Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. apríl 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/235/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221665
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4412221665.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava,
o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k.
6C/858/2012-50 zo dňa 14.11.2014 a proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 6C/858/2012-68
zo dňa 06.02.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal majetkovej
škody v sume 3.084,58 eura a nemajetkovej ujmy v sume 616,92 eura podľa zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej
aj „zákon č. 514/2003 Z. z.“ alebo „zákon“), ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Nové Zámky v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 13Er/162/2011. O trovách

konania súd rozhodol s odkazom na ustanovenie 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“) tak, že náhradu trov konania úspešnému žalovanému nepriznal, pretože ich nevyčíslil.
Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenia § 1, § 3 ods. 1 písm. d), § 6, §
9 ods. 1,2, § 17 a § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., § 41 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Súd dospel k tomu záveru, že žaloba nie je dôvodná.
V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca podal žalobu dňa 27.09.2012 a domáhal sa ňou

zaplatenia majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy na tom základe, že v exekučnom konaní
Okresného súdu Nové Zámky, vedenom proti povinnému Ondrejovi Vágaiovi, došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, lebo exekučný súd bol povinný rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote 15 dní od doručenia žiadosti, no rozhodol o nej až
22.03.2011 s omeškaním o viac ako 64 dní.
Súd sa oboznámil s obsahom exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 13Er/162/2011 a
zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť o vydanie poverenia na súd dňa 10.02.2011 vo

veci žalobcu - oprávneného a súd uznesením zo dňa 07.03.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.03.2011. Následne súd uznesením zo
dňa 11.08.2011, právoplatným dňa 20.09.2011, exekučné konanie zastavil. Tvrdenie žalobcu o počtední omeškania teda nie je pravdivé. V nadväznosti na ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka
predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom s tým, že všetky predpoklady musia

byť splnené súčasne. Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu o tom, že exekučný súd bol
povinný rozhodnúť v lehote 15 dní, pretože táto lehota platila len na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, no v prípade zamietnutia žiadosti súdneho exekútora Exekučný poriadok nestanovuje žiadnu
lehotu; exekučný súd rozhodol o žiadosti exekútora v primeranej lehote, k nesprávnemu úradnému
postup nedošlo, a tak žalobcovi nemohla žiadna škody vzniknúť. Žalobca mal možnosť proti uzneseniu

o zamietnutí žiadosti podať riadny opravný prostriedok, čo však neurobil. Právoplatné rozhodnutie
exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia, ktorým mala byť žalobcovi spôsobená
škoda, nebolo príslušným orgánom zrušené ani zmenené pre nezákonnosť. Súd teda konštatoval, že
v exekučnej veci Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 13Er/162/2011 nedošlo ani k nesprávnemu
úradnému postupu a ani nebolo vydané nesprávne súdne rozhodnutie. Námietka premlčania vznesená
žalovaným je nedôvodná, lebo s ohľadom na vyššie uvedené dáta žalobca podal žalobu na súd v

zákonnej 3-ročnej lehote. Aj keď žaloba bola podaná pred uplynutím 6-mesačnej lehoty na obligatórne
predbežné prejedanie nároku u žalovaného, v čase rozhodnutia súdu už táto lehota uplynula, pričom
žalovaný uplatnený nárok žalobcu neuznal.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom. Namietal, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na základe a s použitím novej
právnej úpravy obsiahnutej v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá sa stala súčasťou právneho
poriadku až po vzniku právnej skutočnosti, a teda po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného

právneho vzťahu. Súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil svoj názor, že účastníkom nevznikol stav právnej
neistoty i napriek tomu, že zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty
určením zákonnej lehoty a za situácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru a posunul trvanie
právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces
neakceptovateľný. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie totiž nemohla byť odstránená

rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby
organizovali svoj právny poriadok spôsobom vyhovujúcim požiadavkám čl. 6 ods. 1, ktorý zahŕňa aj
právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote. On predložil znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný
Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave, a podľa neho nesprávny úradný postup mal
na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku v určenej výške. Nie je teda

pravda, že nepreukázal vznik škody a jej výšku. Podľa neho boli v konaní preukázané všetky zákonné
podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, t. j. vznik škody, existencia nesprávneho úradného
postupu a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. Ak bol súdu doručený jeho návrh
na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o
porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti

podanej na Ústavnom súde Slovenskej republiky, bol súd povinný pred rozhodnutím o veci samej o
tomto návrhu osobitne rozhodnúť.
Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP)

prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku
pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP. Po prejednaní veci odvolací súd
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne a odvolanie nie je
dôvodné. Preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie
§ 219 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je správny a
dostatočne primerane odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením
§ 219 ods. 2 OSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí,

vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Na dôvažok dodáva
nasledovné:
Predmetom konania je návrh o náhradu škody a nemajetkovej ujmy žalobcu podľa zákona č. 514/2003
Z. z., vzniknutých mu v dôsledku údajného nesprávneho úradného postupu Okresného súdu NovéZámky v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 13Er/162/2011, ktorý videl v tom, že súd rozhodol o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty s omeškaním
viac ako 64 dní dňa 22.03.2011. Ako vyplýva zo súdom prvého stupňa zisteného skutkového stavu,

tieto žalobcom tvrdené údaje sa nezakladajú na pravde, keďže súdny exekútor podal žiadosť o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie na súd dňa 10.02.2011 a súd rozhodol uznesením zo dňa 07.03.2011
zamietnutím tejto žiadosti, pričom oprávnený odvolanie nepodal a v dôsledku toho uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 31.03.2011.
Zákon č. 514/2003 Z. z. je osobitným zákonom, ktorý upravuje podmienky a spôsob náhrady škody

vzniknutej pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom
vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona.
Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci
orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov v zákone špecifikovaným, druhým
predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou podmienkou je, aby medzi konaním,
ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou, bola daná priama príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno

vtomtosmereznášapoškodenýaakpreukážeichsplnenie,štátsasvojejzodpovednostizbaviťnemôže,
keďže zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci, má charakter objektívnej
zodpovednostibezohľadunazavinenie.Zanesprávnyúradnýpostupvovšeobecnostimožnopovažovať
porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti
súvisiacej s výkonom verejnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného

konania. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť takéhoto orgánu, zbytočné
prieťahy v konaní, ako aj iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických a
právnických osôb. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je
závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z

rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde teda najmä o objasnenie príčin, ktoré viedli k
určitému výsledku, a o starostlivé zváženie príčinnej súvislosti. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti
štátu ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, a preto
nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.
V prejednávanej veci sa súd prvého stupňa správne zaoberal existenciu predpokladov zodpovednosti

štátu za škodu a nemajetkovú ujmu uplatňovanú žalobcom. V tomto smere zistil skutkový stav veci v
súlade s ustanovením § 120 ods. 1 a § 153 ods. 1 OSP a vyvodil z neho správny právny záver. Z
exekučného spisu súd prvého stupňa zistil ten skutkový stav, ktorý opísal v odôvodnení svojho rozsudku,
pričom exekučným titulom na vykonanie exekúcie na návrh vtedajšieho oprávneného Pohotovosť, s.r.o.,
bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s., so sídlom

Karloveské rameno 8, Bratislava, zo dňa 07.10.2010 sp. zn. SR 09161/10. Súd v napadnutom rozsudku
v podstate konštatoval, že Exekučný poriadok 15-dňovú lehotu viaže na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ale nie aj na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti tak, ako tomu bolo aj v tomto prípade. V
exekučnom konaní bol exekučný súd oprávnený zaoberať sa aj tým, či exekučný titul vydal príslušný
orgán, ktorý bol na to oprávnený, pričom zamietnutie žiadosti exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie súd odôvodnil tým, že rozhodcovská doložka bola súčasťou formulárovej zmluvy
uzavretej medzi oprávneným a povinnou a táto rozhodcovská doložka nebola dojednaná platne. V tomto
smere exekučný súd poukázal aj na smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, pričom oprávnený sa so zamietnutím žiadosti exekútora podľa všetkého
stotožnil, keďže nevyužil ani možnosť podania odvolania proti prvostupňovému uzneseniu o zamietnutí

žiadosti súdneho exekútora. Žalobca v priebehu konania o náhradu škody a nemajetkovej ujmy
nepreukázal splnenie všetkých zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu podľa citovaného
zákona. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že žaloba nebola podaná dôvodne,
pretože v exekučnom konaní nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu odôvodňujúcemu žalobcom
požadované konštatovanie o opodstatnenosti žaloby; žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, a

preto bol jeho návrh správne zamietnutý.
Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na procesné pochybenia prvostupňového súdu, odvolací súd
konštatoval práve zmätočnosť na strane žalobcu, ktorý sa v žalobe odvolával napríklad na to, že
exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 64 dní, čo s ohľadom na dátum doručenia žiadosti
exekútora o vydanie poverenia (10.02.2011) a s ohľadom na dátum rozhodnutia súdu (07.03.2011) o

zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie nie je pravdivé tvrdenie. V podanom odvolaní žalobca tvrdil,
že súd nevykonal dôkaz znaleckým posudkom, no z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca návrh na
vykonanie tohto dôkazu v zmysle § 120 ods. 1 OSP nepodal. V tomto smere bola námietka žalobcu
zavádzajúca. Rovnako tak odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku na str. 4-5,kde súd prvého stupňa citoval ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v takom znení, aké
platilo v čase, kedy bolo začaté exekučné konanie, a v takomto znení ho súd aj aplikoval. Odvolací súd
však dodáva, že pôvodná úprava § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a nová úprava nič nezmenili na

tom, kto môže rozhodovať o prieťahoch v konaní, a do zmeny tohto ustanovenia súdy túto skutočnosť
posudzovali výkladovo. Preto by aj prípadný odkaz na uvedený zákon v znení po novelizácii nemal vplyv
na posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. V priebehu konania žalobca nepožiadal o
prerušenie konania, a tak jeho námietka v podanom odvolaní o absencii rozhodnutia súdu je rovnako
zmätočná a zavádzajúca.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142
ods.1a§151ods.1OSPtak,ževodvolacomkonaníúspešnémužalovanémunáhradutrovodvolacieho
konania nepriznal, lebo si ich neuplatnil a v podstate mu ani nevznikli.
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením č. k. 6C/858/2012-68 zo dňa 06.02.2015 uložil žalobcovi
povinnosť, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie,
ktorý je 20 eur, a súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu odvolania urobené elektronickými

prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom, ktorý tvorí súdny spis, a rovnopisu
odvolania doručovaného žalovanému, ktorý je 3 eurá. Toto uznesenie súd odôvodnil s odkazom na
položky 7a) a 20a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych
poplatkoch“) s poučením, že ak poplatok v určenej lehote nebude zaplatený, bude ho súd vymáhať.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok 20
eur, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal uznesenie súdu prvého stupňa v celom
rozsahu zrušiť. Namietal, že napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie a aj to, že súdny poplatok
bol nesprávne vyrubený, lebo podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov zákona o súdnych
poplatkoch spoplatneniu podlieha iba podanie žaloby na náhradu škody; spoplatneniu nepodliehajú

ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod., pričom súd nie je oprávnený svojvoľne
rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. V prílohe nie je jasne a jednoznačne
stanovenápoplatkovápovinnosťzapodanieodvolaniavočirozhodnutiusúduožalobenanáhraduškody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Poplatková povinnosť
mu bola teda uložená v rozpore so zákonom. Poukázal aj na ustanovenie § 18ca zákona o súdnych

poplatkoch, podľa ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa
vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30.
septembri 2012. V danom prípade bola žaloba podaná pred 01.10.2012, konanie sa teda začalo pred
účinnosťou zákona číslo 286/2012 Z. z., a preto je nutné aplikovať právny stav platný do 30.09.2012.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP)

prejednal vec aj v tejto časti bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa treba podľa § 219 ods. 1 OSP
ako vecne správne potvrdiť. Pri rozhodovaní mal na zreteli najmä nižšie citované ustanovenia zákona
o súdnych poplatkoch.
Podľa § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo

konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto
zákona.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,

odvolateľ a dovolateľ.
Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona o súdnych poplatkoch sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom
zo základu poplatku alebo pevnou sumou. Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa
tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Podľa § 18ca zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.
septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú
splatnými po 30. septembri 2012.
Podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov zákona o súdnych poplatkoch je súdny poplatok
zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho

nesprávnym úradným postupom 20 eur.
V súvislosti s povinnosťou platiť súdny poplatok vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom zákon o súdnych
poplatkoch do novely vykonanej zákonom č. 621/2005 Z. z. upravoval v § 4 ods. 1 písm. c) vecnéoslobodenie od poplatku v konaniach vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od poplatku. Uvedená novela s účinnosťou od
01.01.2006 toto vecné oslobodenie vypustila, čo bolo v dôvodovej správe odôvodnené reakciou na

neúmerný nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
Zároveň v Sadzobníku súdnych poplatkov v položke 7a bol zavedený nový paušálny poplatok za žaloby
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom vo výške 3.000,- Sk. Ďalšou novelou zákona o súdnych poplatkoch vykonanou
zákonom č. 273/2007 Z. z., účinného od 01.07.2007, bolo ustanovenie § 4 ods. 1 doplnené o písm. k),

ktorým bolo opätovne zavedené oslobodenie súdnych konaní vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutímorgánuverejnejmocialebojehonesprávnymúradnýmpostupomodpoplatku,
zároveň s vypustením položky 7a zo Sadzobníka súdnych poplatkov. Posledná zmena bola uskutočnená
zákonom č. 286/2012 Z. z. s účinnosťou od 01.10.2012 a ktorým bolo z § 4 ods. 1 vypustené písm.
k) a v Sadzobníku súdnych poplatkoch za položku 7 bola vložená položka 7a, podľa ktorej zo žaloby
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym

úradným postupom je sadzba poplatku 20 eur, čím zákonodarca reagoval podľa dôvodovej správy k tejto
novele na nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody na súdoch. Z uvedeného vyplýva, že
po01.10.2012konaniavoveciachnáhradyškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímorgánuverejnej
mocialebojehonesprávnymúradnýmpostupomniesúoslobodenéodpoplatkovejpovinnosti.Žalobcovi
ako poplatníkovi v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona tak v súvislosti s podaním takéhoto návrhu vznikla

podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona poplatková povinnosť. Rovnako tak sa poplatníkom v týchto veciach v
zmysle § 2 ods. 4 zákona stáva i ten, kto podal odvolanie, resp. ten, kto podal dovolanie, ktorým obdobne
poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a) vzniká podaním odvolania a dovolania.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval za nesprávne tvrdenie žalobcu, že
spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, a nie aj ďalšie úkony vo veci samej.
Podaním odvolania mu poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch
jednoznačne vznikla. V ustanovení § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch sa uvádza, že ak je sadzba
poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni s tým, že poplatok podľa
rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Keďže v danom prípade ide o konanie

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom začaté na návrh žalobcu dňa 27.09.2012, t.j. pred účinnosťou zákona č. 286/2012
Z. z. a odvolanie proti zamietajúcemu rozsudku súdu prvého stupňa žalobca predložil dňa 15.12.2014,
t.j. po jeho účinnosti, je potom potrebné posúdiť vznik poplatkovej povinnosti žalobcu ako odvolateľa i z
hľadiska prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.10.2012, a to § 18ca zákona o súdnych

poplatkoch.
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením správne uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok
za podané odvolanie, aplikujúc tak platnú právnu úpravu účinnú v čase vzniku poplatkovej povinnosti,
a rovnako tak správne stanovil i výšku súdneho poplatku v sume 20 eur podľa položky 7a Sadzobníka
súdnych poplatkov. Čo sa týka námietky, že uznesenie nie je riadne odôvodnené, odvolací súd podotýka,

že z odôvodnenia uznesenia je nepochybne zrejmé, z akého titulu súd žalobcovi súdny poplatok vyrubil,
v akej výške a podľa ktorej položky sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch. Preto odvolací súd s
ohľadom na vecnú správnosť uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.