Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/112/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613204268
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5613204268.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu:

COFIDIS, a.s., so sídlom v Bratislave, Suché mýto 1, IČO: 36 816 337, právne zastúpeného:
Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Žabotova 2/B, IČO: 36 866 881, proti
žalovanej: V. L., G.. X. X. XXXX, K. Z. L. I., K. XXX/X, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 361,47 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanej sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 16. 4. 2013 v spojení s jej doplnením zo dňa

18. 2. 2015 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 361,47 eur a náhrady trov
konania. Žalobu odôvodnil uzavretou Zmluvou o revolvingovom úvere 20. 12. 2007, č. 70059666 medzi
účastníkmi konania, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úverový limit vo výške 663,87 eur
(20.000,- Sk). Žalovaná tak bola oprávnená opätovne čerpať finančné prostriedky do výšky zostatku
disponibilného úverového limitu. Úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru sa rozumie úroková sadzba
vyjadrená fixne alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného
spotrebiteľského úveru. Úroková sadzba ku dňu podpisu zmluvy bola dohodnutá vo výške 2,14%

mesačne. Žalovaná sa zaviazala splácať úver minimálnymi mesačnými splátkami 26,52 eur, najneskôr
k 15. dňu v mesiaci. Vzhľadom na revolvingový úver nebolo možné uviesť výšku RPMN (Rozsudok
Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. 11. 2011, č.k. 6Co 95/2010). Výpočet RPMN bol uvedený v
článku 5 bodu 4 prílohy č. 4 k zmluve (29%). V prílohe je uvedený príklad nákladov a splátok úveru
a demonštrovaný priebeh splácania úveru. Žalovaná zaplatila doposiaľ sumu 1.121,32 eur, pričom
podľa Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, splátka úveru sa
použije najskôr na úhradu úrokov, poplatkov, prípadných poplatkov súvisiacich s poistením, prípadných

nákladov veriteľa a na úhradu istiny. Z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti splácať úver dohodnutým
spôsobom, žalobca odstúpil od zmluvy. Žalovaná suma pozostáva z nezaplatenej istiny úveru 286,23
eur, zmluvných úrokov 46,08 eur, platby poistného 16,65 eur a poplatku za omeškanie (vo výške 8% z
každej minimálnej splátky úveru, s ktorou sa ocitla žalovaná v omeškaní o viac ako 15 dní) za upomienky
vo výške 12,51 eur.

Žalovaná potvrdila uzavretie zmluvy so žalobcom. Poskytla žalovanému plnenie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej listinami: zmluvou o úvere všeobecnými obchodnými
podmienkami, prehľadom operácií, odstúpením od zmluvy, zistiac nasledovné:Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že si pamätá na nejaký úver. Mala platobnú kartu, na ktorú čerpala
z úverového limitu, ktorý bol 20.000,- Sk. Je možné, že zaplatila sumu, ktorú uvádza žalobca. Ponuku
obdržala poštou, ako aj zmluvu. Vzhľadom na odstup času sa nemôže vyjadriť k výške dlhu.

Zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 70059666 zo dňa 20. 12. 2007, bolo zistené, že uvedenú
zmluvu uzavreli účastníci konania, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úverový limit vo výške
20.000,- Sk, t.j. 663,88 eur. V rubrike poistenie (predmetnej zmluvy) bolo uvedené, že veriteľ umožňuje
dlžníkovi poistenie schopnosti splácať úver, pričom žalovaná mala podpísať odmietnutie poistenia, v

prípade, že odmieta poistenie schopnosti splácať úver. Všeobecné obchodné podmienky predložené
žalobcom neboli čitateľné. Z informácie o veriteľovi bolo zistené označenie veriteľa COFIDIS, a.s., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25 dohodnutý úrok 2,14% mesačne aktuálnej dlžnej sumy RPMN 29%,
príklad nákladov a splátok úveru 799,- Sk, t.j. 26,52 eur, počet splátok 36, RPMN 29%, výška odplaty
8.982,77 Sk, t.j. 298,17 eur. Z písomnosti označenej ako odstúpenie od zmluvy vyhotovenej COFIDIS,
a.s., adresovanej žalovanej dňa 10. 12. 2012 bolo zistené, že v súlade s článkom 8.4 Všeobecných

obchodných podmienok odstupuje od zmluvy o úvere, ktoré odstúpenie je účinné momentom doručenia,
pričom žalovaná bola vyzvaná na úhradu dlhu 361,47 eur.

V súlade s ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol aj v neprítomnosti žalobcu a
právnehozástupcužalobcu,ktoríbolinasúdnepojednávanieriadnepredvolaní.Nepožiadalioodročenie

pojednávania,nevznieslidôkaznénávrhy.Súdrozhodolprihliadajúcnaobsahspisuadoposiaľvykonané
dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vydať meritórne rozhodnutie a nebol zistený vážny
dôvod odročenia pojednávania.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka:

Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 4 ods. 2 písm. h), i), ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
zákona o obchodnej inšpekcie v znení neskorších predpisov:

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a
l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka:

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka:
Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení,
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka:

Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky,

ak dlžník neurčí inak.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol, keď
vykonaným dokazovaním nebola preukázaná jej dôvodnosť. V konaní bolo nesporné uzavretie zmluvy o
revolvingovom úvere dňa 20. 12. 2007, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úverový limit vo výške

663,88 eur, ktorý žalovaná čerpala a splácala. Z dôvodu, že žalobca vyčíslil zostatok dlhu žalovanej
sumou 361,47 eur (ktorú rozčlenil na istinu úveru 286,23 eur, zmluvný úrok 46,08 eur, poistné vo výške
16,65 eur a poplatky z omeškania 12,58 eur) a nebola sporná ani výška plnenia žalovanej 1.121,32 eur,
žaloba bola zamietnutá. Keďže žalobca nepreukázal nárok na zaplatenie zostatku dlhu, predovšetkým
z dôvodu neoprávneného odpočítavania čiastočných plnení žalovanej od dlžnej sumy.

Keďže ide o typovú formulárovú zmluvu, bolo potrebné na daný právny vzťah aplikovať ustanovenie
§ 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a súd je povinný ex offo preskúmať, či uplatnený nárok
žalobcu nezahŕňa aj peňažné plnenie vyplývajúce zo zmluvných podmienok, ktoré vytvára nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa. Akékoľvek neprimerané a nerovnovážne dojednanie je podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatné. Základným princípom spotrebiteľského práva je pozitívny zásah štátu

prostredníctvom konajúceho súdu, ktorým sa nahradí formálna rovnováha zmluvných strán rovnováhou
faktickou. Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný
na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice 93/13/EHS, teda na zabránenie tomu,
aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou (Rozsudky Oceáno Gruppo Editoriál a
Salvat Editores, C-240/98 až C 20-44/98, Mostaza Claro C-168/05). Žalovaná ako spotrebiteľka sa

nemohla vzdať výhodnejšej právnej úpravy Občianskeho zákonníka a to konkrétne ustanovenia §
566 ods. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie
dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak (v konaní nebolo sporné
určenie platby dlžníkom inak). K argumentu žalobcu o odlišnom zmluvnom dojednaní vo Všeobecných
obchodných podmienkach (ktoré žalobca predložil súdu v nečitateľnej podobe, je potrebné uviesť,

že predstavuje napriek výzve súdu) zmluvnú podmienku odchyľujúcu sa od uvedeného zákonného
ustanovenia v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, čím je spôsobená značná nerovnováha v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Uvedené zmluvné
dojednanie je preto absolútne neplatné a je daný režim podľa § 566 Občianskeho zákonníka. V konaní
bolo nesporné, že výška istiny úveru predstavovala sumu 663,88 eur (poskytnuté finančné úverové

prostriedky žalobcom žalovanej), ako aj, že peňažné plnenie zo strany žalovanej bolo vo výške 1.121,32
eur. Z dôvodu, že uvedené peňažné plnenie žalovanej sa započítava najprv na istinu, nebolo možné
uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť zostatok dlžnej istiny vo výške 286,23 eur, keďže došlo k zániku
záväzku splnením v tejto časti. Podľa § 54 Občianskeho zákonníka sa spotrebiteľ nemôže vopred vzdať
práv, ktoré mu priznáva Občiansky zákonník. Pre spotrebiteľa je výhodnejšia právna úprava priznaná

Občianskym zákonníkom. Námietky, že treba favorizovať Obchodný zákonník neobstoja, pretože všetky
režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej
zmluvy (čo je aj daný prípad) platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym obchodnoprávnym
vzťahom (Rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. konania 6Co/95/2010 zo dňa 27. 1. 2011). Novela
Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. explicitne (v ustanovení § 52 ods. 2

Občianskeho zákonníka) upravila favorizovanú aplikáciu Občianskeho zákonníka na všetky právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ (prednostne sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
ajkeďbysainakmalipoužiťnormyobchodnéhopráva).Zuvedenéhoustanoveniajednoznačnevyplýva,
že Občiansky zákonník bude použitý aj na ustanovenia týkajúce sa splnenia dlhu, vrátane ustanovenia
§ 566 Občianskeho zákonníka, aj keby sa na právny režim mala použiť inak právna úprava Obchodného

zákonníka (ktorý upravuje zmluvu o úvere). Ústavný súd SR v Uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10
zo dňa 19. 6. 2013, konštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech
spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu
ústavných práv veriteľa. Z dôvodu zániku záväzku žalovanej vo vzťahu k zaplateniu dlžnej istiny úveru
bola žaloba o zaplatenie sumy 286,23 eur zamietnutá ako nedôvodná.

Sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať o nich
dôkazy je zásadne vecou účastníka konania. Iniciatíva pri uvádzaní relevantných skutkových tvrdení
spočíva na účastníkoch konania. Účastník má povinnosť tvrdenia ako aj povinnosť dôkaznú. Zistenýskutkový stav je preto výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov. Osobitne uvedený postup je dôležitý v
prípade spotrebiteľských zmlúv, medzi ktoré patrí aj predmetná zmluva. Zo skutkových tvrdení žalobcu
nebolo možné naplniť úradnú povinnosť súdneho prieskumu a naplnenie právnych noriem na ochranu

spotrebiteľa. Povinnosť cez súdnu kontrolu zabezpečiť reálnu rovnosť práv a povinností účastníkov
spotrebiteľských vzťahov je daná aj pre procesné pravidlá. Žalobca napriek výzve súdu ani minimálnym
spôsobom nešpecifikoval, neodôvodnil výšku uplatňovaných peňažných plnení zmluvného úroku 46,08
eur ako aj poplatkov z omeškania. Nekonkretizoval výšku úrokovej sadzby zročných zmluvných úrokov
a základ peňažných plnení, z ktorých boli tieto úroky vypočítané. Všeobecný odkaz na dohodnutý

úrok v zmysle zmluvy bol nepostačujúci, keďže súd má povinnosť obligatórneho prieskumu každého
peňažného nároku uplatňovaného voči spotrebiteľovi a preto výpočet zmluvných úrokov vo výške
46,08 eur podlieha taktiež v plnom rozsahu prieskumu súdu. Správnosť, dôvodnosť výpočtu zmluvného
úroku tak nebol zo strany žalobcu ani minimálnym spôsobom preukázaný. Uvedeným spôsobom
nekonkretizoval ani sankčné poplatky, poplatky za aké upomienky v súvislosti s akým konkrétnym
porušením povinnosti žalovanej boli uplatňované. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena

žalobcom malo za následok zamietavé rozhodnutie súdu, v zmysle prejednacej zásady platnej pre
sporové konanie. S poukazom na judikatúru komunitárneho práva, opakované výzvy súdu, odročovanie
súdnych pojednávaní predstavuje narušenie rovnováhy medzi dodávateľom služby a spotrebiteľom.
Podľa hmotného práva dôkazné bremeno oprávnenosti výšky každej jednotlivej časti žalovanej sumy
zaťažuje žalobcu. Žalobca však nemal záujem konkretizovať a preukazovať výšku uplatneného nároku.

Nebol daný žiaden dôvod nútiť ho byť úspešný v sporovom konaní. Takýto postup by predstavoval aj
porušenie zásady rovnosti strán v konaní.

Zamietnutá bola aj žaloba o zaplatenie poistného vo výške 16,65 eur, keďže zmluvné dojednanie
o poistení predstavovalo zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných stráv v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky. Žalovaná ako dlžníčka, bez
možnosti korekcie obsahového znenia formulárovej zmluvy, podpísala zmluvu o úvere, ktorou podľa
tvrdenia žalobcu malo dôjsť aj k uzavretiu ďalšej zmluvy a to poistnej zmluvy. Žalobca tak zahrnul do
zmluvy o úvere bez ďalšieho automatické uzavretie ďalšej zmluvy a to zmluvy o poistení. Urobil to
spôsobom, že takýto text vyhotovený minimalistickým drobným písmom zaradil do zmluvného formulára

akobodmedzizmluvnýmidojednaniamitýkajúcimisaprimárnejzmluvyoúvere.Nauvedenénemávplyv
formálny text o dobrovoľnom uzavretí zmluvy. Takéto zmluvné ustanovenie bez ďalšieho prezumovalo
súhlas žalovanej s uzavretím poistnej zmluvy, čím bola prejavená faktická nerovnováha v neprospech
žalovanej ako spotrebiteľky. Uvedené zmluvné dojednanie je v rozpore s ochranou dobrej viery a
rozumného očakávania spotrebiteľa, teda žalovanej. Vnucuje spotrebiteľovi určité správania a konanie,

pričom zvýhodňuje poskytovateľa služby ako príjemcu plnenia, čím je spôsobená značná nerovnováha
zmluvných strán. Nevyvážený záujem v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky spočíval v tom, že
bez samotného prejavu vôle mohol žalobca s úspechom dovodzovať prijatie návrhu na uzavretie
ďalšej zmluvy a to poistnej zmluvy. Následkom je tak neplatnosť zmluvného dojednania o poistení
a žaloba bola aj v tejto časti preto zamietnutá. Podľa Rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 6Co

436/2012 údaj obsiahnutý v zmluve, že došlo k vzniku poistenia v prípade, ak žalovaná vstup do
daného vzťahu neodmietla, nemožno vykladať ako jej prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o
poistení, keďže k takémuto úkonu sa vyžaduje výslovný súhlas zmluvnej strany, nie jej pasivita. Bolo
povinnosťou účastníka preukázať, že dohoda o poistení bola medzi účastníkmi skutočne uzavretá a
že nie je len výsledkom nanútenia silnejšej zmluvnej strany - dodávateľa. Pristúpenie k poisteniu je na

zmluve uvedené drobným písmom a žalovaná ako spotrebiteľka vzhľadom na jej postavenie ako slabšej
zmluvnej strany nebola schopná posúdiť dôsledky tejto zmluvnej podmienky. S poukazom na uvedené
z neodmietnutia uzavretia zmluvy nemožno dovodiť platný prejav vôle žalovanej smerujúci k uzavretiu
poistnej zmluvy.

Žalobca predovšetkým neuniesol dôkazné bremeno naplnenia obligatórnej náležitosti zmluvy o úvere
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a to ročnú úrokovú sadzbu. Absencia uvedenej zákonom
stanovenej náležitosti zmluvy má za následok, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov. Preto nebol daný dôvod uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť akýkoľvek zmluvný úrok ako
ani poplatky. Ak zákon ako výslovnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvádza ročnú úrokovú

sadzbu, tak tento jednoznačný údaj v zmluve musí byť uvedený, pričom nie je prípustné, aby sa účastník
sa zmluvy k tomuto údaju dopracovával výkladom alebo výpočtom (vzhľadom na tvrdenie žalobcu o
uvedenie výšky mesačnej úrokovej sadzby). Žalobca neuniesol dôkazné bremeno dohodnutej výšky
úrokovej sadzby, pričom takáto obligatórna zákonná náležitosť zmluvy nemôže byť uvedená v prílohe ozmluvnýchpodmienkach.Aksatakýtoúdajvzmluvenenachádza,trebapovažovaťzmluvuzabezúročnú
a bez poplatkov (Rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 3. 7. 2013, č. k. 11Co 141/2012).

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľovi prislúcha zo zákona v prípade omeškania s
plnením dlhu úrok z omeškania, pričom poplatok za omeškania náleží veriteľovi, ak je podľa uvedeného
zákona povinný dlžník platiť poplatok z omeškania (napr. ustanovenie § 697 týkajúce sa omeškania s
neplatením nájomného). Ustanovenia Občianskeho zákonníka v prípade predmetnej zmluvy o úvere
nestanovujú povinnosť dlžníkovi platiť poplatok z omeškania. Žalovanej nebol preto daný dôvod uložiť

povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 12,51 eur. Argument žalovaného o uplatňovaní
poplatku z omeškania za upomienky bol nepostačujúci, keďže ani minimálnym spôsobom žalobca
nekonkretizoval každú jednotlivú upomienku, súvislosť s jej dôvodným vyhotovením a konkrétnym
nesplnením povinnosti žalovanej ako dlžníčky. Žalovaná, ktorá podpisovala zmluvu, nemohla žiadnym
spôsobom, pokiaľ chcela získať peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej zmluvy, ovplyvniť znenie
formulárovej zmluvy, ako ani urobiť si korektný úsudok o všetkých zmluvných dojednaniach.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
keď žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, prislúchala náhrada trov konania proti žalobcovi v konaní
neúspešnému. Z dôvodu, že žalovaná si náhradu trov konania neuplatňovala, súd rozhodol tak, že
žalovanej sa nepriznáva náhrada trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.