Rozhodnutie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. apríl 2015

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 2T/44/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5309010148
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erika Dodulíková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5309010148.2

Rozhodnutie

Okresný súd Čadca na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.4.2015 samosudkyňou Mgr. Erikou
Dodulíkovou takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný F. H. F. N. K. B. , nar. XX. X. XXXX v Backnang, trvale bytom L. XX, XXXXX R. P., R. K.
X., štátneho občana Spolkovej republiky Nemecko,

j e v i n n ý , ž e

1./ ako konateľ spoločnosti F. R., R.. K.. S.. so sídlom F. X. F. Č.. XXX, okres Čadca a zároveň ako osoba
zodpovedná za vedenie účtovníctva a podávanie daňových priznaní za uvedenú spoločnosť, v úmysle
znížiť skutočnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty, aj napriek uskutočneným zdaniteľným
plneniam na základe vystavených faktúr: č. 66140 zo dňa 28. 2. 2006 na sumu 1.990,-- Sk, č. 66141 zo
dňa 1. 2. 2006 na sumu 1.000.000,--Sk, č. 66142 zo dňa 1. 2. 2006 na sumu 1.627.000,-- Sk, č. 66121
zo dňa 10. 2. 2006 na sumu 10.000,-- Sk a č. 66122 zo dňa 28. 2. 2006 na sumu 2.000,-- Sk, a aj napriek

vedomosti o tom, že na základe uvedených faktúr spoločnosti F. R., R.. K.. S.. F. X. F. vznikla za mesiac
február 2006 daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty v celkovej sume 501.788,-- Sk, tak v zmysle
§ 78 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v lehote do 25. 3. 2006 na Daňovom úrade
v Čadci, okres Čadca nepodal daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty a daň nezaplatil, čím skrátil
daň z pridanej hodnoty za mesiac február 2006 v celkovej sume 501.788,-- Sk (16.656,31 €),

2./ ako konateľ spoločnosti F. R., R.. K.. S.. R. sídlom F.R. X. F. Č.. XXX, okres Čadca a zároveň ako

osoba zodpovedná za vedenie účtovníctva a podávanie daňových priznaní za uvedenú spoločnosť, v
úmysle znížiť skutočnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty, aj napriek

uskutočneným zdaniteľným plneniam na základe vystavených faktúr: č. 66133 zo dňa 3. 3. 2006 na
sumu 295,-- Sk, č. 66134 zo dňa 3. 3. 2006 na sumu 2.479,-- Sk, č. 66135 zo dňa 3. 3. 2006 na sumu
1.441,-- Sk, č. 66136 zo dňa 3. 3. 2006 na sumu 2.887,-- Sk, č. 66137 zo dňa 3. 3. 2006 na sumu 269,--
Sk, č. 66140 zo dňa 16. 3. 2006 na sumu 1.480,-- Sk, č. 66145 zo dňa 6. 3. 2006 na sumu 512.281,--

Sk a č. 66150 zo dňa 31. 3. 2006 na sumu 282.907,-- Sk, a aj napriek vedomosti o tom, že na základe
uvedených faktúr spoločnosti F. R., R.. K.. S.. F. X. F. vznikla za mesiac marec 2006 daňová povinnosť
na dani z pridanej hodnoty v celkovej sume 135.832,-- Sk, tak v zmysle § 78 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty v lehote do 25. 4. 2006 na Daňovom úrade v Čadci, okres Čadca nepodal
daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty a daň nezaplatil, čím skrátil daň z pridanej hodnoty za
mesiac marec 2006 v celkovej sume 135.832,-- Sk (4.508,80 €),

t e d a

skrátil daň vo väčšom rozsahu,t ý m s p á ch a l

zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 276 ods.2 Tr.zák., s použitím 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák.,§ 37 písm. h/ Tr. zák., §
38 ods. 7 Tr. zák. na s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods.1 Tr.zák. s použitím § 49 ods.1 Tr.zák. sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne o d k l a d á a podľa § 51 ods.1, 2 Tr.zák. sa u s t a n o v u j e skúšobná doba
s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušuje sa výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu

Čadca pod sp. zn. 3T/87/2010 zo dňa 11.2.2014, ktorým bol obžalovanému pre zločin poškodzovania
veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a/, písm. c/, ods. 5 písm. a/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo
výmere 2 roky s podmienečným odkladom na 2 roky ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 51 ods.2, 4 Tr.zák. sa obžalovanému u k l a d á povinnosť spočívajúca v príkaze zúčastniť sa

v priebehu skúšobnej doby na vlastné náklady daňového poradenstva na úseku dane z pridanej hodnoty
u daňového poradcu, za účelom získania príslušných právnych vedomostí.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Čadca podal dňa 31.3.2009 pod sp. zn. Pv 1204/07 obžalobu na
obvineného F. H. F. pre zločin skrátenia dane a poisteného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák.

na skutkovom základe uvedenom vo výroku obžaloby a rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného F. H. F. cestou právnej
pomociaprečítanímzápisniceovýsluchuobžalovanéhovykonanéhocestouprávnejpomoci,výsluchom
svedkyne poškodenej A.. P. Č.C., svedkyne E. J.- F., svedkyne F. Š., svedka G. F., prečítaním zápisnice
o výsluchu svedkyne K. H., výsluchom svedkyne Z. F., prečítaním listinných dôkazov a mal zistený

skutkový stav, na základe ktorého rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Obžalovaný F. H. F. vo svojom výsluchu zo dňa 20.6.2012 uviedol, že je nevinný. Keďže neovláda
slovenský jazyk, poveril daňovo-poradenskú kanceláriu v Čadci, a to firmu O.. Bolo to na radu daňovo-
poradenskej kancelárie K. Y. L.. Okrem tohto bolo sprostredkované aj firmou R.. Firma R. je rakúska
firma, ktorá prevzala firmu F. R.. Po tom, ako odovzdal všetky účtovné doklady firme O., už sa mu

nepodarilo spojiť sa s firmou O., a to ani písomne, telefonicky, ani e-mailom. Firma K. z Bratislavy sa
tiež pokúšala spojiť s firmou O., mali s ňou dvakrát kontakt. Bolo im povedané, že daňové priznania
sú rozpracované. Firma R. kúpila kúpnou zmluvou stroje a inventár, nevie či aj budovu. Budovu predal
pánovi B., je to majiteľ firmy R.. Teraz nevie, či to bolo firme R., alebo bola na to založená nejaká iná
firma. V kúpnej zmluve je ohľadom strojov a inventáru uvedené: „plus daň z pridanej hodnoty“. Platba

sa však uskutočnila bez dane z pridanej hodnoty. Keďže medzi F. R. a firmou R. aj naďalej prebiehali
obchodné styky, mala sa daň z pridanej hodnoty primerane zaúčtovať. Na tomto obchodnom styku sa
už osobne nezúčastnil, prakticky tam už nemal čo robiť. Nehnuteľnosť sa nemohla previesť okamžite,
preto bol dohodnutý simulovaný nájomný vzťah. Nevie, čo všetko robili, teda energiu, vodu a nájomné
robila potom firma R. priamo na mieste a dúfa, že aj so zapojením O.. Na otázku, či má vedomosť o

vystavení faktúr spoločnosti F. R., R.. K.. S.., F. X. F. Č.. XXX, ktoré tvoria prílohu dožiadania, či ich
vystavoval, prípadne dával pokyn na ich vystavenie a či ich podpisoval, najmä nech sa vyjadrí k faktúramvystaveným pre odberateľov: R., R.. K.. S.., F. X. F. Č.. XXX C. R. A., R.. K.. S.., F. X. F. Č.. XXX uviedol,
že už nikdy účtovnú poštu nedostal, teda tieto nebude ani poznať. Na otázku, prečo neboli vystavené
faktúry uvedené v bode 1/ obžaloby zaevidované do účtovníctva spoločnosti F. R. za účelom zdanenia

príjmov z nich plynúcich uviedol, že k tomu nevie nič povedať. Na otázku, prečo nebolo za mesiac marec
2006 podané daňové priznanie na DPH, keď spoločnosti F. R. vznikla daňová povinnosť na základe
faktúr vystavených v bode 2/ obžaloby uviedol, že k tomu tiež nevie nič povedať. Ďalej na otázku, či
sa v mesiacoch január 2006 až máj 2006 zdržiaval na území SR v sídle spoločnosti F. R. a ak nie, ako
bolo zabezpečené vedenie firmy, kto bol poverený vedením firmy, kto bol zodpovedný za podávanie

daňových priznaní, za uhrádzanie faktúr a pod. uviedol, že raz tam bol, aby odovzdal účtovné podklady
firme O.. Čo sa týka vedenia firmy, bolo to tak, že firma už neexistovala, teda už žiadna výroba a žiadny
pracovníci. Kým sa to vyjasnilo s tou nehnuteľnosťou, mohlo byť nájomné a o to sa tam chcel interne
postarať pán B., resp. firma R.. Odovzdaním daňových priznaní bola poverená firma O.. Za uhrádzanie
faktúr bola zodpovedná firma R.. Na otázku, kto konal alebo mal konať za spoločnosť F. R. v období
roku 2006 uviedol, že tu vlastne už nebolo čo konať, úrady boli informované o tom, že podnikateľská

činnosť bola zastavená. Čakalo sa vlastne len na to, aby sa previedla nehnuteľnosť. Na papieri bol ešte
konateľ. Ešte raz by chcel poukázať na to, že dosiahnutá kúpna cena sa použila výlučne na to, aby sa
zaplatili nezaplatené mzdy, odvody na sociálne poistenie a dodávateľské faktúry.

Svedkyňa poškodená A.. P. Č. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje na daňovom úrade
ako kontrolór daní a ešte s jednou kolegyňou vykonávala kontrolu spoločnosti F. R.. Kontrola bola

vykonávaná na základe vlastných zistení u inej spoločnosti, v tomto prípade firmy R., R.. K.. S.., u ktorej
v účtovníctve sa nachádzali aj daňové doklady spoločnosti F. R.. V rámci vykonanej vnútornej kontroly
na daňovom úrade, porovnaním s podanými daňovými priznaniami DPH spoločnosti F. R. bolo zistené,
že sumy uvádzané na výstupe sumy z vystavených faktúr sú nižšie ako nájdené faktúry spoločnosti
R., R.. K.. S.. Na základe týchto skutočností bolo zaslané oznámenie o výkone daňovej kontroly za

obdobie január -marec 2006. Toto oznámenie prevzala p. Š., ktorá spoločnosť v tom čase zastupovala
V zmysle tohto oznámenia doručila p. Š. na daňový úrad účtovné doklady spoločnosti F. R., ktoré
mala k dispozícii. Účtovníctvo nebolo kompletné, nebola spracovaná evidencia DPH. Na základe týchto
skutočností správca dane použil pri výkone kontroly pomôcky, ktoré mal k dispozícii, čiže aj faktúry
zistené u spoločnosti R.. Správca dane vypracoval z kontroly protokol. V prípade zdaňovacieho obdobia

2/2006 boli zistené rozdiely v niekoľkých prípadoch faktúr. Jednotlivé faktúry boli vypísané v protokole.
Správca dane porovnával podané daňové priznanie s doloženými účtovnými dokladmi na základe faktúr,
z ktorých nebola daň odvedená. Došlo k porušeniu § 19 ods. 1 platného Zákona o DPH a daň z týchto
faktúr bola dodatočne vyrúbená. V prípade zdaňovacieho obdobia 3/2006, daňový subjekt F. R. nepodal
daňové priznanie z DPH. Správca dane použil pre určenie dane pomôcky, čiže nájdené faktúry, ktoré

boli zistené a tie, ktoré boli doložené p. Š.. Vystavené faktúry, z ktorých vyplývala daňová povinnosť,
boli uvedené v protokole, v tomto prípade došlo k porušeniu § 19 ods. 1 platného Zákona o DPH a boli
predpísané k dodatočnému odvodu. Správca dane zároveň prihliadol na okolnosti, z ktorých vyplývajú
výhody pre daňovníka, aj keď ním neboli uplatnené. Išlo o nárok na odpočítanie dane z došlých faktúr,
ktoré spĺňali podmienky platného zákona o DPH. V tomto prípade išlo celkom o sumu 16.935,- Sk.

Rozdiel dane bol predpísaný k odvodu dane. Všetky zistenia boli popísané v protokole a v následných
platobných výmeroch. Platobné výmery boli doručené a nebolo k nim podané odvolanie. Z pohľadu
Zákona o DPH nie je rozhodujúce zaplatenie dane v rámci faktúry, ide všeobecne o princíp nepriamej
dane, čiže na jednej strane je nárok na odpočítanie dane a na strane druhej je odvod dane. U faktúr,
ktoré sa týkali tzv. refakturácie služieb, v tomto prípade Zákon o DPH takéto služby rieši, ako keby

boli skutočne prijaté a následne poskytnuté. Takže v jednom prípade si daňový subjekt daň uplatní pri
prevzatí služby a zároveň vystaví faktúru, kde daň odvedie. Daňový úrad prihliadal na došlé faktúry,
ktoré sa týkali služieb, napr. telekomunikačných služieb a tieto boli priznané v prospech daňového
subjektu. Výsledná suma dorubenej dane bola rozdiel dane z prijatých plnení a dane z poskytnutých
plnení. Svedkyňa sa ďalej vyjadrila ku kontaktu s p. Š., ktorý bol v úradných veciach, a to v doložení

dokladov ku kontrole. P. Š. jej oznámila, že je splnomocnená na preberanie zásielok a že niektoré
účtovné doklady sa nachádzajú v sídle spoločnosti F. R. a tieto jej na základe prevzatého oznámenia
doručí. Osobne sa s p. F. nerozprávala. Myslí si, že p. F. zásielky ohľadom predmetnej veci nepreberal.
Ona bola v kontakte s p. Š.. Zásielky boli doručované do vlastných rúk na adresu sídla firmy. Na
preberanie zásielok určených do vlastných rúk p. F. bola splnomocnená p. Š. a ona za neho preberala

zásielky. V niektorých prípadoch jej p. Š. telefonicky povedala, že takisto aj ona telefonicky o týchto
záležitostiach upovedomila p. F., ktorý bol podľa vyjadrenia p. Š. mimo územia SR. Protokol z kontrolybol spolu s výzvou na prerokovanie kontroly zaslaný do vlastných rúk poštou, kde bol stanovený termín
prerokovania s dátumom 13.11.2006 a vo výzve bol daňový subjekt upozornený, že v prípade, keď sa
sám, alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, bude protokol

prerokovaný. Nikto zo spoločnosti F. R. sa nedostavil na prerokovanie protokolu, ale v zmysle zákona bol
protokol prerokovaný. Na základe výsledkov z prerokovania, boli vystavené a zaslané platobné výmery,
ktoré prevzala p. Š. ako splnomocnená osoba na preberanie zásielok. Voči platobným výmerom opravné
prostriedky neboli podané. Na otázku, kto podával daňové priznania z DPH za mesiac 01-02/2006
uviedla, že sa k tomu vyjadriť nevie, pretože ich nemá k dispozícii. Z pohľadu faktúr, ktoré vystavila

spoločnosť F. R. pre R. za refakturované služby uviedla, že z pohľadu Zákona o DPH nie je rozhodujúce
zaplatenie dane, ale dodanie služby. F. R. doložil vstupné faktúry, ktoré boli prihliadnuté v prospech
daňového subjektu. V rámci daňovej kontroly neskúmali, či došlo k uhradeniu predmetných faktúr.

Svedkyňa E. J.-F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným sa videla asi trikrát, a to z
obchodného vzťahu. Bolo to ešte v období pred spáchaním skutku, asi v roku 2003-2004. Spoločnosť
F., R.. R. K.. S.. poznala, pokiaľ vie, spoločnosť už neexistuje. S touto spoločnosťou mali spoluprácu na

základe účtovných služieb. Spoločnosť v tom čase zastupoval p. F. a oni spracovali len účtovníctvo. Bolo
to v období rokov 2001-2002, možno 2003. Zmluva bola uzatvorená písomne s p. F., ktorý bol konateľom
s p. F. v spoločnosti F. R., R.. K.. S.. Nakoľko sa spoločnosť dostala do platobnej neschopnosti, dohoda
sa zrušila a dohodli sa ústne v tom zmysle, že im naďalej bude poskytovať účtovnícke služby, pokiaľ
sa bude platiť. P. F. za poskytovanie služieb platil. Faktúry vystavovali na spoločnosť F. R.. Keď došlo k

ústnej dohode, faktúry vystavované neboli, neboli vyplatené ani peniaze a následne ukončili spoluprácu.
Nepamätá si, kedy vypracovala posledné daňové priznanie pre p. F.. Všetky doklady jej dával p. F. a jemu
ich následne aj vracala. Daňové priznanie k DPH za mesiac 2/2006 a 3/2006 určite nevyhotovila. Je
možné, že účtovníctvo pre spoločnosť F. R. vykonávala od roku 2002 do konca roku 2005. K ukončeniu
spolupráce došlo z toho dôvodu, že bola doma na materskej, čo bolo v období roku 2004-2005 a

druhým dôvodom bolo to, že v spoločnosti sa začali diať zmeny, pre ktoré sa nedalo so spoločnosťou
spolupracovať. Myslí, že v tom období došlo aj k personálnym zmenám. Podiel na ukončení spoločnosti
mala aj zmena v osobe konateľa. V čase, keď bol konateľom spoločnosti p. F., už pre spoločnosť
účtovnícke služby neposkytovala. P. F. vedel o tom, že poskytuje účtovnícke služby pre spoločnosť F.
R.. Komunikoval s ňou osobne v jej kancelárii ohľadom poskytovania účtovníckych služieb. Bolo to v

dobe, keď spracovávala účtovníctvo pre spoločnosť F. R. a keď bol konateľom p. F.. Po roku 2005 nebola
zo spoločnosti F. R. nikým oslovená na vypracovanie daňového priznania. Takisto po roku 2005 nikto
od nej nežiadal vrátenie účtovných dokladov, nakoľko tieto vrátila p. F.. Nevie sa vyjadriť k tomu, či
mal p. F. všetky daňové doklady k dispozícii, ktoré boli potrebné na vypracovanie daňového priznania
1,2/2006, nakoľko v tom čase už žiadne služby spoločnosti neposkytovala. V čase, keď vypracovávala

daňové priznania pre danú spoločnosť, neboli žiadne problémy s podaním daňového priznania. V čase,
keď poskytovala spoločnosti účtovnícke služby, daňové priznanie podpisoval buď daňový poradca, ktorý
bol splnomocnený, alebo p. F.. P. F. daňové priznanie nepodpisoval a o účtovníctvo sa nezaujímal.
Účtovníctvo mal na starosti p. F., lebo bol Slovák a bol tu, nevie ako často chodieval na Slovensko
obžalovaný.

Svedkyňa F. Š. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s firmou F. R. nemá nič spoločné, bola zamestnaná
vo firme R.. Pracovala pre p. B., možno od roku 2006 ako administratívny pracovník. Vie, že predtým
na mieste, kde sídlila firma R., sídlila firma F. R.. Nepamätá si, či bolo medzi týmito dvoma firmami
nejaké prepojenie. Pokiaľ ide o skutky uvedené v obžalobe, nevie sa k nim vyjadriť. Na otázku, či má
vedomosť, že by firma F. R. odpredávala nejaké stroje, zariadenie, materiál, zásoby firme R. uviedla,

že firma R. A. odkupovala od firmy F. R. halu. Nevie nič o tom, že firma R. odkupovala od F. R.
nejaké zariadenie, zásoby a pod. Toto sa riešilo právne. Nepamätá si, či bola poverená na nejaké
konkrétne úkony p. F.. Jedenkrát ho osobne stretla, bol vo firme R., kde komunikoval s p. B.. Ona pri
ich rozhovore nebola prítomná. Vo firme R. nezostali žiadne účtovné doklady z firmy F. R.. Pokiaľ ide
o p. Z. Z., bola tiež administratívny pracovník vo firme R.. Keď nastúpila do firmy R., p. Z. už pre firmu

R. pracovala. Pripravovala podklady pre účtovníctvo firmy R.. Potom ju p. B. prepustil z dôvodu, že
nehovorila po nemecky. Tým pádom bola pre neho nadbytočná. Nepamätá si, či p. Z. mala nejaké
poverenie konať v mene spoločnosti F. R., R.. K.. S.. K faktúram, ktoré sú súčasťou spisového materiálu
na čl. 122-130 a 132 uviedla, že si na tieto nepamätá, asi sa to nejako takto fakturovalo. Tieto faktúry asi
vystavovala p. Z.. Nevie a nepamätá si, či firma R. refakturovala spoločnosti F. R., R.. K.. S.. využívanie

energetickýchslužiebakosúelektrickáenergia,voda,kúrenie,príp.platbyzaužívanieslužiebmobilnýchoperátorov. Pokiaľ ide o poštu pre spoločnosť F. R. a p. F. H. F. väčšinou chodila doporučená pošta,
nevie, či túto niekto mohol preberať. V prípade, ak bola doručená obyčajná zásielka, nevie, ako toto
bolo zabezpečené.

Svedok G. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že firmu F. R. pomáhal zakladať ešte s p. F. a dvoma
ďalšími spoločníkmi. Celé obdobie až do roku 2005 bol konateľom tejto firmy. Neboli tam nejaké veľké
problémy. Zo začiatku pomáhal túto firmu viesť p. Z. W., ktorý firmu riadil telefonicky, faxom z Nemecka
na Slovensko. Pravidelne navštevoval túto firmu. Mal na starosti odbyt výrobkov a on sa staral o výrobu.
Neskôr vyrábali pre Rakúsku firmu R.. Za účtovníctvo do roku 2005 zodpovedal on sám ako konateľ.

NáslednebolodvolanýavšetcizamestnanciprešlidofirmyR.,kdemalipokračovaťvtejistejvýrobe.P.F.
prepustil všetkých zamestnancov aj účtovníčky a v R.-U. si dal nové účtovníčky a poštu určenú pre F. R.
preberala p. Š.. Nevie, kto mal potom na starosti účtovníctvo a daňové záležitosti. Zo začiatku bol chvíľu
aj prokuristom firmy R., a to asi jeden mesiac. Potom išiel na PN, následne bol prepustený a mal zákaz
vstupu do firmy R.. V čase existencie spoločnosti F. R., p. F. nahradil p. Z. asi 3 roky pred skončením
firmy F. R.. Takisto tu pravidelne chodieval, mal na starosti odbyt výrobkov. Na riadení spoločnosti sa

nepodieľal, toto mal na starosti on. Nevie, kto v roku 2006 riadil a zodpovedal za spoločnosť F. R. a
takisto nevie, či obžalovaný v tom období vyvíjal nejaké aktivity. Na otázku, či za mesiac február 2006
podal daňové priznanie, ktorým za túto firmu uplatnil nadmerný odpočet uviedol, že žiadal účtovníčku,
aby pripravila podklady a urobila daňové priznanie k DPH. Účtovníčka toto urobila, odovzdala to na
daňový úrad. Odvtedy to účtovníčka robiť nechcela, pretože nemala kontakt s p. F.. Materiál, stroje,

ktoré mala firma F. R. predal p. F. p. B.. Pokiaľ ide o faktúru č. 66141, ktorá sa nachádza na čl. 121
spisu, je na nej celý inventár. Na druhej faktúre 66142, ktorý sa nachádza na čl. 124, je rozpracovaná
celá výroba, hotové výrobky a podobne. Podpis na faktúre je najpravdepodobnejšie p. F.. Faktúry boli
pripravené určite v F., či tam bol F., nevie. K okolnostiam vystavenia faktúr sa vyjadriť nevie. Nevie sa
vyjadriť, či účtovníctvo pre spoločnosť F. R. spracovával nejaký účtovník. Vie, že v období prvých štyroch

mesiacov v roku 2006 sa obžalovanému nedalo dovolať, osobne s ním už nebol. Dovtedy obžalovaný
chodieval jeden až dvakrát za mesiac. Podpis na daňovom priznaní na čl. 120 a 119 je jeho. Účtovníctvo
k dispozícii nemal, podpísal len daňové priznanie. Nevie, kto vtedy účtovníctvo a účtovné doklady mal.
Po jeho odchode účtovníctvo novému konateľovi F. R. odovzdala účtovníčka. Keď odchádzal vie, že toto
bolo v kancelárii. Doklady z účtovníctva zostali v archíve v budove. Účtovníctvo bolo aj v počítačoch.

Z prečítanej výpovede svedkyne K. H. zo dňa 11.3.2009 na čl. 72-75 vyplýva, že svedkyňa uviedla,
že prostredníctvom p. Š., ktorú oslovil p. F. a potom ona oslovila ju, sa osobne stretla so štatutárom
spoločnosti, p. F. v Žiline, niekedy na jeseň roku 2007. Na základe ústnej dohody a dohody o cene
za rekonštrukčné služby účtovnej evidencie za rok 2006 začala realizovať rekonštrukciu, teda prerábku
celého účtovníctva za rok 2006, ktoré už niekto alebo nejaká firma roku 2006 spracovávala. P. F.

pri stretnutí povedal, že si myslí, že firma, ktorá mu spracovávala účtovníctvo v období roku 2006,
mu nesplnila povinnosti, ktoré vyplývajú zo Zákona o dani z pridanej hodnoty a o dani z príjmu a
že mu nepodávala, a ak podávala, tak nesprávne daňové priznania. Odovzdal jej všetky dokumenty
a účtovné doklady, ktoré mal k dispozícii. Po zistení, že predmetné doklady a dokumenty nie sú
absolútne postačujúce pre rekonštrukciu účtovnej evidencie a následne podanie daňových priznaní,

začala zisťovať, kde sa všetky ostatné doklady a účtovné dokumenty nachádzajú. Zistila, že minimálne
dve tretiny účtovných dokladov nemá k dispozícii, ale ich zadržiavajú nejakí, jej neznámi ľudia, ktorí v
minulosti mali s p. F. obchodné alebo súkromné vzťahy a týmto ľuďom, ako počula, dlží nejaké finančné
obnosy a že vraj títo ľudia to držia ako záruku. P. Š. teda povedala, že rekonštrukciu nemôže urobiť, lebo
je nedostačujúca a nevytvorila by pravdivý obraz z tejto spoločnosti, ktorý má vykázať účtovníctvo. P. F.

musel vedieť už pri prvom stretnutí, že jej odovzdáva v podstate len obchodnú korešpondenciu a z toho
samozrejme nemôže urobiť rekonštrukciu účtovníctva za rok 2006 a s tým súvisiace podanie daňových
priznaní. P. F. ju požiadal, aby prerobila účtovnú evidenciu za rok 2006 a dodatočne iba spracovala
daňové priznania, ale nie ich podala, pretože nemá oprávnenie na zastupovanie spoločnosti F. R., R..
K.. S.. podpísať a podať daňové priznanie. Toto oprávnenie je dané len štatutárnemu orgánu spoločnosti

alebo jeho právnemu zástupcovi.

Svedkyňa Z. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v roku 2006 pracovala v spoločnosti F. R. ako
administratívny pracovník, zapisovala šichty, viedla pracovnú dochádzku všetkých zamestnancov okrem
managementu. Niekedy, keď tam nebol prítomný riaditeľ, vystavovala faktúry, zabezpečovala obedy,vybavovala telefonáty. Faktúry uvedené v skutkovej vete obžaloby mala pripravené, pripravovala ich
buď p. Š., alebo p. F.. Takto pripravené faktúry podpisovala, keď tam nebola prítomná p. Š.. Teda pokiaľ
je na niektorej faktúre podpísaná, ona túto faktúru nevyhotovila. Keď odišiel zo spoločnosti p. F., prišla

do spoločnosti p. Š., ktorá bola jej nadriadenou. Ona neovláda nemecký jazyk, tak všetko prekladala
p. Š. a taktiež všetko v spoločnosti riadila. Nevie, či p. Š. bola v kontakte s p. F. a či ho informovala
o tom, čo sa deje v spoločnosti. Pracovala ešte aj v spoločnosti R., ktorá bola právnym nástupcom
spoločnosti F. R. asi dva mesiace. P. F. najskôr pracoval v spoločnosti F. R.. Keď odišiel, vtedy došlo k
prechodu práv a povinností na spoločnosť R.. S pánom F. sa videla jedenkrát, nevie, či bol v kontakte

so svojimi zamestnancami. Nevie, kto za spoločnosť F. R. podával daňové priznania, akým spôsobom
a kto za to zodpovedal. Taktiež nevie, akým spôsobom p. F. komunikoval so spoločnosťou F. R.. O tom,
či spoločnosť F. R. dodávala spoločnosti R. hlasové telefonické služby tak, ako je uvedené vo faktúrach
66140, 66133, 66134, 66135, 66136 a 66137 nemá žiadnu vedomosť. Takisto nemá vedomosť o tom,
či spoločnosť F. R. dodávala spoločnosti R. vodu v mesiaci marec 2006, ako je uvedené na faktúre č.
66140, ktoré faktúry podpísala. Takisto nemá vedomosť o tom, že by spoločnosť F. R. dodala spoločnosti

R. v marci 2006 elektrickú energiu celkovo v hodnote 336.659 Sk tak, ako je uvedené na faktúre č.
06150, ktorú podpísala za spoločnosť F. R.. Ona sa obsahom jednotlivých faktúr nezaoberala, faktúry
iba podpísala, keď jej ju predložili na podpis. Pokiaľ ide o faktúru č. 66145 na 9 splátok na sušičku z
leasingu, nevie, kto túto vystavil, bolo to už za prítomnosti p. Š., neviem sa vyjadriť, čo bolo predmetom
tejto faktúry.

Z prečítanej zápisnice o výsluchu svedka A.. O. B. vyplýva, že svedok uviedol na otázku, či pozná firmu
F. R. a jej konateľa F. H. F., že firma V. je jeho firma a táto firma je 100% vlastníkom firmy R., R.. K..S..
a s F. H. F. sa poznajú, nakoľko mali spolu obchodné vzťahy do konca januára 2006. Je pravdou, že
spoločnosť F. R., R.. K.. S.. zanikla a konateľ tejto spoločnosti p. H. F. mu predal nehnuteľnosti, inventár
a ostatné zásoby, teda všetky hnuteľné i nehnuteľné veci. Takisto je pravdou, že asi vo februári 2006

zamestnanci z firmy F. H. F. prešli do jeho spoločnosti. Firma F. R. ešte existuje ako firma, ale nerobí
žiadne obchody, nikto sa viac o túto firmu nestará. Táto firma prakticky existuje len na papieri, nikto ju
už nezastupuje. Táto firma sídli na tej istej adrese ako jeho firma. Keď mu konateľ F. H. F. predal všetky
hnuteľné a nehnuteľné veci, zaplatil mu za to prevodom všetky peniaze, a to konkrétne na firmu F. R.,
R.. K.. S.., teda na číslo konta na Slovensku, ktoré mu F. H. F. povedal. Nevie povedať, či to bolo konto

firmy, alebo iné konto, bolo to v januári 2006. Je pravdou, že sumu cca 6.250.000,- Sk zaplatil F. H. F.
v rôznych dlhoch, ako napríklad exekútorovi a to ešte v roku 2005. Platil to preto, lebo F. R. robila pre
firmu V. a mala veľké dlhy, nakoľko už nemala ďalej vyrábať pre nich, tak sa dohodli, že firma V. kúpi
budovu firmy F. R. Y. F. a ako vyrovnanie mu zaplatili tieto dlhy. Potom V. založila firmu R. a robotníci od
firmy F. R. pracujú vo firme R.. Teda on F. H. F. previedol asi 3.800.000,- Sk. Vie, že z toho F. H. F. ešte

kryl nejaké konto v Tatra banke vo výške cca 1.000.000,- Sk, nejaké peniaze kryl na sociálne poistenie
a niečo kryl nejakej inej firmy, to mohlo byť okolo 700.000,- Sk. Vie to, nakoľko mal prehľad vo firme a na
to, aby budova, ktorú chceli kúpiť od F. nebola zaťažená nejakým úverom, tak vedel, že tieto pohľadávky
musel F. zaplatiť. Inak tú budovu by nemohli kúpiť. Nevie ako F. H. F. naložil so zvyškom peňazí.

Na čl. 1-3 spisu sa nachádza oznámenie o podozrení zo spáchania daňového trestného činu zo dňa

25.9.2007, v ktorom Daňový úrad Čadca oznámil podozrenie zo spáchania daňového trestného činu u
daňové subjektu F. R., R.. R. K.. S.., F. X. F..

Na čl. 80 spisu sa nachádza plnomocenstvo zo dňa 6.4.2006, ktorým F. H. F. ako konateľ spoločnosti
F. R., R.. K.. S.. so sídlom F. X. F. splnomocnil p. F. Š. na preberanie všetkých zásielok, ktoré prídu
na adresu spoločnosti. Splnomocnená je oprávnená preberať aj zásielky so službou „do vlastných

rúk“. Okrem splnomocnenej nie je na preberanie zásielok oprávnená žiadna iná osoba. Akékoľvek iné
splnomocnenia na preberanie zásielok sú odvolané.

Na čl. 81-87 sa nachádza protokol Daňového úradu Čadca č. 654/320/47098/2006/CAS zo dňa
4.10.2006 o určení dane podľa pomôcok kontrolovaného daňového subjektu F. R., R.. R. K.. S.., F. X. F.
s dátumom začatia určenia dane 17.7.2006. Predmetom je daň z pridanej hodnoty za obdobie január -

marec 2006. Výsledkom určenia dane podľa pomôcok je, že daňový subjekt za obdobie január, február
a marec 2006 nepodal dodatočné daňové priznanie. Správca dane pri vyrubení dane podľa pomôcokprihliadol tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, i keď ním neboli uplatnené.
Ide o nárok na odpočítanie dane z došlých faktúr, ktoré boli doložené a spĺňali podmienky zákona o DPH
v platnom znení. Za zdaňovacie obdobie marec 2006 ide o došlé faktúry 36-41,44, 46-49, daň z pridanej

hodnoty vo výške 16.688,70 Sk, pokladničné doklady bez čísla (2 kusy). Z týchto dokladov je nárok na
odpočítaniedanevovýške264,70Sk.Celkompriznávajúvprospechplatiteľanároknaodpočítaniedane
vo výške 16.635,- Sk. Celkom vyrubená daň podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie činí 135.832,- Sk.

Na čl. 88 sa nachádza výzva Daňového úradu Čadca na predloženie daňového priznania dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2006. Podľa doručenky, ktorá sa nachádza na čl. 89, daňový

subjekt F. R., R.. R. K.. S.., F. X. F., prostredníctvom splnomocnenca p. Š. prevzal výzvu dňa 25.5.2006.

Na čl. 90 sa nachádza oznámenie Daňového úradu Čadca o výkone daňovej kontroly za zdaňovacie
obdobie január-marec 2006 so začiatkom daňovej kontroly dňa 28.6.2006 o 08:30 hod. v priestoroch
daňového subjektu. Oznámenie podľa pripojenej poštovej doručenky prevzala za spoločnosť F. R., p.
Š. dňa 16.6.2006.

Na čl. 91 sa nachádza úradný záznam spísaný Daňovým úradom Čadca dňa 17.7.2006, z ktorého

vyplýva, že dňa 17.7.2006 sa na Daňový úrad Čadca dostavila p. Š., splnomocnená za firmu preberať
poštové zásielky a doložila po konzultácii s právnymi zástupcami firmy, účtovné doklady za spoločnosť
F. R., R.. R. K.. S.. F. X. F.. Boli doložené došlé faktúry, odoslané faktúry, tuzemské a zahraničné a
pokladničné doklady. Evidencia DPH nebola doložená, nebolo doložené účtovníctvo (hlavná kniha). Na
základe doložených dokladov bola uvedeným dňom zahájená daňová kontrola.

Na čl. 92 sa nachádza úradný záznam spísaný Daňovým úradom Čadca dňa 28.6.2006, podľa ktorého
sa spoločnosť F. R. ospravedlnila k dátumu začatia kontroly. V uvedený deň zatelefonovala právna
zástupkyňa, že konateľ spoločnosti, p. F., nie je momentálne na území Slovenska a že ešte nie sú k
dispozícii všetky účtovné doklady firmy. Začiatok kontroly bude dohodnutý podľa skutočností, kedy budú
k dispozícií účtovné doklady.

Na čl. 93 sa nachádza úradný záznam spísaný Daňovým úradom Čadca, na základe ktorého bol
prerokovaný protokol bez účasti daňového subjektu, alebo zástupcu. Z úradného záznamu vyplýva, že
daňovému subjektu F. R. bola zaslaná výzva na prerokovanie protokolu na deň 13.11.2006. Daňový
subjekt, ani jeho zástupca sa na prerokovanie protokolu nedostavil.

Na čl. 94 sa nachádza poverenie Daňového úradu Čadca na výkon daňovej kontroly zo dňa 13.6.2006,

v zmysle ktorého bola poverená v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty vykonanie daňovej kontroly za
zdaňovacie obdobie január-marec 2006 A.. P. Č. a C. Č. u daňového subjektu F. R., R.. K..S.., F.R. X. F..

Na čl. 95 sa nachádza výzva Daňového úradu Čadca zo dňa 4.10.2006 na vyjadrenie sa k protokolu
a na jeho prerokovanie dňa 13.11.2006, ktorú výzvu prevzal splnomocnenec spoločnosti F. R., R.. K..
S.., F. X. F. dňa 12.10.2006.

Podľa platobného výmeru Daňového úradu Čadca č. 654/230/53660/2006/KRK zo dňa 15.11.2006
bola vyrubená platiteľovi dane F. R., R.. R. K.. S.., F. X. F. rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie február 2006 v sume 501.788,- Sk. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 18.12.2007 a vykonateľným sa stalo dňa 3.1.2007.

Podľa platobného výmeru Daňového úradu Čadca č. 654/230/53704/2006/KRK zo dňa 15.11.2006 bola

určená platiteľovi dane F. R., R.. R. K.. S.., F. X. F. daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
marec 2006 v sume 135.832,- Sk. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.12.2006 a
vykonateľným sa stalo dňa 3.1.2007. Obe rozhodnutia podľa poštovej doručenky na čl. 102 prevzal
splnomocnenec spoločnosti F. R., R.. R. K.. S.., F.R. X. F., J.. Š. dňa 1.12.2006.Daňový subjekt F. R., R.. K.. S.., F. X. F. dňa 24.4.1997 podal žiadosť o registráciu ako platiteľa DPH
na Daňovom úrade Čadca ( čl. 107-108).

Na čl. 110 sa nachádza protokol o vydaní osvedčenia o registrácii pred daň z pridanej hodnoty platiteľa

F. R., R.. R. K.. S.., F.R. X. F. zo dňa 29.3.204, podľa ktorého je platiteľom dane od 1.5.1997.

Na čl. 117 sa nachádza odhlásenie platiteľa DPH - F. R., R.. R. K.. S.. zo dňa 30.3.2007 adresované
Daňovému úradu Čadca, v ktorom žiada o odhlásenie ako platiteľa dane z pridanej hodnoty a určenie
posledného zdaňovacieho obdobia z dôvodu, že spoločnosť už vyše roka nedosahuje potrebný obrat
na platiteľa dane z pridanej hodnoty.

Na čl. 118 sa nachádza rozhodnutie Daňového úradu Čadca č. 654/230/20568/07/DRA zo dňa 9.5.2007,

ktorým bolo určené, že spoločnosť F. R., R.. K..S.., F. X. F. má posledné zdaňovacie obdobie máj 2007.
Rozhodnutie sa stalo právoplatným 15.5.2007 a vykonateľným dňa 15.5.2007.

Na čl. 119-120 sa nachádzajú daňové priznania na daň z pridanej hodnoty za spoločnosť F. R., R.. K..
S.., F. X. F. za mesiac január 2006 a február 2006 podané G. F..

Na čl. 121-132 sa nachádzajú faktúry uvedené v skutkovej vete rozsudku.

Na čl. 137-141 sa nachádza kúpna zmluva zo dňa 15.2.2006 medzi predávajúcim F. R., R.. K.. S.., F.
X. F. Č.. XXX a kupujúcim R.&. A., R.. K.. S.. F. X. F. Č.. XXX, predmetom ktorej je nehnuteľný majetok
zapísaný na liste vlastníctva č. 5513 vedený Katastrálnym úradom v Žiline, Správa katastra Čadca.
Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene vo výške 10.000.000,- Sk. Suma vo výške 3.988.311,14
Sk bez DPH podľa zoznamu platieb kupujúceho, sa odpočíta z dohodnutej kúpnej ceny. Kúpna cena,

ktorú predávajúci uhradí, predstavuje 6.011.688,86 Sk, ktorú zaplatí prevodom na bankový účet č.
2614500391/1100 vedený v Tatra banke v lehote do 7 dní od podpísania zmluvy.

Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina k dátumu 28.1.2006 konateľom spoločnosti
F. R., R.. R. K.. S.., F.R. X. F. E. F. H. F., ktorý spoločnosť zastupuje a za ňu podpisuje samostatne.

Podľa odborného vyjadrenia č. 04/2010 A.. X. X., znalkyne v odbore ekonómia a manažment, odvetvie

účtovníctvo a daňovníctvo predloženej obhajcom, znalkyňa v odbornom vyjadrení poukazuje na ust.
§ 25, 49, 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení a ďalej uvádza,
že odstúpenie od zmluvy o dodávke tovaru sa z pohľadu zákona o dani z pridanej hodnoty posudzuje
ako zrušenie dodávky tovaru alebo služby, resp. ako úplné alebo čiastočné vrátenie dodávky tovaru.
Upravuje to § 25 uvedeného právneho predpisu. S prihliadnutím na toto ustanovenie, bol daňový

subjekt povinný vystaviť doklad o oprave základu dane ku dňu odstúpenia od zmluvy. Rozdiel medzi
pôvodnou daňou a opravenou daňou mal byť uvedený v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie
obdobie. Daňová povinnosť mala byť znížená o sumu dane uvedenú v doklade o oprave základu dane.
Odporúča doložiť doklad potvrdzujúci odstúpenie od zmluvy a faktúru - opravu základu dane. Ďalej
k obstaraniu (sprostredkovaniu) služby uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že aktuálna legislatívna

úprava nestanovuje postup pri tzv. refakturácii dodávky služieb, bude dodávateľ vystavovať faktúru
spôsobom, akoby bol poskytovateľom služby pre konečného príjemcu. K dátumu dodania uvedenej
služby mu vzniká zároveň právo na odpočítanie dane podľa § 46 zákona o dani z pridanej hodnoty.
§ 51 citovaného zákona uvádza, že daňový subjekt disponuje faktúrami vyhotovenými v súlade s ust.
§ 71 zákona o dani z pridanej hodnoty, na základe ktorých mu vznikol nárok na odpočítanie dane.

Suma odpočítanej dane zníži výšku daňovej povinnosti v konkrétnom zdaňovacom období. Na základe
uvedených skutočností nepovažuje výšku daňovej povinnosti určenú len na základe vystavených faktúr
(dodania tovarov a služieb) bez prihliadnutia na odpočítanie dane za správnu. Odporúča daňovému
subjektu doložiť faktúry preukazujúce jeho nárok na odpočítanie dane.Z pripojeného spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. 3T/87/2010 zo dňa 11.2.2014 v spojení s
uznesením Krajského súdu Žilina 1To/46/2014 zo dňa 5.8.2014 bol obžalovaný uznaný vinným zo
zločinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a/c/, ods. 5 písm. a/ Tr. zák. a bol mu uložený

trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.

Podľa lustrácie v Registri priestupkov, obžalovaný nemá žiaden záznam o priestupku.

Podľa odpisu Registra trestov GP SR, obžalovaný má v ňom jeden záznam, a to vo veci Okresného
súdu Čadca sp. zn. 3T/87/2010.

Po skutkovej stránke bolo vykonaným dokazovaním nepochybne preukázané, že obžalovaný, ako
konateľ spoločnosti F. R., R.. K.. S.., R. R.G. F. X. F. Č.. XXX a zároveň ako osoba zodpovedná za

vedenieúčtovníctvaapodávaniedaňovýchpriznanízauvedenúspoločnosť,nepodaldaňovépriznaniev
lehoteurčenejzákonomasplatnúdaňdoposiaľaninezaplatil.Obžalovanýsibolvedomýtejtopovinnosti,
teda vedel, že má podať daňové priznanie, no aj napriek tomu toto nepodal, a to ani na základe
výzvy správcu dane, teda konal tak úmyselne, vedomí si trestno-právnych následkov svojho konania,
a to v úmysle znížiť skutočnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty aj napriek uskutočneným

zdaniteľným plneniam na základe faktúr, ktoré boli vystavené, a ktoré sú uvedené v skutkovej vete
rozsudku. Uvedené skutočnosti boli preukázané najmä výpoveďami svedkov, a to pracovníkov správcu
dane - svedkyňou A.. P. Č., zamestnancom spoločnosti F. R., R.. K.. S.. - svedkom G. F., Z. F.K. a
svedkyňou F. Š., K. H., E. F. - J. a listinnými dôkazmi. Na základe uvedených faktúr spoločnosti F.
R., vznikla spoločnosti za mesiac február 2006 daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume

501.788,- Sk (16.656,31 €) a za mesiac marec 2006 v sume 135.832,- Sk (4.508,80 €) tak, ako to vyplýva
z platobného výmeru správcu dane, o ktorom obžalovaný vedel, pričom výšku daňovej povinnosti
nenamietal. Obžalovaný sa svojim konaním dopustil trestného činu skrátenia dane podľa § 276 ods. 1,
ods. 2 písm. d/ Tr. zák. Výška skrátenia zodpovedá celej výške povinnej platby, ktorá mala byť priznaná,
vymeraná a zaplatená. Súd v bode 1/ rozsudku výšku skrátenej dane stanovil na sumu 501.788,- Sk

(16.656,31 €) a v bode 2/ na sumu 135.832,- Sk (4.508,80 €), kde zohľadnil nárok na odpočítanie dane
vo výške 16.935,- SK (562,14 €) a prihliadal na výpočet stanovený správcom dane. Správca dane mal
k dispozícii všetky faktúry, ktoré sú uvedené v skutkovej vete rozsudku. Prihliadal, resp. mal možnosť
na ne prihliadať a určiť výšku skrátenej dane. Obžalovaný ako konateľ spoločnosti F. R., R.. K.. S.., F.
X. F. bol zodpovedný za vedenie účtovníctva a podávanie daňových priznaní. Jeho obrana, že touto

úlohou poveril inú osobu, bola vyvrátená výsluchom svedkyne Š., ktorá poprela, že by ju obžalovaný
poveril takouto úlohou. Výpoveď svedkyne Š.j potvrdilo aj plnomocenstvo (čl.80), ktoré je súčasťou
spisového materiálu, ktorým obžalovaný splnomocnil svedkyňu Š. iba na preberanie poštových zásielok.
Obžalovaný bez toho, žeby po jeho odchode do zahraničia zabezpečil riadne vedenie účtovníctva
a podávanie daňových priznaní, úmyselne sa vyhýbal týmto svojim povinnostiam, o čom svedčí aj

nespolupráca nielen so zamestnancami, ktorí v tom čase vo firme ešte pracovali, ale aj s príslušným
správcom dane.

Po právnej stránke konanie obžalovaného naplnilo skutkovú podstatu zločinu skrátenia dane a
poisteného podľa § 276 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný skrátil daň vo väčšom
rozsahu. Objektom tohto trestného činu je záujem štátu na správnom vymeraní dane, poistného na

sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevku na starobné dôchodkové sporenie.
Daňou je povinná zákonom stanovená peňažná čiastka, ktorú fyzická osoba alebo právnická osoba
odvádza zo svojho príjmu do verejného rozpočtu, a to vo výške stanovenej zákonom a v lehote
stanovenej zákonom. Takouto daňou je aj daň z pridanej hodnoty (DPH), podmienky platenia ktorej
určuje zákon o DPH č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 78 ods. 1 zák. o DPH je

platiteľ dane povinný do 25.-tich dní po skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie a v
tej istej lehote zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť. Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac alebo
kalendárny štvrťrok. Podľa bodu 1/ rozsudku, mal obžalovaný povinnosť podať daňové priznanie do
25.3.2006 a podľa bodu 2/ rozsudku do 25.4.2006. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
obžalovaný daňové priznanie v tejto lehote nepodal a splatnú daň doposiaľ ani nezaplatil. Skrátením

dane sa rozumie akékoľvek konanie páchateľa, v dôsledku ktorého mu príslušný štátny orgán, alebo
orgán verejnej samosprávy vyrúbi daň v nižšej, než zákonom určenej sume, alebo k vyrubeniu vôbecnedôjde. Za skrátenie dane sa považuje aj to, keď daňový subjekt daňové priznanie nepodá vôbec, čo sa
stalo v prípade obžalovaného. Trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 Tr.zák. je úmyselným
trestným činom, s poukazom na § 15 písm. a/ Tr. zák., trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.
Obžalovaný, ako konateľ právnickej osoby, ktorá vykonávala podnikateľskú činnosť na území SR vedel,
že je jeho povinnosťou podať daňové priznanie v zmysle platnej legislatívy. Na túto povinnosť bol aj
opakovane niekoľkokrát vyzvaný, resp. bol informovaný príslušným správcom dane o tejto povinnosti
prostredníctvom svedkyne Š., aj napriek tomu túto povinnosť nerešpektoval a chcel svojim konaním

skrátiť daň, ktorú bol povinný priznať a zaplatiť, konal teda úmyselne. Obžalovaný spáchal uvedený
čin vo väčšom rozsahu s poukazom na § 125 Tr. zák., v zmysle ktorého škodou väčšou sa rozumie
suma dosahujúca najmenej 10 -násobok sumy 266 € (teda najmenej 2.660 €). Obžalovaný svojim
konaním spôsobil celkom škodu vo výške 21.165,11 €. Páchateľom tohto trestného činu môže byť
subjekt dane alebo ktokoľvek, kto svojim úmyselným konaním spôsobí, že zákonná daň nebola jemu
alebo inému subjektu vyrubená vôbec, alebo v nižšej časti. Za to, či bude daňové priznanie podané,

navonok voči tretím stranám zodpovedá v prípade právnickej osoby štatutár - konateľ, a teda dôsledky
nepodania daňového priznania voči správcovi dane nesie konateľ. Takisto podpis na daňovom priznaní
musí byť od daňového subjektu, teda konateľa, a to aj v prípade, ak daňové priznanie vypísal účtovník.
Obžalovanýsibolvedomýtoho,žejepovinnýpodaťdaňovépriznanie,pretožeakosámuviedol,požiadal
o rekonštrukciu účtovníctva za účelom podania daňového priznania, hoci vedel, že túto nie je možné

vykonať pre nedostatok podkladov. Za správnosť daňového priznania, ako aj za to, či toto bude podané,
v konečnom dôsledku zodpovedá daňový subjekt a za daňový subjekt jej konateľ. Podľa § 128 ods. 8
Tr. zák., ak na spáchanie trestného činu tento zákon vyžaduje osobitnú vlastnosť, spôsobilosť, alebo
postavenie páchateľa, môže byť páchateľom alebo spolupáchateľom trestného činu len osoba, ktorá
má požadovanú vlastnosť, spôsobilosť, alebo postavenie. Účastníkom na trestnom čine môže byť aj

osoba, ktorá nemá požadovanú vlastnosť, spôsobilosť, alebo postavenie, ak zákon ustanovuje, že
páchateľ musí byť nositeľom osobitnej vlastnosti, spôsobilosti, alebo postavenia, stačí, ak túto vlastnosť,
spôsobilosť, alebo postavenie spĺňa právnická osoba, v ktorej mene páchateľ koná. Teda páchateľom
tohto trestného činu môže byť len daňový subjekt, teda ide o konkrétny subjekt so zvláštnou vlastnosťou
v zmysle § 128 ods. 8 Tr. zák., teda pokiaľ je daňovým subjektom právnická osoba, uplatní sa ust. §

128 ods. 8 Tr. zák. a trestne zodpovednou bude fyzická osoba, ktorá konala v mene právnickej osoby,
teda v tomto prípade v menej spoločnosti F. R.F., R.. K.. S.., R. R. F. X. F. Č.. XXX konal jej konateľ, a
to obžalovaný, ako to vyplýva aj z pripojeného výpisu z obchodného registra, v zmysle ktorého v čase
spáchania skutku bol konateľom spoločnosti obžalovaný, ktorý spoločnosť zastupuje a za ňu podpisuje
samostatne. Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, že na základe faktúr uvedených v obžalobe, z ktorých je

evidentné,žeobžalovanýnemoholdodávaťodberateľovi,tedaspoločnostip.B.telekomunikačnéslužby,
ani dodávky vody a energií, ide teda o tzv. refakturácie a tieto boli vystavené s uvedením dodávateľa
F. R., R.. K.. S.. len preto, aby ich mohol evidovať ako platby vo svojom účtovníctve, bolo povinnosťou
prokuratúry skúmať aj otázku pôvodných dodávateľských faktúr a otázku refakturácie, súd dospel k
názoru, že pokiaľ ide o „refakturáciu“, tento pojem zákon o DPH nepozná. Pozná však pojem obstaranie

na účet inej osoby, pri ktorej v podstate ide o obstaranie služby vo svojom mene pre inú osobu, pričom
podľa § 9 ods. 4 zák. o DPH platí, že zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala, to znamená,
že ak ide o službu, ktorá podlieha DPH, k uvedenej službe musí platiteľ dane pri „refakturácii“ uplatniť
DPH. Ak ide o služby, ktoré sú v zmysle zákona o DPH oslobodené od dane, platiteľ pri refakturácii
uplatní oslobodenie od dane. Povinnosťou obžalovaného preto bolo podať daňové priznanie aj v prípade

týchto faktúr, resp. požiadať o oslobodenie od dane, čo obžalovaný neurobil. Súd však poukazuje na to,
že správca dane na tieto faktúry prihliadal a vyhodnotil ich v prospech daňového subjektu tak, ako to
potvrdila vo svojom výsluchu svedkyňa A.. P. Č. a pri určení výšky skrátenej dane z pridanej hodnoty
prihliadala na tieto faktúry.

Pri ukladaní trestu súd prihliadal na základné zásady ukladania trestov v zmysle § 34 Tr.zák., kedy

trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery

a možnosť jeho nápravy. Podľa § 276 ods. 2 Tr. zák. možno páchateľa potrestať odňatím slobody na
3-8 rokov. Obžalovaný spáchal skutok tým, že nepodal daňové priznanie, a to v bode 1/ do 25.3.2006a v bode 2/ rozsudku do 25.4.2006, teda skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci
rozsudok vo veci Okresného súdu Čadca sp. zn. 3T/87/2010 (rozsudok vyhlásený dňa 11.2.2014), a
teda s poukazom na § 42 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému ukladal súhrnný trest. Pri jeho ukladaní

súd prihliadal na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. V prípade obžalovaného súd nezistil žiadnu
poľahčujúcuokolnosť,zistilvšakpriťažujúcuokolnosťvzmysle§37písm.h/Tr. zák.,tedažeobžalovaný
spáchal viac trestných činov. S poukazom na § 38 ods. 7 Tr. zák. súd nepoužil ustanovenie § 38
ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností zvyšuje sa dolná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3, nakoľko by súčasné použitie tohto ustanovenia bolo pre

obžalovaného neprimerane prísne. Obžalovaný je cudzí štátny príslušník, na území SR v minulosti
vykonával podnikateľskú činnosť. Z dokazovania vyplýva, že v súčasnej dobe sa zdržiava prevažne v
zahraničí a jeho podnikateľské aktivity sú obmedzené na území SR. Od spáchania skutku uplynulo 9
rokov a prísnejší trest by v tomto prípade vzhľadom na časový odstup od jeho spáchania už nesplnil
svoj účel. Aj s prihliadnutím na tieto skutočnosti má súd zato, že účel trestu v prípade obžalovaného
naplní trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby, a to vo výmere 3 rokov

s tým, že bude jeho výkon podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní
3 rokov, v priebehu ktorej doby môže obžalovaný svojim správaním preukázať, že výkon uloženého
trestu odňatia slobody nie je potrebný. Na posilnenie účelu trestu súd zároveň obžalovanému uložil
povinnosť spočívajúcu v príkaze zúčastniť sa v priebehu skúšobnej doby na vlastné náklady daňového
poradenstva na úseku dane z pridanej hodnoty u daňového poradcu za účelom získania príslušných

právnych vedomostí. Zároveň vzhľadom na to, že obžalovanému bol uložený súhrnný trest, súd zrušil
výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 3T/87/2010
zo dňa 11.2.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina sp. zn. 1To/46/2014 zo dňa 5.8.2014.

skrátil daň vo väčšom rozsahu,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného
súdu v Čadci ku Krajskému súdu v Žiline. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.