Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Levice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Červenáková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/555/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233182
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4112233182.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava 811 09, v konaní
zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o, IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava 811 09, proti
žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava 813 11, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 175 Eur titulom
majetkovej škody a sumy 331,92 Eur titulom nemajetkovej ujmy, a to z dôvodu nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu spočívajúceho v nedodržaní 30-dňovej lehoty na rozhodnutie o návrhu
oprávneného na zmenu exekútora, pričom exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 196 dní.
Uviedol, že žalobca ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: 44060839 dlžníkom: V. Z., Z.. XX.XX.XXXX. Po prijatí
návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 17770/2011.
Súdny exekútor predložil návrh žalobcu spolu s exekučným titulom príslušnému exekučnému súdu a
požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie pod č. 5403*024952. Žalobca pre obavy o právny a faktický
osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy udelené poverenie
na vykonanie exekúcie, spísal dňa 11/18/2010 (zrejme 18/11/2010) a podal postupom podľa ust. § 44
ods. 8 Exekučného poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu
exekútora. Žalobca legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v
zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v
zákonom stanovenej lehote. Bohužiaľ sa tak nestalo. Napriek tomu, že táto vec nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti, exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom stanovenom čase. Postup exekučného súdu hodnotia ako nesprávny a v rozpore so zákonom,
konkrétne ust. § 44 ods. 7 resp. od 1.12.2006 s ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. V predmetnom
prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej
dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia
nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v
predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp.zn.: I.ÚS 41/02, III. ÚS
117/02, I. ÚS 13/05). Nesprávnym úradným postupom exekučného súdu vznikla žalobcovi majetková
škoda, ktorá je špecifikovaná v žalobe a nemajetková ujma, ktorá je tiež špecifikovaná v žalobe.
Žalobcapožiadalžalovanúopredbežnéprerokovanienároku,kuspokojeniunárokužalobcunedošlo.Na
preukázanie výšky majetkovej škody predložil žalobca originál znaleckého posudku znaleckého ústavu
Ekonomickej univerzity v Bratislava č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014 do súdneho spisu OS Levice pod sp.zn
11C/527/2012 a vo fotokópii do spisu. Taktiež predložil znalecký posudok č. 1/2013 zo dňa 24.6.2013
znalca doc. JUDr. PhDr. Miroslava Slašťana, PhD., Paneurópska vysoká škola Bratislava.
Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 10.2.2014 navrhla žalobu žalobcu zamietnuť. Poukázala na to,
že žaloba je zmätočná, keď žalobca síce podal písomnú žalobu a poukázal na konkrétne dôkazy,
žiadne dôkazy však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Zo žaloby nie
je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu. Jednak žalobca namieta
„nezákonné konanie“ v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
ustanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Ďalej uviedla, že
žalobu považuje za podanú predčasne, keď neuplynula 6 mesačná lehota na predbežné prerokovanie
nároku, v rámci ktorej žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho žalovaná nepovažovala
nárok za predbežne prerokovaný. K postupu exekučného súdu uviedla, že vzhľadom na povahu úkonu
(rozhodnutie o zmene súdneho exekútora), zákonom ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo,
nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s rozhodnutím i iné úkony (výzva na
vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie
exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora),
nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom
považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Poukázala na to, že počas
prejednávania takéhoto návrhu nemôže prísť ku škode, keď pôvodný exekútor je stále oprávnený
vykonávať všetky úkony spojené s vymáhaním pohľadávky. Je toho názoru, že pre úspešné uplatnenie
nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je o.i. nevyhnutné preukázať existenciu škody.
Podľa názoru žalovanej žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné
považovať za hypotetické. Uviedla, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Ďalej poukázala na to, že pri posudzovaní nároku na
náhradu škody, ktorá mala vzniknúť z existencie prieťahov v súdnom konaní by súd mohol vychádzať
len vtedy, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom
v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom , že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia,
ktoré má za následok prieťahy v konaní, v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva
alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, v ktorých by sa konštatovalo,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaná namietala i premlčanie
nároku a vzniesla námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu
30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009, t.j. tri roky
pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Žalovaná je
toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a
tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v
tom, že nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote a uplatnenou
majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Žalovaná má skôr za to, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol,
si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv,
a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané
čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy.
Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 24.6.2015 rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania v
zmysle§101ods.2O.s.p.Žalobcaneúčasťospravedlnilažiadal,abysúdkonalpodľa§101ods.2O.s.p.
v ich neprítomnosti, keďže žalobca v podanej žalobe, ako aj vo svojich písomných podaniach uviedol
všetky v konaní významné skutočnosti, navrhol vykonať dokazovanie, ktoré osvedčuje jeho žalobný
návrh a vysporiadal sa so všetkými námietkami žalovanej.
Žalovaná neúčasť písomne ospravedlnila, súhlasila s prejednaním a rozhodnutím v jej neprítomnosti
plne sa pridržiavajúc písomných vyjadrení žalovanej.Na základe prevedeného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 17Er/209/2003 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom podaná na Okresný súd Nitra dňa 27.5.2003 a to na
základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol
platobný rozkaz Okresného súdu Nitra zo dňa 14.10.2002 pod č.k. 2Rob 1354/02, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.11.2002. Okresný súd Nitra dňa 30.5.2003 vydal poverenie (č.
5403*024952) na vykonanie exekúcie.
Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 175 Eur titulom majetkovej škody a sumy 331,92
Eur titulom nemajetkovej ujmy. Žalobca špecifikoval majetkovú škodu ako účelne vynaložené náklady
spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením
návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Tieto náklady pozostávajú zo sumy 70
Eur ako náklady na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému, zo sumy 40 Eur ako náklady na udržiavanie a správu informačného systému,
zo sumy 50 Eur ako administratívne náklady a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a zo
sumy 15 Eur na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Žalobca
sa ďalej domáhal nemajetkovej ujmy v peniazoch. Túto náhradu odôvodnil tým, že márnym plynutím
času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané ust. §
44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho
exekútora čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu nasledovným rizikám:
- neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo
riziko zániku povinného;
- neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo
riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným;
- neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo
riziko insolvencii povinného.
Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Pri učení jej výšky žalobca vychádzal pre možnú analógiu z doktríny prijatej ÚS SR,
podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok
poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88 Eur. Žalobca si uplatnil ako primeranú
náhradu nemajetkovej ujmy sumu 331,92 Eur. Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom
55,32 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie
vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu teda 663,88 Eur
za rok: 12 mesiacov v roku = 55,32 Eur za mesiac. Exekučný súd bol v danej veci bezdôvodne nečinný
viac ako 196 dní !
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov(ďalej cit. zákona), štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.
Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má
ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.
Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Podľa § 44 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplneníďalšíchzákonov(Exekučnýporiadok) vzneníúčinnomdo31.8.2005akoprávnenýpožiadasúd
o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovel, vykonaním exekúcie
poverí súd exekútora, ktorého navrhne
oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu
exekúcie.
Dokazovaním v predmetnej právnej veci súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu
nedôvodná, a preto ju zamietol.
Z obsahu spisu Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 12Er/209/2003 súd zistil, že exekútorom Dr.
Ľubomírom Pekárom, Exekútorský úrad Šaľa bola Okresnému súdu Nitra doručená žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 27.5.2003 (spis zn. EX 1418/2003), povinný: Z. V., X. F. XXXX/
XX, I. F., pre vymoženie 18590,- Sk, istiny s príslušenstvom. Dňa 30.5.2003 bolo Okresným súdom
Nitra vydané poverenie pre súdneho exekútora Dr. Ľubomíra Pekára. Oprávnený - žalobca adresoval
Okresnému súdu Nitra podaním zo dňa 18.11.2010 návrh na zmenu súdneho exekútora a žiadal poveriť
vykonaním exekúcie Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava.
Okresný súd Nitra podaním zo dňa 7.3.2011 zaslal súdnemu exekútorovi Dr. Ľubomírovi Pekárovi návrh
na zmenu súdneho exekútora s tým, aby sa vyjadril k navrhovanej zmene, doručil súdu vyčíslené
a vyšpecifikované trovy exekúcie. Súdny exekútor Dr. Ľubomír Pekár podaním zo dňa 4.5.2011,
doručeným súdu 31.5.2011, predložil špecifikáciu trov exekúcie ako i predložil originál exekučného spisuzn. EX 1418/2003. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 2.6.2011 pod č.k. 17Er/209/03-13 návrhu
oprávneného o zmenu súdneho exekútora vyhovel, vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom úradu: Bratislava, Záhradnícka 60. Z uvedeného je zrejmé, že údaje
žalobcu o tom, že exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 196 dní sú nesprávne, priam
zavádzajúce, z ktorých vyplýva, že žalobca ako oprávnený nemal o veci prehľad, na základe čoho
vyznievajú jeho tvrdenia a vyjadrenia o majetkovej škode či nemajetkovej ujmy značne nedôveryhodne.
Naopak,skutočnosti,ktoréboli súdomtaktozistenéapreukázanéjednoznačnevyvracajú nárokžalobcu
na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy.
Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody
a 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad
kumulatívneho splnenia uvedených podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok,
náhradu škody nie je možné priznať. Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva
na poškodenom, v preskúmavanej veci na žalobcovi.
Zákon nedefinuje pojem nesprávny úradný postup. Podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek
činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti
s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami
pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov
tejto činnosti. Pretože úradný postup spravidla nemožno v právnom predpise upraviť do najmenších
podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého
postup štátneho orgánu smeruje.
Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri
rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, prípade ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.
Žalobca odvodzuje svoj nárok na uplatnené náhrady z údajného nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý v konaní o návrhu na zmenu súdneho exekútora nekonal v súlade s
ustanovením § 44 ods. 7 resp. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, keď nerozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonnom stanovenom čase.
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. 17Er/209/2003 je zrejmé, že dňa 27.5.2003 mu bola doručená
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V čase začatia exekučného konania v Exekučnom
poriadku žiadna lehota na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora určená nebola a v zmysle
prechodných ustanovení konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného
do 31. augusta 2005.
Je potrebné brať do úvahy, že pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora je potrebné vykonať viaceré
procesné úkony, ktoré súvisia s rozhodovaním o zmene exekútora (výzva na vyjadrenie pôvodnému
exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu,
zaslanie spisu novému exekútorovi, rozhodnutie o doterajších trovách exekúcie). Po podaní návrhu
na zmenu súdneho exekútora súd vykonával úkony potrebné k rozhodnutiu o predmetnom návrhu a
následne o zmene exekútora rozhodol tak, že návrhu vyhovel.
V tejto súvislosti je potrebné ďalej uviesť aj to, že doba rozhodovania o návrhu na zmenu exekútora
v takomto trvaní nie je sama o sebe neprimeraná s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu,
keď okresnému súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že žalobca ako oprávnený podával
hromadne návrhy na zmenu exekútora do jednotlivých exekučných konaní, teda v rovnakom čase
zaťažil všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom načo musel počítať s určitým technicko-
administratívnym zdržaním, ktoré spôsobilo, že o jeho návrhoch bolo rozhodnuté s určitým časovým
odstupom. Súd sa preto nemohol stotožniť so skutkovými tvrdeniami žalobcu. Vzhľadom na vyššie
uvedené je súd toho názoru, že postupom, že ak za týchto okolností došlo k rozhodnutiu o návrhu na
zmenu exekútora v akceptovateľnej lehote, nie je to možné považovať za zbytočné prieťahy v konaní a z
toho vyplývajúci nesprávny úradný postup súdu, pretože vyššie sprievodné procesné úkony je potrebnévykonať a naich základe rozhodnúť o zmene exekútora. V danej veci nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu (existencii prieťahov v konaní) z dôvodu, že súd nedodržal zákonné lehoty.
Súd poukazuje i na to, že v priebehu exekúcie, v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora, žiadna
škoda pre prípadnú nečinnosť exekučného súdu nemôže vzniknúť, pretože pôvodný exekútor má podľa
zákona povinnosť vykonávať úkony exekučného konania až do zmeny v jeho osobe.
Lehotu, v ktorej bolo rozhodnuté o návrhu na zmenu exekútora, vzhľadom na uvedené dôvody je možné
považovať za akceptovateľnú aj vzhľadom na právne stanovisko Ústavného súdu SR (IV. ÚS 606/2012)
kde poukazuje na svoju dovtedajšiu judikatúru, podľa ktorej nie
každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR resp. právo na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd.
Súd ďalej poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný
preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou
judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa
týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a
postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v
konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej
sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by
existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého
súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Prípadné nedodržanie primeranej lehoty automaticky
nezakladá nárok na náhradu škody. Konštatovanie že vo veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd v
tomto konaní oprávnený konštatovať. Žiadne konanie, v ktorom je možné konštatovať prieťahy v konaní,
sa neviedlo. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska
existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže
všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať
aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.
Ako súd už vyššie konštatoval, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom
podmienka existencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu (existencia prieťahov v konaní)
v danej veci, s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou
uplatnený nárok žalobcu, ani nadväzne nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou a ani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom na to už potom nie
je potrebné a bolo by nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania
skúmať existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah. Nebol zistený právny základ a to
zodpovednosť žalovanej za škodu. Z uvedeného dôvodu sa súd ani bližšie nezaoberal predloženými
znaleckými posudkami zo strany žalobcu ohľadom stanovenia majetkovej škody. Súd nevidel dôvod na
to, aby sa v
konaní zaoberal prípadnou výškou škody, keď mal za to, že nebola preukázaná existencia
zodpovednostnýchpredpokladovprevznikzodpovednostizaňu.Taktiežzuvedenýchdôvodovsabližšie
nezaoberal ani jeho stanoviskom k vyjadreniu žalovanej k obsahu žaloby.
Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej, súd sa touto námietkou nezaoberal.
Premlčanie sa podľa ustálenej súdnej praxe skúma len u existujúceho nároku. Súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcovi nevznikol a preto otázkou premlčania sa
nezaoberal.
Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe namietala, že žalobca si svoj nárok uplatnil na súde predčasne.
Žalobca sa na žalovanú obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, pričom podal žalobu na súd skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania
tejto žiadosti. Aj keď žaloba bola podaná pred uplynutím 6 mesačnej lehoty ku dňu rozhodovania
súdu o žalobe žalobcu už bolo zrejmé, že žalovaná neuznala nárok žalobcu a v rámci predbežného
prerokovania ho neuspokojila, čo vyplynulo aj z vyjadrenia žalovanej, preto mal súd za to, že v časerozhodovania súdu 6 mesačná lehota uplynula, teda už nemožno žalobu považovať za predčasne
podanú.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikovala v zákonom stanovenej
lehote a z obsahu spisu je zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V Leviciach, dňa 24. júna 2015
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.