Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. júl 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 7C/192/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814221786
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814221786.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci navrhovateľa AB 1 B. V.,

registračné číslo: 560 07 043, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo, zast.
Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., ul. Piaristická č. 707/25, Trenčín, IČO: 47234679
proti odporkyni Z. Fajerová, nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. 44, o zaplatenie 292,20 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 12.12.2014, podaným prostredníctvom právneho zástupcu domáhal sa
proti odporkyni zaplatenia 292,20 eur s príslušenstvom.

Návrh odôvodnil tým, že dňa 19.12.2008 medzi jeho právnym predchodcom a odporkyňou bola uzavretá

Úverová zmluva č. 3812155853, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť jej úver vo výške
35.000,- Sk a záväzok odporkyne poskytnutý úver spolu s úrokmi splatiť v 60 mesačných splátkach po
1.344,- Sk. Odporkyňa nedodržala platobnú disciplínu, preto ju dňa 28.6.2013 pôvodný veriteľ vyzval k
splateniu celého úveru, čerpaného na základe zmluvy. Ku dňu podania návrhu dlh predstavuje 292,20
eur a pozostáva z: istiny 18,04 eur, úroku 11,22 eur, zosplatnenej istiny 259,80 eur, poistného 3,14 eur.

Právny zástupca navrhovateľa neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil. Súhlasil, aby súd vec
prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Uviedol, že predmetná úverová zmluva je platná a účinná,
obsahuje všetky zákonom predpísané obsahové náležitosti, má písomnú formu, je prejavom slobodnej

vôleúčastníkovzmluvy,neobsahuježiadneneprijateľnézmluvnépodmienky.Správnydátumoznámenia
o postúpení pohľadávky je 28.6.2013.

Odporkyňa v účastníckej výpovedi uviedla, že z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie prestala
poskytnutý úver splácať. Text zmluvy vyhotovil veriteľ. Nepamätala si, či pred podpisom si ju prečítala.
Určite si však neprečítala úverové zmluvné podmienky. Oznámenie o postúpení pohľadávky a
zosplatnenie dlhu jej bolo doručené.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením sa s oznámením o postúpení
pohľadávok a s poštovým hárkom, s úverovou zmluvou, s úverovými zmluvnými podmienkami, s výzvou
k splateniu celého úveru a s výpisom čerpania, splátok a úhrad.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

Dňa 19.12.2008 medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bola uzavretá Úverová
zmluva č. 3812155853, na základe ktorej poskytol pôvodný veriteľ odporkyni úver vo výške 35.000,-
Sk, ktorý sa ako dlžník zaviazala uhradiť v 60 mesačných splátkach po 1.344,- Sk, s ročnou úrokovou
sadzbou 34,71%. V zmluve sú uvedené celkové náklady spotrebiteľa 39.940,- Sk, RPMN 47,50%,
priemerná hodnota RPMN 34,92%, lehota splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru s tým, že: „klient

je povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach, a to počínajúc kalendárnym mesiacom
bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru, pokiaľ nie je uvedené inak. Prvá splátka
je splatná práve po 1. mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Ak nasledujúci kalendárny mesiac po
poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa v mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý, splatnosť
týchto splátok bude stanovená na posledný deň v príslušnom kalendárnom mesiaci“. V bode 51. zmluvy

je uvedené: klient podpisom tejto zmluvy súhlasí s tým, aby bol poistníkom poistený na poistné riziko
dočasnej straty schopnosti splácať úver podľa tejto Úverovej zmluvy v dôsledku pracovnej neschopnosti,
straty pravidelného zdroja príjmu, na poistné riziko neuhradeného zostatku dlhu v prípade plnej invalidity,
smrti úrazom s tým, že úhrada za poistenie je 95,- Sk. Z Úverovej zmluvy vyplýva, že jej neoddeliteľnou
súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky. Podľa predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad,

odporkyňa z titulu úveru z Úverovej zmluvy právnemu predchodcovi navrhovateľa celkovo uhradila
sumu 2.334,87 eur, ktorú započítal na úhradu: istiny 883,95 eur, poistného 163,28 eur, úroku 1.287,64
eur. Listom zo dňa 28.6.2013 právny predchodca navrhovateľa vyzval odporkyňu k splateniu celého
čerpaného úveru podľa zmluvy v lehote 15 dní od odoslania výzvy.

Dňa 17.11.2014 postupca, prostredníctvom právneho zástupcu odporkyni písomne oznámil, že na

základe uzavretej Zmluvy o postúpení pohľadávok nadobudol proti nej predmetnú pohľadávku. Z
podania navrhovateľa predloženého prostredníctvom právneho zástupcu dňa 17.7.2015 vyplýva, že
správny dátum uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávok je 28.6.2013.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu 19.12.2008, tento zákon upravuje niektoré
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob

výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a/, písm. b/ citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí,
musí obsahovať náležitosti uvedené pod písm. a/ až s/.

Podľa § 4 ods. 3 posledná veta, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa

odseku 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že návrh nie je podaný dôvodne.

Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Účastník, ktorý
je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia (ak je navrhovateľom), má aktívnu vecnúlegitimáciu. Účastník, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu vecnú
legitimáciu.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 526 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi.

Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie
je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom

(postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi
novému veriteľovi. K platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, musí
však byť o postúpení vyrozumený. Oznámenie je jednostranný právny úkon adresovaný dlžníkovi.
Túto povinnosť zákon ukladá pôvodnému veriteľovi, a to bez zbytočného odkladu. Ak pôvodný veriteľ
postúpenie pohľadávky dlžníkovi už oznámil, ten už nemôže požadovať od nového veriteľa, aby

preukazoval Zmluvu o postúpení, a je povinný mu plniť.

Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia, dňa 28.6.2013 medzi Home Credit Slovakia, a.s.
(postupca) a navrhovateľom (postupník) bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok. Postúpenie
pohľadávky odporkyni, ako dlžníkovi oznámil postupca písomným podaním zo dňa 17.11.2014
prostredníctvom právneho zástupcu. Odporkyňa v účastníckej výpovedi potvrdila, že oznámenie o

postúpení pohľadávok jej bolo doručené.

Navrhovateľ je aktívne legitimovaným subjektom v konaní.

Dňa 19.12.2008 medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bola uzavretá Úverová
zmluva č. 3812155853. Pôvodný veriteľ uzatváral zmluvu v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti, čo je zrejmé aj z výpisu z obchodného registra, kde týmto predmetom (okrem iných) je

poskytovanie úverov. Z tohto dôvodu sa právny predchodca navrhovateľa považuje za dodávateľa. Z
obsahu zmluvy nevyplýva, že by odporkyňa pri jej uzatváraní konala v rámci predmetu obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa. Zo samotnej zmluvy a jej Úverových
podmienok je zrejmé, že odporkyňa nemohla individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené
na predtlačenom formulári, lebo sa uzatvárali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov.

Právny vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania z uzavretej zmluvy súd posúdil ako vzťah podľa
zákona číslo 258/2001 Z.z.. Predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo
forme úveru a záväzok odporkyne, ako spotrebiteľa poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Pôvodný veriteľ poskytol odporkyni
úver vo výške 35.000,- Sk, ktorý sa zaviazala uhradiť v 60 mesačných splátkach po 1.344,- Sk, s ročnou

úrokovou sadzbou 34,71%. V zmluve sú uvedené celkové náklady spotrebiteľa 39.940,- Sk, RPMN
47,50%, priemerná hodnota RPMN 34,92%, lehota splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru s tým,
že: „klient je povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach, a to počínajúc kalendárnym
mesiacom bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru, pokiaľ nie je uvedené inak. Prvá
splátka je splatná práve po 1. mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Ak nasledujúci kalendárny mesiac

po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa v mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý, splatnosť
týchto splátok bude stanovená na posledný deň v príslušnom kalendárnom mesiaci“. Predmetná
zmluva je teda zmluvou spotrebiteľskou. Osobitný právny režim spotrebiteľských zmlúv, ktorý modifikuje
klasickú zásadu zmluvnej autonómie, pritom vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať
slabšiehoúčastníkazmluvnéhovzťahu(spotrebiteľa),ktorývstupujedozmluvnýchvzťahovspredajcami

a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb (dodávateľmi). V uvedenom rámci je potom potrebné pri
správnej interpretácii a aplikácii ustanovení spotrebiteľských zmlúv, smerujúcich k ochrane spotrebiteľavychádzať z teórie výhodnosti, ktorá v každom konkrétnom prípade odôvodňuje vždy preferenčné
použitie tých zákonných ustanovení, ktoré sú na prospech spotrebiteľa. Súd pritom nepopiera, že úver je
absolútnym obchodom, avšak predmetná vec, ako to už bolo uvedené, je o spotrebiteľskej zmluve, ktorá

je regulovaná osobitnou právnou úpravou (zák. č. 258/2001 Z.z. a Občianskym zákonníkom). Je tiež
v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov
súkromného práva, je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské
právo (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 5MCdo 20/2009). Podľa § 4 ods. 2 písm. j/ zák. č.
258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu 19.12.2008 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona ročnou percentuálnou mierou nákladov
je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Veriteľ (dodávateľ)
je pritom povinný pri uzatváraní úverovej zmluvy uvádzať skutočnú RPMN. Informácia o celkových

nákladoch spojených so spotrebiteľským úverom, z hodnoty ktorých sa tiež vypočíta RPMN, je pre
spotrebiteľa jednou z najdôležitejších informácii, ktorá mu musí byť poskytnutá na to, aby si vedel
porovnať výhodnosť, resp. nevýhodnosť ponúkaného úveru s inými produktmi, ktoré sú ponúkané aj
ďalšími spoločnosťami na finančnom trhu. Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia, z titulu
predmetnej uzavretej zmluvy navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 35.000,- Sk, ktorý mala

splatiť 60 mesačnými splátkami po 1.344,- Sk, pričom v bode 42. ako celkové náklady spotrebiteľa
je uvedená suma 39.940,- Sk. Sumu 35.000,- Sk plus 39.940,- Sk mala teda ako dlžník zaplatiť v 60
mesačných splátkach po 1.344,- Sk. Súčet súm 35.000,- Sk a 39.940,- Sk je pritom 74.940,- Sk, a
1.344,- Sk krát 60 mesiacov predstavuje 80.640,- Sk. Navrhovateľ tento rozdiel (medzi sumou 74.940,-
Sk a 80.640,- Sk) nevysvetlil. Predmetná zmluva bola uzavretá dňa 19.12.2008, ku ktorému dátumu

zák. č. 258/2001 Z. z. pojem celkové náklady spotrebiteľa vymedzoval v § 2 písm. c/ bod 5. nasledovne:
„celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady, vrátane
úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou poplatkov za
poistenie alebo záruky okrem iných poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v
prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej,

ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako
podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru“. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že medzi
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom patria aj poplatky za poistenie (avšak
len z titulu platne uzavretej poistnej zmluvy), ak ide o poplatky, ktoré sú určené na zabezpečenie
platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity alebo nezamestnanosti spotrebiteľa. V bode 51. zmluvy Súbor

poistenia B je uvedené: Klient podpisom tejto zmluvy súhlasí s tým, aby bol poistníkom poistený na
poistné riziko dočasnej straty schopnosti splácať úver podľa tejto úverovej zmluvy v dôsledku pracovnej
neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu, na poistné riziko neuhradeného zostatku dlhu v prípade
plnej invalidity, smrti úrazom. V ďalšej textovej časti zmluvy je uvedené, že v prípade poistenia úverových
splátok (kolónka Súbor poistenia A alebo Súbor poistenia B) sa klient zaväzuje platiť spoločnosti úhradu

za poistenie vo výške uvedenej v zmluve a súhlasí s tým, že výška úhrady za príslušné poistenie je
zahrnutá do splátok úveru a je určená k úhrade poistníka. S poukazom na ustanovenie § 2 písm. c/ bod
5. zák. č. 258/2001 Z. z., poplatok za poistenie mal byť zahrnutý do celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom, z ktorých hodnoty a tiež výšky poskytnutého spotrebiteľského
úveru sa vypočítava sadzba RPMN. Z Hlavy 5. Úverových zmluvných podmienok vyplýva, že každá

splátka pozostáva z istiny, úroku, poplatku za poistenie. Úrok a poplatky za poistenie by potom mali
byť celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom a istina je vlastne výška
poskytnutého úveru, ktoré časti splátky sú rozložené na obdobie splácania v dĺžke 60 mesiacov, a
pri tomto posudzovaní potom súčet súm 35.000,- Sk (celková výška úveru) a 39.940,- Sk (celkové
náklady spotrebiteľa), t. j. spolu 74.940,- Sk by sa mal rovnať sume 80.640,- Sk (60 krát 1.344,-

Sk), zo zmluvy však vyplýva, že tomu tak nie je. V týchto súvislostiach je spochybnená správnosť
údaju o RPMN a o výške celkových nákladov spotrebiteľa (§ 4 ods. 2 písm. j/ zák. č. 258/2001 Z.
z. v znení účinnom ku dňu 19.12.2008). Súčasne však súd považuje za potrebné poukázať i na to,
že vo vzťahoch zo spotrebiteľských zmlúv je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení aj preto,
lebo má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje. Preto je možné od

neho očakávať resp. aj vyžadovať, že sa k spotrebiteľovi bude správať poctivo. Ak takýmto spôsobom
nepostupuje, nie je možné mu poskytnúť právnu ochranu. V praxi sa okrem iného zásada poctivosti
prejavujetým,žetextspotrebiteľskejzmluvy,zvlášťakideozmluvuformulárovú,mábyťprepriemerného
spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Napríklad zmluvné dojednanie musímať dostatočnú veľkosť písma, ktorá nesmie byť výrazne menšia, než okolitý text, prípadne nesmie byť
umiestnená v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem, že sú nepodstatného charakteru. Odporca súčasne
jedným podpisom na prednej strane zmluvy podpísal aj tú časť zmluvy, ktorá sa týkala iného právneho

úkonu (poistnej zmluvy), a ktorého podmienky sú ďalej uvedené v úverových podmienkach. Text zmluvy
o poistení je zakomponovaný v spodnej časti Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, dokonca na dvoch
rôznych miestach, a je vyhotovený podstatne menším písmom, ktoré je miniatúrne až nečitateľné.
Priemernýspotrebiteľnáležitenevyhodnocujezmluvnépodmienkyvyhotovenéminiatúrnympísmomaje
lenveľmimálopravdepodobné,žebysaodúverovejčasti zmluvyprepracovalnavyšekvyhodnocovaniu

zmluvy o poistení, resp. túto časť môže podceniť, ako menej dôležitú. Označenie časti zmluvy (o
uzavretí iného právneho úkonu) miniatúrnym písmom oproti ostatnému textu zmluvy, je spôsobilé
ovplyvniť správanie spotrebiteľa smerujúce k jeho ekonomickému rozhodnutiu. Takáto prax predstavuje
nekalú obchodnú praktiku. Nekalé obchodné praktiky sú zakázané (§ 7 zákona o ochrane spotrebiteľa,
Smernica Rady č. 93/13/EHS). Nie je teda až tak dôležité, že sa predsa len tento údaj (vyhotovený
miniatúrnym písmom) dá prečítať (s ťažkosťami), ale dôležité sú obavy z konzekvencií, ktoré pod

vplyvom takejto praktiky sprevádzajú myslenie priemerného spotrebiteľa. V uvedených súvislostiach
je potom možné usudzovať, že na strane konajúcej osoby - spotrebiteľa (odporkyne) bol nedostatok
vôle vstúpiť do iného zmluvného vzťahu (zmluvy o poistení) s navrhovateľom, ako bolo primárne vo
sfére jeho záujmu. Zmluva o poistení je potom neplatným právnym úkonom, na jej základe odporkyňa
nebola povinná platiť poistné. Pokiaľ z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ citovaného zákona vyplýva,

že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a navrhovateľ do sumy 1.344,- Sk zahrnul i poistné
ako poplatok, ktorý však odporkyňa nebola povinná platiť, z dôvodov uvedených v predchádzajúcej
časti rozsudku, potom zmluva, ak je v nej uvedená splátka 1.344,- Sk (ktorá zahŕňa aj poistné z titulu
inej zmluvy - zmluvy o poistení neplatne dojednanej) neobsahuje náležitosť výšku, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pretože za splnenie tejto náležitosti nie je možné považovať
uvedenie nesprávnej výšky splátok. Faktom je, že ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i/ citovaného zákona
v znení platnom ku dňu 19.12.2008 vo svojom texte nemá slovo „sumu“ (ak by ju malo, tak potom by
tomu napovedalo to, že musí byť uvedená presná výška splátok zvlášť u istiny i úrokov i poplatkov
(ak boli dojednané)), ale má slovný termín „výšku“, čo nemožno vykladať tak, že by dodávateľ musel

samostatne uvádzať výšku, počet a termíny splátok, samostatne úrokov a samostatne poplatkov
(ak boli dojednané, (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 16Co 315/2012)).
Uvedené platí tým skôr, že zákonodarca v iných ustanoveniach zák. č. 258/2001 Z. z. ukladá informovať
spotrebiteľa o výške poplatkov a úrokov (v prejednávanej veci zo zmluvy vyplýva výška úroku 34,71%)
spojených s poskytnutím spotrebiteľského úveru. V tejto súvislosti však súd opätovne poukazuje na to,

že pokiaľ v zmluve je uvedený súčet uvedených položiek ako suma 1.344,- Sk, tak ide o nesprávny
údaj (čo malo v konečnom dôsledku vplyv na výpočet RPMN), keďže zahŕňa i poistné, ktoré je ale
poplatkom z neplatne dojednanej zmluvy o poistení (z titulu i nekalej praktiky, nepreukázanej vôle
na strane odporkyne) a na jej základe odporkyňa ani nebola povinná platiť tento poplatok. Pokiaľ
výška splátky nie je uvedená správne, v podstate sa to rovná absencii náležitosti podľa § 4 ods. 2

písm. i/ citovaného zákona. Z tohto ustanovenia tiež vyplýva, že zmluva musí obsahovať aj termín
splátok. V bode 43. termín splatnosti splátok nie je uvedený, pričom za bodom 50., ako to už bolo
uvedené, je textová časť: „klient je povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach a to
počínajúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru, pokiaľ
nie je ďalej uvedené inak. Prvá splátka je splatná práve po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru.

Ak nasledujúci kalendárny mesiac po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa v mesiaci, v
ktorom bol úver poskytnutý, splatnosť týchto splátok bude stanovená na posledný deň v príslušnom
kalendárnom mesiaci“. Z uvedeného textu vyplýva, že prvá splátka mala byť splatná v januári 2009 a to
v deň, ktorý sa číselne zhoduje s dňom poskytnutia úveru v mesiaci decembri 2008 a len v prípade, ak
by tento mesiac neobsahoval poradové číslo dňa mesiaca, v ktorom bol poskytnutý, splatnosť splátok

by bola v posledný deň mesiaca. Tento text zmluvy je vyhotovený podstatne menším písmom, ako
predchádzajúci text, a spotrebiteľ (odporkyňa) ho mohol podceniť. Takáto prax, ako to už bolo uvedené
v odôvodnení rozhodnutia, predstavuje nekalú obchodnú praktiku. Navyše, pokiaľ v § 4 ods. 2 písm. i/
zák. č. 258/2001 Z. z. je použité slovné spojenie „termín splátok“, tak pod tým treba rozumieť časovú
(dátumovú) špecifikáciu. Aj podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka významom slova „termín“ je:

stanovený časový okamih, stanovený deň. Táto náležitosť v zmluve chýba. V konaní tiež navrhovateľ
nepreukázal, že by neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bol splátkový kalendár a ani, že ho odporkyňa
skutočne prevzala. Podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Významomuvedeného ustanovenia (aj podľa dôvodovej správy k zák. č. 568/2007, ktorým bolo toto ustanovenie do
zákona o spotrebiteľských úveroch vložené) je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný,
v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti (splácať

istinu,úroky,ainépoplatky)vyplývajúcemuzozmluvy.Vyžadujesatedačasová(dátumová)špecifikácia
konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (týmito sú:
dátum poskytnutia úveru, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Je potom úlohou
dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho
(jedného) časového údaja, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať. Pokiaľ

teda predmetná zmluva údaj o konečnej splatnosti neobsahuje, nemožno mať za to, že tento nedostatok
možno nahradiť apelovaním na potencionálnu aktivitu odporkyne ako spotrebiteľa, ktorá by viedla k
určeniu splatnosti spotrebiteľského úveru matematickými operáciami z iných, v zmluve dostupných
údajov. Konečná splatnosť úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby
spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania, a tým
realizovať najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi (porovnaj aj

rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica č. 16Co 315/2012). Podľa Krátkeho slovníka slovenského
jazyka význam slova „konečná - konečný“ je i: ktorý je na konci, posledný a v súvislosti s § 4 ods. 2 písm.
g/ citovaného zákona je potom možné vyvodiť, že spotrebiteľ už musí pri uzavretí zmluvy vedieť, kedy
(dátum) uplynie čas splácania. Ďalej je potrebné uviesť, že odporkyňa by ani nevedela v čase uzavretia
zmluvy matematickými operáciami určiť konečnú splatnosť úveru, lebo jej chýbal iný údaj, ktorý mal

byť priamo v zmluve dostupný, a to deň splatnosti jednotlivých splátok. Zo všetkých vyššie uvedených
dôvodov, predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ teda navrhovateľ poskytol odporkyni úver
35.000,- Sk, z ktorého uhradila 2.334,87 eur (č. l. 30), návrh je neopodstatnený. Z dôvodu neplatnosti
poistnej zmluvy, navrhovateľ nemá nárok ani na poistné 3,14 eur.

Navrhovateľ predmetom konania urobil ja nárok o zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania 24,71 eur

(čl. IV. žalobného návrhu). Ako to už bolo uvedené, odporkyňa celkovo zaplatila 2.334,87 eur, t. j. i úrok
z omeškania 24,71 eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).