Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2015

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 9T/41/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413010099
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Stieranka
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2015:5413010099.2

Rozhodnutie

Senát Okresného súdu Dolný Kubín, v zložení z predsedu senátu JUDr. Rastislava Stieranku a z
prísediacich PhDr. Oľgy Váňovej a Marty Varečkovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.03.2015
v Dolnom Kubíne takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
Q. S., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom W., t.č. vo výkone trestu v Ústave na výkon väzby Žilina

je vinný, že
1. dňa 13.12.2011 v čase okolo 15:25 hod. zobral z priestorov kozmetického salónu W. F.
nachádzajúceho sa v budove obchodného domu C. v Námestove dámsku športovú kabelku červenej
farby v hodnote 10,85 €, v ktorej sa nachádzali peniaze vo výške 1.100,- €, občiansky preukaz v hodnote
16,50 €, zdravotný preukaz, vodičský preukaz v hodnote 6,50 €, tri bankomatové karty v hodnote
21,- €, kľúče od motorového vozidla zn. M. C. v hodnote 36,44 €, mobilný telefón zn. N. Z., IMEI:

XXXXXXXXXXXXXXX v hodnote 94,19 €, mobilný telefón zn. N. XXXXi B., IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX
v hodnote 73,66 €, líčidlá, parfum zn. Dior, osobná drogéria v hodnote 80,- €, diár zn. EVA v hodnote 4,75
€ a kľúče v hodnote 6,60 €, a to kľúče od kozmetického salóna a kľúče od vchodových dverí obchodného
domu TEMPO, čím spôsobil vlastníkovi vecí - B. W., B..T..Y.., J.: XX XXX XXX škodu vo výške 1.450,49 €
2. dňa 18.12.2011 v presne nezistenom čase v dobe od 08:45 hod. do 11:30 hod. nezisteným spôsobom

a nezisteným predmetom bez poškodenia otvoril zamknuté vchodové dvere na turistickej ubytovni K. v
Dolnom Kubíne na Ul. Š. Č.. XXXX, následne vnikol do interiéru ubytovne, kde vo vstupnej hale, v pravej
časti za vchodovými dverami, preliezol sklenenú priečku ohraničujúcu časť recepcie, kde nezisteným
predmetom vylomil zamknutú drevenú skrinku, z ktorej potom zobral náhradné kľúče od jednotlivých
izieb ubytovne a pomocou takto získaných kľúčov postupne odomkol zamknuté dvere:
- na izbe č. 1, z ktorej zobral tam ubytovanému občanovi Č. T., T. V., N.. XX.XX.XXXX nový batoh zn.

ALPINE bielo-šedo-zelenej farby v hodnote 36,48 €, mikinu zn. Adidas zelenej farby v hodnote 14,14 €,
tepláky zn. Adidas čiernej farby v hodnote 11,16 € a ďalšiemu tam ubytovanému občanovi Č. T., Q. Č.,
N.. XX.XX.XXXX zobral zimné topánky nezistenej značky čiernej farby v hodnote 49,10 €
- na izbe č. 5, z ktorej zobral tam ubytovanej občianke Č. T., P. H., nar. XX.XX.XXXX nový mobilný telefón
zn. NOKIA X2 červenej farby v hodnote 48,30 €, vrátane SIM karty s kreditom v hodnote 8,- €
- na izbe č. 6, z ktorej zobral tam ubytovanej občianke Č. T., N. E., nar. XX.XX.XXXX peniaze vo výške

30,- € a ďalšej tam ubytovanej občianke ČeB. T., K. W., nar. XX.XX.XXXX zobral peniaze vo výške 6,- €
- na izbe č. 7, z ktorej zobral tam ubytovanej občianke ČZ. T., W. M., N.. XX.XX.XXXX peniaze vo výške
20,- € a ďalšej tam ubytovanej občianke Č. T., K. A., N.. XX.XX.XXXX zobral peniaze vo výške 5,- € a
1.700,- Kč (67,08 €), batoh zn. HEAT bielo-čiernej farby v hodnote 58,11 €, koženú peňaženku šedej
farby zn. Roxy v hodnote 26,96 €, cestovný pas v hodnote 20,99 €, platobnú kartu GE Money Bank,
kartu poistenca VšZP ČR, žehličku na vlasy čiernej farby v hodnote 38,83 €, dvojdielne plavky žltohnedej

farby zn. Banana v hodnote 12,83 €, osušku žltej farby v hodnote 5,56 €, koženú kozmetickú tašku
ružovej farby v hodnote 13,44 €, striebornú retiazku s príveskom ružového srdca v hodnote 21,42 €,
tašku na notebook čiernej farby v hodnote 8,81 €, notebook červenej farby zn. ACER, uhlopriečka 17“
s nabíjačkou v hodnote 466,68 €, slúchadlá zn. APPLE v hodnote 8,56 €, nabíjačku na mobilný telefón
v hodnote 2,59 €
- na izbe č. 8, z ktorej zobral tam ubytovanej občianke Č. T., C. E., nar. XX.XX.XXXX nový tablet

zn. Toshiba striebornej farby v hodnote 94,61 €, ďalšej tam ubytovanej občianke Č. T., K. Š.Z., N..XX.XX.XXXXzobralpeniazevovýške7,-€,ďalšejtamubytovanejobčiankeČ.T.,R.V.,N..XX.XX.XXXX
zobral mobil zn. B. U. U., IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, striebornosivej farby v červenom puzdre v
hodnote 146,61 €, vrátane SIM karty, dámsku látkovú peňaženku zn. FOXX ružovočervenej farby v

hodnote 18,51 €, cestovný pas v hodnote 23,80 €, kartu poistenca, ďalšej tam ubytovanej občianke Č. T.,
V. K., nar. XX.XX.XXXX zobral peniaze vo výške 50,- €, koženú peňaženku zn. Roxy, ružovožltozelenej
farby v hodnote 21,06 €, dámsku koženú kabelku na jedno ucho čiernej farby so žltými a ružovými
kolieskami v hodnote 29,76 €, cestovný pas v hodnote 23,80 €, kreditnú kartu GE Money Bank, kartu
poistenca, zľavové karty obchodu Schlecker, MP3 prehrávač nezistenej značky čiernej farby v hodnote

17,42 €
- na tzv. zamestnaneckej miestnosti, z ktorej zobral veci patriace prevádzkovateľovi ubytovne, B. E.,
B..T..Y.., J.: XX XXX XXX, a to akumulátorovú vŕtačku zn. MAKITA s príslušenstvom v kufríku svetlo-
zelenej farby v hodnote 139,25 € a elektrickú vŕtačku zn. BOSCH zelenej farby v hodnote 92,83 €, pričom
tejto spoločnosti spôsobil aj škodu poškodením skrinky na náhradné kľúče od izieb v hodnote 30,- €,
čím takto spôsobil v predmetnej ubytovni odcudzením vecí celkovú škodu vo výške 1.644,68 € a

poškodením zariadenia škodu vo výške 30,- €
3. v presne nezistenom čase, v dobe od 21:00 hod. dňa 31.12.2011 do 09:10 hod. dňa 01.01.2012
v Dolnom Kubíne na D. ulici, na parkovisku pred penziónom P., nezisteným spôsobom a nezisteným
predmetom rozbil na motorovom vozidle zn. Š. Y., ev. č. XTX XXXX (Č.) sklenenú výplň na pravých
zadných a predných dverách, čím spôsobil majiteľke vozidla, občianke Č. T., V.. J. F., N.. XX.XX.XXXX

škodu vo výške 45,98 € a následne zobral z interiéru vozidla veci patriace majiteľke vozidla, a to lyže zn.
VÖLKL, dĺžky 144 cm s viazaním zn. Marker čiernej farby v hodnote 335,07 €, lyžiarske palice zn. Scott
čiernej farby v hodnote 55,84 €, kolieskové korčule zn. Rollerblade svetlo modrej farby v hodnote
31,69 €, tenisovú raketu zn. HEAD so svetlomodrým rámom a bielou rukoväťou v šedobielej taške s
nápisom Head v hodnote 143,91 €, navigačné zariadenie zn. Sencor striebornej farby v hodnote

117,86€,čiernušportovúbunduzn.EXEvhodnote52,51€,dvakľúčeoddverívhodnote7,43€,doklady
k vozidlu Š. Y. (technický preukaz a zelená karta) v hodnote 3,57 €, originálne CD nosiče v počte 20
ks v hodnote 155,52 €, dámske kožené rukavice nezistenej značky v hodnote 19,64 €, dámske pletené
rukavice zn. North Blanc v hodnote 13,09 € a ďalej zobral z vozidla aj veci patriace ďalšej občianke Č.
T., B. W., N.. XX.XX.XXXX, a to lyže zn. Salomon dĺžky 154 cm s viazaním zn. Salomon, krikľavo žltej

farby v hodnote 116,66 €, tenisovú raketu zn. Wilson s bielo-modro-čiernym rámom a čiernou rukoväťou
v hodnote 185,11 €, čím takto odcudzil veci v celkovej hodnote 1.237,89 €
4. dňa 11.01.2012 okolo 11:13 hod. na parkovisku pri obchodnom dome K. v Ružomberku sa pokúsil
vniknúť do tam zaparkovaného a zamknutého motorového vozidla zn. B. C., ev. č. T.-XXXAY, v úmysle
zmocniť sa vecí nachádzajúcich sa vo vnútri vozidla, tak, že skrutkovač, ktorý mal pri sebe, vsunul pod

tesniacu gumu ľavého zadného okna vozidla, vzápätí ho nadvihol smerom nahor a následne voľnou
rukou štyrikrát udrel s úmyslom rozbiť sklenenú výplň, čo sa mu však nepodarilo, pretože po vyrušení
policajtmi OR PZ Ružomberok upustil od ďalšieho konania, a tak majiteľovi vozidla - B. X., B..T..Y.., J.:
XX XXX XXX, nebola konaním obžalovaného spôsobená žiadna škoda,
teda

v bode 1.
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil
v bode 2.
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil tak malú škodu a taký čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - vlámaním a na viacerých osobách

- neoprávnene vnikol do obydlia iného
v bodoch 3. a 4.
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil tak malú škodu a taký čin spáchal sčasti (v
bode 3.) závažnejším spôsobom konania - vlámaním a sčasti (v bode 4.) konaním, ktoré bezprostredne
smerovalo k dokonaniu tohto činu,

čím spáchal
v bode 1.
- prečin „Krádež“ podľa § 212 ods. 1 Tr. zák.
v bode 2.
- zločin „Krádež“ podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. e), j) Tr. zák.

- prečin „Porušovanie domovej slobody“ podľa § 194 ods. 1 Tr. zák.
v bodoch 3. a 4.
- pokračujúci zločin „Krádež“ podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. e) Tr.
zák., sčasti (v bode 4.) v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.,a za to mu súd ukladá
podľa § 212 ods. 4 Tr. zák., v spojení s § 37 písm. m) Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák., za použitia § 41
ods. 2 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák., spoločný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov.

Súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Súd podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. ruší v rozsudku Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8T/49/2012 zo
dňa 26.10.2012 výrok o vine ohľadom skutku č. 2, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v zrušenom výroku
o vine svoj podklad.

Súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 41 ods. 3 Tr. zák., ruší:
- celý výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn.
8T/49/2012 zo dňa 17.09.2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad
- celý výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 29T/69/2012 zo
dňa 22.08.2012, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom

na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Súd podľa § 76 ods. 2 Tr. zák. ukladá obžalovanému ochranný dohľad vo výmere dva roky.
Súd podľa § 77 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 51 ods. 4 Tr. zák., ukladá obžalovanému povinnosť:
- nahradiť spôsobenú škodu
- zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

Súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným subjektom
spôsobenú škodu, a to:
- B. W., B..T..Y.., S. Č.. XXX, T., J.: XX XXX XXX škodu vo výške 1.450,- €
- B.N. E. B..T..Y.., Š. XXXX, F. K., J.: XXXXXXXX škodu vo výške 262,08 €
- občanovi Č. T., T. V., N.. XX.XX.XXXX M. M. V., A. T. W. T., Y. L.. Č.. XXXX, Č.Á. T. škodu vo výške

61,78 €
- občanovi Č. T., Q. Č., N.. XX.XX.XXXX M. M. V.Ř., A. T. W. T., K. L.. Č.. XXXX, Č. T. škodu vo výške
49,10 €
-občiankeČ.T.,P.H.,N..XX.XX.XXXXM.M.V.,A.,T.W.T.,V.L..Č..XXXX,Č.T.škoduvovýške56,30€
- Y. Č. T., N. E., N.. XX.XX.XXXX M. M. V., A. T. W. T., L.. Q.. H. Č.. XXXX, Č. T. škodu vo výške 30,- €

- občianke Č. T., K. W., N.. XX.XX.XXXX M. M. V., A. T. W. T., L.. X. V. Č.. XXXX, Č. T. škodu vo výške 6,- €
-občiankeČ.T.,W.M.,N..XX.XX.XXXXM.M.V.Í.,A.T.W.T.,K.L..Č..XXXX,Č.T.škoduvovýške20,-€
- občianke Č. T., K. A., N.. XX.XX.XXXX M. Y. - D., A. T. W. T., T. L.. Č.. XXXX, Č. T. škodu vo výške
756,86 €
-občiankeČ.T.,C.E.,N..XX.XX.XXXXM.M.V.,A.T.W.T.,B.L..Č..XXXX,Č.T.škoduvovýške94,61€

- občianke Č. T. K. Š., N.. XX.XX.XXXX M. M. V., A. W. A. Č.. XXX, Č. T. škodu vo výške 7,- €
- občianke Č. T., R. V., N.. XX.XX.XXXX M. M. V., A. T. W. T., B. XXX, Č. T. škodu vo výške 188,92 €
- občianke Č. T., V. K., N.. XX.XX.XXXX M. M. V.Ř., A. T. W. T., Y. L.. Č.. XXX, Č. T. škodu vo výške
142,04 €
- občianke Č. T., V.. J. F., N.. XX.XX.XXXX M. Č. C., A. C. - N. Č.. XXX, Č. T. škodu vo výške 982,11 €

- občianke Č. T., B. W., N.. XX.XX.XXXX M. C., A. C. - R.A., Q. L.. Č.. XXX, Č. T. škodu vo výške 301,77 €.
Súd podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkazuje poškodené subjekty so zvyškom ich nárokov na náhradu škody
voči obžalovanému na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podal voči obžalovanému dňa 13.06.2013 obžalobu pre

skutky uvedené vo výroku rozsudku.
Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 22.07.2014 (č.l. 924), 08.09.2014 (č.l.
1017), 10.09.2014 (č.l. 1028), 24.09.2014 (č.l. 1051), 04.12.2014 (č.l. 1100) a 24.03.2015 (č.l. 1197)
dokazovanie v nasledovnom rozsahu:
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní (č.l. 926) odmietol vypovedať. Súd preto čítal jeho výpoveď z

prípravného konania (č.l. 1053, 45), kedy obžalovaný zhodne ako počas výsluchu pred rozhodnutím
o väzbe (č.l. 877) namietal hodnovernosť korunného svedka R.Á.. Tvrdil, že svedok je voči nemu
zaujatý, pretože s jeho družkou mal obžalovaný v minulosti intímny vzťah. Ďalej namietal, že svedok bol
motivovaný vypovedať proti nemu aj preto, že sám kradol počas plynutia skúšobnej doby a aby sa vyhol
trestu, tak začal takto vypovedať. Aj preto tento svedok neoznámil spáchanie týchto trestných činov

ihneď, ale až keď bol sám prichytený a vyšetrovaný pre inú krádež. Obžalovaný popieral spáchaniežalovaných skutkov tvrdiac, že práve R. bol ten, kto ponúkal veci pochádzajúce z týchto krádeží.
Obžalovaný pripustil, že v deň spáchania 1. skutku (13.12.2011) mohol byť v Námestove, pretože
v tom období chodieval tadiaľ do Poľska po autosúčiastky, ktoré následne predával ďalším osobám.

Z rovnakého dôvodu bol v Poľsku aj dňa 18.12.2011 (deň spáchania 2. skutku). Nedisponoval však
žiadnym dokladom o kúpe súčiastok v Poľsku v týchto dňoch. Ohľadom skutku č. 3 obžalovaný priznal,
že dňa 31.12.2011 poobede bol zaviesť svedkov Q. W. a T. W. do Tvrdošína, kde si títo dvaja požičali
auto zn. V. M. a potom šli spoločne do Ružomberku. Tam obžalovaný jazdil na tomto vozidle až kým sa
mu v obci Gotovany o 22:00 hod. nepokazilo. Keďže vozidlo bolo nepojazdné, nechal ho na mieste a

on strávil zvyšok Silvestra v hoteli Permon v obci Podbanské. Obžalovaný potvrdil autentickosť svojich
listov, ktoré písal z väzby svedkovi R.E. a W. (č.l. 935).
Svedok M. R. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1024) potvrdil, že obžalovaný mu viackrát ponúkal na predaj
veci pochádzajúce z krádeží, avšak pre odstup času už nevedel uviesť, v ktorý deň mu aké konkrétne
veci obžalovaný ponúkal na predaj. Svedok uviedol, že obžalovaný sa mu pochválil, že zobral nejakú
kabelku v kozmetickom salóne aj s peniazmi. Tiež mu ponúkal nejaké mobily a notebook, ohľadom

ktorých mu vravel, že ich má z krádeže v ubytovni K.. Po prečítaní výpovede z prípravného konania
(č.l. 400) svedok potvrdil, že obžalovaný mu ponúkal vtedy také veci na predaj, pričom mu uvádzal taký
spôsob ich nadobudnutia, ako vtedy vypovedal. Uviedol, že pre odstup času si už teraz na to nepamätal
tak detailne. Súd preto vychádzal z tejto jeho kontradiktórnej výpovede (č.l. 400). Vtedy svedok uviedol,
že obžalovaný mu v decembri 2011 ponúkal na predaj notebooky a mobily od českých operátorov a

tablet zn. Toshiba. Povedal mu, že tieto veci ukradol v Dolnom Kubíne z ubytovne pri futbalovom ihrisku.
Obžalovaný mal tieto veci umiestnené v cestovnej taške a vravel mu, že od krádeže prešla len chvíľa.
Svedok však od obžalovaného nekúpil žiadnu z ponúkaných vecí. Počas Vianoc 2011 svedok stretol
obžalovaného v Ružomberku, kde tento hral na herných automatoch. Vtedy mu obžalovaný povedal, že
má dosť peňazí, pretože v Námestove ukradol z kozmetického salónu kabelku, v ktorej bolo cca 1.700,-

€, kľúče od auta zn. M., mobil a ďalšie veci. Začiatkom r. 2012 sa svedok s obžalovaným opäť stretol, a
to pri penzióne P. v Dolnom Kubíne. Tu ho priviezol svedok K.. Obžalovaný vtedy svedkovi ponúkal na
predaj dámske veci, ktoré vravel, že ukradol z istého auta, na ktorom rozbil okno. Veci mal obžalovaný
uložené v aute zn. V. M.. Išlo o lyže, tenisovú raketu, fotoaparát, dve dámske bundy, rifle a tričká. Ani
vtedy svedok R. od obžalovaného nekúpil

žiadnu z ponúkaných vecí. Po pár dňoch sa s obžalovaným opäť stretol a chcel z tých vecí kúpiť

tenisovú raketu, avšak obžalovaný mu povedal, že ju už založil v V.. Svedok uviedol, že obžalovaného
vozieval svedok W. na aute zn. Š. H.abia, ktoré patrilo svedkovi D.. Okrem toho mal obžalovaný spolu so
svedkami W. a W. na prelome rokov 2011 a 2012 požičané auto zn. V. M.. Na hlavnom pojednávaní súd
prečítalajpredchádzajúce(nekontradiktórne)zápisniceovýpovediachtohtosvedka(č.l.393,395,397)v
záujmeodstráneniamožnýchpochybnostíojehohodnovernosti.Naskutkovýobsahtýchtovýpovedísúd

neprihliadal. Svedok po prečítaní zápisníc o jeho skorších výpovediach uviedol, že v tom čase vypovedal
vždy dobrovoľne, nikto ho nenavádzal takto vypovedať, ani mu nikto neponúkal žiadne zvýhodnenia
za takéto výpovede. Priznal, že v tom čase bol trestne stíhaný za krádež, ktorú spáchal, ale za to bol
riadne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Pripustil, že sa rozhodol vypovedať voči
obžalovanému až po šiestich mesiacoch preto, že vzťahy medzi nimi sa naštrbili. Obžalovaný ho totiž

požiadal, aby šiel do záložne založiť nejaké zlaté šperky, pričom ho ubezpečoval, že veci nepochádzajú
z krádeže. Neskôr sa však ukázalo, že ho oklamal a svedok mal potom opletačky s políciou. Svedok
tvrdil, že obžalovaný bol známy tým, že sa chválil krádežami, ktoré urobil, aj preto ho volali „hlúpy Q.“.
Po prehratí videozáznamu z lekárne obchodného domu v Námestove (č.l. 567) svedok identifikoval na
zázname obžalovaného, ako aj svedka F..

Svedkyňa-poškodená K. W. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1021) vypovedala zhodne ako v prípravnom
konaní(č.l.59),kedypoškodenápotvrdila,žejejfirmaW.,B..T..Y..vlastníkozmetickýsalónvobchodnom
dome C. v Námestove. Dňa 13.12.2011 popoludní odišla k kozmetického salónu do neďalekej lekárne
v tom istom obchodnom dome. Po návrate z lekárne začala obsluhovať zákazníčky v zadnej časti
kozmetického salónu, ktorá bola od prednej časti oddelená vertikálnymi žalúziami. Medzitým jej

zamestnankyňa V.T. Ž. na chvíľu zo salónu odbehla. Keď po chvíli poškodená počula buchnutie dverí
na salóne, myslela si, že sa vrátila jej zamestnankyňa, ale nikoho nevidela. Až keď sa svedkyňa
Ž. vrátila, poškodená zistila, že jej chýba kabelka, ktorú nechala v prednej časti salónu. Vtedy jej
svedkyňa Ž. povedala, že videla vychádzať zo salónu nejakého muža. Na chodbe však už nikohopodozrivého nevideli. Poškodená uviedla, že pred krádežou videla istého muža, ako sa obšmieta
pred kozmetickým salónom a nepríjemne nazerá dovnútra spoza skla. Keď potom poškodená videla
videozáznam z bezpečnostnej kamery nainštalovanej v lekárni, zistila, že v lekárni za ňou stál ten

istý muž, ktorý pred krádežou nazeral dovnútra jej salónu. Svedkyňa počas výsluchu v pojednávacej
miestnosti označila obžalovaného ako toho muža, ktorý nazeral dovnútra jej salónu a ktorý stál za ňou v
lekárni. Obžalovaného si zapamätala preto, lebo jej bolo jeho správanie nepríjemné. Vpúšťala do salónu
zákazníčky a on tam postával pri dverách a nazeral dovnútra. Po prehratí videozáznamu na hlavnom
pojednávaní (č.l. 567) poškodená spoznala seba aj obžalovaného počas nákupu v lekárni. Poškodená

uviedla, že videozáznam z bezpečnostnej kamery videla skôr, než bola vypovedať na polícii.
Svedkyňa V. Ž., rod. T. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1019) vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní
(č.l. 67). Potvrdila, že v čase spáchania skutku č. 1 pracovala v kozmetickom salóne, ktorého majiteľkou
bola poškodená W.. Dňa 13.12.2011 popoludní bola majiteľka salónu v neďalekej lekárni niečo kúpiť
a po jej návrate obsluhovali v kozmetickom salóne dve zákazníčky v zadnej časti salónu. Následne
svedkyňa na krátku chvíľu opustila salón, zatiaľ čo majiteľka zostala pracovať vzadu. Keď sa svedkyňa

vracala späť k salónu, videla muža, ktorý zatváral dvere na salóne a následne rýchlo odchádzal po
chodbe obchodného domu. Pod pazuchou mal niečo červené. Keď svedkyňa vošla do salónu, majiteľka
W. zistila, že jej chýba kabelka. Vtedy svedkyni Ž. napadlo, že jej kabelku ukradol ten muž, ktorého
videla odchádzať s niečím červeným pod pazuchou, keďže kabelka jej šéfky bola červená. Keď potom
svedkyňa videla záznam z bezpečnostnej kamery z vnútra lekárne (č.l. 567), zistila, že ten muž, ktorého

videla vychádzať z ich salónu, je ten istý ako muž, ktorý predtým stál v lekárni za poškodenou. Okrem
toho svedkyňa počas výsluchu pred súdom uviedla, že ten muž vyzeral ako obžalovaný. Po prehraní
videozáznamu bezpečnostnej kamery z lekárne na hlavnom pojednávaní svedkyňa identifikovala na
týchto záberoch poškodenú W., ako aj obžalovaného.
Svedkyňa V. A., rod. A. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1018) vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní

(č.l.81,84),kedypotvrdila,ževčasespáchaniaskutkuč.1pracovalavobchodnomdomevNámestovev
predajni,ktorábolablízkopriestorovkozmetickéhosalónu.KrátkopokrádežipočulakričaťpoškodenúK.
W., že ju okradli. Predtým si svedkyňa všimla dvoch mužov, ktorí išli smerom k zadnému vchodu. Opísala
ich výzor, vrátane oblečenia. Počula ako sa títo muži medzi sebou potichu rozprávali a jeden druhému
vravel: „Teraz nie, potom!“. Na hlavnom pojednávaní si už svedkyňa nepamätala obsah rozhovoru, ale

po prečítaní jej výpovede z prípravného konania pripustila, že vtedy mohla počuť takéto slová, vzhľadom
na odstup času si však už na to nepamätala.
Svedkyňa Ľ. W. v prípravnom konaní (č.l. 75) potvrdila, že pracovala ako upratovačka v obchodnom
dome C. v Námestove, ale nevedela k veci samej nič bližšie uviesť.
Svedkovia - poškodení ohľadom skutku č. 2 si v prípravnom konaní uplatnili v rámci svojich výpovedí

nároky na náhradu škody tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. K okolnostiam spáchaného
činu sa nevedeli vyjadriť.
Svedok Q. E. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1029, 1051) vypovedal ohľadom skutku č. 2 zhodne ako v
prípravnom konaní (č.l. 111). Uviedol, že je prevádzkar ubytovne K. v Dolnom Kubíne, ktorej majiteľom
je firma jeho manželky E., B..T..Y.. Dňa 18.12.2011 boli v ich ubytovni ubytované deti z Českej republiky.

V ten deň ráno deti odišli na výlet a vzápätí prišli za ním dvaja muži, ktorí sa informovali ohľadom
ubytovania. Svedok im odovzdal svoju vizitku a muži odišli. Svedok sa v ubytovni potom už nezdržiaval.
Po návrate ubytovaných detí z výletu bolo zistené, že im niekto ukradol veci z jednotlivých izieb.
Okrem toho boli ukradnuté veci aj firme E., B..T..Y.. z tzv. zamestnaneckej miestnosti a to vŕtačka zn.
Makyta v kufríku, vŕtačka zn. Bosch. Okrem toho bola na recepcii rozbitá skrinka na kľúče, z ktorej

bol ukradnutý zväzok kľúčov určený pre upratovačku. Svedok uviedol, že pár dní pred krádežou bol
v ubytovni ubytovaný nejaký muž z Prievidze, pričom však nešlo o žiadneho z mužov, ktorí sa v deň
krádeže informovali ohľadom ubytovania. Svedok týchto mužov opísal.
Svedok počas výsluchu v konaní pred súdom označil obžalovaného ako jedného z mužov, s ktorými ráno
v deň krádeže komunikoval. Svedok uviedol, že počas prípravného konania obžalovaného nespoznal na

žiadnejzpredkladanýchfotografií(č.l.521,536),aleteraz,keďvideldetailneanaživotvárobžalovaného,
jeho nos a mimiku tváre, rozpamätal sa, že je to ten istý muž. Svedok uviedol, že obžalovaný bol z tých
dvoch mužov dominantnejší, t.j. bol ten, kto sa pýtal a kládol otázky, preto si toho druhého muža osobitne
nezapamätal(č.l. 1030).Svedok uviedol, že bezpečnostné kamery sú nainštalované len pred ubytovňou,
nievjejinteriéri.Tietozáberyposkytlipolicajtom.Poprehranívideozáznamu(č.l.575)svedokpotvrdil,že

ide o záber z ich bezpečnostnej kamery. Na prehranom videozázname identifikoval seba, vrátane dvoch
mužov, s ktorými sa rozprával. V kontexte so satelitnou snímkou (č.l. 1050) opísal situačné usporiadanie
okolia ich ubytovne.Svedkyňa-poškodená MUDr. J. F. v prípravnom konaní (č.l. 342) ohľadom skutku č. 3 uviedla, že
Silvester 2011 trávila v penzióne P. v Dolnom Kubíne spolu so svojou kamarátkou B. W.. Svoje auto
zn. Š. Y. mala zaparkované na parkovisku. V aute nechali odložené lyže, tenisové rakety a ďalšie veci.

Na sklách auta boli tmavé fólie, a preto sa domnievala, že sú veci v bezpečí. Na druhý deň ráno jej
majiteľka penziónu oznámila, že na jej aute sú rozbité okná a auto je vykradnuté. Po privolaní policajtov
poškodená zistila, že jej boli ukradnuté veci tak, ako sú opísané vo výroku rozsudku.
Svedkyňa-poškodenáB.W.vprípravnomkonaní(č.l.358)potvrdilaokolnostikrádeževecízmotorového
vozidla pred penziónom P. v zhode s poškodenou F.. Osobitne sa svedkyňa vyjadrila k druhu a rozsahu

jej odcudzených vecí, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku v opise skutku č. 3.
Svedkyňa P. A. v prípravnom konaní (č.l. 406) potvrdila, že je majiteľkou penziónu P. v Dolnom Kubíne.
Obžalovaného pozná, keďže ten bol u nej dvakrát ubytovaný. Pri druhom ubytovaní začiatkom roku 2012
však zistila, že v izbe je na jeho meno ubytovaný úplne cudzí muž. Ďalej svedkyňa potvrdila, že počas
Silvestra 2011 niekto vykradol auto dvom ženám z Českej republiky, ktoré boli ubytované v jej penzióne.
Svedok V. X. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1022) potvrdil, že v Dolnom Kubíne prevádzkuje predajňu

zvanú V.. Jedného dňa prišiel obžalovaný spolu s ďalším mužom a ponúkali mu tenisovú raketu,
za účelom ďalšieho predaja. On raketu nechcel prijať, keďže takéto služby komisionálneho predaja
neposkytuje, ale napokon ho tí dvaja muži presvedčili. Okrem toho ho vtedy obžalovaný žiadal o
nainštalovanie slovenčiny do mobilného telefónu zn. HTC. Obžalovaný tvrdil, že mobilný telefón má z
Francúzska. Svedok v prípravnom konaní spoznal počas rekognície obžalovaného (č.l. 533).

Svedok Ľ. K. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1023) uviedol, že bol odviesť svedka R. do Dolného Kubína
na svojom vozidle zn. A.. Na jeho pokyn zastavil pred nejakým penziónom, pričom svedok R. z auta
vystúpil a za 5 minút prišiel späť a následne z miesta odišli. Svedok si už nepamätal, kedy bol svedka
R. takto odviesť, ani kvôli čomu ho tam viezol. Po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania (č.l.
411) svedok pripustil, že ho tam mohol zaviesť niekedy v januári 2012, pričom dôvodom R. návštevy

mohlo byť vrátenie peňazí ako vtedy uvádzal.
Svedok T. W. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1030) vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní (č.l.
429), kedy priznal, že dňa 31.12.2011 bol spolu s obžalovaným a s ďalšou osobou menom Q.
požičať vozidlo zn. V. M. v Tvrdošíne. Následne na požičanom vozidle odišli všetci traja do Ružomberku,
kde sa zastavili na kávu, pričom svedok tam z neznámych dôvodov zaspal a keď sa zobudil, bola

už Silvestrovská polnoc a obžalovaný ani vozidlo sa tam už nenachádzalo. Keď svedok zatelefonoval
obžalovanému a pýtal sa, kde je požičané auto, obžalovaný mu povedal, že sa im pokazilo a je
odstavené v nejakej dedine pri Liptovskom Mikuláši. Následne svedok dohodol s majiteľom požičovne
áut v Tvrdošíne odťah požičaného vozidla, ktorý sa uskutočnil 02.01.2012. V ten deň sa svedok stretol s
obžalovanýmajstýmmužommenomQ.avozilisapoRužomberkunainomaute,vktoromsanachádzali

dva páry lyží a jeden pár lyžiarok a dve bundy. Tieto veci chceli dať do záložne na svedkove meno, s
čím on nesúhlasil. Na hlavnom pojednávaní svedok identifikoval svedka Q. W. ako osobu, ktorá bola
spolu s ním a obžalovaným požičať auto v Tvrdošíne.
Svedok W. S. v prípravnom konaní (č.l. 386) potvrdil, že v Tvrdošíne má tzv. autopožičovňu, pričom
dňa 31.12.2011 popoludní bolo z nej požičané vozidlo zn. V. M. na meno svedka W.. Na druhý deň

mu telefonovali, že sa vozidlo pokazilo a je potrebné ho odtiahnuť z obce Gotovany, čo sa následne aj
zrealizovalo. Auto malo vadu na motore.
Svedok Q. W. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1035) nevedel vypovedať tak presne a detailne ako v
prípravnom konaní, čo odôvodňoval odstupom času a zlým zdravotným stavom. Súd preto vychádzal
z jeho výpovedí v prípravnom konaní (č.l. 374, 378). Svedok vtedy opísal konanie s obžalovaným.

Obžalovaný si požičiaval auto od svedka D., ktorý mu ho však dával do užívania len pod podmienkou,
že ho bude viesť svedok W.. Išlo o auto zn. Š. H.. Svedok obžalovaného viezol asi 5x. Potvrdil, že
bol v Tvrdošíne spolu s obžalovaným a svedkom W. požičať motorové vozidlo zn. V.. Po prehratí
videozáznamu bezpečnostnej kamery prevádzky Tatra Banka v obchodnom dome v Námestove svedok
spoznal seba ako vstupuje hneď za obžalovaným. Priznal, že bol so svedkom D. navštíviť obžalovaného

počas väzby (č.l. 596) a tiež obžalovanému písal list (č.l. 1015).
Svedok R. D. v prípravnom konaní (č.l. 431) potvrdil, že v minulosti požičiaval svoje vozidlo zn. P.Š. H.J.
obžalovanému, avšak šoféra robil svedok W..
SvedokQ.K.nahlavnompojednávaní(č.l.1032)pripustil,žemoholbyťspolusobžalovanýmasvedkami
F.aW.spoločnevjedendeňvNámestove.Poprehranívideozáznamubezpečnostnejkameryprevádzky

Tatrabanka v obchodnom dome v Námestove (č.l. 567) svedok identifikoval seba, obžalovaného, aj
svedkov F. a W.. Tvrdil však, že nevie účel ich spoločnej návštevy v Námestove.
Svedok V. Č. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1033) po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania (č.l.
426) potvrdil, že počas pobytu vo väzbe bol istý čas umiestnený do cely so svedkom Q. F., pričom nadnimi bol v inej cele svedok Q. W.. Ten svedkovi F. zakričal, že sú nasnímaní na kamere. Malo ísť o nejakú
vec z Námestova. F. na to zareagoval podráždene a vravel, že je v tom nevinne, pričom peniaze z tej
akcie si mali rozdeliť medzi sebou obžalovaný s W..

Svedok Q. F. na hlavnom pojednávaní (č.l. 1034) odmietol vypovedať, pretože výpoveďou ku skutku č. 1
by si mohol privodiť trestné stíhanie. Súd preto prečítal zápisnicu o výpovedi tohto svedka z prípravného
konania (č.l. 414), keďže v tom čase svedok vypovedal, hoci bol riadne poučený (§ 263 ods. 4 Tr. por.).
Vtedy svedok priznal, že dňa 13.12.2011 bol v Námestove spolu so svedkami K. a W. a s obžalovaným.
Svedok si tam bol vybaviť nejaké záležitosti a až dodatočne (v lete 2012) sa od svedka M. R. dozvedel,

že W. s S. v ten deň ukradli v nechtovom štúdiu v Námestove 1.600,- €. Svedok však tvrdil, že si
vtedy nič nevšimol. Svedok priznal, že bol vtedy aj v lekárni v obchodnom dome Terno, kde mu najskôr
svedok K. mal kúpiť nejaké lieky, ale keďže to nevybavil, tak si šiel lieky kúpiť F. sám. Počas pobytu vo
väzbe mu svedok Č. hovoril, že od obžalovaného sa dozvedel, že tento si svedkom W. rozdelili peniaze
pochádzajúce z krádeže v Námestove vo výške po 900,- €.
Svedkovia V. R. (č.l. 381), R. A. (č.l. 383) a Q. Š. (č.l. 408) nevedeli v prípravnom konaní ku žiadnemu

zo žalovaných skutkov nič bližšie uviesť.
Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov:
Zodbornéhovyjadrenia(č.l.441)jepreukázanáhodnotavecíodcudzenýchvrámciskutkuč.1vcelkovej
výške 1.450,- €. Z odborného vyjadrenia (č.l. 451) je preukázaná hodnota jednotlivých vecí odcudzených
pri skutku č. 2 a pri skutku č. 3.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu (č.l. 483) mal súd preukázanú situáciu na mieste činu po odhalení
krádeže skutku č. 2 v jednotlivých izbách ubytovne. Zo znaleckých posudkov KEÚ (č.l. 435, 1071)
vyplýva, že daktyloskopické stopy zaistené na mieste činu ohľadom skutku č. 2 sa nezhodujú s
odtlačkami prstov obžalovaného. Zo zápisnice o ohliadke miesta činu (č.l. 493) mal súd preukázaný
spôsob poškodenia vozidla pri krádeži podľa skutku č. 3. Zo zápisnice o domovej prehliadke v byte

matky svedka Q. W. (č.l. 472) je preukázané, že v tomto byte neboli nájdené žiadne veci majúce súvis
s niektorým zo žalovaných skutkov.
Prehratím videozáznamu z bezpečnostnej kamery nainštalovanej v prevádzke lekárne AGAPE v
obchodnom dome C. v Námestove (č.l. 554, 567) mal súd preukázaný priebeh diania v interiéri tejto
lekárne dňa 13.12.2011 poobede. Prehratím videozáznamu z bezpečnostnej kamery nainštalovanej v

prevádzke Tatra banka v obchodnom dome C. v Námestove (č.l. 555, 567) mal súd zo záberu v zložke
č. 7 preukázaný priebeh diania pred pobočkou tejto banky vo vstupnej chodbe obchodného domu C..
Z fotodokumentácie a pôdorysu obchodnému domu C. (č.l. 577 - 580) mal súd preukázané dispozičné
riešenie jednotlivých nebytových priestorov a prevádzok v obchodnom dome C. v Námestove.
Prehratím videozáznamu z bezpečnostnej kamery nainštalovanej pred ubytovňou K. v Dolnom Kubíne

(č.l.575)malsúdzozáberuč.3a4preukázanýpriebehdianiapredubytovňoudňa18.12.2011vranných
hodinách. Prehratím videozáznamu z bezpečnostnej kamery inštalovanej v meste Dolný Kubín (č.l.
556, 576) mal súd zo záberu č. 7 preukázaný priebeh diania na ulici vedúcej k ubytovni Kopačka dňa
18.12.2011 v čase krádeže. Satelitná snímka ubytovne (č.l. 1050) preukazuje situačné usporiadanie jej
okolia.

Súd tieto videozáznamy akceptoval ako dôkaz, ktorý je získaný zákonným spôsobom a je použiteľný
na hlavnom pojednávaní, pričom pri zvažovaní zákonnosti a použiteľnosti tohto dôkazu vychádzal z čl.
8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo dňa 04.11.1950 v platnom znení
(ďalej len „Dohovor“) a z týchto úvah:
Súkromie každého človeka je hodné ochrany pred neoprávnenými zásahmi. Prelom tejto ochrany

je prípustný len v prípade záujmu ochrany demokratickej spoločnosti alebo ochrany ústavne
(medzinárodne) garantovaných základných práv a slobôd iných osôb (kolízia práv). Ochrany svojho
súkromia sa nemôže úspešne dovolávať osoba (páchateľ), ktorá svojím úmyselným konaním narúša
pokojný stav súkromného života inej osoby. Legitímny verejný záujem štátnych orgánov na ochrane
spoločnosti (jednotlivcov) pred závažnými trestnými činmi alebo na odhaľovaní, objasnení a potrestaní

takej činnosti, je zásadne nadradený (prioritný) záujmu páchateľa závažnej trestnej činnosti na ochrane
sférsvojejosobnosti.Aniprípadnánezákonnosťdôkazuzískanéhoporušenímčl.8ods.1Dohovoruešte
nespôsobuje jeho nepoužiteľnosť v trestnom konaní a za určitých okolností nie je právo obžalovaného
na spravodlivý súdny proces (čl. 6 Dohovoru) v dôsledku použitia takého dôkazu dotknuté. Je potrebné
skúmať, či boli využité všetky možnosti minimalizácie zásahu do základného práva či slobody inej osoby,

t.j. či jednému právu nebola nedôvodne poskytnutá prednosť pred druhým právom.
Úvahy súdu v tomto smere sú podporené už dlhší čas konštantnou judikatúrou ESĽP (Teixeira de Castro
vs. Portugalsko; Allan vs. Spojené kráľovstvo; Schenk vs. Švajčiarsko; Khan vs. Spojené kráľovstvo;
Heglas vs. Česká republika), ako aj rozhodnutiami súdov tých štátov, ktoré sú (rovnako ako Slovenskárepublika) viazané ustanoveniami Dohovoru, keďže tento je súčasťou ich právneho poriadku a majú
povinnosť ho aplikovať (Ústavní soud ČR č. I.US/191/05; NS ČR č. 5Tdo/459/07).
Záujem na odhaľovaní (zaznamenaní) prípadnej nezákonnej činnosti, ktorú možno v takých priestoroch

dôvodne očakávať, je dostatočným dôvodom na akceptovanie inštalácie monitorovacích kamier. Aj v
danom prípade bolo preukázané, že zhotovené videozáznamy neboli použité (zneužité) na žiadny iný
účel, len ako podporný dôkaz pre odhalenie nezákonného konania obžalovaného a jeho usvedčenie.
Ide teda o legitímny cieľ v zmysle vyššie uvedených úvah.

Z listu obžalovaného adresovaného svedkovi W. (č.l. 598) mal súd preukázané, že obžalovaný sa
pokúšal ovplyvňovať priebeh vyšetrovania, ako aj obsah výpovedí niektorých svedkov. Svedkovia W.
a D. boli obžalovaného počas pobytu vo väzbe aj navštíviť (č.l. 596). V dôsledku takého konania
obžalovaného sa jeho vtedajšia obhajkyňa „vzdala“ jeho obhajoby (č.l. 34).
Z viacerých listov obžalovaného adresovaných svedkovi R. (č.l. 600 - 608) mal súd preukázanú
snahu obžalovaného vplývať na tohto svedka formou dohovárania a hrubých vulgarizmov kvôli jeho

usvedčujúcej výpovedi. Takéto správanie sa obžalovaného bolo napokon príčinou dodatočného uvalenia
tzv. kolúznej väzby na obžalovaného (č.l. 934).
Zo správy hotela Permon (č.l. 632) vyplýva, že obžalovaný nebol ubytovaný v tomto hoteli počas
Silvestra 2011, ani sa nezúčastnil žiadnej akcie organizovanej v tom čase v tomto hoteli, keďže vstup
bol povolený len pre pozvaných hostí, ktorých vstup bol kontrolovaný.

Z výpisu z knihy ubytovaných ubytovne zv. K. (č.l. 121) mal súd preukázané, že obžalovaný tu mal byť
ubytovaný v dňoch 14.12.2011 až 16.12.2011.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 29T/69/2012 mal súd preukázané, že obžalovaný v
júni 2011 spáchal prečin „Krádež“ v štádiu pokusu, za čo mu bol uložený len podmienečný trest odňatia
slobody. Rozsudok zo dňa 22.08.2012 bol právoplatný v ten istý deň.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza sp.zn. 1T/178/2009 mal súd preukázané, že obžalovaný
bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, keďže v tejto
veci mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý vykonával do 02.11.2010.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8T/49/2012 je preukázané, že obžalovaný dňa
30.12.2011 spáchal prečin „Nebezpečné vyhrážanie“ a dňa 11.01.2012 spáchal prečin „Krádež“ v štádiu

pokusu, keď sa pokúsil vlámať do motorového vozidla rozbitím sklenenej výplne jeho okna. Za to mu
bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Zároveň bol zrušený rozsudok Okresného
súdu Žilina sp. zn. 29T/69/2012 vo výroku o treste. Rozsudok Okresného súdu Ružomberok zo dňa
17.09.2014 sa stal právoplatným dňa 26.02.2015.
Z odpisu registra trestov (č.l. 1181 - 1182) mal súd preukázané jednotlivé odsúdenia obžalovaného,

okrem posledného odsúdenia vo veci Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 8T/49/2012. Z rozhodnutí
Okresného súdu Žilina sp.zn. 1T/143/1999 (č.l. 1171) a Okresného súdu Prievidza sp.zn. 4T/89/91 (č.l.
1173) mal súd preukázané, že obžalovanému bol opakovane uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody za majetkovú trestnú činnosť.
Z lustrácie v registri priestupkov (č.l. 1189 - 1190) je preukázané, že obžalovaný okrem viacerých

dopravných priestupkov spáchal v marci 2011 aj priestupok proti majetku (č.l. 617).
ZosprávyÚVVŽilina(č.l.1088)jepreukázané,žeobžalovanýpočasvýkonuväzbytrikrátporušilústavný
poriadok, o.i. nedovoleným nadväzovaním kontaktu počas vychádzky.
Z lustrácie v Sociálnej poisťovni (č.l. 1191) vyplýva, že obžalovaný dlhodobo nikde riadne nepracoval s
výnimkou pracovných pomerov počas výkonu trestu odňatia slobody.

Z obžaloby Okresnej prokuratúry Ružomberok (č.l. 807) je preukázané, že obžalovaný je t.č. trestne
stíhaný pre podozrenie zo spáchania prečinu „Krádež“, ktorý mal spáchať obdobným spôsobom ako
krádež v skutku č. 3. Konanie v tejto veci na Okresnom súde Ružomberok zatiaľ nie je skončené.
Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalované skutky sa stali, sú
trestnými činmi a spáchal ich obžalovaný, ktorý je za ich spáchanie trestne zodpovedný.

Súd na základe vykonaných dôkazov upravil opis jednotlivých skutkov uvedený v podanej obžalobe tak,
aby tento lepšie zodpovedal preukázanému ich priebehu (§ 163 ods. 3 Tr. por.) a zároveň, aby totožnosť
skutkov zostala zachovaná (§ 278 ods. 1 Tr. por.). Zároveň do skutkovej vety doplnil opis skutku č.
4 prevzatý z odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 8T/49/2012 vzhľadom na
následne uloženie spoločného trestu (viď. nižšie).

ObžalovanéhozospáchaniavšetkýchtrochžalovanýchskutkovusvedčujesvedokR..Súdjehovýpoveď
z prípravného konania (č.l. 400) vyhodnotil ako hodnovernú. Tento svedok vtedy pomerne podrobne
opísal z akých krádeží mali pochádzať veci, ktoré mu obžalovaný ponúkal. Výpoveď tohto svedka pritomnie je nijako osamotená, či nezmyselná a je podporená aj ďalšími dôkazmi tak, ako je analyzované nižšie
pri jednotlivých skutkoch.
Svedok R. nemal odkiaľ a od koho iného vedieť o tom kedy, kde a čo obžalovaný ukradol, iba ak od

neho. Pochybnosti obžalovaného o možnom vplyve vypočúvajúcich policajtov na tohto svedka neboli
ničím preukázané, a tak ostávajú výlučne v rovine ničím nepodložených špekulácií. Je pravdou, že tento
svedok na hlavnom pojednávaní, konanom po viac ako dvoch rokoch od výpovede v prípravnom konaní,
už neopisoval obsah rozhovoru s obžalovaným, resp. neidentifikoval ním ponúkané veci tak detailne ako
vo svojej prvotnej výpovedi. Odôvodnenie svedka v tomto smere poukazujúc na odstup času je však

akceptovateľné.
Vo všeobecnosti totiž platí, že pozícia osôb (obžalovaných), ktorí sa usilujú niečo zamlčať, je objektívne
ľahšia oproti pozícii osôb (svedkov), ktoré pravdivo opisujú, čo sa na mieste činu stalo. Zatiaľ čo prvej
skupine osôb „stačí“ popierať a tvrdiť, že v danom čase a mieste „sa nič nestalo“ (čo ani pri opakovaných
výsluchoch nie je náročné zopakovať), druhá skupina musí pri každom výsluchu vždy odznova podrobne
opisovať skutočne prežité udalosti. To pochopiteľne nemusí byť vždy spontánne, plynulé a tým aj

navzájom zhodné a pri opakovaných výsluchoch je objektívne pre takého svedka problematické vždy
presne zopakovať obsah svojho predchádzajúceho prejavu. Je teda akceptovateľné, že svedok R. nebol
schopný zapamätať si a počas výpovede pred súdom (išlo už o jeho 5. výpoveď v tejto veci) presne
zreprodukovať popis ukradnutých vecí, ktoré mu boli obžalovaným ponúkané na predaj. To platí o to
skôr, ak takých stretnutí s obžalovaným malo byť viacero.

Napriek tomu súd v záujme odstránenia prípadných pochybností o hodnovernosti jeho kontradiktórnej
výpovede z prípravného konania (č.l. 400) prečítal aj predchádzajúce tri zápisnice o výpovediach tohto
svedka (č.l. 393 - 398), pričom neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by vyvolávali čo i len pochybnosť
o hodnovernosti následnej kontradiktórnej výpovede tohto svedka učinenej v prípravnom konaní, na
ktorú napokon pri hodnotení dôkazov aj prihliadal.

Je pravdou, že svedok R. nie je bezúhonnou osobou, ale to nie je nijako neobvyklé, keďže ide o osobu,
ktorá sa kontaktovala v minulosti s osobami páchajúcimi trestnú činnosť. Je málo pravdepodobné, aby
sa páchateľ trestnej činnosti zdôveroval bezúhonnej osobe. Práve preto treba pri odhaľovaní trestnej
činnosti takýmto spôsobom skôr očakávať, že tzv. korunní svedkovia nebudú morálne bezúhonní. Len z
tohto dôvodu ich však nemožno a priori vylučovať z kategórie hodnoverných svedkov. V prípade takého

prístupu by nebolo možné odhaľovať napr. ani drogovú činnosť, keďže v takých prípadoch sú dôležitými
svedkami neraz drogovo závislé osoby, keďže práve a len také osoby (konzumenti) sa pohybujú v tomto
kriminálnom prostredí a prichádzajú do styku s páchateľmi trestnej činnosti (napr. s dílermi drog).

Ohľadom spáchania skutku č. 1 súd vychádzal z vyjadrení svedka R. (č.l. 400), ktorý pomerne presne

opísal druh a rozsah vecí, ktoré obžalovaný v Námestove ukradol.
Jeho usvedčujúcu výpoveď nepriamo podporujú aj vyjadrenia svedkov Č. a F. ohľadom rozhovoru o
delení peňazí z tejto krádeže medzi obžalovaným a svedkom W.. O tom, že účasť svedka W. a F. na tejto
krádeži nie je nijako nezmyselná, svedčia videozáznamy z tohto dňa, z priestorov tohto obchodného
domu, kde je preukázané, že tieto osoby sa po daných priestoroch pohybujú spoločne neraz tesne za

sebou. To, že v Námestove došlo k takej krádeži kabelky, ako uvádzal svedok R., potvrdila aj poškodená
W. a svedkyňa Ž.. Obžalovaný bol na videozázname z lekárne v obchodnom dome identifikovaný
poškodenou W. ako muž, ktorý krátko pred krádežou podozrivo nazeral do vnútra jej kozmetického
salónu. Svedkyňa Ž. v ňom spoznala muža, ktorý odchádzal spred salónu a pod pazuchou odnášal vec
rovnakej farby, akú mala kabelka poškodenej.

Ohľadom skutku č. 2 súd vychádzal z výpovede svedka R. (č.l. 400), ktorý potvrdil, že obžalovaný
mu ponúkal na predaj veci pochádzajúce z krádeže v ubytovni K., pričom ním opísané veci druhovo
zodpovedajú tam odcudzeným veciam (notebook, mobily, tablet zn. Toshiba).
Výpoveď svedka R. opäť nie je osamotená. Svedok E. v konaní pred súdom spoznal obžalovaného a
identifikoval ho ako muža, ktorý sa s ním ráno v deň krádeže rozprával o možnosti ubytovania. Možno

akceptovaťvysvetleniesvedkaE.kpríčinám,prečohoneidentifikovalužpočasrekognícievykonávanejv
prípravnom konaní len za pomoci fotografií. Rekognícia vykonávaná len podľa profilovej fotky podozrivej
osoby má objektívne nižšiu vypovedaciu hodnotu a úspešnosť (v pravom slova zmysle), než rekognícia,
či iné spoznávanie osoby zoči-voči, keď má spoznávajúci svedok možnosť vidieť bezprostredne celú
postavu takej osoby, mimiku tváre a podobne. To platí za predpokladu, že spoznávajúci svedok aj

predtým vidiel spoznávanú podozrivú osobu v tzv. širšom zábere, než umožňuje profilová fotka tváre.
Vyjadrenie svedka E. je pritom podporené videozábermi z bezpečnostných kamier mestskej polície a
ubytovne K., kde možno v konkrétnych časových okamihoch skutočne vidieť ako dve osoby od neďaleko
zaparkovaného vozidla prichádzajú smerom k ubytovni K., kde absolvujú krátky rozhovor so svedkomE.. Následne odchádzajú tieto dve osoby preč a po odchode svedka E. sa vracajú sami späť na miesto a
vystupujú po schodoch smerom k ubytovni, kde sa zdržia viac ako 20 minút, pričom následne opúšťajú
tieto priestory s vecami, ktoré pri sebe predtým nemali.

Je pravdou, že obžalovaný mal byť podľa výpisu z knihy návštev v tejto ubytovni (č.l. 121) ubytovaný
dva dni pred krádežou, pričom svedok E. uviedol, že táto osoba nebola totožná so žiadnou z tých dvoch
osôb, ktoré sa následne v deň krádeže boli informovať na možnosť ubytovania. V tejto súvislosti však
treba poukázať na správanie sa obžalovaného v penzióne P. v minulosti, kde podľa svedkyne A. (č.l.
407) mal byť tiež ubytovaný obžalovaný, avšak v izbe evidovanej na jeho meno sa nachádzal úplne iný

muž. Nemožno teda vylúčiť, že k rovnakej situácii došlo aj v ubytovni K., t.j. že dňa 14.12.2011 sa tu
ubytovala iná osoba, ktorá predložila doklad obžalovaného.
Rovnako dôkaznú situáciu nijako nenarúša zistenie, že daktyloskopické odtlačky prstov nájdené na
mieste činu nepatria obžalovanému (č.l. 1071). Išlo totiž o stopy nájdené na tzv. recepcii (č.l. 488),
t.j. na mieste, kde má objektívne každodenný prístup viacero osôb (ubytovaných hostí). Nešlo teda o
daktyloskopické stopy nájdené na zvlášť špecifickom predmete, ktorý by mal priamy (usvedčujúci) súvis

s týmto trestným činom alebo s jeho páchateľom.
Ohľadom skutku č. 3 súd vychádzal z výpovede svedka R. (č.l. 400), ktorý opäť opísal nielen veci, ktoré
mu obžalovaný ponúkal, ale aj spôsob akým si ich obžalovaný zaobstaral.
Usvedčujúca výpoveď svedka R. však ani v tomto prípade nezostáva osamotená, bez ďalších
podporných dôkazov. Z vyjadrenia poškodených a zo zápisnice o ohliadke miesta činu vyplýva, že v

danom čase a mieste skutočne došlo ku krádeži vlámaním tak, ako to v stručnosti opísal svedok R..
Svedkom uvádzaný opis vecí a spôsob ich získania nijako neprotirečí zistenému rozsahu odcudzených
vecí pri tomto čine a zároveň plne korešponduje s rozsahom aj spôsobom poškodenia vozidla
zdokumentovaným pri ohliadke miesta činu.
Svedok W. potvrdil, že v deň krádeže požičal pre obžalovaného vozidlo zn. V. M., t.j. taký typ vozidla, v

akom sa nachádzali ukradnuté veci v čase, keď ich obžalovaný ponúkal svedkovi R.. Svedok W. okrem
toho hovoril, že po dvoch dňoch od krádeže aj jemu obžalovaný ponúkal dva páry lyží, dve lyžiarske
bundy a lyžiarky, ktoré chcel založiť v záložni. Ďalší svedok (V. X.) potvrdil, že obžalovaný mu spolu s
ďalším mužom priniesol na predaj tenisovú raketu do predane zv. V., t.j. na miesto, kde sa raketa mala
krátko po krádeži nachádzať aj podľa vyjadrenia svedka R..

O tom, že taký spôsob zaobstarávania prostriedkov na obživu nie je obžalovanému cudzí, svedčí aj
právoplatné odsúdenie vo veci Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 8T/49/2012, kde je preukázané, že
obžalovaný sa po pár dňoch od krádeže pred penziónom P. pokúsil obdobne vykradnúť ďalšie vozidlo.
Vykrádanie motorových vozidiel takým spôsobom obžalovaný vykonal aj v minulosti, čo je preukázané
z odsudzujúcich rozhodnutí vo veci Okresného súdu Žilina sp.zn. 1T/143/1999 a Okresného súdu

Prievidza (č.l. 1171, 1173). Tieto odsúdenia nie sú zahladené.
Alibi obžalovaného, ktorý tvrdil, že silvestrovskú noc strávil v hoteli Permon, nebolo ničím preukázané.
Naopak, bolo spoľahlivo vyvrátené potvrdením hotela Permon (č.l. 632).
Súd zmenil právnu kvalifikáciu žalovaných skutkov, pričom obžalovaný bol na túto možnosť riadne a
včas upozornený (č.l. 1198).

Spáchaním skutku č. 1 obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu „Krádež“ podľa § 212 ods.
1 Tr. zák., keďže si úmyselne prisvojil cudziu vec (kabelku) a spôsobil tým tzv. malú škodu. Spáchaním
skutku č.2 obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu „Krádež“ podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm.
b) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. e), j) Tr. zák. Obžalovaný ukradol veci zo zamknutých izieb ubytovne,
do ktorých sa dostal prostredníctvom náhradných kľúčov, ktoré získal neoprávnene. Takéto jeho konanie

možno hodnotiť ako vlámanie v zmysle § 122 ods. 4 Tr. zák. Pri tomto čine spôsobil tzv. malú škodu
viacerým osobám, s čím bol minimálne uzrozumený, keďže cieľavedome kradol vo viacerých izbách
ubytovne. Tieto dva osobitné znaky (vlámanie + spáchanie činu na viacerých osobách) je treba právne
kvalifikovať v zhode s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (Rt-116/2012;
Rt-11/2015; Rt-13/2015). Skutkom č. 2 obžalovaný zároveň spáchal aj prečin „Porušovanie domovej

slobody“ podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., keďže izbu v ubytovni slúžiacej na prechodné bývanie ubytovaných
hostí (poškodených) je možné v zmysle § 194 Tr. zák. považovať za obydlie (Rt-8/1990). Napokon
skutkom č. 3 obžalovaný spáchal ďalší zločin „Krádež“ podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák., v
spojení s § 138 písm. e) Tr. zák., keďže z motorového vozidla ukradol veci v hodnote presahujúcej mieru
tzv. malej škody, pričom tak učinil vlámaním.

Oproti podanej obžalobe však súd nevyhodnotil skutky č. 2 a 3 ako čiastkové útoky jedného
pokračujúceho trestného činu, lebo tomu bráni zákonná definícia pokračovacieho trestného činu (§ 122
ods. 10 Tr. zák.).V danom prípade nemožno vôbec hovoriť o súvislosti ani ohľadom spôsobu spáchania týchto dvoch
činov, ani ohľadom predmetu útoku. V prípade skutku č. 2 obžalovaný kradol veci na verejne dostupnom
mieste z motorového vozidla, zatiaľ čo v prípade skutku č. 3 obžalovaný kradol v jednotlivých izbách vo

vnútri ubytovne. V prípade skutku č. 2 sa obžalovaný vecí zmocnil násilným vlámaním (rozbitím okna
na aute), zatiaľ čo v prípade skutku č. 3 obžalovaný vnikol do jednotlivých izieb ubytovne za pomoci
pravých kľúčov, ktoré bezprostredne pred týmto činom ukradol z recepcie.
Súd však zistil, že podmienky pokračovacieho trestného činu existujú medzi skutkom č. 3 a iným
čiastkovým útokom toho istého trestného činu, za ktorý už bol obžalovaný právoplatne odsúdený. Ide

o skutok č. 2 z rozsudku Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 8T/49/2012 zo dňa 26.10.2012, ktorý
obžalovaný spáchal dňa 11.01.2012 tým, že sa pokúsil na verejnom parkovisku pred obchodným domom
v Ružomberku rozbiť okno na motorovom vozidle a tak sa doň vlámať s cieľom zmocniť sa vecí v ňom
sa nachádzajúcich. Tento čin obžalovaný spáchal skôr, než mu bolo vznesené obvinenie za skutok č. 3 v
teraz prejednávanej veci (č.l. 19), čím je splnená podmienka v zmysle § 122 ods. 13 Tr. zák. Medzi týmito
dvomi čiastkovými útokmi pritom zjavne existuje objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v

predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať takýto trestný
čin. Súd preto podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. zrušil výrok o vine ohľadom súvisiaceho čiastkového útoku a
zahrnul ho do skutkovej vety ako „nový“ skutok č. 4. Následne obidva čiastkové útoky (skutok č. 3 a č. 4)
právne kvalifikoval ako pokračujúci zločin „Krádež“ podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák., v spojení
s § 138 písm. e) Tr. zák., sčasti (v bode 4.) v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu v zmysle § 34
Tr. zák.
V danom prípade obžalovaný spáchal všetky štyri žalované skutky skôr, než bol vo veci Okresného súdu
Ružomberok sp.zn. 8T/49/2012 a Okresného súdu Žilina sp.zn. 29T/69/2012 vyhlásený odsudzujúci
rozsudok voči obžalovanému, a preto prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu. Vzhľadom na

vyššie uvedenú súvislosť medzi čiastkovými útokmi toho istého trestného činu boli zároveň splnené
podmienky pre uloženie spoločného trestu za skutky č. 3 a 4.
Okresný súd Dolný Kubín teda obžalovanému uložil spoločný súhrnný trest nielen za teraz posudzovaný
prečin „Krádež“ (skutok č. 1), zločin „Krádež“ a prečin „Porušovanie domovej slobody“ (skutok č. 2),
pokračovací zločin „Krádež“ (skutky č. 3 a č. 4), ale aj za ďalšie dva trestné činy, a to za prečin

„Nebezpečné vyhrážanie“ (skutok č. 1 zo spisu OS Ružomberok sp.zn. 8T/49/2012) a za prečin
„Krádež“ (spis OS Žilina sp.zn. 29T/69/2012). Zároveň súd zrušil všetky výroky o trestoch uložených
obžalovanému za trestné činy spáchané vo viacčinnom súbehu s teraz stíhanými činmi. Celkovo teda
okresný súd teraz ukladal trest za štyri úmyselné prečiny a za dva zločiny.
Súd v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal na pomer a mieru závažnosti prípadných poľahčujúcich

a priťažujúcich okolností. Pri skúmaní ich existencie vychádzal zo zásady, že na takú okolnosť možno
prihliadaťlenvtedy,akjejexistenciumožnokonštatovaťprivšetkýchzbiehajúcichtrestnýchčinoch(rozh.
KS ZA č. Jtk-7/11).
Na strane obžalovaného možno konštatovať, že neexistuje žiadna poľahčujúca okolnosť. Oproti tomu
bola zistená existencia priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., keďže obžalovaný bol

v minulosti viackrát odsúdený, pričom ide o odsúdenia, ktoré nie sú zahladené (č.l. 1181 - 1182). Na
ďalšiupriťažujúcuokolnosť(§37písm.h)Tr.zák.)súdneprihliadal,keďžespáchanieviacerýchtrestných
činov bolo napokon špecifickým dôvodom pre uloženie spoločného súhrnného trestu za použitia tzv.
asperačnej zásady (Rt-1/2011; Jtk-4/14).

Najprísnejším zo zbiehajúcich trestných činov je zločin „Krádež“ podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. Vzhľadom na
prevažujúci pomer priťažujúcich okolností súd podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. upravil trestnú sadzbu uvedenú
v osobitnej časti Trestného zákona (3 až 10 rokov) a zvýšil dolnú hranicu o jednu tretinu (5 rokov 4
mesiace). Následne súd v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák. zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu
(13 rokov 4 mesiace). Napokon teda prichádzalo do úvahy uloženie treste v rozpätí takto upravenej

trestnej sadzby (5 r. 4 mes. - 13 r. 4 mes.).
Okresný súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej polovici takto upravenej trestnej sadzby,
keďže trest vo výmere sedem rokov považuje za dostatočný pre naplnenie účelu trestu v spojení so
súbežne uloženým ochranným dohľadom. Súd zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol v posledných

desiatich rokoch pred spáchaním týchto činov opakovane vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselné
trestné činy a tieto odsúdenia nie sú zahladené. Naposledy bol vo výkone trestu odňatia slobody dňa
02.11.2010.Keďže obžalovaný bol v minulosti už viackrát vo výkone trestu odňatia slobody pre takýto úmyselný
trestný čin (č.l. 1181, 1171, 1173), súd uložil obžalovanému ochranný dohľad nad jeho správaním. Tým
by malo byť lepšie zabezpečené riadne zaradenie sa obžalovaného do života spoločnosti po prepustení

z výkonu trestu odňatia slobody. Tomu by mali napomôcť aj povinnosti súbežne uložené popri výkone
ochranného dohľadu.
Napokon súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť všetkým poškodeným škodu, ktorú im svojim
úmyselným konaním spôsobil, a to v takom rozsahu, ako bola táto spoľahlivo preukázaná zadováženými
dôkazmi a v takej výške ako bola táto preukázaná podľa zadovážených odborných vyjadrení (č.l.

441, 451). Pokiaľ si jednotliví poškodení uplatňovali voči obžalovanému nárok na náhradu škody vo
výške, ktorá prekračovala výšku škody určenú v odbornom vyjadrení, súd ich odkázal zo zvyškom ich
nárokov na občianske súdne konanie. Súd tým nekonštatuje, že nárok poškodených v zvyšnej časti
neexistuje,avšakzákladnýúčeltrestnéhokonania(§1Tr.por.)nedávapriestornavykonávaniebližšieho
dokazovania v tomto smere. Takéto dokazovanie by už totiž prekračovalo možnosti tzv. adhézneho
konania.

v bode 1.
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil
v bode 2.
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil tak malú škodu a taký čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - vlámaním a na viacerých osobách

- neoprávnene vnikol do obydlia iného
v bodoch 3. a 4.
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil tak malú škodu a taký čin spáchal sčasti(v
bode 3.) závažnejším spôsobom konania - vlámaním a sčasti (v bode 4.) konaním, ktoré bezprostredne
smerovalo k dokonaniu tohto činu,

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15
dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech

obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

obžalovaného, a to len v jeho prospech.
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.