Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. máj 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/50/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111205106
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8111205106.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľa Ing. X. O., bytom B.,

W. M. Č.. XX, proti odporcom: 1/ Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom
v Bratislave, Župné námestie č. 13 a 2/ Slovenská republika, zast. Generálnou prokuratúrou SR, so
sídlom v Bratislave, Štúrova č. 2,v konaní o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

nárok týkajúci sa úrokov z omeškania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa domáhal na tunajšom súde v dvoch konaniach o náhradu škody za nesprávny úradný
postup voči dvom odporcom a to Slovenská republika, zast. Generálnou prokuratúrou a Slovenská
republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti. Konania sa viedli pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX F. XXC/XX/
XXXX.

Súd svojim rozsudkom zo dňa 25.6.2014 rozhodol, že:
„odporca v 1. rade - Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou SR je povinná zaplatiť
navrhovateľovi z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom sumu 3.000 Eur do
15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

odporca v 2. rade - Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR je povinná zaplatiť

navrhovateľovi z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom sumu 3.000 Eur do
15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a ,

o trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

Voči rozsudku podali účastníci odvolanie.

Krajský súd svojim rozsudkom zo dňa 23.2.2015 potvrdil rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe
vyhovenéavovýrokuozamietnutížalobyokremvýrokuopríslušenstvepohľadávky.Súdzrušilrozsudok
o zamietnutí žaloby vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd pritom poukázal na to, že zamietnutie žaloby vo vzťahu k
príslušenstvu súd nijakým spôsobom neodôvodnil, preto je tento výrok nepreskúmateľný a musel byť

zrušený.

Súd po čiastočnom zrušení rozsudku týkajúceho sa úrokov z omeškania vykonal dokazovanie
oboznámením obsahu spisov XXC/XX/XXXX F. XXC/XXX/XXXX a zistil tento skutkový stav:Súd rozsudkom, ktorý bol krajským súdom potvrdený, zaviazal odporcu v 1. rade SR, zast. Generálnou
prokuratúrou na povinnosť zaplatiť navrhovateľovi z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom 3.000 Eur. Odporcu v 2. rade SR, zast. Ministerstvom spravodlivosti zaviazal zaplatiť
navrhovateľovi z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom sumu 3.000 Eur. V
tejto časti sa stal rozsudok právoplatným.

Navrhovateľ vo svojom písomnom podaní zo dňa 27.4.2013 uviedol, aby mu súd priznal úroky z

omeškaniatak,akoichuviedolvžalobnomnávrhu.Zároveň,abymupriznalvynaloženénákladyspojené
s účasťou na všetkých pojednávaniach v trestnej veci a finančné prostriedky na zaplatenie advokátov.
Zároveň žiadal o vrátenie súdneho preddavku.

Vo veci sa po rozsudku krajského súdu vyjadrilo Ministerstvo spravodlivosti, ktoré navrhovalo žalobu
týkajúcu sa úrokov z omeškania zamietnuť. Svoj názor opreli o judikát NS SR - R 45/2000 (1Co/15/97),

podľa ktorého povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe súdneho
rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia. Až uplynutím takto určenej doby splnenia sa dlžník
dostáva do omeškania. Vzhľadom na uvedené potom úrok z omeškania nemôže navrhovateľovi patriť
od 2.6.2009, pretože v tomto čase sa odporca nemohol do omeškania dostať a nebolo isté, či vôbec súd
zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch odporcu zaviaže alebo nie.

Takýto právny názor prezentoval na pojednávaní aj zástupca odporcu v 2. rade. Poukázal na to, že
zákon č. 514/2003 Z.z. rozlišuje medzi majetkovou a nemajetkovou ujmou. Poukazoval pritom, že pri
predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody požadoval navrhovateľ okrem advokátskych trov,
cestovných náhrad a náhrady funkčného platu aj náhradu škody za spôsobenú nemajetkovú ujmu, ktorú

vtedy vyčíslil na 15.000.000,-- Sk. Neskôr v priebehu konania súd pripustil zmenu žalobného návrhu,
kedy navrhovateľ požadoval od Generálnej prokuratúry 200.000 Eur z titulu nemajetkovej ujmy s 10,5
% úrokom z omeškania od 19.1.2009 do zaplatenia. Odporca poukazoval na to, že požadovaná suma
náhrady škody za spôsobenú nemajetkovú ujmu pri predbežnom prerokovaní nároku nebola zhodná
s touto sumou náhrady za nemajetkovú ujmu, ktorá bola neskôr navrhovateľovi priznaná súdom. Pri

nemajetkovej ujme je možné priznať úroky z omeškania len od doby, kedy súd ustáli výšku priznanej
nemajetkovej ujmy a tou došlo až rozsudkom XXC/XX/XXXX zo dňa 25.6.2011. Má teda za to, že
odporca sa nemohol dostať do omeškania v čase vyhlásenia rozsudku, a teda v tejto časti navrhoval
žalobu zamietnuť.

Podľa § 17 zák. č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom uhrádza saj aj nemajetková ujmy v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o konanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením obsahu spisov súd zistil, že nárok navrhovateľa na
úroky z omeškania nie je dôvodný a v tejto časti súd návrh navrhovateľa zamietol. Súd sa plne stotožňuje
správnymnázoromodporcupoukazujúcnacitovanérozhodnutieNSSR(1Co/15/97).Povinnosťzaplatiť
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia a nie je teda možné,
aby sa odporcovia dostali do omeškania. Je pravdou, že súdne rozhodnutie bolo vyhlásené v júni

minulého roku, ale úroky z omeškania súd naväzuje práve na vyhlásenie tohto rozsudku. A preto hoci v
čase vyhlásenia tohto rozsudku už povinnosť odporcov je daná, nie je možné v tomto konaní rozhodnúť
o úrokoch z omeškania od právoplatnosti rozsudku v časti zaplatenia istiny. Súd viazaný návrhom
navrhovateľa poukazuje na vyššie uvedené, nie je dôvodné vyhovieť návrhu o úrokoch z omeškania,
keďže sa jedná o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá bola priznaná až rozhodnutím súdu.

Preto v tejto časti poukazujúc na citovanú judikatúru NS SR návrh navrhovateľa zamietol.K podaniu navrhovateľa zo dňa 27.4.2013 a na jeho ďalšie vznesené nároky súd len poukazuje na to, že
konanie je právoplatne skončené okrem úrokov z omeškania, ostatné finančné nároky súd vyporiadal v
rozhodnutí vo veci samej, preto sa nimi už súd nemôže zaoberať.

O vrátení zaplateného súdneho preddavku rozhodne súd osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.