Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/19/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233082
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4112233082.3

Rozhodnutie

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava 811 09, v konaní
zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o, IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava 811 09, proti
žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava 813 11, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 175 Eur titulom
majetkovej škody a sumy 221,28 Eur titulom nemajetkovej ujmy, a to z dôvodu nesprávneho úradného

postupu exekučného súdu spočívajúceho v nedodržaní 30-dňovej lehoty na rozhodnutie o návrhu
oprávneného na zmenu exekútora, pričom exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 138 dní.

Uviedol, že žalobca ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: 4031903 dlžníkom: O. D., U.. XX.X.XXXX. Po prijatí

návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 11955/2010.
Súdny exekútor predložil návrh žalobcu spolu s exekučným titulom príslušnému exekučnému súdu a
požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie pod č. 5403*025761. Žalobca pre obavy o právny a faktický
osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy udelené poverenie
na vykonanie exekúcie, spísal dňa 10/8/2009 a podal postupom podľa ust. § 44 ods. 8

Exekučného poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. Žalobca legitímne očakával, že
súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej
kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote.
Bohužiaľ sa tak nestalo. Napriek tomu, že táto vec nevykazovala prvky nadmiernej právnej zložitosti,
exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. Postup
exekučného súdu hodnotia ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ust. § 44 ods. 7 resp. od

1.12.2006 s ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali
smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania
nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky

(napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp.zn.: I.ÚS 41/02, III. ÚS 117/02, I. ÚS 13/05). Nesprávnym
úradnýmpostupomexekučnéhosúduvzniklažalobcovimajetkováškoda,ktoráješpecifikovanávžalobea nemajetková ujma, ktorá je tiež špecifikovaná v žalobe. Žalobca požiadal žalovanú o predbežné
prerokovanie nároku, k uspokojeniu nároku žalobcu nedošlo. Na preukázanie výšky majetkovej škody
predložil žalobca znalecký posudok znaleckého ústavu Ekonomickej univerzity v Bratislava č. 1/2014 zo

dňa 17.1.2014 a do spisu vo fotokópii ako i znalecký posudok č. 1/2013 zo dňa 24.6.2013 znalca doc.
JUDr. PhDr. Miroslava Slašťana, PhD., Paneurópska vysoká škola Bratislava.

Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 10.2.2014 navrhla žalobu žalobcu zamietnuť. Poukázala na to,
že žaloba je zmätočná, keď žalobca síce podal písomnú žalobu a poukázal na konkrétne dôkazy,

žiadne dôkazy však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Zo žaloby nie
je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu. Jednak žalobca namieta
„nezákonné konanie“ v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
ustanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Ďalej uviedla, že
žalobu považuje za podanú predčasne, keď neuplynula 6 mesačná lehota na predbežné prerokovanie
nároku, v rámci ktorej žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho žalovaná nepovažovala

nárok za predbežne prerokovaný. K postupu exekučného súdu uviedla, že vzhľadom na povahu úkonu
(rozhodnutie o zmene súdneho exekútora), zákonom ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo,
nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s rozhodnutím i iné úkony (výzva na
vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie
exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora),

nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom
považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Poukázala na to, že počas
prejednávania takéhoto návrhu nemôže prísť ku škode, keď pôvodný exekútor je stále oprávnený
vykonávať všetky úkony spojené s vymáhaním pohľadávky. Je toho názoru, že pre úspešné uplatnenie
nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je o.i. nevyhnutné preukázať existenciu škody.

Podľa názoru žalovanej žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné
považovať za hypotetické. Uviedla, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Ďalej poukázala na to, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody,
ktorá mala vzniknúť z existencie prieťahov v súdnom konaní by súd mohol vychádzať len vtedy, ak by
tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom
v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom , že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia,
ktoré má za následok prieťahy v konaní, v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva
alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, v ktorých by sa konštatovalo,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaná namietala i premlčanie

nároku a vzniesla námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu
30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009, t.j. tri roky
pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Žalovaná je
toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a

tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v
tom, že nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote a uplatnenou
majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Žalovaná má skôr za to, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol,
si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv,
a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané

čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy.

Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 24.6.2015 rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania
v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. Žalobca neúčasť písomne ospravedlnil a žiadal, aby súd konal
podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v ich neprítomnosti, keďže žalobca v podanej žalobe, ako aj vo svojich

písomných podaniach uviedol všetky v konaní významné skutočnosti, navrhol vykonať dokazovanie,
ktoré osvedčuje jeho žalobný návrh a vysporiadal sa so všetkými námietkami žalovanej.

Žalovaná neúčasť písomne ospravedlnila, nežiadala o odročenie pojednávania, pričom trvala na
doručenom písomnom vyjadrení.

Na základe prevedeného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 24Er/19/2007 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom podaná na Okresný súd Nitra dňa 19.1.2007 a to na
základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie

bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.
Bratislava sp. zn. SR 4037/06 zo dňa 20.9.2006. Okresný súd Nitra dňa 22.1.2007 vydal poverenie
(č. 5403*025761) na vykonanie exekúcie.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 175 Eur titulom majetkovej škody a sumy 221,28

Eur titulom nemajetkovej ujmy. Žalobca špecifikoval majetkovú škodu ako účelne vynaložené náklady
spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Tieto
náklady pozostávajú zo sumy 70 Eur ako náklady na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, zo sumy 40 Eur ako náklady na
udržiavanieasprávuinformačnéhosystému,zosumy50Eurakoadministratívnenákladyakomunikáciu

s pôvodným súdnym exekútorom a zo sumy 15 Eur na administratívne spracovanie textov urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konania na exekučnom súde. Žalobca sa ďalej domáhal nemajetkovej ujmy v peniazoch. Túto náhradu
odôvodnil tým, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že nastanú

účinky predpokladané ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom exekučného
súdu dôjde k zámene súdneho exekútora čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu
jeho pohľadávky. Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu
nasledovným rizikám:
- neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo

riziko zániku povinného;
- neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo
riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným;
- neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo
riziko insolvencii povinného.

Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Pri učení jej výšky žalobca vychádzal pre možnú analógiu z doktríny prijatej ÚS SR,
podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok
poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88 Eur. Žalobca si uplatnil ako primeranú

náhradu nemajetkovej ujmy sumu 221,28 Eur. Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom
55,32 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie
vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu teda 663,88 Eur za rok: 12 mesiacov v roku = 55,32 Eur za
mesiac. Exekučný súd bol v danej veci bezdôvodne nečinný viac ako 138 dní !

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov(ďalej cit. zákona) v znení v čase podania žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (19.1.2007), štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.

Podľa§9ods.1cit.štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupom.Zanesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má
ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť

do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie

je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení v čase podania žiadosti o udelenie poverenia
(19.1.2007) oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať
na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od

doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok), súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku
8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi

spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený.
Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie
pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Dokazovaním v predmetnej právnej veci súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu

nedôvodná, a preto ju zamietol.

Z obsahu spisu Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 24Er/19/2007 súd zistil, že exekútorom JUDr. Milanom
Strieškom, Exekútorský úrad Vráble bola Okresnému súdu Nitra doručená žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 19.1.2007 (spis zn. EX 3877/06), povinný: O. D., U.. XX.X.XXXX, Č.. XXX,

XXX XX C., pre vymoženie 18 240- Sk, istiny s príslušenstvom. Okresný súd Nitra vydal poverenie dňa
22.1.2007 pre súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku. Oprávnený - žalobca adresoval Okresnému
súdu Nitra podaním zo dňa 8.10.2009 návrh na zmenu súdneho exekútora a žiadal poveriť vykonaním
exekúcie Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava. Okresný súd
Nitrapodanízodňa22.10.2009vyzvalsúdnehoexekútoraJUDr.MilanaStriešku,abysavyjadrilknávrhu

na zmenu súdneho exekútora, zaslal exekučný spis EX 3877/06 a zaslal vyúčtované a vyšpecifikované
trovy exekúcie a to v lehote 20 dní. Súdny exekútora doručil súdu dňa 27.1.2010 exekučný spis ako i
vyčíslené trovy exekúcie. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 23.2.2010 pod č.k. 24Er/19/2007-15
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 62, priznal

súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi trovy exekučného konania v sume 78,14 Eur.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škodya 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad
kumulatívneho splnenia uvedených podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok,
náhradu škody nie je možné priznať. Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva

na poškodenom, v preskúmavanej veci na žalobcovi.

Zákon nedefinuje pojem nesprávny úradný postup. Podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek
činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti
s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami

pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov
tejto činnosti. Pretože úradný postup spravidla nemožno v právnom predpise upraviť do najmenších
podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého
postup štátneho orgánu smeruje.

Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri

rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, prípade ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

Žalobca odvodzuje svoj nárok na uplatnené náhrady z údajného nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý v konaní o návrhu na zmenu súdneho exekútora nekonal v súlade s

ustanovením § 44 ods. 7 resp. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, keď nerozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonnom stanovenom čase.

Je pravdou, že ustanovenie § 44 ods. 8 Exekučného poriadku stanovuje lehotu 30 dní na rozhodnutie
súdu o zmene exekútora.

Je potrebné však brať do úvahy, že pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora je potrebné vykonať
viaceré procesné úkony, ktoré súvisia s rozhodovaním o zmene exekútora (výzva na vyjadrenie
pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného
spisu, zaslanie spisu novému exekútorovi, rozhodnutie o doterajších trovách exekúcie).

Zo spisu Okresného súdu Nitra je zrejmé, že mu bol doručený návrh na zmenu súdneho exekútora
podaním zo dňa 8.10.2009. Exekučný súd obratom vykonal úkony smerujúce k rozhodnutiu návrhu
na zmenu exekútora. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že doba rozhodovania o návrhu na zmenu
exekútora v takomto trvaní nie je sama o sebe neprimeraná s prihliadnutím na okolnosti daného

prípadu, keď okresnému súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že žalobca ako oprávnený podával
hromadne návrhy na zmenu exekútora do jednotlivých exekučných konaní, teda v rovnakom čase
zaťažil všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom načo musel počítať s určitým technicko-
administratívnym zdržaním, ktoré spôsobilo, že o jeho návrhoch nebolo možné rozhodnúť v zákonom
stanovenej lehote 30 dní a bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom. Súd sa preto nemohol

stotožniť so skutkovými tvrdeniami žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že
postupom, že ak za týchto okolností nedošlo k rozhodnutiu o návrhu na zmenu exekútora v zákonnej
lehote, nie je to možné považovať za zbytočné prieťahy v konaní a z toho vyplývajúci nesprávny úradný
postup súdu, pretože vyššie sprievodné procesné úkony je potrebné vykonať a na ich základe rozhodnúť
o zmene exekútora. V danej veci nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu (existencii prieťahov v

konaní) z dôvodu, že súd nedodržal zákonné lehoty.

Súd poukazuje i na to, že v priebehu exekúcie, v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora, žiadna
škoda pre prípadnú nečinnosť exekučného súdu nemôže vzniknúť, pretože pôvodný exekútor má podľa
zákona povinnosť vykonávať úkony exekučného konania až do zmeny v jeho osobe.

Lehotu, v ktorej bolo rozhodnuté o návrhu na zmenu exekútora, vzhľadom na uvedené dôvody je možné
považovať za akceptovateľnú aj vzhľadom na právne stanovisko Ústavného súdu SR (IV. ÚS 606/2012)
kde poukazuje na svoju dovtedajšiu judikatúru, podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR resp. právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.Ako súd už vyššie konštatoval, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka existencie
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu (existencia prieťahov v konaní) v danej veci, s

poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok
žalobcu, ani nadväzne nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou a ani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom na to už potom nie je potrebné a bolo by
nadbytočné a v rozpore so zásadou
9C/19/2013

8

hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ako aj ich
rozsah. Nebol zistený právny základ a to zodpovednosť žalovanej za škodu. Z uvedeného dôvodu sa
súd ani bližšie nezaoberal predloženým znaleckým posudkom zo strany žalobcu ohľadom stanovenia
majetkovej škody. Súd nevidel dôvod na to, aby sa v

konaní zaoberal prípadnou výškou škody, keď mal za to, že nebola preukázaná existencia
zodpovednostných predpokladov pre vznik zodpovednosti za ňu. Z hore uvedených dôvodov súd taktiež
neprihliadol na stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovanej k obsahu žaloby.

Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej, súd sa touto námietkou nezaoberal.

Premlčanie sa podľa ustálenej súdnej praxe skúma len u existujúceho nároku. Súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcovi nevznikol a preto otázkou premlčania sa
nezaoberal.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe namietala, že žalobca si svoj nárok uplatnil na súde predčasne.

Žalobca sa na žalovanú obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, pričom podal žalobu na súd skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania
tejto žiadosti. Aj keď žaloba bola podaná pred uplynutím 6 mesačnej lehoty ku dňu rozhodovania
súdu o žalobe žalobcu už bolo zrejmé, že žalovaná neuznala nárok žalobcu a v rámci predbežného
prerokovania ho neuspokojila, čo vyplynulo aj z vyjadrenia žalovanej, preto mal súd za to, že v čase

rozhodovania súdu 6 mesačná lehota uplynula, teda už nemožno žalobu považovať za predčasne
podanú.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikovala v zákonom stanovenej

lehote a z obsahu spisu je zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Leviciach, dňa 24. júna 2015