Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. júl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/297/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814203336
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8814203336.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr.

Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit, a.s., so sídlom
Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpeného: PERSPECTA Legal, s.r.o., so
sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 668 745 proti odporkyni: R. T., nar. XX. XX. XXXX,
XXX XX U. XXX, o zaplatenie 248,95 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou č. k. 8C/33/2014-29 zo dňa 09.10.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol a odporkyni náhradu trov

konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 43 ods. 1, 5 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických
komunikáciách, § 3 ods. 1, § 39 § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, 5, § 54 ods. 1, 2, § 524 ods. 1,
2, § 544 ods. 1, Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. konštatovaním, že navrhovateľ sa návrhom
domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 248,95 Eur s úrokom z omeškania. Spoločnosť Slovak Telekom,
a.s. uzavrela s odporkyňou dňa 11.12.2008 Zmluvu o pripojení Fix a Dodatok k Zmluve o pripojení Fix,
predmetom čoho bolo poskytovanie služby s povinnosťou minimálneho mesačného zmluvného dobitia
kreditu sumou 132,78 Eur po dobu 24 mesiacov. Odporkyňa kredit nedobíjala, preto jej vzniká povinnosť

zaplatiť zmluvnú pokutu, na čo jej bola vystavená faktúra splatná 25.04.2011 na žalovanú sumu. Slovak
Telekom, a.s. a navrhovateľ uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 20.11.2013, predmetom ktorej
bola predmetná pohľadávka.

Podľa zistení prvostupňového súdu navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíjal od zmluvy o pripojení a
dodatku k nej, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvných pokutách podstatným spôsobom neovplyvňuje, preto
sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu
s odporkyňou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože pokuta je dojednaná za rovnakých

podmienok vo všetkých zmluvách a navrhovateľ menil len výšku zmluvnej pokuty.

Súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ a
odporkyňa ako spotrebiteľ. Základným princípom spotrebiteľskej zmluvy je, že nesmú obsahovaťneprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienku. Poukázal na to, že zmluva bola uzavretá na predtlači spoločnosti a jednotlivé

údaje boli vpisované zástupcom spoločnosti. Čo sa týka zmluvnej pokuty, dodávateľ z hľadiska času
nerozlišuje, kedy ku skutočnosti zakladajúcej nárok dodávateľa na zmluvnú pokutu dôjde s tým, že
zmluvná pokuta by mu patrila aj v prípade, kedy odporkyňa len uskutočnila nejaký úkon smerujúci
k ukončeniu platnosti zmluvy. Výška zmluvnej pokuty bola určená jednotnou sumou za porušenie
akýchkoľvek povinností. Spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy má objektívne iba veľmi nejasnú predstavu o

obsahu zmluvných podmienok a to nielen vzhľadom na veľmi drobné, takmer nečitateľné písmo, akým
sú podmienky v dodatkoch k Zmluve o pripojení uvedené, ale aj pre slovnú formuláciu jednotlivých
zmluvných dojednaní a ich množstvo v jednom súvislom texte. Spotrebiteľ sa pritom domnievať, že
menšie písmo obsahuje text, ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. Pri čítaní sa navyše
strácaorientáciaavyžadujúsapomôckyaprávemenšiepísmomôžespotrebiteľaodradiťodsústredenia
sa pri uzatváraní zmluvy. Ide o nevhodné predkladanie zmluvných podmienok a uvedenie menšieho

písma hodnotil súd prvého stupňa ako nepochopiteľný a nie dobrý úmysel, ktorému nemieni poskytnúť
ochranu. K drobnému písmu upriamil pozornosť na nález č. I. ÚS/342/2009 ČR.

V ďalšom poukázal na to, že zaplatenie zmluvnej pokuty bolo medzi účastníkmi konania dohodnuté v
prípade porušenia hoci len jednej povinnosti odporkyňou pri následnom vyradení SIM karty z prevádzky
a okrem prípadu, keď došlo k zániku zmluvy, bol právny predchodca navrhovateľa oprávnený pri ďalšom

porušení niektorých z povinností odporkyne uplatňovať takúto zmluvnú pokutu opätovne. Súd prvého
stupňa preto dojednanie zmluvnej pokuty vyhodnotil ako dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, priečiace sa
dobrým mravom v zmysle § 39 OZ a preto neplatné. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného
súdu SR z 24.02.2011, IV. ÚS/55/2011.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. Ak by aj dojednanie
zmluvnej pokuty medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nebolo v rozpore s dobrými mravmi a teda by bolo
platnedohodnuté,súdbynároknavrhovateľanajejzaplatenievdanomprípadepovažovalzapremlčaný.
Podľa bodu 3. Dodatku k Zmluve o pripojení odporkyňa mala uhradiť zmluvnú pokutu, ak poruší svoju
povinnosť uskutočniť celkové zmluvné dobíjanie najneskôr k poslednému dňu posledného zúčtovacieho

obdobia počas trvania doby viazanosti. Dodatok k Zmluve o pripojení Fix bol uzatvorený dňa 11.12.2008
s dohodnutou dobou viazanosti 24 mesiacov. Dodatok bol účinný dňom jeho podpísania zmluvnými
stranami a teda doba viazanosti uplynula v decembri 2010. Ak odporkyňa nesplnila zmluvnú povinnosť
dobíjania kreditu, ktorá mala byť sankcionovaná zo strany veriteľa zmluvnou pokutou, veriteľ najneskôr
v decembri 2010 vedel, že odporkyňa takúto povinnosť nesplnila a vzniklo mu právo požadovať zmluvnú

pokutu a uplatniť svoj nárok cestou súdu. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. až dňa 08.04.2011 vystavila
faktúru, ktorou fakturovala zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur za obdobie od 08.03.2011 do 07.04.2011
(nie je zrejmé prečo práve za takéto obdobie) a vo faktúre vôbec nešpecifikovala, za aké porušenie
zmluvnej povinnosti si veriteľ uplatňuje nárok na jej zaplatenie. V Dodatku k Zmluve o pripojení je
zmluvná pokuta uvedená ako dôsledok porušenia viacerých zmluvných povinností zo strany účastníka.

Keďže v decembri 2010 uplynula dohodnutá doba viazanosti - 24 mesiacov, teda na konci tohto mesiaca,
alebo najneskôr v januári 2011 veriteľ si mohol svoj nárok uplatniť cestou súdu. Žaloba bola podaná na
súde dňa 23.04.2014, teda po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby ustanovenej v Občianskom zákonníku.

Z § 100 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Výrok o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. so záverom, že
v konaní úspešná odporkyňa si náhradu trov nežiadala, preto jej súd trovy nepriznal.

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Vyslovil svoj
nesúhlas so záverom súdu prvého stupňa a mal za to, že vymáhanú zmluvnú pokutu nemožno

považovať za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti.

Uviedol, že z hľadiska platnej judikatúry ani v jednom prípade súd nevyslovil záver, že samotný fakt
uzavretia dohody o zmluvnej pokute medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy predstavuje neprijateľnú
podmienku. Bod 3. Dodatku k Zmluve o pripojení, v ktorom je upravená zmluvná pokuta, neobsahuje
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. Aj keď v ustanovení § 53 ods. 4 OZ je výpočet neprijateľných podmienok iba
exemplifikatívny, uvedený bod 3. nenapĺňa kvalifikačné kritéria neprijateľnosti stanovené zákonom.

Ani výšku zmluvnej pokuty nepovažuje za neprimerane vysokú, vzhľadom na povahu zabezpečeného
záväzku, najmä keď v danom prípade ide o synalagmatický záväzok, čo sa týka práv a povinností
zmluvných strán. Odporkyňa si ponechala mobilný telefón v neakciovej cene a nedobitím kreditu

najneskôr v posledný deň lehoty viazanosti 24 mesiacov sa poskytovateľovi služby nevrátilo kalkulované
plnenie v podobe tržieb za poskytnuté služby. Tento vstupoval do vzťahu za predpokladu určitého
očakávaného hospodárskeho výsledku. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. bola vytvorená za účelom
dosiahnutia zisku, očakávala preto hospodársky výsledok.

K otázke nemožnosti ovplyvniť zmluvné podmienky uviedol, že zo strany účastníka to bolo na jeho

slobodnom rozhodnutí, nebol nijakým spôsobom nútený vstúpiť do zmluvného vzťahu. Odporca si
vybral poskytovateľa služieb a sám si zvolil aj mobilný telefón. Účastník mal právo na relevantné
informácie zo strany podniku, na základe ktorých sa rozhodol či vstúpi do vzťahu. Mal možnosť výberu
iných dodávateľov totožných služieb. Bežný spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť uzatvorenie zmluvy
výberom vhodných zmluvných podmienok tak, aby mu tieto vyhovovali spolu s prijatím príslušných

sankcií v prípade ich neplnenia. Niektorí spotrebitelia totiž uzatvárajú zmluvy výslovne so špekulatívnym
zámerom.

V ďalšom uviedol, že vznik nároku na zmluvnú pokutu je viazaný na porušenie zmluvného záväzku,
napr. nezaplatením ceny služby alebo nedobitím kreditu aj na vyúčtovanie zmluvnej pokuty.

V ďalšom namietal, že veľkosť písmena v danej zmluve bola rovnaká, zmluva je čitateľná voľným okom.

V odvolaní bola vznesená aj námietka nesprávne súdom prvého stupňa vyhodnoteného premlčania
zmluvnej pokuty. S poukazom na § 101 a § 102 OZ, nárok na uplatnenie zmluvnej pokuty vznikol
veriteľovi nasledujúci deň po tom, čo došlo k porušeniu zmluvy, teda dňom 01.01.2011. Od uvedeného
momentu mal veriteľ 3 roky na to, aby svoj nárok uplatnil, teda vyúčtoval dlžníkovi, a od toho momentu
plynie ďalšia 3-ročná premlčacia lehota na uplatnenie práva na súde. Nárok bol preto na súde podaný

žalobou včas.

Záverom vyhodnotil, že dohoda o zmluvnej pokute nie je neplatná, netvorí neprijateľnú zmluvnú
podmienku a ani výška dohodnutej zmluvnej pokuty nie je neprimeraná s ohľadom na zabezpečenie
vymáhanej pohľadávky a nárok nie je premlčaný. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutiesúduprvéhostupňazmeniltak,žežalobevplnomrozsahuvyhovieapriznánavrhovateľovitrovykonania
a trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby, čo je 88,70 Eur (3x úkon po 16,60 Eur, 3x režijný
paušál a DPH).

K odvolaniu sa odporkyňa nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.
1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len
O.s.p.) vzhľadom na včas podané odvolanie (§204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia

rozhodnutia oznámil na úradnej tabuly súdu dňa 24.06.2015 a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je
dôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa
ako aj z jeho správnou právnou kvalifikáciou predmetného nároku, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Na správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho

konania.

Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a k odvolací m námietkam odvolací súd
v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. uvádza nasledovne:

Zákon č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov,
zakotvil s účinnosťou od 01.04.2004, t.j. ešte pred uzatvorením spornej zmluvy o pripojení dňa

11.12.2008 a jej dodatku z rovnakého dňa, do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv.
Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového
hospodárstva, avšak nie kôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou Európskeho spotrebiteľského
práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným.
Správne preto bolo zistenie súdu prvého stupňa, že spotrebiteľské zmluvy musia byť vyvážené a

nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv ako dodávateľ.´

Preto i odvolací súd má za to, ako to správne vyhodnotil súd prvého stupňa, že v zmluve dohodnutá
podmienka medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou je ohľadom zmluvnej pokuty
neprijateľnou podmienkou, ktorej súd nemôže poskytnúť ochranu. V zmysle ustanovenia § 153 ods.
3 O.s.p., súd môže v rozsudku aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka v spotrebiteľskej zmluve

je neprijateľná. Teda aj v prípade, ak súd prvého stupňa vo výroku rozsudku vyslovene neuviedol, že
podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty je neprijateľná, nemôže to zakladať nárok navrhovateľa na jej
priznanie.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu, keďže zmluvnú pokutu je správne potrebné považovať za neplatnú
v zmysle § 39 OZ a to vzhľadom na nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán čo do jej

dojednania, aj jej výška je z toho dôvodu neakceptovateľná. Len napr. porovnaním sumy 132,78 Eur, čo
malo predstavovať dobitie kreditu, výška zmluvnej pokuty 248,95 Eur predstavuje 1,87 násobok. Teda
aj výška zmluvnej pokuty je jednoznačne okrem iného v rozpore s dobrými mravmi a tým, okrem iného,
neplatne dojednaná.

Ani ďalšia argumentácia odvolateľa, že odporkyňa sa mohla slobodne rozhodnúť, s kým vstúpi

do zmluvného vzťahu, neodôvodňuje oprávnenosť nároku navrhovateľa na zmluvnú pokutu. Žiadny
zmluvný vzťah v spotrebiteľských zmluvách nemôže byť uzavretý v neprospech spotrebiteľa.
Navrhovateľ tiež nepreukázal, aby predmetná spotrebiteľská zmluva bola uzavretá to čo do zmluvnej
pokuty individuálne s odporkyňou.Čo sa týka veľkosti písma zmluvy, už len napr. porovnaním jej textu a písmen na faktúrach právneho
predchodcu navrhovateľa alebo dokonca Zmluvy o postúpení predmetnej pohľadávky medzi právnym
predchodcom navrhovateľa na navrhovateľom je evidentné, že text Zmluvy o pripojení a jej Dodatku sú

písané podstatne menším písmom ako porovnávané texty.

K namietanému vyhodnoteniu premlčania odvolací súd uvádza, že premlčanie súd prvého stupňa
správnevyhodnotil.Navrhovateľnesprávnevnímainštitútpremlčania,keďsimyslí,žeod01.01.2011mal
3 roky na vyúčtovanie zmluvnej pokuty a od vyúčtovania mala začať plynúť ďalšia 3-ročná premlčacia
lehota na uplatnenie práva na súde. Lehota 3 rokov začína od prvého dňa, kedy sa právo mohlo uplatniť

na súde, to znamená od 01.01.2011 začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota, v rámci ktorej bolo možné
právo uplatniť na súde. V žiadnom prípade táto lehota sa nemohla predlžiť na ďalšie 3 roky počítanej
odo dňa vyúčtovania zmluvnej pokuty.

Odvolací súd ešte uvádza, že ak dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho
zmluvných povinností a požadovaná sankcia je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie
§ 53 a nasl. OZ sú vyjadrením snahy, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe

podmienok aj v súlade s dobrými mravmi.

Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených v
Občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
zhoršuje postavenie spotrebiteľa, alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie je možná.
Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv

ako dodávateľ.

Náležitá ochrana spotrebiteľa vyplýva aj v súvislosti s poskytnutím nutnej ochrany spotrebiteľa
vnútroštátnymi predpismi, čo je ukladané judikatúrou Súdneho dvora a koncepciou ochrany spotrebiteľa
v rámci Európskej únie a jej orgánov.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vo

výroku vecne správne postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. A to aj vo výroku o trovách konania,
lebo správne bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v tomto výroku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešná odporkyňa si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila,
preto o jej trovách ani nebolo rozhodované. V odvolacom konaní neúspešný navrhovateľ nemohol mať

priznané trovy konania, preto o jeho trovách konania bolo rozhodnuté tak, že mu odvolací súd nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.