Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. august 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/353/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714200258
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5714200258.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a

členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej v právnej veci navrhovateľa: CASH
COLLECTORS SK s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 44 703 015, právne zastúpený
Havel,Holásek&Partnerss.r.o.,sosídlomMlynskéNivy49,Bratislava,IČO:36856584,protiodporcovi:
Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., budovateľov X/XX, o zaplatenie 806,58 Eur s príslušenstvom, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 10C/316/2014-89 zo dňa 29. januára
2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh zamietol a vo výroku o trovách

konania, p o t v r d z u j e.

Výrok, ktorým bolo žalobnému návrhu vyhovené z o s t á v a n e d o t k n u t ý.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu 268,86 Eur spolu s
17,70 % zmluvným úrokom ročne z tejto sumy za obdobie od 21.6.2011 do zaplatenia a 9,25% úrokom
z omeškania ročne z tejto sumy od 21.6.2011 do zaplatenia. Vo zvyšku návrh zamietol a odporcovi
nepriznal náhradu trov konania.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že právny predchodca navrhovateľa s odporcom dňa
11.7.2006 uzavreli zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý miniúver
vo výške 50.000,-Sk, pri splátke 1.350,-Sk mesačne , splatnosti prvej splátky k 20.8.2006 a splatnosti

poslednej splátky, resp. konečnej splatnosti úveru k 20.6.2011. Splátky boli zročné vždy k 20-temu
dňu v kalendárnom mesiaci. Žaloba bola na súde podaná 14.1.2014. Pokiaľ ide o premlčaciu dobu s
prihliadnutím na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), napriek faktu, že základný
právny rámec pre úverovú zmluvu vymedzuje Obchodný zákonník (ďalej len ObZ), sa musí spravovať
ustanoveniami OZ o premlčaní, nakoľko z pohľadu spotrebiteľa sú najmä pre kratšiu, len 3-rpočnú
premlčaciu dobu priaznivejšie pre spotrebiteľa. Vo veci nebol produkovaný dôkaz, že by sa úver stal
splatný pred dňom 20.6.2011, avšak jeho splácanie bolo dohodnuté v splátkach, z čoho vyplýva, že

sa jednotlivé splátky premlčovali vždy v 3-ročnej dobe. Ak bola žaloba na súd podaná 14.1.2014 je
zrejmé, že nepremlčané boli len nároky na splátky, ktoré sa stali zročnými po 14.1.2011, teda celkovo
o 6 nepremlčaných splátok, ktoré pri výške 44,81 Eur mesačne spolu prestavovali sumu 268,86 Eur, v
ktorej časti súd návrhu spolu s príslušenstvom vyhovel. Zmluvný úrok a úrok z omeškania bol priznanýv súlade s ust. § 502 ods. 1 ObZ a § 369 ods. 1 ObZ. Zvyšnú sumu nemohol priznať vzhľadom na
ust. § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. účinné od 1.5.2014, teda účinné v čase, keď súd rozhodoval. Citované
ustanovenie má procesnoprávnu povahu, pretože ukladá povinnosť orgánu konajúcemu o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy istú povinnosť, tam špecifikovanú a túto povinnosť vzhľadom na neexistenciu
akýchkoľvek prechodných ustanovení je nutné plniť odo dňa účinnosti tohto ustanovenia bez ohľadu na
to, kedy sa súdne konanie začalo. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p., keď
odporca bol v konaní úspešnejší, avšak tento si náhradu trov konania neuplatnil.

V zákonom stanovenej lehote navrhovateľ podal odvolanie v časti, ktorou bol návrh zamietnutý. Podľa

jeho názoru na daný právny vzťah je potrebné aplikovať právnu úpravu premlčania uvedenú v ObZ.
Zákonodarca nových ustanovení § 52 ods. 2 OZ jasne určil, že pred účinnosťou novely OZ uskutočnenej
zákonom č. 102/2014 Z.z. sa v otázke posúdenia premlčania má použiť norma obchodného práva.
Nie je možné na daný prípad použiť ust. § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. s ohľadom na zákaz retroaktivity a
princíp právnej istoty účastníkov. Zmluva o úvere je absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov.
V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Obo 56/2004, 5 Obo 12/2010,

1 Cdo 120/2010, Ústavného súdu ČR sp.zn. II. ÚS 3711/11, Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 35 Odo
619/2002. Premlčanie v tomto prípade sa má posudzovať výhradne podľa relevantných ustanovení
ObZ. Ustanovenia OZ o premlčaní nie sú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Nemožno zamieňať
ustanoveniasmerujúcekochranespotrebiteľaodustanovení,ktorésajednoducholenprejednuzostrán
zdajú „miernejšie“, ale primárne nesmerujú k ochrane slabšej strany. Ide tu o stret princípu zvýšenej

ochrany slabšej strany a princípov rovnosti a právnej istoty. ObZ okrem iného zakotvuje obmedzenie
premlčacej doby. Ochrana spotrebiteľa je v právnom poriadku dostatočne zaistená ustanoveniami o
spotrebiteľských zmluvách, adhéznych zmluvách, výlučnou občianskoprávnou zodpovednosťou atď..
Takýmto prístupom by získaval spotrebiteľ viac práv, než mu patrí podľa vyvážených európskych
štandardov. Postavil by druhú zmluvnú stranu skoro do nerovnovážnej pozície subjektov. Termín

konečnej splatnosti úveru bol 20.6.2011, žaloba bola podaná pred uplynutím 3-ročnej premlčacej doby,
nemohlo dôjsť k premlčaniu pohľadávky. Preto jeho nárok je dôvodný v celom rozsahu a z tohto dôvodu
nesúhlasí, ani s rozhodnutím o trovách konania. Na základe toho navrhol rozsudok okresného súdu
v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy
odvolacieho konania.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v rozsahu ust. § 212 ods. 1 O.s.p.
a rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí zvyšku návrhu a o trovách konania podľa § 219 ods.

1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku
okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné
skutočnosti (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 5b Zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZoOS“) účinný od 01.05.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Citované zákonné ustanovenie upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských
zmlúv a súdu ukladá povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie aj bez námietky účastníka konania, a to
vo všetkých veciach, v ktorých bolo začaté súdne konanie a v čase účinnosti tohto ustanovenia nebolovo veci ešte rozhodnuté. Keďže ustanovenie upravuje postup súdu, nebolo zavedené ani osobitné
prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po účinnosti predmetnej právnej
úpravy.

Okresný súd postupoval správne, keď na danú vec aplikoval ust. § 101 a § 103 OZ o premlčaní.
Plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach. Ak sa tak stane, veriteľ môže od dlžníka žiadať
vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov
alebo na základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné
plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba podľa § 101 OZ plynie samostatne. Preto

odvolacia námietka, že premlčacia doba začala plynúť aj zročnosťou poslednej splátky je nedôvodná.
Nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, na otázku premlčania je potrebné
vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú
pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril
aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013,
v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa

na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv
veriteľa.

Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne normatívne vyriešila
(doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník
bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia zmluvnej pokuty,
uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného
zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie
poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo

prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o
trovách konania, ktorý taktiež vykazuje vecnú správnosť.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 142 ods. 1
O. s. p.. Odporca bol v konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil a z obsahu spisu mu trovy

odvolacieho konania nevyplývajú, preto mu ich odvolací súd nepriznal.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.