Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. júl 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/324/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714217126
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714217126.4

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu H. Y., W..
XX.XX.XXXX, F. Y., F. F. X/XX, proti žalovanému K.. N. Y.Y., W.. XX.XX.XXXX, F. U. Ž. Č.. XXX, I. U. W.
M., v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je s účinnosťou od 01. 12. 2014 povinný prispievať na výživu žalobcu zvýšeným výživným v
sume 190 € mesačne, zročným vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred na nasledujúci mesiac k rukám

žalobcu.

Dlh na výživnom za obdobie od 01. 12. 2014 do 30. 06. 2015 v sume 430 € je žalovaný povinný splácať v
pravidelných mesačných splátkach po 20 € zročných vždy spolu s bežným výživným počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením zročnej splátky stáva sa splatný
celý dlh.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/110/2011 zo dňa 13. 12. 2011 vo výroku
o výživnom na žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 29.12.2014 sa žalobca proti žalovanému domáhal zvýšenia
výživného proti žalovanému svojmu otcovi na sumu 190,- € mesačne s účinnosťou od 01.12.2014
a úhrady polovice všetkých výdavkov spojených s implantáciou zuba. V priebehu konania žalobu

špecifikoval a žiadal zaplatiť polovicu nákladov, ktoré vynaložil na implantačnú liečbu v celkovej sume
500 €. Žalobca odôvodnil žalobu tou skutočnosťou, že žalovaný je jeho otcom. Manželstvo rodičov
bol rozvedené a posledná úprava vyživovacej povinnosti žalovaného voči žalobcovi bola vykonaná
rozsudkom Okresného súdu Martin, sp.zn. 20P/110/2011 zo dňa 13.12.2011, ktorým bol žalovaný
zaviazaný prispievať na výživu žalobcu sumou 150,- € mesačne. V tom čase však žalobca bol študentom
strednejškoly.Momentálnevšakžalobcaštudujenavysokejškole,čímsapodstatnezmenilijehopomery

a náklady s jeho štúdiom. Celú starostlivosť o neho zabezpečuje jeho matka. Žalobca v roku 2010 prišiel
o predný zub a v priebehu konania sa podrobil implantácií zubnej náhrady, ktorá mu spôsobila náklady
vyše 1.000,- €.

Vpriebehukonaniažalobcanažalobezotrvalanapojednávanívosvojejvýpovediuviedol,žežiadal,aby
mu žalovaný prispel na náklady spojené s implantáciou zuba sumou 500,- € s tým, čo by zodpovedalopolovici doteraz vynaložených nákladov. Uviedol, že od 01.09.2014 je študentom Žilinskej univerzity,
Fakulty riadenia a informatiky. Býva na internáte, za ktorý platí 82,- € raz za dva mesiace. Začiatkom
semestra musel zaplatiť ročný poplatok za internet v sume 33,- € a polročný poplatok za používanie

elektrospotrebičov v sume 15,- €. Žalobca cestuje domov raz za týždeň. Používa železničnú dopravu,
ktorú má zadarmo, pretože obaja rodičia sú zamestnancami Železníc SR. Jeho výdavky na mestskú
hromadnú dopravu v Žiline sa pohybujú v rozsahu 1 až 2,- € za týždeň. Obedy žalobcu v menze
vychádzajú približne na 40,- € za mesiac a od matky dostáva vreckové 5-10,- € za týždeň. Toto vreckové
používa aj na stravu, aj keď tú si väčšinou nosí z domu. Pri nástupe na fakultu zaplatil približne 70,- €

za nákup učebníc a skrípt, vyhotovenie preukážky ISIC ho vyšlo na 33,- € a približne 2,- € vynaložil za
členstvo v knižnici. Navštevuje posilňovňu a výdavky s tým spojené predstavujú sumu približne 15,- €.
V priebehu konania, ale aj pred nim vynaložil náklady na implantačnú liečbu a stomatologické ošetrenia
v rokoch 2014-2015 v celkom rozsahu cca 1 266 €. Listinnými dôkazmi, ktoré žalobca do spisu pripojil
preukázal výšku týchto výdavkov, rovnako ako skutočnosť, že je študentom Žilinskej univerzity v Žiliny,
Fakulty riadenia a informatiky od 01.09.2014.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát vo svojom písomnom vyjadrení 02.02.2015, v ktorom uviedol, že
vzhľadom na jeho príjmy a záväzky je schopný prispievať na výživu žalobcu maximálne sumou 170,-
€ mesačne s účinnosťou od 01.12.2014. Poukázal totiž na skutočnosť, že žalobcovi vždy platil sumu
170,- € a prispieval mu aj na oslavu 18-tych narodenín a v októbri sumou 100,- € na internet a internát.
Situácia žalovaného sa však zmenila, mal druhú vyživovaciu povinnosť, pretože s partnerkou X. F. má

syna L. Y., W.. XX.XX.XXXX. Dieťa sa nenarodilo zdravé a po narodení bolo niekoľkokrát operované.
Podrobilo sa operácii s úplne novou rekonštrukciou lebky, čo znamenalo pre rodinu zvýšené finančné
zaťaženie. V čase, keď žalovaný podával vyjadrenie k žalobe tak žil s partnerkou, ktorá bola už druhý rok
na rodičovskom príspevku vo výške 190,- € s jej dcérou z prvého manželstva, na ktorú jeho partnerka
poberá výživné v sume 66,- €, takže bol živiteľom 4 člennej rodiny.

Na dôkaz svojich tvrdení predložil žalovaný rodný list Y.. L. Y., W.. XX.XX.XXXX, listinné dôkazy
preukazujúce ochorenie tohto dieťaťa a prehľad svojich výdavkov. Svoje vyjadrenie potom doplnil
podaním zo 04.03.2015, ku ktorému pripojil ďalšie listiny preukazujúce náklady v súvislosti s liečbou
dieťaťa maloletého L., svoje výplatné pásky a listiny preukazujúce jeho ďalšie výdavky. Uviedol, že
príjem jeho družky predstavuje od septembra 2014 rodičovský príspevok vo výške 203,20 €. Dieťaťu

maloletému L. museli kúpiť ortopedickú pomôcku chránič hlavy, ktorý predstavuje náklad približne 100,-
€ ročne, nakoľko jeho veľkosť závisí od rastu hlavičky. Poukázal, že liečba dieťaťa v zahraničí v ČR ho
v minulosti vyšla približne na 1.100,- €, medikamentózna dieťaťa vychádza približne na 20,-€ mesačne.
Rodina poberá rodinné prídavky na 2 deti vo výške 23,52 € a mimo príjmu žalovaného, ktorý je približne
700,- € mesačne a príjmu jeho partnerky 203,20 € mesačne, má príjem už len z výživného na dcéru

partnerky žalovaného vo výške 66,50 €. Inkaso rodiny predstavuje sumu približne 120,- €, z ktorých
37,- € platí babka žijúca v spodnej časti rodinného domu, ktorý obýva žalovaný. Ostatné poplatky
predstavujú náklad približne 50,- € mesačne. Patria tam rôzne revízie, opravy spojené s prevádzkou
domu a podobne. Mesačne musia vynakladať výdavky na odťah žumpy vo výške 15,- €. Žalovaný platí
výživnénažalobcuvsume180,-€,poistkudieťaťuSamuelovivovýške22,-€,životnúpoistkužalovaného

vo výške 20,- € a úrazovú poistku žalovaného vo výške 8,3 €. Na benzín pri ceste do zamestnania
žalovaný vynakladá približne sumu 300,- €. Žalovaný potom spomenul výdavky dcéry svojej partnerky.
Vzhľadom na skutočnosť však, že voči tomuto dieťaťu žalovaný nemal vyživovaciu povinnosť tak na
tieto výdavky súd neprihliadal.

Pojednávaní sa žalovaný nezúčastňoval, napriek tomu, že bol riadne a včas predvolaný.

V konaní bola vypočutá aj svedkyňa K. Y., matka žalobcu v pozícii svedkyne, ktorá uviedla, že jej príjem
sa pohybuje okolo sumy 700,- € mesačne a k jej pravidelným životným nákladom patrí nájomné vo výške
207,53 €, poplatky za elektrinu do februára 2015 vo výške 32,- € a od apríla 2015 v sume 34,50 €.
Nedoplatok za elektrinu predstavoval sumu 42,37 €. Platí koncesionárske poplatky vo výške 4,64 €
mesačne. Platí daň za byt vo výške 21,02 € a internet a televíziu vo výške 20,90 € mesačne. Poplatok,

ktorý sa platí raz ročne za odvoz komunálneho odpadu predstavuje náklad 20,-€ na osobu. Pokiaľ išloo náklady žalobcu uviedla, že žalobcovi platí poplatky na telefón vo výške 15,- € mesačne. Náklady na
kontaktné šošovky, ktoré používa žalobca vychádzajú približne na 70,- € a vznikajú 2 až 3 krát ročne.
Nákup roztokov na kontaktné šošovky žalobcu predstavuje náklad približne 60,- € ročne a očné kvapky

približne13,70€mesačne. Očnámasťpredstavujenákladvovýške3,50€mesačne.Matkažalobcuplatí
poistky, ide o zmiešané životné poistenie žalobu a úrazové poistenie žalobcu, kde vzniká náklad 29,87
€ za štvrťrok a v sume 17,92 € ročne. Doposiaľ vykonané stomatologické ošetrenie žalobcu v súvislosti
so stratou predného zuba predstavovali pre rodinu náklad 1.061,50 € a samotná implantologická liečba
potom predstavovala 739,- €. Matka žalobcu ďalej uviedla, že samotný žalovaný ešte v novembri 2014

vyrovnal menší dlh na výživnom, ktorý mal, ale však v decembri 2014, teda od mesiaca, od ktorého
žalobca žiadal zvýšiť výživné už platil výživné vo vyššej sume než mal určenú, teda v decembri 2014
zaplatil žalovaný výživné v sume 170,- € a potom v januári až v marci zaplatil sumu 180,- € a takúto
sumu dostala rodina aj v mesiaci apríl a máj 2015. Podľa vyjadrenia samotného žalobcu na poslednom
pojednávaní dňa 08.07.2015 za mesiac júl žalovaný ešte žalobcovi nezaslal výživné a rovnako ani v júli
do dňa vyhlásenia rozsudku od žalovaného výživné neobdržal.

Ako súd zistil zo spisu Okresného súdu Martin, sp.zn. 20P/110/2011 výživné na žalobcu bolo určené
naposledyrozsudkomOkresnéhosúduMartin,sp.zn.20P/110/2011zodňa13.12.2011nasumu150,-€.

Pokiaľ ide o príjmy rodičov žalobcu, ktorí obaja majú voči nemu vyživovaciu povinnosť tak súd zistil,
že matka žalobcu má mimo žalobcu vyživovaciu povinnosť aj k maloletému Y. Y., W.. XX.XX.XXXX,
na ktorého jeho otec prispieva určeným výživným v sume 100,- € mesačne. Matka je zamestnankyňou

Železníc SR, rovnako ako žalovaný a jej príjem za posledný 12 mesiacov dosiahol v čistom zárobku
sumu 752,74 €. Pokiaľ ide o žalovaného tak u toho súd skonštatoval, že príjem otca na jeho účet za
posledných 12 mesiacov predstavoval sumu 815,- € mesačne. Rovnako ako matka, má vyživovaciu
povinnosť k dvom deťom (mimo žalobcu aj na maloletého L. Y., W.. XX.XX.XXXX, ktorá však nebola
žalovanému určená, a to napriek tomu, že v závere konania bolo súdu signalizované, že žalovaný už

nežije v spoločnej domácnosti s matkou maloletého L.). Pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti k
žalobcovi súd v rozsudku sp.zn. 20P/110/2011 konštatoval príjem matky približne 609,- € v roku 2011 a
príjem otca žalobcu v sume približne 630,- € v roku 2011.

Nároky žalobcu súd posudzoval podľa ust. § 62 Zákona o rodine a nasl., ktoré upravujú vyživovaciu
povinnosť rodičov k deťom.

Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine (Zákon č.36/2005 Z.z.), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods.2 Zákona, o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods.4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods.3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na nepriaznivé
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine, dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

V tomto prípade súd rozhodoval o zmene vyživovacej povinnosti žalovaného voči žalobcovi na návrh
žalobcu, u ktorého musel konštatovať, že s účinnosťou od 01.09.2014 sa u neho zmenili pomery, a
to vzhľadom na nástup na vysokú školu. Žalobca žiadal zvýšiť výživné od 01.12.2014, teda žiadal
ho od obdobia, kedy už vzhľadom na prijatie na vysokoškolské štúdium sa podstatne zvýšili jeho
životné náklady. Bolo možné však tiež konštatovať, že zlepšila aj finančná situácia jeho rodičov, u

ktorých súd konštatoval oproti predchádzajúcej úprave výživného vyšší príjem. Na druhej strane však
žalovanému pribudla vyživovacia povinnosť k zdravotne postihnutému dieťaťu - k maloletému L. Y..
Napriek tejto skutočnosti však súd dospel k presvedčeniu, že vzhľadom na príjem, ktorý žalovaný
má, najmä ak v posledných mesiacoch si plnil vyživovaciu povinnosť vo vyšších sumách vo vzťahu k
žalobcovi, naposledy až v sume 180,- € mesačne, je v možnostiach a schopnostiach žalovaného aj

s prihliadnutím na ďalšiu vyživovaciu povinnosť a s tým zvýšené životné náklady prispievať na výživu
žalobcu požadovanou sumou 190,-€ mesačne, ktorá podľa presvedčenia súdu zodpovedá potrebám
plnoletého mladého muža študujúceho mimo miesta svojho bydliska na vysokej škole. Súd preto žalobe
vyhovel, pokiaľ šlo o zvýšenie výživného na sumu 190, -€ mesačne s účinnosťou od 01.12.2014. Súd
nevyhovel žalobe v tej časti, kde žalobca požadoval proti žalovanému, aby mu zaplatil sumu 500,- €

titulom náhrady nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s implantačným ošetrením žalobcu, a to práve
vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenie, v zmysle ktorého vyplýva, že výživné sa platí v
pravidelných mesačných a opakujúcich sa sumách s tým, že v rámci priznaného výživného vzniká podľa
presvedčenia súdu žalobcovi možnosť vytvoriť finančnú rezervu pre prípadné mimoriadne výdavky v
budúcnosti, ktoré by súviseli napr. so zdravotným stavom žalobcu. S prihliadnutím na skutočnosť ako

žalovaný platil výživné od decembra 2014, kedy v decembri 2014 zaplatil sumu 170,- € a potom od
januára 2015 až do mája 2015 platil sumu 180,- €, súd určil dlh na výživnom za mesiace december až
júl 2015 v sume 430,-€, kedy za mesiac december vznikol žalovanému vzhľadom na zaplatenú sumu
dlh na výživnom v sume 20,- €, do mája 2015 v sume 50,- € a potom za mesiace jún a júl v sume 190,-
€. Ku dňu 30.06.2015 bolo totiž zročné podľa výroku rozsudku výživné za mesiac júl. Dlh na výživnom

súd umožnil otcovi splácať v splátkach, ktorých zročnosť a výšku určil vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Keďže ani jeden z účastníkov konania nebol v celom rozsahu úplne úspešný, súd o trovách konania
rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. takže žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu

prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.