.p. a trovy konania úspešnej procesnej strany znížiť a za danej situácie využiť zmienené moderačné
právo zmierniť následky právnych noriem vzťahujúcich sa na náhradu trov konania. Vedľajšiemu
účastníkovi náhradu uplatnených trov odvolací súd tak nepriznal v plnej výške, ale len v rozsahu približne
5 % z uplatnenej pohľadávky, (zo sumy 140,11 €), pretože túto považoval za primeranú k uplatnenému
nároku. Pri stanovení rozsahu priznanej náhrady vychádzal súd z charakteru sporu, ako aj zo skutočnosti
súdu známej z jeho činnosti, že medzi vedľajším účastníkom a jeho advokátom nejde o vzťah len na
základe individuálneho plnomocenstva pre túto konkrétnu vec, lebo daný advokát to isté spotrebiteľské
združenie ako vedľajšieho účastníka hromadne zastupuje v desiatkach až stovkách obdobných súdnych
sporov, pričom vzhľadom na totožný právny problém u advokáta spotrebiteľského združenia, je značne
znížená nielen pracnosť jednotlivých administratívnych prác, ale aj právna náročnosť úkonov právnej
služby v jednotlivých veciach, pričom vzhľadom na hromadné vybavovanie veci určitým spôsobom sú
znížené aj hotové výdavky.
Tieto okolnosti pre odvolací súd boli významné z hľadiska zvažovania rozsahu zníženia trov konania. V
danej veci nejde (pritom) o prípad extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich náhradu trov konania,
ani o jednostrannosť, či svojvôľu súdu v interpretácii a aplikácii príslušného ustanovenia zákona a úvaha
súdu sa opiera o skutočnosti akceptovateľné pre daný prípad. Aj spotrebiteľské združenie, ktoré takto v
zastúpení advokátom hromadne vstupuje do množstva súdnych konaní, má možnosť výberu advokáta,
ktorý pristúpi na poskytovanie právnych služieb za podmienok, že združenie nebude mať žiadnu ujmu a
pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo, interesantné. V záujme hospodárnosti
konania spotrebiteľské združenie v konečnom dôsledku aj vo vlastnom záujme je (priam) povinné
vyberať advokáta, ktorý pristúpi na ekonomicky najmenej nákladné podmienky, pretože aj vedľajší
účastník je povinný dbať na to, aby súdne konanie nebolo zbytočne zaťažované neadekvátnymi trovami.
Ak pri dohodovaní podmienok zastupovania advokátom dotknuté strany nebudú mať na zreteli hľadisko
hospodárnosti súdneho konania, budú nútené znášať negatívny dopad možnej aplikácie moderačného
práva súdu zakotveného v ustanovení § 150 ods. 2 O.s.p. na ich peňažný nárok.
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách
konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom a priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov prvostupňového konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 7 €, ktorú je žalobca
povinný zaplatiť advokátovi JUDr. Ladislavovi Miklušovi do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
V odvolacom konaní mali obe sporové strany čiastočný úspech vo veci, a preto odvolací súd vyslovil,
že žiadny z nich nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1,2 O.s.p. v spojení
s § 142 ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p..
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.