Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. august 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812201431
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3812201431.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa: S.O.S. financ, s.r.o., so sídlom
Winterova 1777/60, Piešťany, IČO: 36 250 406, proti odporkyni: R. Y., narodená XX.XX.XXXX, bytom D.
N. XXX/XX, B., zastúpenej E. V., narodenej XX.XX.XXXX, bytom D. N. XX/XX, B., o zaplatenie 9.443,68
eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 24.

septembra 2014, č. k. 5C/69/2012-151, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v poradí druhým rozsudkom vyhovel návrhu navrhovateľa a priznal mu proti odporkyni
nárok na zaplatenie 9.443,68 eur a náhradu trov konania vo výške 566,50 eur. Rozsudok vychádza
zo skutkových zistení, že dňa 10.05.2006 navrhovateľ ako veriteľ uzavreli s odporkyňou ako dlžníčkou
zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol odporkyni úver vo výške 350.000 Sk - 11.617,87 eur.

Záväzok odporkyne bol zabezpečený prevodom vlastníckych práv k nehnuteľnostiam. V konaní
tamojšieho súdu sp. zn. 6C/65/2009 - rozsudok zo dňa 30.11.2010 v spojení s rozsudkom tunajšieho
krajského súdu zo dňa 10.01.2012, č. k. 5Co/85/2011-205, bola vyslovená neplatnosť úverovej
zmluvy a jej akcesorického dojednania o zabezpečení záväzku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
18.01.2012. Odporkyňa na uvedený úver uhradila 65.500 Sk - 2.174,19 eur. V dôsledku neplatnosti
úverovej zmluvy, vzniklo odporkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 9.443,68 eur. Odporkyňa uplatnila
námietku premlčania nároku navrhovateľa, ktorú posudzoval okresný súd podľa pokynov v zrušujúcom

uznesení tunajšieho krajského súdu zo dňa 25.06.2014, č. k. 6Co/577/2013-118. Konštatoval, že v
prejednávanej veci ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, preto účinky neplatnosti nastávajú
od počiatku (ex tunc), t. j. akoby táto zmluva nebola vznikla. Bezdôvodné obohatenie vzniknuté
z takejto zmluvy vzniká od okamihu poskytnutia finančných prostriedkov, v danom prípade od
11.05.2006. Navrhovateľovi uplynula tak subjektívna ako aj objektívna trojročná premlčacia doba
podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, a to dňom 11.05.2009. Nárok uplatnil proti odporkyni

30.01.2012, teda až po uplynutí objektívnej premlčacej doby. Dobré mravy sú meradlom hodnotenia
konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade s obecnými
morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Uplatnenie námietky premlčania zásadne neodporuje
dobrým mravom, avšak môžu nastať situácie, keď uplatnenie námietky premlčania je prejavom zneužitia
práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil, a voči ktorému by zánik
nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom (k tomu viď II. ÚS
309/95 a I. ÚS 643/04). Pri posudzovaní otázky, či uplatnenie námietky premlčania je v rozpore

s dobrými mravmi, v dôsledku čoho dochádza k zásahu do právnej istoty, súd berie do úvahy ajto, prečo oprávnený svoje právo neuplatnil včas. V danej veci uplatnenie ustanovenia § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka pri posudzovaní výkonu práva odporkyne vzniesť námietku premlčania nároku
navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia, považoval okresný súd za opodstatnené. Je

nepochybné, že konanie o neplatnosť zmluvy iniciovala (odôvodnene) sama odporkyňa, navrhovateľovi
však nevrátila istinu, ktorú jej poskytol podľa zmluvy. Navrhovateľ až do skončenia konania o neplatnosť
zmluvy nevedel, s akým výsledkom sa konanie skončí, keďže odporkyňa napádala samotnú zmluvu,
ako aj zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti podľa § 563 Občianskeho
zákonníka, ktorú účastníci uzavreli 11.05.2006, preto svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia,

spočívajúce v poskytnutom plnení, čo predstavovalo značnú sumu 350.000,- Sk, t.j. 11.617,87 eur,
proti odporkyni neuplatnil. Je zrejmé, že napriek značnej sume, ktorá bola odporkyni poskytnutá, táto
nesplnila svoj záväzok poskytnuté finančné prostriedky uhradiť, splatila iba sumu 2.174,19 eur. Krátko
pred splatnosťou celého úveru (dňa 11.05.2009) podala žalobu o neplatnosť zmluvy (žaloba zo dňa
02.04.2009), teda takmer koncom objektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia
(dňa 11.05.2009) a bez toho, aby navrhovateľovi vrátila poskytnuté finančné prostriedky. Navrhovateľovi

pritom bol návrh na určenie neplatnosti úverovej zmluvy doručený dňa 7.5.2009, teda len 4 dni pred
skončením plynutia 3-ročnej objektívnej premlčacej doby na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného
obohatenia. Pokiaľ odporkyňa v konaní uvádzala, že prvostupňový súd nie je názorom odvolacieho
súdu viazaný v prípade, že toto rozhodnutie je nesprávne a porušujúce práva spotrebiteľa s poukazom
na rozhodnutie ESD C-173-09, okresný súd uviedol, že podľa uvedeného rozhodnutia nie je právne

posúdenie súdu vyššieho stupňa pre prvostupňový súd záväzné v súlade s vnútroštátnym procesným
právom, ak sa tento súd v súvislosti s výkladom, o ktorý požiadal súdny dvor, domnieva, že uvedené
posúdenie nie je v súlade s právom Únie. V danej veci sa o takúto situáciu nejedná, a preto sa súd I.
stupňa cíti byť právnym názorom odvolacieho súdu viazaný. O trovách konania súd rozhodol podľa §
142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ mal v konaní úspech, preto mu vznikol aj nárok

na náhradu trov konania v celom rozsahu. Navrhovateľ si v konaní uplatnil náhradu trov konania v sume
566,50 eur, t.j. zaplatený súdny poplatok za podaný návrh na začatie konania, iné trovy si voči odporkyni
neuplatnil, čo v konaní aj výslovne uviedol. Súd preto odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
náhradu trov konania v sume 566,50 eur.

Proti tomuto rozsudku odporkyňa podala včas odvolanie. Navrhla rozsudok okresného súdu zmeniť

a návrh navrhovateľa zamietnuť, alternatívne rozsudok okresného súdu ako vecne nesprávny aj z
dôvodu neaplikovania § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2011
Z. z. (správne zák. č. 102/2014 Z. z.) zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. V
odvolaní deklarovala uplatnenie viacerých odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c),
d), f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a porušenie ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.

Predmetný rozsudok je predovšetkým založený na nesprávnom právnom posúdení veci a nesprávnom
vyhodnotení dôkazov a skutkových zistení, ktoré plynú jednak z dokazovania prejednávanej veci a
jednak z konaní o určenie neplatnosti zmlúv uzavretých medzi žalobkyňou a žalovanou. Vznesenou
námietkou premlčania nejde o rozpor s dobrými mravmi, keďže rozpor s dobrými mravmi možno pričítať
protistrane, ktorá celý čas postupovala protizákonne, a to už od prípravy zmluvy až po snahu o

nútené vysťahovanie z bytu. Zároveň uvádza, že nedostatok bdelosti navrhovateľa vzniesť protinávrh
včas počas plynutia premlčacej doby nemožno sanovať dobrými mravmi, ktoré neslúžia na ochranu
subjektov, ktoré právo porušujú a počítajú s úžitkami z jeho porušenia. Pohľadávka vyplývajúca
z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporkyňou sa už skôr premlčala, pričom
v rámci plynutia premlčacej doby a ani do právoplatnosti rozhodnutia súdu o neplatnosť úverovej

zmluvy si navrhovateľ svoju pohľadávku nijakým právne relevantným spôsobom neuplatnil. Práve
navrhovateľ mal byť v súlade so zásadou vigilantibus iura bdelý a mal si svoj návrh na vyplatenie
sumy uplatniť protinávrhom v prebiehajúcom konaní o určení neplatnosti spotrebiteľských zmlúv.
Nedostatok vigilantibus iura nemožno sanovať jednostranným účelovým použitím inštitútu dobrých
mravov v prospech silnejšej zmluvnej strany, ktorá v celom regióne Trenčína hrubým spôsobom

deložovalaspotrebiteľa,vyhrážalasaim,dávalaimsústavnenapodpiszmluvy,ktoréprávaspotrebiteľov
poškodzovali a podobne. Pokiaľ ide o záver prvostupňového súdu, tento je odôvodnený zjavne
zmätočne, keďže súd nárok nebankovej spoločnosti priznal, avšak v celom odôvodnení uviedol, že
námietku premlčania nemožno považovať za rozpornú s dobrými mravmi. Preto ani len nie je možné
ustáliť, akými právnymi úvahami sa súd riadil, keď nárok žalobcov priznal a už vôbec sa nezaoberal

námietkami žalovanej - v dôsledku čoho ani len nevyvážil právne argumenty žalobcu a žalovaného
vo vzťahu k spornému nároku. Zmätočnosť napadnutého rozhodnutia sa prejavuje v jeho zjavnejnepreskúmateľnosti , ktorá vedie k porušeniu § 157 ods. 2 O.s.p. a porušením ústavného práva
na prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pokiaľ ide o porušenie práva na súdny proces a
prístup k súdu, akcentovala aj ďalšie nekonzistentné časti odôvodnenia rozhodnutia, z ktorých je

toto nepochopiteľné a nezrozumiteľné, napríklad v časti predposledného odseku rozhodnutia, kde sa
súd žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami žalovanej. Vadami plne subsumovateľnými pod
odvolacie dôvody trpia aj úvahy súdu o možnosti uplatnenia nároku žalobcu v spojení s uplatnením
žalobyourčenieneplatnosti uzavretýchzmlúvzostranyžalovanej. Podaniežalobyourčenieneplatnosti
uzavretých spotrebiteľských zmlúv niekoľko dní pred uplynutím objektívnej premlčacej doby nemení

nič na tom, že už v konaní o neplatnosť uzavretých zmlúv si mohol žalobca svoje nároky uplatniť
protinávrhom. Uvažovanie o uplatnení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí mať svoje limity
a musí vyvažovať právne postavenie oboch účastníkov sporu. Je preto potrebné odmietnuť taký
výklad použitia dobrých mravov, ktorý nahrádza bdelosť a profesionalitu účastníka právneho vzťahu,
ktorému najmä svedčí nadvláda v celom zmluvnom vzťahu. Nesprávnosť úvahy súdu o možnosti
uplatnenia pohľadávky žalobcom v prípade, keď žalovaná niekoľko dní pred uplynutím objektívnej

premlčacej doby uplatnila na súde nárok na určenie neplatnosti zmluvy je zvýraznená aj samotným
postupom žalobcu, ktorý nikdy v celom právnom vzťahu a ani v žiadnom prípade, kedy uzavieral
zmluvu ani len nepomyslel na to, že by si na súde uplatnil proti spotrebiteľovi pohľadávku. Toto
jeho konanie vyplývalo zo skutočnosti, že na základe zabezpečovacieho prevodu práva sa vždy
bez súdneho procesu chcel rýchlo a protiprávne zmocniť majetku spotrebiteľov a následne týchto

násilne a bez exekučného titulu deložovať. Je preto doslova nesprávne a hodnotovo pomýlené,
ak súd pri nezohľadnení predchádzajúceho konania žalobcu a jeho celkového správania v právnom
vzťahu, z ktorého plynú nároky uplatnené v prejednávanej veci na prospech porušovateľa práva
spotrebiteľov uplatní námietku konania rozporu s dobrými mravmi. Práve nezohľadnenie skoršieho
konania žalobcu a nezohľadnenie skutkových okolností a skutočností plynúcich z judikovaných

záverov v rozhodnutiach okresného súdu č. k. 6C/65/2009 a KS v Trenčíne 5Co/85/2011 v neprospech
žalobcu zakladá vady napadnutého rozhodnutia podľa § 205 ods. 2 písm. a) až d) O.s.p., pričom tieto
vady sú korunované nesprávnym právnym posúdením v otázke oprávnenosti aplikácie § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka na uplatnenú námietku premlčania. Ak by odvolací súd uvažoval o potvrdení
napadnutého rozsudku, žiadala, aby pripustil vo výroku dovolanie na otázku zásadného právneho

významu, a to, či uplatnenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v súvislosti so vznesenou námietkou
premlčania plnenia požadovaného veriteľom svedčí aj veriteľovi, ktorý preukázateľne poškodil dlžníka
neprijateľnými zmluvnými podmienkami, mimosúdnym výkonom práva ho takmer zbavil majetku, ktorý
je jeho jediným obydlím a svoje nároky na nemorálne plnenia po celý čas proti dlžníkovi uplatňoval
hrubým agresívnym spôsobom. Rozpor s dobrými mravmi uplatnený v limitoch § 3 ods. 1 OZ a

nepriznanie súdnej ochrany právu musí v rovine kotradiktórnej rešpektovať správanie oboch strán
sporu a je iba o tom, aby sa vyvážilo zlomyseľné konanie jednej strany na úkor strany druhej - nie je
však jasné, ako mala porušiť práva žalobcu, keď ako konštatujú aj vyššie citované rozhodnutia, bol to
vždy len žalobca, ktorý hromadne porušoval práva spotrebiteľov a dnes mu súd chce ešte škandalózne
priznávať ochranu dobrých mravov (rozsudky NS SR z 01.05.2005, sp. zn. 1Cdo 148/2004, ZSP

30/2005 a rozhodnutie NS ČR z 31.08.2004, sp. zn. 25Cdo 2648/2003). Námietka premlčania už
na strane spotrebiteľa nie je námietkou, ktorú musí nevyhnutne vznášať sám, a preto trvá na tom,
aby odvolací súd aplikoval § 5b zákona č. 20/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ex offo - keďže toto
neaplikoval konajúci okresný súd, čím porušil práva spotrebiteľa - a napadnutý rozsudok zmenil tak, že
žalobu ako celok zamietne. Ustanovenie § 5b cit. zákona je kogentné a procesné dopadajúce na všetky

prebiehajúce súdne konania. V danom prípade pri zohľadnení vyššie opísaných argumentov - znenie
§ 5b cit. zákona nepripúšťa pomerovanie s § 3 ods. 1 OZ (pretože nejde o úkon účastníka konania), a
preto je nevyhnutné, aby súd toto ex offo aplikoval a žalobu ako celok zamietol.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok

okresného súdu je potrebné zmeniť podľa § 220 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania odvolacieho
súdu podľa § 214 ods. 1 O.s.p.

Zákonom č. 102/2014 Z. z. ako bod 11 čl. VIII bol do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
zavedený § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada ajbez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ

týchto skutočností dovolával.

Ide o legislatívne vyjadrenie princípu ochrany slabšej strany - spotrebiteľa, v právnych vzťahoch.
Zákonná úprava nadobudla účinnosť 1. mája 2014 a v zákone nie sú uvedené žiadne intertemporálne
pravidlá.

Bolo potrebné zodpovedať na otázku, či nová právna úprava obsiahnutá v citovanom ustanovení § 5b sa
má aplikovať aj na právne vzťahy vzniknuté predo dňom nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy.

Súdna prax sa spočiatku vyznačovala divergentným vnímaním uvedeného ustanovenia. Časť justičnej
praxe zastáva názor o hmotnoprávnom charaktere tohto ustanovenia a časť naopak o jeho procesnom
charaktere.

O povahe právnej normy nerozhoduje formálne kritérium zaradenia právnej normy do právneho
predpisu,alecharakterprávnychvzťahov,ktorétátonormareguluje.Akprávnanormaregulujevzájomné

subjektívne práva a povinnosti svojich adresátov priamo, nesprostredkovane súdnym zásahom, pôjde
o normu hmotnoprávnu. Procesné právo naopak predstavuje všetky tie normy, ktoré regulujú ľudské
správanie v konaní zameranom na poskytovanie súdnej ochrany pred súdnymi orgánmi (porovnaj
Macur, J.: Právo procesní a právo hmotné. Brno: Masarykova univerzita, 1993 a Macur, J.: Problémy
vzájemného vztahu práva procesního a hmotného. Brno: Masarykova univerzita, 1993).

Boli publikované názory, vychádzajúce z uvedených teoretických úvah, že ustanovenie § 5b zákona o
ochranespotrebiteľanormuje predovšetkýmanajmäprocesnú činnosťorgánurozhodujúceho onároku
zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto má procesnoprávny charakter. Týmto orgánom je predovšetkým súd,
čo vyplýva z odkazu textu ustanovenia na premlčanie vo význame prekážky žalovateľnosti uplatneného
subjektívneho práva. Na tom nič nemení ani hmotnoprávny pojem premlčanie. Použitý je totiž v

kontexte s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré bránia priznať plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy.

V prípade ustanovenia § 5b zákon neustanovuje žiadne intertemporálne pravidlá, preto vzhľadom na
procesnoprávny charakter uvedeného ustanovenia, sa uplatní zásada okamžitej aplikability procesných
noriem, to znamená, že procesná norma pôsobí odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti na všetky
spory prebiehajúce na súdoch. Súd má potom prihliadať na premlčanie práva ex officio vo všetkých,

aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich predpokladom
tejto právnej normy.

Vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona č. 102/2014 Z. z., ktorý bol zavedený do zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 1. mája 2014, bolo potrebné v prejednávanej veci, v
ktorej súd koná o nárokoch zo spotrebiteľského právneho vzťahu, o práve navrhovateľa na vydanie

bezdôvodného obohatenia z úverovej zmluvy, ktorá bola v inom konaní vyhlásená za absolútne
neplatnú, ex officio aplikovať citované ustanovenie § 5b.

V prejednávanej veci ide o vydanie bezdôvodného obohatenia z absolútne neplatnej zmluvy. Takáto
zmluva je neplatná od počiatku (ex nunc) t. j. akoby vôbec nevznikla. Bezdôvodné obohatenie získané
z takéhoto úkonu teda vzniká od samého vzniku právneho úkonu, v danom prípade 11. mája 2006.

Premlčacia doba na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je dvojročná subjektívna (§
107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Súčasne podľa § 107 ods. 2 Občianskehozákonníka platí aj objektívna trojročná premlčacia doba, ktorá plynie odo dňa, keď k bezdôvodnému
obohateniu došlo, teda v tejto objektívnej premlčacej dobe je potrebné uplatniť právo na súde.

V prejednávanej veci došlo k bezdôvodnému obohateniu odporkyne 11. mája 2006. Navrhovateľ podal

na súde návrh na začatie konania o vydanie tohto bezdôvodného obohatenia dňa 30. januára 2012,
teda zjavne po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej doby (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Vzhľadom na zákonnú úpravu v ust. § 5b zákona č. 102/2014 Z. z., ktorú je súd povinný aplikovať,
a to aj v konaniach začatých pred účinnosťou uvedenej právnej úpravy - 1. májom 2014, t. j. uplatniť
princíp okamžitej aplikability, bolo potrebné prihliadnuť na premlčanie práva navrhovateľa na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo odporkyni z absolútne neplatnej spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa názoru odvolacieho súdu, právna úprava v ust. § 5b bez ďalšieho poskytuje ochranu
spotrebiteľovi a neumožňuje sa už zaoberať prípadnou aplikáciou ustanovenia § 3 Občianskeho
zákonníka, teda uvažovať o tom, či uplatnenie inštitútu premlčania práva nebude prípadne v rozpore s
dobrými mravmi, a to s poukazom na povinnosť súdu prihliadnuť o. i. aj na premlčanie práva ex officio.

Vo veci bol teda správne zistený skutkový stav a použitá správa právna úprava, avšak vzhľadom na

vyššieuvedenúnovelu zákonaoochranespotrebiteľač.250/2007Z.z. vykonanúzákonom č.102/2014
Z. z. bolo potrebné rozsudok okresného súdu zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť pre premlčanie
jeho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Z aspektu hospodárnosti konania sa odvolací súd už ďalšími odvolacími dôvodmi odporkyne
nezaoberal, pretože z dôvodov uvedených vyššie je v konaní úspešná.

Podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov konania,
pretože ich neuplatnila a nevyplývajú ani z obsahu spisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.