Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. máj 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 13C/276/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233047
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4112233047.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní zast. Fridrich Paľko, s.r.o.
so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika,
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom 813 11 Bratislava, Župné námestie č. 13, o
náhradu majetkovej škody vo výške 175 eura a nemajetkovej ujmy vo výške 165,96 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd podaný návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa trovy konania nepriznávajú

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu majetkovej škody

vo výške 175 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 165,96eur. V podanom návrhu uviedol, že navrhovateľ
v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt ( veriteľ zo zmluvy o úvere č.
4420451 navrhol písomným podaním spísaným procedurálnym postupom podľa ustanovenia §-u 38 a
nasl. zák.č. 233/1995Z.z. ( ďalej len „ Exekučný poriadok“) súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a to
z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu
navrhovateľ navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo
zmluvy o úvere č.: 4420451 dlžníkom: V. A. nar. XX.X.XXXX ( povinným). Po prijatí návrhu na vykonanie

exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 7616/2009. Exekútor postupoval
podľa procesnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku, najmä podľa ust. §-u 44 ods. 1 Exekučného
poriadku a predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a
vecne príslušnému exekučnému súdu (Okresný súd Nitra) - pritom ho požiadal o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.
Navrhovateľ pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom,
ktorému bolo naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie, spísal dňa 17.12.2009a podal

postupom podľa ust. §-u 44 ods. 8 Exekučného poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora.
Navrhovateľ legitímne pritom očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom
predpokladanej kvalite a teda , že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom
stanovenej lehote. V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená
zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30
dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním
prejednávaná:

- nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti,
- si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu ( v skutočnosti súd nemá inú legálnumožnosť, než o návrhu len na základe posúdenia osoby, nového exekútora rozhodnúť a teda do konania
nevstupujú iné informačné podnety a nevykonáva sa dokazovanie).

Nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase.

Opísaný postup exekučného súdu navrhovateľ hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom ,
konkrétne ustanovením §-u 44 ods. 7 Exekučného poriadku, resp. od 1.12.2006 s ustanovením §-
u 44 ods. 8 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala

exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je
ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony,
ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas
súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky ( napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. : I. ÚS 41/02, III.ÚS 117/02,

I ÚS 13/05). O všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho
práv a spôsobenej škody sa navrhovateľ dozvedel po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa
18.3.2010. o zmene súdneho exekútora. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu
si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková
škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočnenou

vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu
na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Navrhovateľ vynaložil v tomto období na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému
sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na administráciu listín a
komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 eur, na administratívne spracovanie textov

urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur, celkom sumu 175 eur. Nemajetkovú ujmu
v peniazoch vo
výške 165,96 eur si navrhovateľ uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné

zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho
práv, stratu legitímnych očakávaní , že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu
dôveryvprávoaspravodlivériešenieveciavyvolanierizíkohrozujúcichkonečnévymoženiepohľadávky.
Výpočet nároku navrhovateľ uskutočnil alikvotným pomerom 55,32 eur za každý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny Ústavného súdu

teda 663,88 eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32 eur za mesiac. Upozornil, že v danej veci bol
exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 91 dní.

Navrhovateľ postupoval podľa ust. §-u 15 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal
odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Odporca však do podania tohto

návrhu na žiadosť pozitívne nereagoval.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 24.2.2014 k podanému návrhu uviedol, že návrh považuje
za právne neopodstatnený a žiada, aby súd návrh proti odporcovi v celom rozsahu zamietol a
nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných

podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. Poukázal
na zmätočnosť podania nakoľko v jednotlivých návrhoch sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr.
sú zmätočne označení povinní, sú odlišné dátumy narodenia, nie sú uvedené sp.zn. príslušných
exekučných konaní , ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní
na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku

škodyvjednotlivýchprípadoch,navrhovateľnepredložilanijedenrelevantnýdôkaz,ktorýbypreukazoval
existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy, uviedol časť
dôkazov, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno
znáša navrhovateľ sám. Tiež odporca poukázal na to, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu
škody. Jednak navrhovateľ namieta „ nezákonné konanie“ v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu

súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup
v podobe prieťahov. K uvádzaným prieťahom v konaní poznamenal, že navrhovateľ neuvádza kroky,
ktoré podnikol na ich odstránenie . Navrhovateľ ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného
prerokovania zo strany odporcu neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahyv príslušných konaniach predsedovi okresného súdu resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti. Prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie na náhradu škody boli odporcovi doručené dňa 23.4.2012 a už dňa
27.9.2012 bol okresnému súdu doručený predmetný návrh, je zrejmé, že navrhovateľ ho nepodal po

uplynutí šesťmesačnej lehoty ale skôr. Z ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že poškodený sa
práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí
šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Odporca mal za to, že ide o predčasne uplatnený
nárok na súde. Vcelku navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných
žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého

prerokovanie sám požiadal.

Podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zák.č.. 514/2003 Z.z. ustanovuje
nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom
verejnej moci pri výkone verejnej moci:
l/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,

2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou.
Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

Odporca k nesprávnemu úradnému postupu nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonomustanovenejlehoteuviedol, žeodporcapripúšťa,že vniektorýchjednotlivýchprípadochmohol
exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom
stanovenej 30 dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu , najmä v prípadoch ak pôvodný súdny
exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť; v takých prípadoch exekučný súd objektívne

nemohol dodržať zákonnú 30 dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu navrhovateľa ako oprávneného na
zmenu súdneho exekútora, tak, aby v tejto lehote rozhodol aj trovách exekúcie pôvodného súdneho
exekútora a súčasne postúpil novému súdnemu exekútorovi exekučný spis pôvodného súdneho
exekútora.Vzhľadomnapovahuúkonu(rozhodnutieozmenesúdnehoexekútora)zákonomustanovenú
lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť navrhovateľa i nevyhnutnosť vykonať pred resp. súčasne s

rozhodnutím i iné úkony ( výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora
a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie
o trovách pôvodného exekútora, nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný postup. V
tejto súvislosti poukázal na ust. §-u 44 ods. 8,9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný

súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho
exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi. To
znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody,
pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s
ohľadom na zachovanie kontinuity konania. V prípade, ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda práve

nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v tom, že okresný súd nerozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonnej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku ( premlčacia lehota) uplynula po
trochrokochodmomentuuplynutia30dňovejlehotyoddoručenia návrhunazmenusúdnehoexekútora.
Vzhľadomnatietoskutočnostiodporcavzniesolnámietkupremlčaniaprikaždomuplatnenomnároku,pri
ktorom došlo k uplynutiu 30 dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom

23.4.2009. ( t.j. tri roky pred dňom kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku). Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č.514/2003 Z.z. je okrem
iného nevyhnutné preukázať existenciu škody. Navrhovateľ sa vo svojom návrhu konkrétne domáha
náhrady škody pozostávajúcej z materiálnej škody v paušálnej sume 175 eur. Navrhovateľom uvedenú
paušalizáciu vecných nákladov

nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech a teda
logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa zák.č. 514/2003 Z.z. Navrhovateľ ako spoločnosť,
ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný
systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém musel využívať nielen počas
domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré

boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali bez
namietaných nedostatkov. Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania na správu informačného systému
vznikla navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie považuje odporca za účelové.
Pokiaľ navrhovateľ uvádza ako ďalšiu položku majetkovej škody „ udržiavanie“ systému. Tu ide o tiežo činnosť, ktorú musí navrhovateľ vykonávať na každodennej báze, najmä pri poskytovaní úverov v
takom rozsahu, ako ich poskytuje navrhovateľ, aby sa naplnil účel fungovania spoločnosti daného druhu.
Spoločnosť, ktorá sa špecializuje na poskytnutie a vymáhanie úverov, musí mať informačný systém.

Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti, je nesprávne a znovu
účelové. Z tohto dôvodu má odporca za to, že uplatňovanie nároku na majetkovú škodu je nepodložené
a uplatňovať si 175 eur paušálne za každého dlžníka je nielenže nadhodnotené, ale aj nepreukázané.
Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok v
opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zo strany

navrhovateľa a preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. Od povinnosti riadne preukázať
vznik a výšku škody navrhovateľa neodbremeňuje množstvo podaných návrhov, ťažkosti pri jej vyčíslení
a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií, teda
skutočnosti, ktorými navrhovateľ exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Je potrebné
uviesť,žeposkytovaniefinančnéhozadosťučinenianiejeautomatickéapodliehapodrobnémuskúmaniu
prípadu zo strany súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy

663,88 eur, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Navyše Ústavný
súd SR vychádzal aj z významu sporu pre navrhovateľa, pričom v tomto prípade ide o veľkú
spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým osobám. Je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy
u právnických a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe
„ frustrácie ,úzkosti ,neistoty, nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a

nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento
aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo/675/2011 kde je uvedené, že odškodnenie
právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné
vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo
im nevzniká ujma priamo. Navrhovateľ uvádza aj „ zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských

plánov“, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Navrhovateľ tiež neupresnil v čom a ako situácia
„ ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa“. Navrhovateľ opomína, že pri uplatňovaní
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je
dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené z návrhu
nevyplýva a z toho dôvodu odporca nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by

sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch.

Navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 2.4.2015 a 4.5.2015 uviedol, že v návrhu označil osobu povinného
spôsobom, ktorý umožňuje jeho spoľahlivú identifikáciu v rámci tohto súdneho konania ako aj v rámci
exekučnej agendy vedenej príslušným exekučným súdom. Navrhovateľ označil ako dôkaz súdny spis.

Nie je dôvod na postup súdu podľa ust. § 43 ods. 1 O.s.p. Titul nároku je určený ustanovením § 9 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. Ide o nesprávny úradný postup. Navrhovateľ vyvinul enormné úsilie, aby
docielil vecný posun v exekučnom konaní a primäl súd k vydaniu rozhodnutia, konkrétne navrhovateľ
dňa 18.2.2009, 20.5.2009, 20.5.2010, 23.9.2010 a 27.9.2010 spísal a podal žiadosť o informáciu o
stave konania. Navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody odporca popiera. Preto nie je možné

očakávať, že by predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred súdnym konaním prinieslo
požadovaný efekt v podobe úhrady požadovanej náhrady škody. Tvrdenie o predčasnom podaní návrhu
v spojení s popretím uplatneného nároku je čisto špekulatívne. Navrhovateľ namieta skutočnosť, že
súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora včas. Nie je preto relevantné posudzovať,
aká bola kooperácia pôvodného súdneho exekútora so súdom pri odovzdávaní spisu. Ustanovenie

§ 415 Obč. zákonníka zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu
neuškodilo. Celková doba rozhodovania o návrhu oprávneného na zmenu exekútora nemôže byť
podľa názoru navrhovateľa akceptovateľná. Nečinnosť súdu spôsobila inter alia zmenu v pracovných
aktivitách zamestnancov navrhovateľa (práca navyše) v administratívnych postupoch navrhovateľa
a to v smere zvýšenia objemu prác a postupov. V hraničných prípadoch znamenala nutnosť prijať

nových zamestnancov na pokrytie zvýšeného objemu prác. Dôsledkom je zníženie majetku na strane
navrhovateľa. Ak sa v exekučnom spise alebo v spise predsedu súdu v sťažnostiach na postup
súdu nachádza aspoň jedna urgencia, sťažnosť žiadosť o informáciu o stave konania je nevyhnutné
konštatovať , že niekto musel toto podanie spracovať, vyhotoviť, vytlačiť, podpísať, zabezpečiť jeho
doručenie súdu čím je jednoznačne a nepopierateľne preukázaný vznik škody. Navrhovateľ súdu

predložil originál znaleckého posudku č. 1/2014 , ktorý dňa 17.1.2014 vypracoval Znalecký ústav
Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ
s.r.o., pričom táto majetková škoda je predmetom tohto súdneho konania. Je nepochybné, že majetkováškoda v každom konkrétnom individuálnom prípade neskorého rozhodovania o zmene súdneho
exekútora dosahuje hodnotu minimálne 31,68 eur.

Súd konal a prejednal vec v neprítomnosti účastníkov, pričom navrhovateľ predvolanie mal riadne
a včas doručené dňom 20.4.2015 právny zástupca navrhovateľa, neúčasť súdu ospravedlnil právny
zástupca navrhovateľa mailom podaním zo dňa 4.5.2015, z dôvodu hospodárnosti konania, o odročenie
nepožiadal. Odporcapredvolaniemalriadneavčasdoručenédňa20.4.2015,neúčasťsúduospravedlnil
emailovým podaním zo dňa 30.4.2015 z dôvodu hospodárnosti konania, o odročenie nepožiadal.

S poukazom na tieto skutočnosti súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu
navrhovateľa a odporcu podľa §-u 101 ods. 2 O.s.p.

Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nitrasp.zn.9Er/233/2006,

s písomným návrhom zo dňa 17.9.2012, s písomným vyjadrením odporcu k návrhu zo dňa 24.2.2014,
s doplnením rovnopisu, s reakciou na výzvu súdu o predloženie písomného podania spísaného
navrhovateľom dňa 21.9.2013, článkom uverejneným v SME , stanoviskom Európskej komisie,
vyjadrením navrhovateľa zo dňa 2.4.2015 a 14.5.2015 Znaleckým posudkom č. 1/2014.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Zo spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. 9Er/233/2006 vyplýva, že dňa 20.3.2006 Ing. Bc. Karol Nagy,
924 00 Galanta Mierová 4bola doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pod č. EX/7616/09 v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom 831 02

Bratislava, Račianska 42/A, IČO: 35 807 598, proti povinnej: V. A. nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Z., P.
XXX/X pre vymoženie istiny vo výške 11.994,-Sk s príslušenstvom a to na základe návrhu oprávneného
a exekučného titulu, ktorým bola notárska zápisnica zo dňa 1.10.2005 N 4892/2005, NZ 45782/2005,
NCRLs 45184/2005.

Okresný súd Nitrapoveril súdneho exekútora Ing.Bc Karola Nagy vykonaním exekúcie vydaným
poverením zo dňa 12.6.2006 pod č.XXXX XXXXXX * . Dňa 22.12.2009 bol Okresnému súdu v
Nitre doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, ktorým žiadal exekučný súd
poveriť vykonaním prebiehajúcej exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého súdneho exekútora so sídlom 821
08 Bratislava, Záhradnícka 60. Exekučný súd zaslal predmetný návrh súdnemu exekútorovi Ing. Bc.

Karolovi Nagyovi dňa 29.12.2009 a súčasne ho vyzval, aby v lehote 14 dní predložil vyúčtovanie trov
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, nakoľko oprávnený požiadal o zmenu súdneho exekútora.

Súdny exekútor Ing. Bc Karol Nagy oznámil zaslal Okresnému súdu v Nitre dňa 9.3.2010 , že si trovy
exekúcie neuplatňuje. Oprávnený dňa 1.6.2009 žiadal o informáciu o stave konania k podaniu o zmene

súdneho exekútora.

Okresný súd Nitra dňa 18.3.2010 uznesením pod č.k. 9Er/233/2006-vyhovel návrhu na zmenu súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie poveril JUDr. Rudolfa Krutého. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
6.7.2010.

Zo znaleckého posudku č. 1/2014 vyhotoveného Ekonomickou univerzitou v Bratislave, Znaleckým
ústavom so sídlom 852 35 Bratislava, Dolnozemská cesta 1vyplýva, že znalecký posudok bol
vypracovaný na základe objednávky od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Úlohou znalca bolo určiť
výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými

rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky v exekučných konaniach a to najmä v súvislosti
s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou , či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri
rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri
rozhodovaní o zmene exekútora. Znalecký posudok bol vypracovaný za obdobie rokov 2009-2012 tak
ako to určil zadávateľ znaleckého posudku pre výpočet škody. Vypočítaná škoda obsahuje štyri základné

časti : zvýšené mzdové náklady, náklady na tlač, náklady na úpravu informačného systému, náklady
na telekomunikačné služby a poštovné. V závere znaleckého posudku znalecký ústav uvádza, že na
základe vykonanejanalýzy mzdových náklady, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného
systému realizoval znalecký kolektív výpočet majetkovej ujmy vzniknutej v spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o., pričom táto je diferencovaná podľa jednotlivých typov žalôb nasledovne:

- žaloby NZP a NP v poradí položka a suma v eurách na jednu žalobu:
mzdové náklady 4,15 eur, náklady na tlač, 5,31 eura, náklady na úpravu informačného systému 13,86
eura, náklady na poštovné 3,01 eura, náklady na telekomunikačné služby 4,43 eura, t.j. celkom 30,76
eura;
- žaloby ZE v poradí položka a suma v eurách na jednu žalobu:

mzdové náklady 5,07 eura, náklady na tlač, 5,31 eur, náklady na úpravu informačného systému 13,86
eur, náklady na poštovné 3,01 eura, náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur, t.j. celkom 31,68 eura.

Podľa §-u 3 ods.1 písm. d/ zák.č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2010, ktorý na danú vec dopadá štát

zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa §-u 3 ods. 2 vyššie cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa §-u 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 vyššie cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom
konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa §-u 9 ods. 1 vyššie cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.Zanesprávnyúradnýpostup sapovažujeajporušeniepovinnostiorgánuverejnejmociurobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa §-u 9 ods. 2 vyššie cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa §-u 15 ods. 1 vyššie cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím , zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škodu spôsobenej
nesprávnymúradnýmpostupomjepotrebnévopred predbežneprerokovaťnazákladepísomnejžiadosti
poškodeného

o predbežné prerokovanie nároku ( ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa §-u 16 ods. 1 vyššie cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku

alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa §-u 17 ods. 1 vyššie cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa §-u 17 ods. 2 vyššie cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa §-u 19 ods. 1 vyššie cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.Podľa §-u 19 ods. 3 vyššie cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa
§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 27 ods. 1 vyššie cit zákona zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa § 44 ods. 7 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do30.11.2006 , t.j. v čase začatia
exekučného konania ( exekučné konanie začaté dňom 210.3.2006) oprávnený môže kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň
vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne
oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním
exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú

zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu
exekúcie.

Podľa§-u235ods.1Exekučnéhoporiadkuexekúciezačatédodňavyhláseniatohtozákonasadokončia

podľa tohto zákona.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu
nedôvodný a preto ho zamietol.

Podľa vyjadrenia odporcu vyplýva, že navrhovateľ prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhraduškodydoručilodporcovidňa23.4.2012.Navrhovateľpodalnávrhnasúddňa27.9.2012.Napriek
tomu, že navrhovateľ podal návrh na súd pred uplynutím šesť mesačnej lehoty odo dňa prijatia žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uvedená lehota už uplynula, nárok navrhovateľa
uspokojený nebol a preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu šesťmesačná lehota uplynula,

návrh nemožno považovať za predčasne podaný a v súdnom konaní možno o veci rozhodnúť.

Súd pri rozhodovaní neprihliadal na vznesenú námietku premlčania odporcom. Žiadosť o zmenu
súdneho exekútora došla na Okresný súd v Nitre dňa 22.12.2009, pričom od podania žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u odporcu neuplynula lehota troch rokov. Samotný
návrh zo strany navrhovateľa bol podaný na súd dňa 27.9.2012.

Návrh vo veci samej obsahoval všetky potrebné náležitosti a preto súd nepovažoval za dôvodné
postupovať podľa ustanovenia § 43 ods. 2 O.s.p. a vyzývať navrhovateľa na odstraňovanie vád podania.

Návrh mal všetky potrebné náležitosti a pravidovosť tvrdených skutkových okolností si súd mal možnosť
overiť z pripojenej fotokópie exekučného spisu.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:
a/ protiprávny úkon, resp. škodová udalosť,

b/ vznik škody,
c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus),
d/ zavinenie ( len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné,
či zodpovedný subjekt zavinil vznik škody alebo nie)

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z.z. koncipovaná
ako zodpovednosť objektívna- nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp.
nedbanlivosti ( podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľaodseku 1 sa nemožno zbaviť). Stačí preukázať, že škoda ( ak vznikla) je výsledkom činnosti
príslušného orgánu tzv. zodpovednosť za výsledok. Článok 46 ods. 3 Ústavy je ústavným základom tejto
zodpovednosti „Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného

štátneho orgánu či orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným postupom“.

Škodu vo všeobecnosti možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
peňažného. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom

konkrétne spočíva škoda t.j. majetková ujma, za ktorú je náhrada požadovaná. Zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy, ak škoda vznikla v príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom.

Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny
a následku, ktorý musí byť priamy, neprerušený , bezprostredný, nie je postačujúce, ak je iba

sprostredkovaný. V kontexte zisťovania príčinnej súvislosti je potrebné preto skúmať všetky skutočnosti
prichádzajúce do úvahy ako ( priama) príčina škody, či existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája
zodpovednosť za škodu.
Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo

priamo a nesprostredkovane spôsobené práve ( iba) týmto postupom , ktorý by bol z hľadiska zmenšenia
majetku navrhovateľa rozhodujúcim t.j., ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok
by sa nezmenšil.

Za nesprávny úradný postup v dôsledku, ktorého vznikla navrhovateľovi škoda, navrhovateľ považuje

nevydanie rozhodnutia o zmene súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora
pod č. EX 7616/2009 do 30 dní odo dňa doručenia tohto návrhu exekučnému súdu. Navrhovateľ v tejto
súvislosti poukázal na to, že o predmetnom návrhu zo dňa 17.12.2009 bolo rozhodnuté až po uplynutí
zákonnej lehoty, pričom exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 91 dní a neexistovala okolnosť,
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Topoľčany pod sp. zn. 9Er/233/2006 mal súd za
preukázané, že návrh na zmenu súdneho exekútora bol Okresnému súdu Topoľčany doručený
dňa22.12.2009.. Exekučný súd zaslal predmetný návrh súdnemu exekútorovi Ing. Bc. Karolovi Nagyovi
s prípisom zo dňa 5.11.2009 a vyzval ho, aby súdu v lehote 14 dní predložil, vyúčtovanie trov exekúcie

v predmetnej
veci, ak si ich uplatňuje. Dňa 9.3.2009 súdny exekútor oznámil exekučnému súdu že si trovy exekúcie
neuplatňuje. Dňa 1:6.2010 sa oprávnený informoval na stav konania t.j. ešte pred doručením návrhu
na zmenu súdneho exekútora exekučnému súdu. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 18.3.2010 č.k.
9Er/233/2009- , návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel, a vykonaním exekúcie

poveril JUDr. Rudolfa
Krutého. Z takéhoto postupu exekučného súdu nemožno vyvodiť jeho dlhodobejšiu nečinnosť.
Vzhľadom na potrebu realizovať nevyhnutné úkony predchádzajúce vydaniu rozhodnutia o zmene
súdneho exekútora, ktoré boli viazané na súčinnosť pôvodného exekútora, ktorú tento poskytol súdu dňa
9.3.2009 nebolo možné podanému návrhu skôr vyhovieť. Navrhovateľ v tejto súvislosti nepreukázal , že

by musel za obdobie od podania návrhu na zmenu súdneho exekútora až do jeho rozhodnutia o ňom
vynaložiť osobitné náklady na správu pohľadávky na udržiavanie a správu jeho informačného systému,
na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. V exekučnom spise sa

nachádza len žiadosť o informáciu o stave konania zo dňa 1.6.2009, ktorá bola doručená exekučnému
súdu v čase, kedy oprávnený ešte nepodal návrh na zmenu súdneho exekútora a preto táto žiadosť
o informáciu bola podaná nedôvodne. S prihliadnutím na okolnosti prípadu, že oprávnený žiadal vo
viacerých exekučných konaniach o zmenu exekútora, o ktorých bolo potrebné rozhodnúť v tom istom
čase po predchádzajúcom vyžiadaní vyčíslenia trov exekúcie a exekučných spisov, súd dospel k záveru,

že v posudzovanom prípade bolo o návrhu na zmenu exekútora rozhodnuté ešte stále v primeranej
lehote. Preto nemohlo dôjsť ani k vzniku nemajetkovej ujmy tvrdenej navrhovateľom. Podľa konštantnej
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky platí, že samotné nedodržanie zákonom stanovenejlehoty sa nepovažuje automaticky za porušenie základného práva účastníka konania, keďže je potrebné
zohľadniť všetky okolnosti prípadu. Dĺžka konania ktorá uplynula od podania
návrhu na zmenu exekútora do rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora bola ovplyvnená aj

navrhovateľom, ktorý v identickom období podal návrhy na zmenu súdneho exekútora aj v iných
exekučných konania vo vysokom počte.

Navrhovateľ nepreukázal, že v danej právnej veci súd nesprávne úradne postupoval, čím mal zapríčiniť
navrhovateľoviškoduvuplatnenejvýškeažeexistujepríčinnásúvislosťmedzinesprávnymrozhodnutím

a vznikom škody. Naopak bolo jednoznačne preukázané, že súd pri rozhodovaní o zmene exekútora
postupoval v zmysle zákona a vo veci rozhodol v primeranej lehote.

Doposiaľ ani nie je preukázané, že by navrhovateľovi skutočne vznikla nejaká škoda v súvislosti s
rozhodovanímsúduozmeneexekútoraajnapriektomu,žesúdnerozhodoldo30dníodpodanianávrhu.

Nebolo preukázané, akým nesprávnym úradným postupom vznikla navrhovateľovi škoda, že
nesprávnym úradným postupom súdu mu vznikla majetková škoda a nemajetková ujma v žalovanej
výške, preto súd návrh v celom rozsahu zamietol. Aj keď je súd toho právneho názoru , že neporušil pri
rozhodovaní o návrhu na zmenu súdneho exekútora príslušné zákonné ustanovenia, je potrebné uviesť,
že nedodržanie zákonnej lehoty nezakladá automaticky nárok na náhradu škody, pretože je potrebné

preukázať vznik škody, o akú škodu ide a v akej výške je škoda a tiež kauzálny nexus, príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Vzťah príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou je vzhľadom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený a nestačí, ak je len sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je
potrebné v dôsledku toho skúmať, či komplexe, skutočností prichádzajúcich do úvahy ako ( priama)

príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákona spája zodpovednosť za škodu.

Navrhovateľom uvádzaná majetková škoda nebola nijakým spôsobom preukázaná, navrhovateľ
nepreukázal žiadnym spôsobom zníženie svojho majetku. Tvrdenia o tom, že ak by súd rozhodol
včas, nemusel by sa prostredníctvom svojich zamestnancov venovať urgenciám, sťažnostiam

evidencii prípadov sú nedostatočným argumentom a zároveň nepreukazujú príčinnú súvislosť medzi
rozhodnutím exekučného súdu a podaným návrhom na zmenu exekútora. Naviac navrhovateľom
uvádzaná majetková škoda nebola v konaní preukázaná, jej vyčíslenie paušalizáciou vecných nákladov
spočívajúcich v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch
spojených so stratou času zamestnanca je podľa súdu nepreukázané, nezdôvodnené a navrhovateľ

neprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce ním uvádzanú škodu. Navrhovateľ pri majetkovej škode
argumentoval tým, že na správu pohľadávky prostredníctvom právnych výkonov zamestnancov
pomocou informačného systému vynaložil 70 eur a na udržiavanie a správu informačného systému 40
eur . Navrhovateľ má v predmete podnikania- poskytovanie úverov a preto nepochybne pri tejto činnosti
musí zabezpečovať správu pohľadávok pomocou informačného systému a tiež spravovať a udržiavať

informačný systém a za týmto účelom zamestnávať pracovníkov. Na administráciu listín a komunikáciu
s pôvodným exekútorom tvrdil navrhovateľ, že vynaložil sumu 50 eur. Navrhovateľ nepreukázal súdu v
tejto časti žiadnu komunikáciu a najmä čoho sa týkala táto komunikácia. Navrhovateľ po podaní návrhu
na zmenu súdneho exekútora exekučnému súdu nezaslal žiadnu urgenciu žiadosti o informáciu konania
a preto nárok navrhovateľa v časti 15 eur nie je ani dôvodný ani preukázaný. Takto vyčíslené paušálne

sumy súd preto považuje za účelové. Škodou sa rozumie majetková ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo
právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení ( úbytku) existujúceho majetku
poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť na to, aby sa vec uviedla
do predošlého stavu,
resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predchádzajúceho stavu nie je možné

alebo účelné.

Navrhovateľ nepreukázal, že obdobie, ktoré uplynulo od doručenia žiadosti na zmenu súdneho
exekútoraaždorozhodnutiaexekučnéhosúduzasiahlonavrhovateľanegatívne,vyvolalovňomneistotu
ako morálnu ujmu, ovplyvnilo jeho plánovanie a rozhodovanie, viedlo k strate legitímnych očakávaní, že

v zákonom určenom čase nastane stav predpokladaný zákonom a vyvolalo riziko ohrozujúce konečné
vymoženiepohľadávky. Súd nesúhlasí ani s názorom navrhovateľa , že možno priamo porovnávať nemajetkovú
ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným súdom
SR za prieťahy v konaní. Úlohou súdu je spravodlivé

rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností. Pre spravodlivé rozhodnutie je
akákoľvek lehota irelevantná. Objektívne nie možné vždy rozhodnúť v zákonnej lehote. Je potrebné
skúmaťajdôležitosťrozhodnutiapreďalšievzťahyúčastníkovkonaniaapriebehkonania.Rozhodovanie
o zmene súdneho exekútora nijako vzťah medzi účastníkmi nemení a vplyv na priebeh konania nebol
preukázaný.

Súd poukazuje aj na tú skutočnosť , že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania
až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora. Pôvodný exekútor mal aj mohol pokračovať
vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie s ohľadom na zachovanie kontinuity konania. Z
tohto titulu nemohol navrhovateľovi vzniknúť stav právnej neistoty. Preto vzhľadom na povahu úkonu -
rozhodnutie o zmene súdneho exekútora ako aj na nevyhnutnosť vykonať predtým aj iné úkony ( výzva

pôvodnému súdnemu exekútorovi vyjadrenie pôvodného súdneho exekútora aj vyčíslenie jeho trov
doručenie exekučného spisu, rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora) nie je možné nerozhodnutie
o návrhu na zmenu súdneho exekútor v lehote ustanovenej zákonom, považovať za zbytočné prieťahy
a nesprávny úradný postup.

Podmienkyprevznikzodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmocinesprávnymúradným
postupom sú stanovené kumulatívne a žiadnu z nich navrhovateľ v konaní nepreukázal, nemôže byť
preto daná zodpovednosť odporcu za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu uplatnenú v tomto konaní.

Návrh navrhovateľa súd považoval za nedôvodný a preto nebolo potrebné sa zaoberať výškou

škody, ktorú navrhovateľ preukazoval znaleckým posudkom č. 1/2014 vyhotoveným Ekonomickou
univerzitou v Bratislave. Znalecký posudok č. 1/2014 predložený navrhovateľom sa zaoberá iba
paušálne rozborom celkových nákladov, ktoré mali navrhovateľovi vzniknúť nezaoberá sa konkrétnymi
nákladmi na exekučnú vec a nepreukazuje ani príčinnú súvislosť, že by tieto náklady boli škodou
vzniknutou v dôsledku nerozhodnutia o návrhu v lehote 30 dní.

Pre tieto skutočnosti súd podaný návrh zamietol.

Podľa §-u 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa §-u 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy
konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa §-u 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia,
ak takémuto účastníkovi okrem trov
právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v

rozhodnutí, ktorý m sa konanie končí.

Odporca mal v konaní plný úspech a preto má právo proti navrhovateľovi na náhradu trov konania.
Odporca si trovy konania uplatnil, tieto ale nevyčíslil ani v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia
rozsudku, zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú a preto súd odporcovi žiadne trovy nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa . jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu v Leviciach na Krajský
súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie

proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrené
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( § 251 ods. 1. O.s.p.).