Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. máj 2015

Súd: Okresný súd Bánovce n/B
Spisová značka: 4P/61/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214203861
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Sitáriková

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2015:3214203861.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou, samosudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou, vo veci starostlivosti

súdu o maloletú S. G., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, dieťa rodičov, matky O. G.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX S. č. XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Zuzany
Čížová, s.r.o., so sídlom 957 01 Bánovce nad Bebravou, J. Jesenského č. 69, IČO: 36 789 925, a otca
I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX G., C. č. XX, zastúpeného JUDr. Martinom Kákošom,
advokátom so sídlom 955 01 Topoľčany, Bernolákova č. 1546/32, v konaní o zmenu úpravy styku s mal.
dieťaťom takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. XP/XX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX sa
v časti úpravy styku mení tak, že otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s
maloletou S. G., nar. XX.XX.XXXX v každý pondelok a v štvrtok v čase od 15,00 hod. do 17,00 hod. a
v každú párnu nedeľu v čase od 15,00 hod. do 17,00 hod. s tým, že prvé dva mesiace je otec povinný
realizovať stretnutie s mal. v mieste bydliska mal.

II. Matka j e p o v i n n á dieťa na styk s otcom pripraviť a otec j e p o v i n n ý
dieťa v mieste trvalého bydliska dieťaťa v stanovených hodinách prevziať a po styku v mieste trvalého
bydliska dieťaťa v stanovených hodinách dieťa matke odovzdať.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec mal. dieťaťa svojím návrhom zo dňa 24.09.2014 žiadal o zmenu úpravy styku s mal. S. G., nar.
X.X.XXXX tak, že sa bude stretávať s maloletou bez prítomnosti matky dieťaťa, nakoľko maloletá sa
ho nebojí, je spokojná a šťastná. Ďalej otec mal. dieťaťa žiadal o rozšírenie stretávania s maloletou v
rozsahu každej soboty v čase od 12.00 hod. do 15.00 hod., pričom v ostatnej časti stretávania, ostane
predchádzajúce rozhodnutie nezmenené.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov mal. dieťaťa, oboznámil správu k prípadu od psychologičky
zo dňa 07.04.2015, návrh otca mal. dieťaťa, a ostatné listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise a z
vykonaných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

Mal. S. G. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené Rozsudkom Okresného súdu Bánovce

nad Bebravou, č.k.XP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa X.X.XXXX. Ohľadom
maloletého dieťaťa, bola na čas po rozvode schválená dohoda rodičov, mal. S. bola zverená do osobnejstarostlivosti matky, otec mal. dieťaťa bol zaviazaný prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou vo výške
100,-eur mesačne. súčasťou dohody bola i úprava styku otca s maloleto tak, že je oprávnený stretávať
sa s mal. S. za prítomnosti matky, v každý týždeň v pondelok v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. a vo

štvrtok od 15.00 hod. do 17.00 hod. a v každú párnu sobotu v čase od 12.00 hod. do 14.00 hod.

Právny zástupca otca mal. dieťaťa ďalej uviedol, že otec mal. dieťaťa žiada upraviť upravil styk s
maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa naďalej každý pondelok a každý štvrtok v čase od 15
do 17 hod. a každú nedeľu od 12 do 15 hod. bez prítomnosti matky. Stretávanie prebiehalo tak, ako
bolo rozhodnuté, avšak pri realizácii styku dochádzalo k hádkam, kedy sa otec mal. dieťaťa nemohol

venovať mal. dieťaťu ale musel tieto hádky riešiť. V poslednom období bol umožnený styk aj v obci kde
žije otec. Dieťa potrebuje väzbu aj k druhému rodičovi, pričom matka nie je ochotná akceptovať rolu
otca. Otec mal. dieťaťa má záujem sa dohodnúť, ale za súčasného stavu dohoda nie je možná. Pokiaľ
ide o stretávanie sa s otcom, aj zo správy PhDr. Prekopovej zo dňa 14.01.2015 vyplýva, dieťa na otca
reagovalo pozitívne, hrali sa, potom si dcéru otec zobral aj sám, vedel zaujať jej pozornosť. Otec dieťaťa
je podľa psychologičky schopný na pár hodín zabezpečiť starostlivosť o dieťa. Pokiaľ je matkou vytýkané

to, že otec nedodržuje na 100 % režim stretávania, otec je zamestnaný v 2 smenej prevádzke a nemôže
sizakaždýmlenpodľasvojejvôlevymeniťzmenu.Pokiaľsajednáospochybňovanieotcovhoúprimného
záujmu o styk s dieťaťom, že má z jeho jednať ísť o akt z pomsty z dôvodu rozvodu manželstva tak,
otec dal návrh na rozvod. Z vyjadrenia PhDr. Prekopovej zo dňa 05.12.2014 vyplýva, že zo sedenia
s oboma rodičmi je zrejmé, že na stretnutia s dcérou prenášajú svoje nevyriešené konflikty, dieťa toto

veľmi intenzívne vníma a na sedení ich opakovane zastavovala. Dieťa má právo na rovnocenný vzťah
k obidvom rodičom, garantovaný aj medzinárodnými zmluvami a otec má právo podieľať sa na výchove
dieťaťa realizovať túto výchovu. Tento režim trvá už dostatočne dlho a bolo aj povinnosťou matky
pripraviť dieťa počas tejto doby na to, aby sa mohlo stretávať s otcom bez obmedzenia a toto vôbec
nebolo zo strany matky naplnené.

Právna zástupkyňa matky mal. dieťaťa k návrhu otca uviedla, že matka maloletej nesúhlasí s tým, aby
bolo upravené stretávanie mal. s otcom bez jej prítomnosti. Čo sa týka návrhu na zmenu soboty na
nedeľu, s týmto by matka súhlasila, ale s tým že by ostal zachovaný každý párny týždeň v mesiaci.
Dôvodom prečo matka nesúhlasí s úpravou stretávania bez jej prítomnosti nie je skutočnosť, že by
zaznávala rolu otca v živote maloletej, ale matka pozná svoju dcéru, vie ako reaguje v prítomnosti nie

len otca, ale aj iných ľudí ktorých nepozná tak veľmi a s ktorými nežije. Matka súhlasí s tým, aby sa otec
podieľal na výchove maloletej a aby maloletá preberala vzorce otca, resp. jeho rodiny, avšak k tomuto
by malo dôjsť až po tom, ako maloletá bude na to pripravená. Teda minimálne vtedy, keď sa začne
socializovať s inými ľuďmi bez prítomnosti matky, návštevou predškolského zariadenia. Nie je pravdou,
že by sa niekedy stalo, že by maloletá nechcela odísť zo stretnutia s otcom. Práve naopak, otec svoje

právo stretávať sa s mal. nevyužíva v takom rozsahu, aký má priznaný súdom, vo februári 2015 neprišiel
za maloletou 5-krát, v januári 2015 neprišiel 6-krát, v decembri 2014 neprišiel 6-krát, v novembri neprišiel
5-krát a v ostatných mesiacoch obdobne. Ak aj otec prišiel, tak sa zdržal niekedy len niekoľko minút a
nikdy nevyužil čas stretnutia v takom rozsahu, ako mu je súdom priznaný. Poukazovala, že otec sa nikdy
nestaral o maloletú, dokonca na jednom stretnutí je ani neprebalil a nedovolil ani matke aby ju prebalila,

na základe čoho mala potom zdravotné problémy a toto všetko ho chce matka nejakým spôsobom
naučiť a primäť k tomu, aby jej poskytol aj základnú starostlivosť, ktorú vyžaduje mal. dieťa. Ďalej právna
zástupkyňa matky uviedla, že otec by sa mal pokúsiť vzhľadom na vek dieťaťa vplývať na maloletú a
vychovávať ju vrátane poskytovania starostlivosti zatiaľ za prítomnosti matky s tým, že matka mu bude
pomáhať a keď sa ukáže, že je naozaj schopný poskytnúť túto starostlivosť a mal. bude mať záujem byť

s otcom osamote, resp. otec si ju získa natoľko, že maloletej v jeho prítomnosti už matka chýbať nebude,
stretávanie sa upraví. Má za to, že sedenia u PhDr. Prekopovej pomohli k tomu, aby sa rodičia snažili
hľadať kompromis, aby eliminovali, resp. najmä otec eliminoval útočné správanie vo vzťahu k matke.
To, že matka napriek tomu, že bola osočovaná zo strany otca, že sa jej vyhrážal a nadával jej počas
manželstva a v priebehu konania o rozvod a aj napriek tomu sa snaží malej pomôcť pri jej vývoji tak, že

zabezpečuje svoju prítomnosti pri realizácii stretávania sa s otcom možno chápať jedine tak, že napriek
všetkému je matka ochotná potlačiť všetko čo jej otec spôsobil v prospech zdravého vývoja maloletej,
nakoľko matka najlepšie pozná, ako sa otec podieľal na starostlivosti o ňu. Matka pripravuje maloletúna každé stretávanie, a to aj napriek tomu, že otec polovicu z možností stretnúť sa s maloletou nevyužil
a ani neoznámil, že nepríde.

Po vykonaných stretnutiach otca s mal. za prítomnosti psychológa (v zmysle uznesenia súdu) právna

zástupkyňa matky mal. dieťaťa uviedla, že správa zaslaná úradom práce, soc. vecí a rodiny a podpísaná
pani doktorkou Obertovou podľa názoru odporkyne nezodpovedá skutočnému priebehu stretnutí, ktoré
sa uskutočnili na základe uznesenia súdu. Už pri dojednávaní stretnutí bolo odporkyni čudné, že
navrhovateľ si s pani doktorkou Obertovou tyká, že podľa odporkyne túto pani doktorka nemala ani
odzdraviť,kdežtoknavrhovateľovisasprávalaveľmižoviálne, otecmal.dieťaťaviackrátnechalmaloletú

v časti detského kútika bez dozoru. Pri kŕmení keď matka prosila, aby nakŕmil maloletú spôsobom ako je
zvyknutá po ležiačky, otec mal. dieťaťa aj doktorka Obertová, ktorá sa stretnutia zúčastnila, trvali na tom,
aby otec nakŕmil plačúce dieťa v pre neho nepohodlnej polohe. Maloletá sa cítila veľmi nekomfortne.
Na základe toho, že pani doktorka nepremietla skutočný priebeh stretnutí do správy zo dňa 07.04.2015
sa rozhodla matka mal. dieťaťa hájiť svoje práva a právom priznané záujmy, nakoľko má za to, že pani
doktorka porušila zásadu rovnakého zaobchádzania a podala na jej konanie sťažnosť. Matka má veľký

strach, nakoľko otec sa jej neustále vyhráža že ju zničí, že jej zoberie maloletú, že z nej urobí pred
súdom zlú matku, dokonca naposledy 7. mája na stretnutí poštípal maloletú do nohy, aby začala plakať
a následne obvinil matku, že mala malej ublížiť. Keď prosila matka, aby otec maloletú prebalil a nakŕmil,
ten to odmietol s tým, že malá vydrží, čo sa stalo už po niekoľký krát. Stalo sa, že maloletá chytá špinavé
veci, resp. zvieratá, pričom následne po tom ako matka prosí otca aby jej umyl ruky, tento to odmieta a

dáva jej do rúk chrumky, čím porušuje základné hygienické predpisy. S poukazom na uvedené, matka
má naďalej za to, že v súčasnom štádiu veku maloletej nie je vhodné a nie je v záujme maloletej, aby
sa stretávala s otcom bez prítomnosti matky.

Otec mal. dieťaťa vo výpovedi uviedol, že pracuje v 2 zmennej prevádzke a preto nie vždy sa mu dalo
prísť na stretnutie. V roku 2014 v decembri mal zdravotné problémy a chodil na rehabilitácie. Bol s

mal. v bydlisku v Krušovciach a maloletá bola spokojná. K izbe v rodinnom dome kde žije, prebiehala
rekonštrukcia, ktorá je už skončená kde má maloletá pripravenú izbu, má pre ňu aj veci. Maloletá má
právo poznať svojich starých rodičov, má sesternice, bratrancov. Na stretnutiach sa snaží, ale s matkou
riešia stále rozvod. K stretnutiam uviedol, že o 15.00 hod. zaparkuje pred rodinným domov matky, čaká
na matku. Matka príde s kočíkom a chodia s kočíkom po Šišove. Matka maloletej je prítomná. Keď je zlé

počasie, sú nútení byť pod prístreškom. Nemajú kam ísť, pretože v Šišove je len jedna reštaurácia a
tam sa fajčí. V poslednej dobe sa už nehádajú, hádky sú utlmené. Počas stretnutia s maloletou, sa spolu
hrajú na ihrisku, stavali snehuliaka, hrali sa s hračkami ktoré sú v pieskovisku, hojdajú sa na hojdačke.
Počas stretnutí sa matka niekedy na 10-15 minút vzdialila keď telefonovala alebo písala smsku, nebol
s tým žiadny problém. V Krušovciach bola na stretnutí prítomná dvakrát mama a naposledy tam bola

aj jeho sestra. V Krušovciach sa vozili po ulici na trojkolke, bola tam prítomná aj matka mal. dieťaťa
aj synovci. Počas stretnutia už maloletú prebaľoval. S maloletou nebol počas stretnutia osamote, ale
verí si, že dokáže počas dvoch hodín malú zaujať, aby bola šťastná a spokojná. Vzťah s maloletou
má dobrý, maloletá mu začne ukazovať kde je havko, pes a chce nadviazať s ním konverzáciu. Na
stretnutiach spočiatku plakávala, ale plakávala aj pri matke. Keď by sa stretnutia realizovali bez matky,

tak by maloletú naložil do autosedačky a išli by spolu na detské ihrisko kde sa bude s ňou hrať aby
vzťahy boli dobré, aby vedela, že má aj otca, nielen matku. Bude sa s ňou hrať s hračkami, pôjdu do
parku, do zoo. Bude ju učiť aj iné veci, a bude mať postarané o stravu. K svojmu pracovnému času
uviedol, že jeden týždeň má zmenu od 6.00 hod. do 14.00 hod. a druhý týždeň od 11.00 hod. do 19.00
hod., kedy by sa vedel vymeniť s kolegom v prípade stretnutia.

Otec mal. dieťaťa k tvrdeniam matky o realizácii stretávania za prítomnosti psychologičky uviedol, že
sa s telefónom nehrá, telefónom si vyhotovuje fotografie malej. Nie nie je pravda, že doktorka Obertová
sa stretnutí nezúčastnila, na fotografiách je len záver, ako po ukončení stretnutia nastupovala do auta.
K vyhláseniu O. W. uvádzam, že nemohla sledovať stretnutie pretože s matku pili kávičku. O. W. je
najlepšia kamarátka matky. Nie je pravda, že malú kŕmil po sediačky, kŕmil ju po stojačky. Nie je pravda,

že sa o ňu nevie postarať, riadne ju obliekol, dal jej šálik a čiapku. Už na prvom stretnutí matka na
psychologičku zdvihla prst, keď sa jej pýtala ohľadom stretnutia a jej prítomnosti. S malou sa hrá, sú na
kolotoči, na hojdačkách. Maloletú nikdy nepoštípal, v živote by jej neublížil. Na poslednom pojednávaní
sa dohodli, matka sľúbila že stretnutie bude v detskom centre. Keď to chcel zrealizovať, povedala mu,že nikam nepôjde, rozhodnutie nebude rešpektovať. Stretnutie sa teda uskutočnilo v bydlisku matky. Nie
je pravda, že sa mal matke vyhrážať. Chce len to, že bude mať maloletú na dve hodiny bez prítomnosti
matky. Uviedol, že psychlogičku PhDr. Miroslavu Obertovú nepozná, netyká si s ňou.

Matka mal. dieťaťa vo svojej výpovedi uviedla, že nie je pravdou, že by trávili vždy čas keď je nepriaznivé
počasie pod prístreškom. Aj keď je nepriaznivé počasie, chodia z jedného na druhý koniec dediny. Na
stretnutie maloletej nikdy nič nedoniesol, ani banán. V decembri jej ukázal knižku, zobral si ju. Malú
nevie dať do autosedačky. Keď boli v aute začala plakať, povedala mu, aby ju utíšil, nevedel ju utíšiť.
Nikdy ju na stretnutí neprebalil, nenakŕmil a nedal jej čaj. Na stretnutí sa otec hrá s telefónom, keď sa

vzdiali malá sa obzrie a začne plakať. K dennému režimu maloletej matka uviedla, že ráno vstane o
7.00 hod. resp. o 7.30 hod., oblečie ju, napapá sa, chvíľku sa hrajú, potom idú von sa poprechádzať, z
prechádzky prídu domov, dá jej obed, polievku, druhé. Dieťa sa chvíľu hrá, o nejakej 12.30 hod. ide spať,
spí do 15.30 hod. až 15.45 hod.. Potom keď sa prebudí dá jej papať, prebalí ju, prezlečie ju. Idú von,
vrátia sa, okúpe ju o 18.30 hod., potom jej uvarí krupicu, o 19.30 hod. ju zje. Pred spaním si prečítajú
rozprávky a o 20.00 hod. až 20.15 hod. zaspáva. Ďalej matka uviedla, že dieťa je pri ľuďoch, ktorých

nepozná nekľudné, hysterické, hľadalo ju. Je pravdou, že sa na stretnutiach vzdialila, po nejakom čase
malá ju začala hľadať a volať mama, čo bolo len na 10-15 minút. Ďalej uviedla, že momentálne nesúhlasí
s tým, aby prebiehal styk otca bez jej prítomnosti, vie si to predstaviť, keď bude dieťa staršie cca 2,5
až 3 ročné. Namietala tiež starostlivosť otca o maloletú, otec ju nevie prebaliť, ani ju nenakŕmil, ani sa
s ňou nezahral. Podľa jej názoru, keď otec príde na stretnutie, tak je nahnevaný a vybíja si to na nej.

Dieťa začne plakať. Nie je pravda, že by na psychologičku zdvihla prst. Otec počas stretnutia smskuje,
je na sociálnej sieti, ukazuje jej, s akými babami komunikuje. Malú pri stretnutí kŕmil po sediačky a nie je
pravda, že vypila plnú dávku. Nebola (matka mal.) agresívna na stretnutí a maloletú nepoštípala. Otec
jej povedal, že ju zničí, že na súde bude žiadať, aby mu malú zverili do starostlivosti. Tvrdila, že otec
pri stretnutiach kričí, malej sa nevenuje, smskuje, telefonuje. Čo sa týka stretnutia v detskom centre,

tak to nie je pravda. Keď nastupovali do auta, dieťa začalo plakať, povedal že ho nebude týrať a že
zostávajú na Šišove.

Právny zástupca otca mal. dieťaťa v záverom po vykonanom dokazovaní uviedol, že súčasná situácia
režimu, v ktorom dieťa sa môže stretávať s otcom je absolútne nevyhovujúca a v rozpore so záujmami
samotného dieťaťa, keďže nepochybne dochádza k napätým situáciám a tieto stresujúce situácie sa

môžu prenášať aj na dieťa a nakoniec mať aj vážne dôsledky na jeho zdravý duševný vývin. Poukazuje
na nezávislé správy kolíznych opatrovníkov, ktoré boli do súdneho spisu dané, ktorí aj vzhľadom na
všeobecný režim odporúčajú pre lepšiu adaptáciu dieťaťa, aby dieťa mohlo byť v styku s otcom bez
prítomnosti matky. Pokiaľ bolo namietané zo strany matky že tieto správy nezohľadňujú ich konkrétny
prípad, bolo doplnené dokazovanie ohľadom konkrétneho pozorovania interakcií dieťaťa za prítomnosti

psychológa, v ktorom sa jednoznačne potvrdilo to, že nie je to mal. dieťa kto má problém stretávať sa s
otcom,aležetenproblémjenastranematky,ktoránerešpektovalavýzvypsychológanato,abyumožnila
riadne pozorovanie, aby nezasahovala do tohto priebehu stretávania s otcom, čo nerešpektovala a
je evidentné, že matka dieťaťa nerešpektuje práva svojho bývalého manžela ako rodiča dieťaťa, ale
nerešpektuje ani pokyny psychológa a jeho závery nakoniec napáda podanou sťažnosťou. Tvrdené

skutočnosti matkou, ktoré uvádzala psychologičke Prekopovej, kde popisovala situáciu tak, že dieťa sa
otca bojí, až panicky a že len čo sa chytí kočíka dieťa plače sa nepotvrdili, v celom rozsahu sa potvrdilo
to, že matka je ohľadom svojho dieťaťa majetnícka a nepripúšťa žiaden iný názor, a to ani psychológa.
Je v záujme dieťaťa, pokiaľ jeho otec má oň úprimný záujem a chce sa s ním stretávať a plní si svoju
zákonnú vyživovaciu povinnosť pokiaľ bolo zverené druhému rodičovi, aby ten druhý rodič ocenil tento

pozitívny prístup otca a nie na neho útočil len z dôvodu nejakej osobnej pomsty za nevyrovnanie sa
so skrachovaným vzťahom týchto rodičov. Otec mal. dieťaťa svojim prístupom jednoznačne preukázal
svoju schopnosť hľadania kompromisu a opakovane sa podrobil aj sedeniu u psychologičky Prekopovej,
aj sa podrobil vyšetreniu opakovane v detskom centre a aj z pozorovania psychologičky všetky tieto jeho
rodičovské prejavy boli hodnotené pozitívne. Naopak, matka žiadnym spôsobom neprejavila racionálny

prístup k tejto otázke. Z jej vyjadrení nemožno bádať akúkoľvek snahu o to, aby bolo umožnené otcovi
sa stretávať bez jej prítomnosti. Namieta rodičovské zručnosti, avšak na druhej strane odmieta otcovi
ich realizovať. Otec dieťaťa je najbližšou osobou spolu s matkou, a preto by nemal byť takto zaznávaný
a odporúčal by, aby matka dieťaťa v záujme svojho dieťaťa prehodnotila tento svoj útočný postoj na
rodiča svojho dieťaťa, nakoľko aj ona nesie určitým spôsobom zodpovednosť za vybudovanie väzby

dieťaťa nie len k otcovi dieťaťa ale z hľadiska rodovej, k mužom a pod. Jednoducho, takéto stretávanieje neudržateľné. Na jednu stranu matka mal. dieťaťa tvrdí, že oni sa nehádajú na týchto stretnutiach,
na druhú stranu v tej istej výpovedi tvrdí, že sa jej otec vyhráža, že kričí a pod. Jednoducho sa neštíti
zavádzať a klamať len za tým účelom, aby vykonala svoju osobnú pomstu voči otcovi dieťaťa, čo

považuje za aj vážny zásah do práv dieťaťa. Vzhľadom na uvedené žiada, aby súd vyhovel návrhu otca
a bolo mu umožnené tak, ako je to bežné, stretávať sa so svojim dieťaťom bez akýchkoľvek obmedzení a
pokiaľ sa psychologička PhDr. Obertová vo svojej správe vyjadrila, že doporučuje realizovať styk každú
druhú nedeľu v časovom horizonte od 15,00 do 17,00 súhlasia s takýmto návrhom časového rozpätia
stretávania.

Právna zástupkyňa matky mal. dieťaťa záverom uviedla, že mal. S. G., ktorá bude mať XX.XX.XXXX dva
roky, je vychovávaná od narodenia v podstate výlučne matkou, nakoľko manželstvo matky s odporcom
bolo rozvedené po krátkom čase od narodenia mal. a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že aj po
tom ako sa mal. narodila, otec jej nevenoval takú pozornosť, ako sa bežne od otca po narodení dieťaťa
očakáva. Nestaral sa o ňu, nekúpal, nepomáhal matke pri zabezpečovaní základnej starostlivosti. S
poukazom na uvedené je prirodzené, že v danom prípade nejde o prípad, ktorý sa dá zovšeobecniť na

normálne vzťahy rodičov a detí a práve preto má matka za to, že je potrebné chrániť práva o oprávnené
záujmy maloletej. Matka uznáva rolu otca v živote maloletej a chce aby sa podieľal aj na jej vývoji, avšak
s poukazom na prístup otca má za to, že v tomto štádiu veku maloletej vzhľadom na naviazanosť k
matke by bolo predčasné rozhodnúť o tom, aby bolo otcovi umožnené stretávať sa s mal. bez prítomnosti
najbližšieho človeka na ktorého je navyknutá. Matka má za to, že jediným dôvodom prečo, sa otec

snaží o rozhodnutie stretávať sa s maloletou bez prítomnosti matky je to, aby mohol maloletú odviesť do
bydliska jeho rodičov na čas stretávania, kde by sa o ňu starali jeho rodičia, avšak uvedený postup nie
je v záujme maloletej. Čo sa týka správy doktorky Obertovej, matka má za to, že táto nekorešponduje
so skutočným stavom, že maloletá nie je momentálne pripravená na to, aby sa mohla stretávať s otcom
bez prítomnosti matky a pokiaľ v správe nie sú zaznamenané negatívne prejavy mal. za prítomnosti

otca tak, to bolo len z toho dôvodu, že mal. cítila blízkosť matky. Majú za to, že rozhodnutím v prospech
otca by išlo o taký zásah, ktorý by sa naozaj mohol negatívne podpísať na jej priaznivý psychický vývoj.
V danom veku, kedy prvé tri roky života človeka sú najdôležitejšie pre jeho psychický vývin, je veľmi
dôležité pozorne zvážiť každé rozhodnutie, ktoré sa môže neskôr odraziť na psychike maloletej a preto
v prípade, ak by súd vyhovel návrhu otca, opätovne navrhujú, aby tak vykonal po dôkladnom zvážení a

po odporúčaní znalca zapísaného v zozname znalcov, už aj s poukazom na námietky matky smerované
voči doktorke Obertovej, ktoré naozaj vyjadrujú jej pocity z priebehu stretnutí a ktoré matka prosí, aby
súd nebral na ľahkú váhu, ešte pred vybavením tejto sťažnosti. Matka trvá na tom, že v danom prípade
nejde o jej pomstu voči otcovi tak, ako tu otec prezentuje, ale jednoznačne ide len o ochranu záujmov
maloletej. Keby otec mal naozaj záujem na zdravom vývoji dieťaťa, tak by nemal problém počkať ešte

rok, pokiaľ maloletá nepôjde do škôlky a nezačne sa socializovať aj s inými jedincami. Práve tento rok
by naozaj mohol pomôcť, nakoľko maloletá dozrieva. Pokiaľ mala dieťa na rukách počas stretnutí, tak
to bolo len z toho dôvodu, že otec nedokázal zaujať pozornosť maloletej. S poukazom na uvedené
skutočnosti preto navrhuje, aby súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Zástupca kolízneho opatrovníka na pojednávaní uviedol, že na základe vykonaného dokazovania

odporúča súdu, aby návrhu otca vyhovel s poukazom na záver správy od doktorky Obertovej k zmene
časového úseku na každú druhú nedeľu. Domnieva sa, že obidvaja rodičia a v tomto prípade otec,
nakoľko dieťa je zverené do osobnej starostlivosti matky, má svoje právo rozvíjať citové väzby s mal.
dieťaťom, takže rozšírenie styku otca s mal. S. je v prospech a v jej záujme.

Vzhľadom na rozdielne stanoviská rodičov mal. dieťaťa o styku s mal. dieťaťom a nesúhlas matky

mal. dieťaťa s návrhom otca mal. dieťaťa ohľadom zmeny úpravy stretávania sa s maloletou S. a
najmä po vypočutí rodičov mal. dieťaťa na pojednávaní, súd skonštatoval, že je potrebné vypracovať
odborné vyjadrenie referátom poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny, pracovisko Bánovce nad Bebravou a zodpovedať na otázky, ktoré sú dôležité pre zistenie
súčasného stavu veci, a to v spôsobe a realizácii styku otca s maloletou a súčasného vzťahu maloletej

k otcovi a väzby maloletej na oboch rodičov, preto súd uložil rodičom mal. dieťaťa zrealizovať v určenom
období stretávania otca s maloletou za prítomnosti psychológa a zúčastniť sa konzultácii na referáte
poradensko-psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Partizánske.Zo správy k prípadu od psychologičky PhDr. Miroslavy Obertovej zo dňa 07.04.2015 vyplýva, že
konzultácia sa uskutočnila vo veci realizácie styku otca s maloletou za prítomnosti psychológa v dňoch:
24.03.2015, 31.03.2015 a 02.04.2015. Dňa 24.03.2015 sa styk realizoval v prirodzenom prostredí

maloletej, v obci Šišov. Matka s dieťaťom boli riadne nachystané, dieťa bolo v kočiari. Otec sa maloletej
prihovoril, dieťa sa na neho usmialo. Dieťa bolo počas stretnutia spontánne, s otcom hneď nadviazali
kontakt, maloletá chcela ísť z kočiara von, potom kopali s otcom loptu. Spočiatku bola matka mal. dieťaťa
úzkostlivá,malatendenciudieťaneustálestrážiťachytať,postupnebolapasívnejšia.Počasstretnutiasa
rodičiaprechádzalivobci,prešliokolodomuskoňmi,potombolinafutbalovomihrisku.Dieťasaspokojne

hralobezznámokstrachu,aleboúzkosti,vyhľadávalootcovuprítomnosť.Naihriskusaodmatkyvzdialili,
bez toho, aby maloletá plakala. Počas realizácie styku, maloletá keď videla matku, povedala, jej mama,
čo bola prirodzená reakcia na matku. Za matkou však nešlo a pokračovalo v činnosti s otcom. Počas
stretnutia, matka neustále maloletú upravovala a kritizovala starostlivosť otca v snahe poukázať na
nedostatky v starostlivosti otca. Z pozorovania nadobudla pocit, že matka mal. dieťaťa je úzkostlivejší
typ matky a z pohľadu matky je starostlivosť otca nedostačujúca. stretnutie trvalo od 8.05 hod. do 9.45

hod.. Dňa 31.03.2015 sa stretnutie realizovalo v kaviarni s detským kútikom. Matka sa na stretnutie
dostavila v sprievode svojej kamarátky. Mal. S. bola znovu uvoľnená, spontánna a bez známok strachu
v prítomnosti otca. Matka opätovne kritizovala starostlivosť otca. Nastal okamih prebaľovania maloletej,
otec bol mierne nervózny, dieťa vyzliekol a poutieral. U dieťaťa zaznamenala známky neistoty, dieťa
neplakalo, matka ho vzala na ruky a znemožnila dokončiť proces prebaľovania. Potom otec maloletú

nakŕmil, matka trvala na tom, aby dieťa kŕmil po ležiačky. Mal. S. bola zaujatá hrou s otcom, keď matku
dlhšieignorovala,takmatkaúčelovovstupovaladopriestorudetskéhokútika,čímnarúšalahravýproces.
Pri každom verbálnom prejave maloletej, matka sa otáčala a vracala sa späť k nej v snahe demonštrovať
nutnosť jej prítomnosti počas stretnutia. Do detského kútika prišli aj iné deti a vtedy maloletá matku
začala úplne ignorovať. Dňa 02.04.2015 sa uskutočnila tretia realizácia styku, stretnutie sa odohralo v

detskom centre Anjelikovo. Otec sa dostavil o pár minút neskôr. Otec bol požiadaný o zabezpečenie
komplexnej starostlivosti o dieťa počas 2 hodín a bol požiadaný o odpútanie pozornosti maloletej v
prípade, že by vyhľadávala matku. Matka bola požiadaná o pasivitu počas stretnutia. Spočiatku bola
maloletáneistá,potomsijuvzalotecaišlisahrať.Najskôrsahralapriotcovi,potomnadväzovalakontakt
aj s inými deťmi. Maloletá sa hrala s otcom v druhej miestnosti dlhšiu dobu, v správaní matky bolo možné

pozorovať známky neistoty a úzkosti. Matka pokyny nerešpektovala, postavila sa k dverám, aby mala
výhľad na dcéru. V priebehu 5 minút, matka nazrela do miestnosti 9-krát. Dieťa matku spozorovalo,
zareagovalo na ňu mama a hralo sa ďalej. Počas stretnutia, otec skontroloval maloletú, či ju netreba
prebaliť. Keď maloletá zareagovala na matku, otec okamžite odpútal pozornosť maloletej a pokračovali v
hre.Otecsiodmatkypotompýtalčajpredieťa,načomatkareagovalasoslovami,abymaloletúdoniesol.

Potom maloletej umyl ruky, dal jej keks a skontroloval plienku a hrali sa ďalej. Potom bolo nutné maloletú
prebaliť, otec začal maloletú prebaľovať, dieťa bolo neisté, matka nerešpektovala inštrukcie, vzala dieťa
na ruky so slovami, či je dobré, aby dieťa pri otcovi plakalo, pričom dieťa neplakalo. Potom bola matka
požiadaná, aby položila dieťa na stôl a otec dokončil prebaľovanie. Otec úspešne odpútal pozornosť od
matky a proces výmeny plienky prebehol bez problémov. Zvyšný čas otec strávil s maloletou hrou bez

toho, aby dieťa reagovalo na matku.

Zo záveru správy v od psychologičky referátu poradensko - psychologických služieb Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Bánovce nad Bebravou PhDr. Miroslavy Obertovej vyplýva, že
počas realizácie styku otca s maloletou neboli zaznamenané známky nedostatočnej starostlivosti
o maloletú. Verbálne reakcie dieťaťa na matku sú prirodzené, dieťa ju však nevyhľadávalo. Dieťa

je spokojné, spontánne a zaujaté hrou pri otcovi. Otec pri poslednom stretnutí splnil všetky
inštrukcie, matka inštrukcie odignorovala, počas stretnutia neustále kritizovala starostlivosť otca. Počas
sledovaných stretnutí neboli zaznamenané vážne nedostatky v starostlivosti otca o dcéru. Matka
považuje každú inú starostlivosť okrem svojej za nedostatočnú. Matka má problém s realizáciou styku
bez jej prítomnosti s prejavmi úzkosti. Prítomnosť matky a jej negativistické správanie voči otcovi môže

dieťa zneistieť, nakoľko je maloletá s otcom spokojná, na strane druhej stačí kritický tón matky, čo dieťa
vníma ako konflikt emócií a nevie, ako sa má v danej situácii správať. Preto odporúča návrhu otca
vyhovieť a realizovať styk otca s maloletou bez prítomnosti matky s tým, že prvé dva mesiace, by sa
styk realizovať v bydlisku maloletej. Ďalej odporúča styk realizovať každú druhú nedeľu v čase od 15.00
hod. do 17.00 hod., pretože dieťa od 12.00 hod. do 14.00 hod. spáva.V spise sú ďalej zdokladované listinné doklady svedčiace o napätých vzťahoch medzi rodičmi mal.
dieťaťa. V spise na nachádza záznam o podaní oznámenia zo dňa 13.03.2014 adresované Obvodnému
oddeleniuPZBánovcenadBebravou,ktorépodalamatkamal.dieťaťanaotcamal.dieťaťa.Opriestupku

bolo rozhodnuté Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa
14.05.2014, ktorým bolo priestupkové konanie voči otcovi mal. dieťaťa pre priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. SNR 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
prepisov a konanie bolo zastavené.

Z lekárskych správ od psychologičky PhDr. Jany Prekopovej zo dňa 05.12.2014 vyplýva, že sedenia

sa zúčastnili rodičia aj s maloletou, dieťa nereagovalo negatívne, správalo sa pokojne. Zo sedenia bolo
zrejmé, že rodičia na stretnutiach s maloletou prenášajú svoje nevyriešené konflikty. Na sedení bolo
zreteľné,ževpokojnejatmosfére,ktorúsasnažiliudržať,šlodieťaotcovinaruky,vzalosiodnehohračku
z ruky, keď sa maloletá pýtala za matkou, otec ju podal matke. Zo stretnutia zo dňa 14.01.2015 vyplýva,
že otec mal. dieťaťa vyjadril svoj názor, že nechce, aby bola matka prítomná na stretnutiach. Počas
sedenia matka po vyzvaní psychologičkou, podala maloletú otcovi, dieťa reagoval na otca pozitívne,

hrali sa spolu, vedel zaujať jej pozornosť.

Počas konania podala matka mal. dieťaťa voči psychologičke PhDr. Miroslave Obertovej sťažnosť
s odôvodnením že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania spočívajúcu v zákaze diskriminácie
z dôvodu pohlavia, rodinného stavu, rodu, resp. iného postavenia, nakoľko psychologička svojim
konaním uprednostňuje otca mal. dieťaťa na úkor jej práv a právom chránených záujmov garantovaných

zákonom. O sťažnosti nebolo doposiaľ rozhodnuté.

Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rodine"), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv
a povinností.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods. 1 až 4 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov

s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo
ho zakáže.

Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej

starostlivosti.Hlavným účelom styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, s mal. dieťaťom
je zabezpečenie spoluúčasti tohto rodiča na výchove dieťaťa, udržiavanie rodičovského vzťahu a
upevňovanie citového puta medzi rodičom a mal. dieťaťom. Rodičia by sa mali na úprave styku s mal.

dieťaťom predovšetkým dohodnúť a v prípade, keď dohoda medzi nimi nie je možná, upraví styk rodiča
s mal. dieťaťom súd. Styk upraví tak, aby bol v prospech mal. dieťaťa, pričom prihliadne na vek dieťaťa,
na jeho zdravotný stav a okrem citového vzťahu k rodičom a predovšetkým rodičovi, ktorému nebolo
dieťa zverené do osobnej starostlivosti, aj vzťah dieťaťa k prostrediu, v ktorom tento rodič žije.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia, sú právoplatne na základe

rozsudku súdu zo dňa 02.06.2014 rozvedení a týmto rozsudkom súd naposledy upravoval práva a
povinnosti rodičov k mal. S. tak, že mal. S. bola zverená do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola
určená vyživovacia povinnosť a otec bol oprávnený stretávať sa s mal. S. za prítomnosti matky.

Súd vykonaným dokazovaním, najmä z výpovedí účastníkov konania v konaní pred súdom a správy
k prípadu od psychologičky PhDr. Miroslavy Obertovej zo dňa 07.04.2015, z ktorých dôkazov súd
vychádzal, mal za preukázané, že návrh otca na zmenu úpravy styku je podaný dôvodne.

Súd je na základe takto vykonaného dokazovania názoru, že v tomto čase nastala podstatná zmena a
že toho času je v záujme mal. dieťaťa, aby sa stretávania otca s mal. S. v súčasnosti upravilo a toto
sa ďalej nerealizovalo za prítomnosti matky. Súd úpravou styku ponechal stretávanie otca s maloletou
dcérou počas týždňa v doterajších dňoch - pondelky a štvrtky v rovnakom čase od 15.00 hod. do 17.00
hod. a zmenil stretávanie otca s maloletou počas víkendov na každú párnu nedeľu so zmeneným časom

stretnutí od 15.00 hod. do 17.00 hod., aby stretnutie nenarúšali denný režim dieťaťa, ktoré ako vyplynulo
z výpovede matky, ktoré v čase doteraz určeného času stretnutia zvykne spávať. Stretnutia sa budú
uskutočňovať bez prítomnosti matky a prvé dva mesiace sa stretnutia budú realizovať v mieste bydliska
maloletej,nakoľkojedieťanatotoprostrediezvyknuté.Súdvdanomprípadeďalejprihliadalnavýpovede
účastníkov konania. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec má s maloletou vybudovaný kladný

vzťah, maloletá je na stretnutiach spokojná, nemá z neho strach. Maloletá bezprostredne nadviazala
s otcom kontakt, hrali sa spolu bez toho, aby sa pri hre domáhala svojej matky. Zo záverov správy
psychologičky PhDr. M. Obertovej je zjavné, že psychologička sa zúčastnila osobne troch stretnutí otca
s maloletou, pričom počas realizácie styku otca s maloletou S. neboli zaznamenané žiadne známky
nedostatočnej starostlivosti otca o maloletú dcéru. Je pravdou, že maloletá, pokiaľ zbadala svoju matku,

tak ju oslovovala "mama", na strane druhej, verbálne reakcie dieťaťa na svoju matku sú prirodzené,
dieťa ju však osobitne nevyhľadávalo. Zo správy ďalej vyplýva, že počas stretnutí bolo dieťa spokojné,
spontánne a zaujaté hrou pri otcovi. Tvrdenia matky o neschopnosti otca sa o mal. postarať počas
stretnutia a nezvladnutie stretnutia zo strany dieťaťa bez prítomnosti maky v konaní preukázané neboli.
Psychologička konštatuje, že neboli zaznamenané vážne nedostatky v starostlivosti otca o dcéru, (otec

mal. dieťaťa bol schopný dieťa riadne prebaliť, nakŕmiť ho, dokázal odpútať pozornosť dieťaťa od matky
a zahrať sa s ňou bez toho, aby počas hry strádala svoju matku, na ktorú je dieťa zvyknuté.) Súd
mal jednoznačne preukázané, že otec je schopný počas stretnutia v trvaní 2 hodín riadne zabezpečiť
starostlivosť o mal. S. a aj mal. S. je schopná toto stretnutie absolvovať bez prítomnosti matky. Súd v tejto
súvislosti poukazuje na zistenie psychologičky, že prítomnosť matky a jej negativistické správanie voči

otcovi pri stretnutiach, môže maloleté dieťa len zneistieť, maloletá je s otcom spokojná a bez prejavov
strachu a negatívnych emócií, na strane druhej, dieťaťu postačuje kritický tón matky, čo dieťa vníma
ako konflikt emócií a nevie, ako sa má v danej situácii správať, stresujúce situácie sa môžu postupne
prenášať aj na dieťa a nakoniec mať aj vážne dôsledky na jeho zdravý duševný vývin. Preto je súd
toho názoru, že je predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa aby sa otec s mal. stretával a to bez

prítomnosti matky, a to z dôvodu, ktorý z vyplynul z výpovedí tak otca mal. a aj matky mal., že pri
stretnutiach dochádza k napätiu medzi rodičmi, kedy je potrebné v záujme dieťaťa s takouto situáciou sa
vysporiadať, a otcovi mal.dieťať tak nie je umožnené plnohodnotne a s účelom a zámerom samotného
styku venovať sa mal. Pri určovaní rozsahu prihliadal súd na návrh otca mal., rovnako však prihliadol
na režim dieťaťa a jeho potreby. Vykonané dokazovanie preukazuje, že pri takto určenom rozsahu (2

hodín) stretávania otca s mal. S. bez prítomnosti matky záujem mal. dieťaťa vo veku 1,5 roka nebude
ohrozený a súčasne právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a ako aj právo
dieťaťa na udržiavanie pravidelného osobného styku so svojím otcom, právo na zachovanie rodinných
zväzkov dieťaťa a právo otca na stretnutie s mal. bude zachovanéJedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu
a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému

nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo
výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej
starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky
na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto
rodičovi.

Súd navrhovaný dôkaz ustanovenie znalca, na vykonaní ktorého trvala matka mal. nevykonal a to

z dôvodu, že vyjadrenie psychologičky referátu poradensko - psychologických služieb Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Bánovce nad Bebravou, ktorá sa zúčastnila realizácie stretnutia
otca s mal. a vykonala konzultácie s rodičmi mal. S. považoval za dostatočný na zistenie stavu veci.
Súd nemal pochybnosti o správnosti záverov tejto psychologičky, a to aj napriek podanej sťažnosti zo
strany matky, v ktorej namietala že psychologička PhDr. Miroslava Obertová porušila zásadu rovnakého

zaobchádzania spočívajúcu v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, rodinného stavu, rodu, resp.
iného postavenia, nakoľko psychologička svojim konaním uprednostňuje otca mal. dieťaťa na úkor jej
práv a právom chránených záujmov garantovaných zákonom. Tvrdenia matky, že psychologička PhDr.
Miroslava Obertová sa k jednému alebo k druhému rodičovi správala zaujato, zaobchádzala s jedným
alebo druhým diskriminačne, počas konania neboli preukázané, súd také skutočnosti nezistil, otec mal.

napojednávanínaotázkusúduuviedol,žespsychologičkouPhDr.MiroslavouObertovovousanepozná,
netyká si s ňou. Taktiež súd nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, a to výsluch rodičov matky mal.
a výsluch O. W., kamarátky matky mal. z dôvodu, že vyjadrenie psychológa referátu poradensko -
psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Bánove nad Bebravou, ktorý
sa bezprostredne trikrát zúčastnil stretnutia otca s mal. považoval za dostatočný dôkaz preukazujúci

stav veci.

Podľa § 146 ods.1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Bánovce nad Bebravou.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak potrebný počet rovnopisov a príloh účastník nepredloží, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 O.s.p.).

Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských
práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery
(§ 163 ods.2 O.s.p.,).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.)