Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. august 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/25/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113213171
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3113213171.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci navrhovateľa: U.. X. X.,

nar. XX.X.XXXX, štátny občan SR, bytom A. XXX, U., právne zastúpený JUDr. Annou Žedényiovou,
advokátkou, Palackého 85/5, Trenčín proti odporkyni: A. K., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR,
bytom D.X. XXXX/XX, B. E. K., právne zastúpená JUDr. Máriou Vychopenovou, advokátkou, Nám. sv.
Anny 10, Trenčín, v konaní o priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 358,85

Eur do rúk právnej zástupkyne odporkyne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným na súde dňa 27.5.2013 požiadal súd, aby rozsudkom vyslovil, že právo
navrhovateľa na súkromie bolo porušené, a aby zaviazal odporkyňu zaplatiť mu náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 20.000 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V návrhu uviedol, že na Okresnom
súde v Trenčíne prebiehalo súdne konanie v právnej veci navrhovateľa mal. C. X., E.. XX.XX.XXXX,
v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín proti
odporcom 1/ A. X. a 2/ U.. X. X. o určenie prípustnosti zapretia otcovstva. Súdne konanie bolo vedené
na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn: 31P/54/2012, neskôr pod sp. zn.: 26C 10/2013. V tomto

konaní, na základe výsledkov znaleckého posudku predloženého odporcom 1/ A. X., bolo jednoznačne
určené, že otcom mal. C. X. je O. S.. Odporkyňa sa v uvedenom súdnom konaní priznala, že od
počiatku vedela, kto je skutočným /biologickým/ otcom mal. C. X., a po celú dobu túto skutočnosť
zatajovala pred navrhovateľom a utvrdzovala ho v omyle, že on je biologickým otcom mal. C. X.. S
poukazom na hore uvedené žil navrhovateľ cca 11 rokov v omyle, že mal. C. X. je jeho dcérou. Počas
tohto celého obdobia sa riadne o ňu staral a svedomito si plnil svoje rodičovské povinnosti. V priebehu
tohto dlhého obdobia si navrhovateľ k mal. C. X. vybudoval silný citový otcovský vzťah, bral ju, a aj

napriek výsledkom znaleckého dokazovania a všetkým skutočnostiam, ktoré sa odohrali, stále berie a
vníma ako svoju dcéru a s týmto pocitom bude žiť celý život. Výsledky znaleckého dokazovania boli
pre neho veľkým sklamaním, ale hlavne „šokom“. Doteraz sa nevie zbaviť pocitu, že otcom maloletej
je niekto iný a nie on, pričom bude asi nemožné, aby sa s tým vôbec niekedy dokázal vyrovnať. Týmto
konaním došlo zo strany odporkyne k neoprávnenému zásahu do osobných práv navrhovateľa, t.j.
práva na rešpektovanie jeho súkromného života, chráneného ust. § 11 Občianskeho zákonníka, čo
zakladá podľa ust. § 13 Občianskeho zákonníka jeho právo na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky výška priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch
v takýchto prípadoch predstavuje sumu minimálne 20.000,- Eur.Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 11.7.2014. Žiadala návrh v celom rozsahu
zamietnuť.Poprela,žebynavrhovateľovizatajovalaskutočnosť,ženiejebiologickýmotcommaloletejC.,
a žeby utvrdzovala navrhovateľa v omyle, že on je biologickým otcom maloletej C.. Odporkyňa nemala

nikdy pochybnosti o tom, že navrhovateľ je biologickým otcom maloletej C.. Až zo znaleckého posudku
zo dňa 21.9.2012 zistila, že navrhovateľ nie je biologickým otcom maloletej C., a aj odporkyňa sa s tým
musela vyrovnávať. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že si k maloletej C. riadne plnil rodičovské povinnosti, tak
odporkyňa poukázala na to, že v roku 2005 bola nútená podať na súd návrh na určenie výživného ,
pretože navrhovateľ neprispieval žiadnou sumou na výživu maloletej C. a jej sestry maloletej Natálie. Aj

po určení výšky výživného súdom platil navrhovateľ výživné nepravidelne. Poukázala na to, že náhrada
nemajetkovej ujmy je občianskoprávny prostriedok výnimočného charakteru a jeho použitie prichádza
do úvahy len v kvalifikovaných prípadoch, keď došlo k zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby v
značnej miere. V danom prípade nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa
takej intenzity , ktoré by zakladali právo na priznanie nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 Občianskeho
zákonníka.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, oboznámením písomného vyjadrenia
odporkyne zo dňa 11.7.2014, návrhu odporkyne na určenie výživného na maloleté deti, podstatného
obsahu spisov Okresného súdu Trenčín sp. zn. 26C 10/2013, sp. zn. 31P 54/2012, správy o vyšetrení
otcovstva zo dňa 14.9.2009, lekárskych správ zo dňa 21.4.2006, 26.4.2006, výňatkov z odbornej

literatúry, uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne ČVS: ORP-2200/3-OSV-TN-2007 zo dňa
13.9.2007, nájomnej zmluvy zo dňa 26.8.2011 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Zo správy o vyšetrení otcovstva vypracovanej spoločnosťou MedGene s.r.o., Bratislava dňa 14.9.2009
vyplýva, že na základe DNA analýzy vzoriek biologického materiálu navrhovateľa a maloletej C. X.,

nar. XX.X.XXXX /stery ústnej sliznice prijaté dňa 4.9.2009/ je prakticky so 100% pravdepodobnosťou
vylúčené otcovstvo navrhovateľa k maloletej C. X.. V závere správy sa uvádza, že posudok bol
vyhotovený na základe najnovších metodických a vedeckých poznatkov.

MaloletáC.X.zastúpenákolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyTrenčínpodala

na Okresný súd Trenčín dňa 27.2.2012 návrh na vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva navrhovateľa
k maloletej C., pretože jej rodičom uplynula zákonná lehota, a navrhovateľ mal už dávnejšie pochybnosti,
či je biologickým otcom maloletej C., a jeho pochybnosti sa potvrdili, keď si na vlastné náklady dal v
roku 2009 urobiť vyšetrenie otcovstva s výsledkom, že jeho otcovstvo je so 100% pravdepodobnosťou
vylúčené. Vec bola na Okresnom súde Trenčín zaevidovaná pod sp. zn. 31P/54/2012. Na pojednávaní

dňa 27.9.2012 bol predložený znalecký posudok zo dňa 21.9.2012, z ktorého vyplynulo, že biologickým
otcom maloletej C. je O. S.. Rozsudkom č.k. 31P/54/2012-17 zo dňa 27.9.2012, právoplatným dňa
24.10.2012 bolo pripustené zapretie otcovstva navrhovateľa voči maloletej C. X., nar. XX.X.XXXX.

Z obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 26C 10/2013 súd zistil, že na návrh maloletej C. X.,

zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín bol na pojednávaní
dňa 31.5.2013 vyhlásený rozsudok č.k. 26C/10/2013-12, ktorým bolo určené, že navrhovateľ nie je
otcom maloletej C. X., pretože z výsluchu účastníkov, svedka O. S., správy o vyšetrení otcovstva a
znaleckého posudku znalca z odboru genetika, odvetvie analýza DNA bolo preukázané, že otcovstvo
navrhovateľa k maloletej C. je vylúčené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.6.2013.

Navrhovateľ na pojednávaní trval na návrhu. Uviedol, že ešte pred narodením mal. C. sa veľmi tešil,
že budú mať druhú dcéru s odporkyňou. Navrhovateľ bol raz, alebo dvakrát v nemocnici v pôrodnej
sále spolu s odporkyňou na prípravu na pôrod. Keď sa mal. C. narodila, bol navrhovateľ veľmi šťastný,
po 8 rokoch sa im narodila druhá dcéra. Od jej narodenia sa o C. riadne staral, kočíkoval ju po

Dubnici nad Váhom, všetkým známym dal vedieť o jej narodení. Následne, keď bola C. staršia, vodil ju
navrhovateľ do škôlky, a bol ju aj vyzdvihnúť z nej, keď odporkyňa robila na zmeny, tak túto starostlivosť
vykonával navrhovateľ. S mal. C. sa navrhovateľ aj učil do školy, mali veľmi pekný vzťah. Chodili spolu
na výlety celá rodina. Po rozhodnutí súdu, ktorým bolo určené, že navrhovateľ nie je otcom mal. C.,
bol navrhovateľ šokovaný. Nepriaznivo na neho dopadlo, keď sa sudkyňa opýtala svedka S., či sa cíti

byť otcom maloletej, na čo on odpovedal, že áno. Po uvedenom súdnom konaní preplakal navrhovateľ
niekoľko nocí. Bol sa pýtať psychologičky, že ako má vysvetliť mal. C. vzniknutú situáciu, keď súdom
bolo určené, že nie som jej otcom, a psychologička mu poradila, aby jej dal čas. Mal. C. navrhovateľa
vylúčila zo svojho života. Neodpovedá mu na jeho sms správy, ktoré jej poslal k jej sviatkom. To, žeje mal. C. dcérou odporkyne a iného muža, vníma navrhovateľ ako potupu. Raz v D. v Dubnici nad
Váhom, keď navrhovateľ nakupoval, počul, ako sa za ním niekto rozprával a na jeho adresu povedal,
že to je ten, ktorého žena má dieťa so S.. Kolegovia v práci sa navrhovateľa pýtajú na staršiu dcéru, a

navrhovateľ vidí na nich, že sa nechcú pýtať na mladšiu C.. Prvé pochybnosti o svojom otcovstve k mal.
C. navrhovateľ nadobudol asi v roku 2009. Dostali sa mu do uší rôzne šumy. Preto si navrhovateľ v roku
2009 nechal urobiť test DNA, ktorý vylúčil otcovstvo navrhovateľa voči mal. C.. Tento test navrhovateľ
obdržal niekedy koncom septembra 2009. Navrhovateľ tomu nechcel veriť, preto výsledok testu ukázal
odporkyniaonamupovedala,žetoniejepravdaavzápätísipodala návrhnasúdnazvýšenievýživného

na mal. C., pričom vyhlásený rozsudok navrhovateľ rešpektoval. V roku 2012 opäť získal navrhovateľ
nejaké informácie o tom, že S. celý život prispieva maloletej C. sumou 500 eur mesačne, že jej stavia
dom. Navrhovateľa úplne zlomilo, keď sa odporkyňa spolu s maloletou C. do tohto domu presťahovali.
Až teraz spätne si navrhovateľ uvedomil celý sled udalostí, poskladal si ich, keď napr. S. daroval Eme
pri narodení zlaté náušnice, pri jej sviatkoch ju vozil po Dubnici nad Váhom v koči s koňmi. V tom
čase navrhovateľ tomu nejakú významnú váhu neprikladal. Odporkyňa navrhovateľa ma 13 rokov ťahala

za nos, tvrdila, že je otcom maloletej a nechala ho v tom, a medzi navrhovateľom a maloletou C. sa
vybudoval silný citový vzťah. Potvrdil, že v roku 2006 si odporkyňa podala na Okresný súd Nové Mesto
nad Váhom návrh na určenie výživného navrhovateľovi voči ich maloletým dcéram. V tom čase mali s
odporkyňou nejaké problémy. Navrhovateľ sa odsťahoval na určitú dobu k jeho rodičom a v období asi
jedného mesiaca na domácnosť účastníkov neprispel. Staršia Natália chcela ísť bývať s navrhovateľom

a aj psychologička v konaní o zverenie mal. detí do osobnej starostlivosti odporučila Natáliu zveriť do
osobnej starostlivosti navrhovateľovi. Okresný súd však mal. Natáliu nezveril do osobnej starostlivosti
navrhovateľa, napriek odporúčaniu psychologičky. Navrhovateľ uviedol, že v roku 2009 išiel za pánom
S. do W. v Dubnici nad Váhom a to za účelom, aby sa mu vyjadril k výsledku DNA testu, ktorý si nechal
navrhovateľ spraviť, na čo pán S. reagoval tak, že k tomu mu nemá čo povedať. Preto navrhovateľ

výsledky DNA testu považoval za bezpredmetné. Naďalej si plnil svoju vyživovaciu povinnosť k mal. C..
V roku 2009 navrhovateľ pri osobnom stretnutí od pána S. nežiadal vyplatenie žiadnej finančnej čiastky.
V dôsledku neoprávneného zásahu odporkyne do osobnostných práv navrhovateľa bol pretrhnutý citový
vzťah medzi navrhovateľom a mal. C., ktorú situáciu navrhovateľ veľmi ťažko znáša.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní poukázala na to, že právo navrhovateľa na súkromie
bolo porušené. Odkedy Okresný súd Trenčín vo veci sp. zn. 26C/10/2013 rozhodol, že navrhovateľ nie
je otcom mal. C., došlo k zmene vzťahu medzi navrhovateľom a mal. C.. Prestali fungovať rodinné väzby
medzi navrhovateľom a mal. C., pričom odporkyňa potvrdila, že predtým mali zdravý vzťah otca a dcéry.
Zmenilo sa správanie mal. C. k navrhovateľovi, maloletá nevie, ako má navrhovateľa oslovovať, dokonca

sa vyhýba tomu, aby ho musela osloviť. V komunikácii s navrhovateľom maloletá nepoužíva na adresu
navrhovateľažiadneoslovenie.Vdôsledkuuvedenéhorozsudkuzaniklinavrhovateľovirodičovsképráva
a povinnosti k mal. C.. V súčasnosti je navrhovateľ pre mal. C. cudzím človekom. Maloletá sa odmieta
s ním stretávať. Nereaguje na jeho sms správy ani telefonáty, pričom predtým, pokiaľ jej telefonoval,
mu zodvihla, resp. zavolala neskôr. Odporkyňa dlhé roky držala navrhovateľa v domnienke, že je otcom

mal. C. a za obdobie 11 rokov sa medzi navrhovateľom a maloletou vytvorili citové vzťahy, ktoré však
boli zmenené tak, že sa mal. C. odcudzila vo vzťahu k navrhovateľovi. Maloletá odmietla prijať od
navrhovateľa dar, ktorý jej chcel dať. Nebolo preukázané, že by navrhovateľ svoje rodičovské povinnosti
voči mal. C. zanedbával.

Odporkyňa na pojednávaní žiadala návrh zamietnuť. Návrh navrhovateľa považuje za účelový,
vykonštruovaný. Skutočnosti v ňom uvádzané sú nepravdivé. Odporkyňa navrhovateľovi nebráni
stretávať s mal. C.. Navrhovateľ sa jej ozve vždy účelovo, keď má sviatok. Navrhovateľ sa jej nepokúsil
vysvetliť situáciu, keď bolo zapreté otcovstvo voči nej. Navrhovateľ poslal odporkyni sms, ktorú si
prečítalamaloletáC.abolovnejuvedené,žeakmuodporkyňavyplatí20.000Eur,taktentonávrhnasúd

nebude podaný a že ju viac krát nebude kontaktovať. Toto sa mal. C. veľmi dotklo. Povedala odporkyni,
že ma z toho pocit "akoby ju vymenil ako handru". To, že maloletá C. nekontaktuje navrhovateľa
je dôsledkom toho, že uvedenú situáciu potrebuje vnútorne spracovať. Z uvedeného aj vyplýva, že
navrhovateľ nemá skutočne záujem o maloletú C.. Keď odporkyňa pracovala pre firmu pána S., od
kolegov k narodeniu C. dostala kyticu kvetov a zlaté náušnice pre C.. Pretože navrhovateľ neprispieval

na domácnosť, v roku 2004 požiadala odporkyňa o prepis rodinných prídavkov na deti z jeho osoby
na odporkyňu. Keďže navrhovateľ odporkyni neprispieval na domácnosť na odporúčanie Úradu práce,
soc. vecí a rodiny v Dubnici nad Váhom, podala odporkyňa na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
návrh na určenie výživného na maloleté deti účastníkov. Od februára 2006, kedy navrhovateľ odišielzo spoločného bytu účastníkov, navrhovateľ býval u rodičov, pričom v roku 2007 sa navrhovateľovi a
jeho priateľke narodil syn X.. Maloletá C. a Natália boli naviazané na navrhovateľa a vedeli že ide
od nich preč, čo zle znášali, Natália bola v puberte. Odporkyňa mala záujem manželstvo zachrániť,

chcela ísť do manželskej poradne, navrhovateľ s tým nesúhlasil. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené
Okresným súdom Trenčín ku dňu 31.7.2006. Odporkyňa bola v tom, že navrhovateľ je otcom mal. C. a
to až do momentu, kedy bolo v konaní o zapretie otcovstva potvrdené znaleckým posudkom, že otcom
mal. C. nie je navrhovateľ. Keď navrhovateľ odporkyni priniesol výsledky DNA testov, ktoré si nechal
urobiť u súkromnej firmy, tak odporkyňa tomu nechcela veriť, pretože takýto papier si môže ktokoľvek

stiahnuť z internetu a povedala mu, že ak chce, nech si dá urobiť testy DNA prostredníctvom znalca.
Navrhovateľ vykrikoval, že odporkyňu zničí a to aj robí, pretože ju ťahá po súdoch a trpia tím najmä
deti účastníkov. Nie je pravda, že by pán S. staval dom pre mal. C.. On staval tri firemné domy. V
rámci konania o vyporiadanie BSM bol družstevný byt účastníkov prikázaný do výlučného vlastníctva
odporkyne, ktorá bola povinná vyplatiť navrhovateľa čiastkou 650.000 Sk. V byte v dome, ktorý postavila
firma W. a.s. Trenčín býva odporkyňa od roku 2011 na základe zmluvy o nájme bytu, a riadne hradí

nájomné. Odporkyňa si vzala hypotéku, ktorou je zaťažený byt a ten dala do nájmu známym a z nájmu
vypláca hypotéku a iné. Navrhovateľ odporkyni vykrikoval, že má syna, že jemu je jedno, kam pôjdu
dcéry účastníkov bývať, že on chce peniaze. Pred dcérami sa navrhovateľ hral na dobrého, dával im
rôzne sľuby. Pre mal. C. chodil navrhovateľ do škôlky len keď mala odporkyňa poobednú smenu v
práci. Je pravda, že navrhovateľ trénoval s deťmi tenis, ale okrem dcér účastníkov tam mal aj iné deti.

Odporkyňa manželstvo účastníkov nehodnotila ako šťastné. Brali sa preto, že bola tehotná. V roku 2000
pociťovala odporkyňa zo strany navrhovateľ psychický tlak, nedôvodne ju upodozrieval z nevery, žiarlil
naňu.Odporkyňamuselapracovaťkaždúdruhúsobotu,navrhovateľsiodrobil8hodínavrátilsazpráce.
K nevere s pánom S. prišlo iba jeden krát, došlo k nej v dôsledku ich psychického rozpoloženia. Za jedno
pošmyknutie nechce odporkyňa platiť takúto vysokú daň. Vzťah navrhovateľa a mal. C. od jej narodenia

do právoplatnosti rozsudku o zapretí otcovstva hodnotila odporkyňa ako normálny vzťah otca a dcéry.

Právna zástupkyňa odporkyne na pojednávaní žiadala návrh zamietnuť. Namietla premlčanie
uplatneného práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ide o osobné právo majetkovej povahy,
ktoré podlieha premlčaniu. Navrhovateľ sa o tom, že nie je otcom mal. C. dozvedel už na základe testov

DNA zo dňa 14.9.2009 a od nasledujúceho dňa mu začala plynúť 3 ročná premlčacia doba na uplatnenie
práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Dodala, že ak by mal naozaj navrhovateľ silný citový
vzťah k mal. C., nepodal by si takýto návrh na súd.

Právna zástupkyňa navrhovateľa k vznesenej námietke premlčania uviedla, že premlčacia doba

na uplatnenie práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch začala plynúť od právoplatnosti
rozhodnutia súdu, ktorým bolo zapreté otcovstvo navrhovateľa. Poukázala aj na to, že odporkyňa po
predložení testu otcovstva zo septembra 2009 utvrdila navrhovateľa v tom, že testy nie sú pravdivé.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života

a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou

vlastníckeho práva.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.Citované ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho Zákonníka upravujú ochranu osobnostných práv, t.j.
práv spätých s osobnosťou človeka. Medzi tieto práva patrí aj právo na súkromie, ktorého úlohou

je zabezpečiť nedotknuteľnosť súkromnej sféry fyzickej osoby. Ochrana súkromného života v sebe
zahŕňa aj ochranu citového života človeka, jeho život v rodine, vo vzťahu k inej osobe, s ktorou je v
úzkom citovom, priateľskom vzťahu. V rámci rodinného života má každá osoba právo na vytváranie
a rozvíjanie vzťahov s blízkymi príbuznými. Koncepcia ochrany osobnosti je založená na objektívnom
zodpovednostnom princípe. Nevyžaduje sa teda zavinenie zodpovednostného subjektu, ktorý zasiahol

doprávanaochranuosobnosti.Zákonposkytujeochranulenprotitakémuzásahu,ktorýjeneoprávnený.
Ďalšou podmienkou je, že neoprávnený zásah musí byť objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach
chránených ustanovením § 11 Občianskeho Zákonníka. Vyvolanie následkov sa nevyžaduje. Je
nevyhnutná aj príčinná súvislosť medzi správaním sa zodpovednostného subjektu a ohrozením, alebo
porušením osobnostného práva. Ak sú v tieto predpoklady dané, má fyzická osoba podľa § 13 ods.1
Občianskeho zákonníka právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, aby sa

odstránili následky, aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa zadosťučinenie
podľa ust. § 13 ods.1 Občianskeho zákonníka nezdalo postačujúce najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba podľa § 13 ods.2
Občianskeho zákonníka tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že odporkyňa neoprávnene zasiahla do
osobnostných práv navrhovateľa. Porušila sľub manželskej vernosti, konala v rozpore s ustanovením §
18 Zákona o rodine, v zmysle ktorého sú manželia povinní byť si verní. V dôsledku tohto jej správania
mal. C., ktorá sa narodila počas manželstva účastníkov, nie je biologickou dcérou navrhovateľa, čo sa
však ukázalo na základe testov DNA až po niekoľkých rokoch od jej narodenia, a dovtedy ju navrhovateľ

považoval za vlastnú dcéru a ona jeho za svojho otca. Počas uvedeného obdobia, keď ju navrhovateľ
vychovával sa medzi nimi vytvoril citový vzťah otca a dcéry. Tento neoprávnený zásah odporkyne
do práva navrhovateľa na súkromie bol objektívne spôsobilý privodiť pretrhnutie rodinných a citových
väzieb medzi navrhovateľom a maloletou C., keďže vyšlo najavo, že biologickým otcom mal. C. nie
je navrhovateľ. Navrhovateľovi tak vzniklo právo domáhať sa ochrany svojich osobnostných práv, do

ktorých bolo neoprávnene zasiahnuté.

Odporkyňa vzniesla námietku premlčania uplatneného práva na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, ktorú súd musel preskúmať, pretože dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom
súdnom konaní má podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka za následok, že súd nemôže oprávnenej

osobe právo priznať. Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov,
aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva na súde a zároveň zabrániť stavu právnej neistoty na
strane povinných osôb, ktoré by v prípade neexistencie inštitútu premlčania boli nútené splniť si svoje
povinnosti aj po časovo neprimeranej dobe.

Práva,ktoréoprávnenejosobevrámciochranyosobnostipriznávaustanovenie§13ods.1Občianskeho
zákonníka, vrátane práva na primerané zadosťučinenie, napr. v podobe ospravedlnenia sú právami
rýdzo osobnej povahy a tie podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčaniu nepodliehajú.
Týchto práv sa ale navrhovateľ v konaní nedomáhal. Žiadal, aby odporkyňa bola zaviazaná zaplatiť mu
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka. V prípade náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch sa jedná o právo majetkovej povahy, keďže jeho obsahom je právo na
peňažné plnenie. Preto je ho potrebné zaradiť medzi práva, ktoré premlčaniu podliehajú podľa § 100
ods. 2 Občianskeho zákonníka. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 2Cdo
278/2007 zo dňa 1.11.2008, Najvyšší súdu ČR v rozsudku sp. zn. 31Cdo 3161/2008 zo dňa 12.11.2008.
Premlčacia doba ohľadom práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zásade plynie odo

dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv /rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 4318/2007 zo dňa 9.10.2009/. Počiatok plynutia premlčacej doby
však vzhľadom na okolnosti daného prípadu nemožno počítať odo dňa manželskej nevery, ktorej
sa dopustila odporkyňa a ktorou prvotne zasiahla do osobnostných práv navrhovateľa, keďže až
dodatočne po viacerých rokoch vyšlo najavo, že mal. C. narodená v manželstve účastníkov nie je dcérou

navrhovateľa. Pre vyhodnotenie námietky premlčania je rozhodujúce ustanovenie § 101 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Citované zákonné ustanovenie
teda určuje počiatok plynutia a dĺžku premlčacej doby. Začiatok plynutia premlčacej doby je v citovanomustanovení vymedzený slovom, keď sa právo „mohlo“ vykonať po prvý raz. Pre začiatok plynutia
premlčacej doby je v danej veci podľa názoru súdu podstatná tá skutočnosť, že navrhovateľ sa podľa
vlastného vyjadrenia koncom septembra 2009 oboznámil s výsledkami testov DNA vypracovaných

na jeho požiadavku obchodnou spoločnosťou dňa 14.9.2009, podľa ktorých je jeho otcovstvo k mal.
C. prakticky so 100% pravdepodobnosťou vylúčené. Zo zhodných tvrdení účastníkov vyplynulo, že
odporkyňa testom neverila, keď jej ich ukázal navrhovateľ. Navrhovateľovi povedala, že ak chce, nech
si dá urobiť testy DNA prostredníctvom znalca. Testy otcovstva boli v septembri 2009 vypracované
analýzou DNA navrhovateľa a mal. C. na základe najnovších metodických a vedeckých poznatkov, čo

je v správe o vyšetrení otcovstva aj uvedené. Rovnakou metódou určujú otcovstvo aj znalci zapísaní v
zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR. Rozhodujúca je objektívna možnosť uplatniť si svoje
právo po prvý raz proti povinnej osobe na súde. Od okamihu, keď sa navrhovateľ s testami otcovstva,
vylučujúcimi jeho otcovstvo k maloletej C. v septembri 2009 oboznámil, muselo byť navrhovateľovi ako
každému inému v podobnej situácii zrejmé, že bolo neoprávnene zasiahnuté do jeho osobnostných
práv a kto je za tento zásah zodpovedný. Od vtedy mal navrhovateľ reálnu možnosť uplatniť si po prvý

krát na súde právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch proti odporkyni, ktorá zasiahla do jeho
osobnostných práv. Navrhovateľ, aby predišiel premlčaniu svojho práva mal možnosť vlastným úsilím si
totoprávoustrážiť,riadneavčashouplatniť,atobezohľadunato,žeodporkyňamupovedala,žetestom
otcovstva zo septembra 2009 neverí. V danom prípade teda nemožno počiatok plynutia premlčacej
doby viazať až na právoplatnosť rozsudku súdu, ktorým bolo zapreté otcovstvo navrhovateľa k maloletej

C., ako na to poukazovala právna zástupkyňa navrhovateľa, keďže navrhovateľ mohol svoje právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch na súde uplatniť proti odporkyni s poukazom na uvedené
skutočnosti už skôr, a prebiehajúce konanie o zapretie otcovstva mu v tom nijako nebránilo.

Správa o vyšetrení otcovstva bola vypracovaná dňa 14.9.2009 a navrhovateľ sa s ňou oboznámil

podľa jeho vlastného vyjadrenia koncom septembra 2009. Premlčacia doba, ktorá je v zmysle §
101 Občianskeho zákonníka trojročná, začala plynúť nasledujúceho dňa po dni, keď sa navrhovateľ
oboznámil s uvedenou listinou obsahujúcou rozhodujúce skutočnosti, plynula bez prerušenia a uplynula
dňa 30.9.2012. Návrh na začatie konania bol na tunajšom súde podaný až dňa 27.5.2013, teda
po márnom uplynutí premlčacej doby. Preto je právo navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch premlčané. Súd potom návrh v tejto časti zamietol pre dôvodne vznesenú námietku
premlčania.

Súd zamietol aj návrh navrhovateľa v časti, ktorým sa navrhovateľ domáhal výroku súdu, že jeho právo
na súkromie bolo porušené. Ide o petit návrhu, ktorý nezodpovedá právnym prostriedkom ochrany

osobnostných práv, ktoré oprávnenej osobe priznávajú ustanovenia § 13 ods. 1, ods. 2 Občianskeho
zákonníka, teda nespadá ani pod jednu z prípustných žalôb (negatórnu - zdržať sa neoprávnených
zásahov, reštitučnú - na odstránenie následkov už uskutočnených zásahov, satisfakčnú - na poskytnutie
primeranéhozadosťučinenia).Takýtovýrokrozsudkusúdubybolajnevykonateľnýa nadbytočný,keďže
súd konštatoval porušenie práva v odôvodnení tohto rozsudku.

Odporkyňa navrhla v konaní vypočuť svedka O. S.. Súd vzhľadom na námietku premlčania vznesenú
odporkyňou na druhom pojednávaní od výsluchu svedka upustil. Pre vyhodnotenie dôvodnosti
vznesenej námietky premlčania nebol výsluch svedka potrebný. Súd zohľadnil aj zásadu hospodárnosti
konania.

Vzhľadom na zásadu úspechu má úspešná odporkyňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu
trov konania, ktoré jej právna zástupkyňa uplatnila vo výške 888,27 Eur titulom trov právneho
zastúpenia. Právna zástupkyňa odporkyne vykonala 3 úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava
zastúpenia 14.1.2015, účasť na pojednávaniach v dňoch 20.3.2015, 26.8.2015. Podľa § 10 ods. 8 vyhl.

č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo veciach
ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, je tarifnou hodnotou 2.000 eur, ak sa žiada náhrada
nemajetkovej ujmy. Za uvedené úkony právnej služby teda patrí pri tarifnej hodnote 2.000 Eur podľa
§ 10 ods. 8, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny 91,29 Eur x 3 úkony,
režijný paušál 8,39 Eur x 3 úkony z roku 2015. Pretože je právna zástupkyňa odporkyne platiteľkou

DPH, patria jej odmena a náhrady vo výške 299,04 Eur podľa § 18 ods. 3 citov. vyhlášky zvýšené o 20%
DPH /59,81 Eur/. Súd potom zaviazal neúspešného navrhovateľa, aby odporkyni zaplatil náhradu trov
konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia vo výške 358,85 Eur, a to podľa § 149 ods. 1 O.s.p.
do rúk právnej zástupkyne odporkyne.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.