Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. august 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/201/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614204940
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614204940.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Liptovskom Mikuláši v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom,
so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanej Q. H., J.. XX.XX.XXXX, G. I. K., J. X, v konaní o
zaplatenie 783,15 eur s príslušenstvom, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal, aby súd žalovanú zaviazal na zaplatenie istiny 783,15 € spolu s úrokom z
omeškania 8,5 % ročne zo sumy 783,15 € od 09.10.2013 do zaplatenia a s náhradou trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu N. N., a.s. zriadil v prospech žalovanej bežný
účet, na ktorom poskytol úver vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov. V dôsledku
prekročenia limitu povoleného prečerpania peňažných prostriedkov došlo k vzniku nepovoleného
prečerpania v rozsahu trvajúcom viac ako 5 dní, čím nastal prípad porušenia v zmysle čl. 14 bod 14.1
Obchodných podmienok. V súlade s čl. 8.4. písm. a/ Obchodných podmienok v spojení s čl. 14.2
vyhlásil žalobca k 30.09.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky na účte žalovanej, evidovanom pod
číslom XXXXXXXXXX/XXXX právneho predchodcu žalobcu, v celkovej sume 919,24 €, ktorá pozostáva
z dlžnej istiny rovnajúcej sa výške prečerpania 783,15 €, úrokov 135,92 €, poplatkov 0,17 €. Zároveň
žalovanú vyzval na zaplatenie pohľadávky v lehote do 08.10.2013. Na opakované splnenie záväzku bola
žalovaná vyzvaná právnym zástupcom žalobcu v lehote do 30.01.2014, svoj dlh nesplnila ani čiastočne.
Pohľadávka bola na žalobcu postúpená Slovenskou sporiteľňou, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok
z 28.03.2013.

V písomnom podaní zo 16.07.2014 žalobca oznámil, že svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukazuje
oznámením o postúpení pohľadávky s doručenkou, resp. oznámením dôvodu nedoručenia. Písomným
podaním z 24.10.2014 žalobca uviedol, že uplatnená pohľadávka predstavuje neuhradenú časť úveru
poskytnutého formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte do výšky 697,07
€. Suma 783,15 € predstavuje debetný stav na účte žalovanej, teda výšku čerpanej a doteraz nesplatenej
sumy. Mínusový zostatok na účte vyplýva z položkovitého výpisu z účtu. Z dôvodu prekročenia rámca
povoleného prečerpania debetný zostatok vo výške 783,15 € právny predchodca žalobcu preúčtoval
na debetný účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX z pôvodného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX. Na účte
číslo XXXXXXXXXX/XXXX žalovanej nie sú evidované žiadne kreditné obraty. Mimoriadna splatnosť
pohľadávky bola vyhlásená k 30.09.2013, od 09.10.2013 je žalovaná v omeškaní. Suma 783,15 €
pozostáva z úverovej istiny 697,07 €, rovnajúcej sa povolenému prečerpaniu a sumy 86,08 €, rovnajúcej

sa výške čerpania peňažných prostriedkov nad rámec tejto sumy. Zákonné úroky z omeškania si žalobca
uplatňuje len z debetnej sumy 783,15 € od 09.10.2013 do zaplatenia.

Keďže ide o drobný spor ( § 200 ea/ Občianskeho súdneho poriadku, ďalej iba Obč. súd. por.), súd
na prejednanie veci samej s poukazom na § 115 a/ ods. 2 Obč. súd. por. nenariadil pojednávanie, ale
rozsudok vyhlásil verejne dňa 19.08.2015, za splnenia podmienok § 156 ods. 3 Obč. súd. por..

Z fotokópie zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX je preukázané, že bola uzatvorená dňa
05.12.2003 medzi N. N., a.s. ako veriteľom a majiteľkou účtu Q.X. H., J.. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. K.,
J. X. Predmetom zmluvy je zriadenie účtu bankou pre majiteľa účtu s mesačnou periodicitou vyhotovania
výpisov. Dňa 05.12.2003 bol k tejto zmluve uzatvorený Dodatok č. 1, ktorého predmetom sú podmienky
nakladania s peňažnými prostriedkami pripísanými na účet v dôsledku dôchodkového zabezpečenia.

Dňa 11.12.2003 bolo medzi N. N., a.s. a majiteľkou účtu Q. H. uzatvorená zmluva o vydaní a používaní
bankovej platobnej karty typu VISA Electron - Int. k účtu č. XXXXXXXXX/XXXX. Majiteľka účtu vyhlásila,
že sa oboznámila s Obchodnými podmienkami pre poskytovanie a používanie elektronických služieb a
platobných kariet účinnými od 10.09.2002 a Všeobecnými obchodnými podmienkami banky účinnými od
01.08.2002, ktoré sa zaväzuje dodržiavať a ktorými sa riadia všetky právne vzťahy výslovne neupravené
v tejto zmluve. Dňa 19.01.2007 bola medzi N. N., a.s. a Q. H. uzatvorená ďalšia zmluva o vydaní a
používaní platobnej karty VISA Electron k účtu č. XXXXXXXXX/XXXX.

Dňa 05.04.2013 N. N., a.s., pre žalovanú vyhotovila oznámenie o postúpení pohľadávky z nepovoleného
prečerpania na účte fyzickej osoby č. úveru/č. účtu: XXXXXXXXX na postupcu Intrum Justicia Slovakia
s.r.o., Bratislava. Oznámenie bolo adresované žalovanej na adresu X.. S., K. XXX/XX, dôkaz o jeho
doručení súdu nebol predložený.

Fotokópiou oznámenia o mimoriadnej splatnosti úveru z 01.10.2013 je preukázané oznámenie žalobcu
žalovanej, že v dôsledku prekročenia limitu povoleného prečerpania nad rámec povolenej sumy vzniklo
nepovolené prečerpanie v trvaní viac ako 5 dní, čím nastal prípad porušenia v zmysle ustanovenia čl. 14
bod 1.14.1. písm. a/ Obchodných podmienok a žalobca týmto vyhlasuje ku dňu 30.09.2013 mimoriadnu
splatnosť pohľadávky v celkovej výške 919,24 €, z toho istina úveru 783,15 €, úroky 135,92 €, poplatky
0,17 €, ktoré má žalovaná zaplatiť na označený účet v lehote do 08.10.2013. Dôvodom je nepovolené
prečerpanie na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vzniknuté prekročením limitu povoleného prečerpania nad
rámec povolenej sumy. Podľa fotokópie doručenky bola žalovanou zásielka doručená 18.10.2013.

Dňa 21.10.2014 bolo ako súčasť hromadného podania doručené tunajšiemu súdu oznámenie o vstupe
vedľajšieho účastníka právnickej osoby Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov bez označenia jej
sídla, presnej adresy, identifikačného čísla, údaja o zápise v obchodnom registri. Oznámenie bolo
urobené cestou splnomocneného právneho zástupcu advokáta JUDr. Bohdana Jakubisa z Bratislavy,
Dobrovičova 13.

Tunajší okresný súd uznesením č. k. 8C/201/2014-107 z 11.05.2015 nepripustil vstup tohto vedľajšieho
účastníka do konania na strane žalovanej, ktorá svoj súhlas s jeho vstupom do konania neudelila.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.

Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere za zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, dlžník s zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť
a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 Obch. zák. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky
v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú
banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné
podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 708 Obch. zák. zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú
menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 710 Obch. zák. ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď
nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení
týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnením
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 563 Obč. zák. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanoveným právnym predpisom alebo určený
v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 5b/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 29b/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa /prechodné ustanovenie k úpravám
účinným od 1. mája 2014/ ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014.
Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len Obč. súd. por.) účastníci sú povinní
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.
Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci.
V zmysle označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase
jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 Obč. súd. por.). Žalobca bol o potrebe splnenia dôkaznej povinnosti
poučený a zároveň vyzvaný na jej riadne splnenie v zmysle § 120 ods. 1 a ods. 4 Obč. súd. por.
nielen v predvolaní na pojednávanie určené na deň 27.10.2014, v ktorom bol poučený aj o tom, že
všetky dôkazy a skutočnosti musia byť predložené alebo označené najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti označené neskôr súd neprihliada a sú
odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a/ Obč. súd. por. Právny zástupca žalobcu bol
vyzvaný na riadne splnenie dôkaznej povinnosti aj podaním súdu z 22.07.2014. Medzi stranami sporu
bolo nesporným, že žalovaná vstúpila do troch záväzkových právnych vzťahov s právnym predchodcom
žalobcu N. N., a.s. Zmluvou o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX z 05.12.2013, Zmluvou o vydaní
a používaní bankovej platobnej karty z 11.12.2003 a Zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty z
19.01.2007; obidve zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty sa vzťahovali k účtu č. XXXXXXXXX/
XXXX. Zo súdu predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by predmetom niektorého z týchto
zmluvných vzťahov bolo poskytnutie povoleného prečerpania na účte, ako tvrdí žalobca v žalobe.
Nemohlo potom dôjsť k prekročeniu limitu povoleného prečerpania peňažných prostriedkov nad rámec
povolenej sumy, čím malo dôjsť k vzniku nepovoleného prečerpania, ako opäť žalobca uvádza v žalobe.
Žalobné tvrdenia sú aj v spojitosti s podaním žalobcu zo dňa 24.10.2014 nekonkrétne. Žalobca síce v
podaní z 24.10.2014 uvádza, že v žalovanej istine 783,15 eur je úverová istina 697,07 eur rovnajúca sa
povolenému prečerpaniu, neuvádza však, kde, kedy, akou formou a v akej výške (ktorou z uvedených
zmlúv) sa na povolenom prečerpaní zmluvné strany dohodli. Tiež neuvádza, kedy povolené prečerpanie
vzniklo a kedy došlo k jeho prekročeniu, čím sa stalo prečerpaním nepovoleným. Rovnako nie je
zrejmé, či došlo k povolenému prečerpaniu už po vzniku zmluvy o bežnom účte z 05.12.2003, alebo
po vzniku Zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej karty z 11.12.2003, alebo Zmluvy o vydaní
a používaní bankovej platobnej karty z 19.01.2007. Tento nedostatok skutkových tvrdení (ktorý nie
je dôvodom pre postup podľa § 43 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pretože ich neuvedenie

nemá za následok odmietnutie žaloby, ktorá všeobecné skutkové tvrdenia obsahuje), neumožňuje
správnu aplikáciu hmotnoprávneho predpisu, ktorým je zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch (súd nevie, či má aplikovať túto právnu úpravu účinnú k 05.12.2003, k 11.12.2003 alebo k
19.01.2007). Podľa § 1 ods. 3 tejto právnej úpravy účinnej v istom období sa totiž zákon nevzťahoval
na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutým iným
spôsobom ako na kreditnú kartu, čím nebolo dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Ak by aj právny vzťah
právneho predchodcu žalobcu a žalovanej nebol zmluvou o spotrebiteľskom úvere, stále žalovaná
vystupovala v pozícii spotrebiteľa (ani jedna zo zmlúv nebola podľa ich obsahu uzatvorená pri výkone
jej podnikateľskej činnosti, zamestnania, alebo povolania), preto je zmluvou spotrebiteľskou. Právny
predchodca žalobcu bol dodávateľom (osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti), žalovaná spotrebiteľkou (osobou, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti). Z toho vyplýva povinnosť posudzovať zmluvný vzťah nielen podľa ustanovení
Obchodného zákonníka o zmluve o bežnom účte a o zmluve o úvere, ale aj podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskom práve a podľa ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa.
Rozhodujúcim pre posúdenie veci je tvrdenie žalobcu, kedy žalovaná dlžnú sumu vyčerpala, či tak
urobila postupne, či a koľko zo žalovanej sumy vrátila, kedy sa tak stalo (aj vzhľadom na ustanovenie
§ 5b/ zákona o ochrane spotrebiteľa a povinnosť súdu prihliadať ex offo na premlčanie záväzku, čo
predpokladá určenie začiatku aj konca plynutia premlčacej doby). Žalobca ani netvrdil, či žalovaná úver
len čerpala, alebo aj splácala, kedy akú čiastku uhradila. Ako prílohu svojho podania z 24.10.2014
predložil výpis z účtu žalovanej v rozsahu 24 strán, zhotovenú kvôli veľkosti písma nečitateľne bez toho,
aby tvrdil, ktoré skutočnosti chce týmto dôkazom preukázať. Súd musí mať pri priznaní nároku, ako
uvádza aj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/513/2013 zo dňa 28.11.2013, nárok dostatočne a
bezpečne preukázaný, vyčísliteľný z jednotlivých položiek tak, aby mohol v rámci rozhodovacej činnosti
prekontrolovať celkovú výšku uplatneného nároku. Úlohou súdu nie je dedukovať jednotlivé nároky
žalobcu, resp. pátrať z čoho pozostávajú, ale prekontrolovať správnosť, odôvodnenosť a zákonnosť
uplatnených nárokov. Inak povedané, účastník konania má povinnosť tvrdiť skutočnosti relevantné pre
posúdenie jeho nároku a označiť dôkazy, z ktorých má súd pravdivosť jeho tvrdení „skontrolovať“.
Úlohou súdu nie je a nemôže byť (rešpektujúc rovnaké postavenie obidvoch strán sporu v konaní pred
súdom) vyvodzovať tvrdenia za jednu stranu sporu na úkor strany druhej. K takto koncipovanej žalobe a
listinným dôkazom k nej pripojeným sa nemôže relevantným spôsobom vyjadriť ani žalovaná. Žalobca
okrem už uvedeného netvrdil ani konkrétnu právnu povinnosť, pre porušenie ktorej žalovanou pristúpil k
vyhláseniu predčasnej splatnosti celého úveru. Netvrdil ani kde, kedy, akou formou sa so žalovanou na
tomto postupe dohodol, takže súd nemohol preskúmať náležitým spôsobom ani správnosť tohto postupu
žalobcu a ani dodržanie ustanovenia § 53 ods. 8, resp. po novelizácii ods. 9 Obč. zák.. Následkom
nesplnenia dôkaznej povinnosti nie je odmietnutie podania, ale zamietnutie návrhu.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. l Obč. súd. por. V konaní
úspešná žalovaná nenavrhla prisúdenie náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že ( § 205 ods. 2 Obč. súd. por.): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Pokiaľ si povinný dobrovoľne nesplní povinnosť stanovenú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať
návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.