Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. december 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/290/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114230789
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114230789.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v právnej veci navrhovateľa: W. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, F., proti odporcovi:

Z. H., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX R., v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľa, naposledy určenú rozsudkom Okresného
súdu v Žiline č.k. 21P 366/2012-36 zo dňa 26.11.2012 zo sumy 80,- EUR mesačne na sumu 150,- EUR
mesačne s účinnosťou od podania návrhu na súd 22.9.2014, ktoré bude odporca poukazovať k rukám
navrhovateľa do 15. dňa v mesiaci vopred.

Nedoplatok na výživnom za obdobie od 22.9.2014 do vyhlásenia rozsudku 15.12.2014 vo výške 231,-
EUR súd povoľuje odporcovi splácať v splátkach vo výške 20,- EUR mesačne, splatných spolu s
bežnýmvýživnýmstým,ževprípadenezaplateniačoilenjednejsplátkyriadneavčassastanesplatným

dlh na celom zameškanom výživnom.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 22.9.2014 doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.8.2013 sa navrhovateľ domáhal
rozhodnutia,ktorýmsúdvýživnénaposledyurčenérozsudkomč.k.21P/366/2012-36zodňa26.11.2012,
vo výške 80,- Eur odporcovi ako otcovi navrhovateľa, zvýši na sumu 150,- Eur mesačne s účinnosťou
od podania návrhu na začatie konania, t.j. od 22.9.2014, do času, kým sa nezmenia pomery.

Návrh na začatie konania navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že u predchádzajúceho rozsudku došlo
k dohode na sumu 80,- Eur mesačne z dôvodu, že odporca je nezamestnaný, došlo však k ústnemu
prísľubu odporcu, že ako náhle bude opäť zamestnaný bude posielať zvýšenú sumu výživného. Odporca

je zamestnaný od septembra 2013. Odporca sa na poslednom pojednávaní vyjadril, že nemá bežné
výdavky na bývanie a chod domácnosti, keďže stále býva u svojich rodičov a okrem navrhovateľa nemá
inú vyživovaciu povinnosť. Matka navrhovateľa v čistom zarobí 327,14 Eur a výživné vo výške 80,-
Eur mesačne od odporcu je nedostatočné. Od posledného pojednávania sa navrhovateľ začal venovať
tenisu, ktorý priaznivo pôsobí na jeho sezónnu astmu, absolvoval tiež vodičský kurz typu B pre zvýšenie
pracovnej kvalifikácie v budúcnosti, na ktorý si peniaze požičal. Navrhovateľ sa nachádza v poslednom
ročníku prvého stupňa vysokoškolského štúdia. Bude sa uchádzať o prijatie na druhý stupeň na dvoch

univerzitách, kde bude potrebovať uhradiť poplatky za prihlášky. Došlo tiež k zhoršeniu jeho zraku a tým
pádom následné zaobstaranie dioptrických okuliarov.Odporca sa k veci samej vyjadril písomne dňa 24.10.2014 tak, že jeho mesačný príjem je 531,- Eur,
z toho platí poplatky za elektriku, vodu, telefón, daň, uhlie a palivo, cestovné do práce a stravu v
domácnosti. Tiež má choré oči, ale z dôvodu nízkeho príjmu si nemôže dovoliť vybrať okuliare, pričom

sa mu zrak zhoršuje. Stará sa o chorých rodičov, má náklady na cestovanie aj s nimi k lekárom a sám
je toho času PNK. Z uvedeného dôvodu nemôže platiť vyššie výživné.

Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 15.12.2014.

Súd vykonal dokazovanie osobným výsluchom navrhovateľa, odporcu a listinnými dôkazmi.

Navrhovateľ na pojednávaní argumentoval a osobne vypovedal tak, že priemerný čistý mesačný príjem
odporcu predstavuje nie 531,41 Eur, ale 542,78 Eur. Doterajšie výživné vo výške 80,- Eur mesačne

pri 30 dňovom mesiaci vychádza na 2,66 Eur denne, pričom jeden obed v škole stojí 1,62 Eur, jedna
bageta na desiatu 1,- Eur, takže navrhovateľovi nevychádza už ani príspevok na MHD vo výške 0,90
Eur denne. Keď sa z navrhovateľovho čistého priemerného mesačného príjmu odráta požadovaných
150,- Eur, tak zárobok odporcu 392,78 Eur bude stále vyšší ako zárobok matky navrhovateľa 327,14 Eur.
Navyše januárová čistá mzda odporcu bola 719,- Eur a júnová 647,- Eur. Čo sa týka rodičov odporcu,

tak tí poberajú dôchodok. Matka navrhovateľa sa navyše stará o 19 ročného mentálne postihnutého
brata navrhovateľa, ktorý poberá invalidný dôchodok, takže nie je dôvod, aby sa výdavky na starostlivosť
rodičov odporcu zarátavali do jeho osobných výdavkov. Ak navrhovateľa príjmu na druhý stupeň
univerzity vzniknú mu ďalšie náklady. Momentálne berie jeden krát týždenne súkromné hodiny angličtiny
v hodnote 7,- Eur za hodinu a to má po zľave.

Odporca na pojednávaní argumentoval a osobne vypovedal tak, že po opustení pojednávacej miestnosti
mu matka navrhovateľa povedala, že sa ona nemá s ním, čo baviť. Navyše v konaní o rozvode sudkyňa
povedala, že sa na rodnom liste navrhovateľa nebude nič meniť, ale navrhovateľ prijal iné priezvisko. V
podrobnostiach poukazuje na svoje osobné výdavky a čo sa týka výdavkov navrhovateľa, tak odporca
by si napr. nedovolil 30,- Eur mesačne pretelefonovať.

Z listinných dôkazov súd zistil:

Navrhovateľ je študentom (k dátumu potvrdenia 5.8.2014 č.l. 7 spisu - 3. ročníka v školskom roku
2014/15) Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline.

Výživné medzi účastníkmi konania bolo naposledy upravené Rozsudkom Okresného súdu Žilina
21P/366/2012-36 zo dňa 26.11.2012, ktorým odporca ako otec navrhovateľa bol zaviazaný prispievať

navrhovateľovi na výživu vo výške 80,- Eur mesačne do 15. dňa kalendárneho mesiaca. Podľa
odôvodnenia tohto rozsudku (č.l. 20 tunajšieho spisu) išlo o rozsudok skrátený, t.j. bez bližšieho
odôvodnenia po tom, ako sa účastníci po jeho vyhlásení vzdali práva na podanie odvolania.

Navrhovateľ býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou a podľa prílohy návrhu na začatie konania
vyčíslil svoje mesačné výdavky spojené s chodom domácnosti na 219,27 Eur, svoje mesačné výdavky

na 250,38 Eur a ďalšie jednorazové výdavky v roku v súvislosti s vodičským kurzom typu B na 403,-
Eur, na dioptrické okuliare 79,50 Eur, úhradu poplatku za smeti 23,36 Eur a ako náklady budúcich
období v podobe poplatku za prijímacie pohovory na druhý stupeň vysokoškolského štúdia uviedol
sumu 35,- Eur za jednotlivú prihlášku. Návštevu lekárskych zariadení navrhovateľ doložil lekárskym
nálezom alergologickej ambulancie zo dňa 16.07.2014, lekárskou správou a poukazom na okuliare a

optickú pomôcku (čl. 5 a 6 spisu) a skutočnosť vynakladania úhrad na životné náklady doložil výtlačkamiplatobných príkazov a faktúrami (čl. 8 až 11 spisu), ako aj pokladničnými dokladmi a výdavkovými
dokladmi (čl. 16 až 18 spisu).

Matka navrhovateľa I. Y. pracuje u zamestnávateľa NOVEL, s,r,o, (č.l. 13 spisu) a jej čistou mzdou za

obd. január 2013 až december 2013 bolo (3.942,14/12 =) 328,51 Eur mesačne.

Odporca ako otec navrhovateľa pracuje u zamestnávateľa Nobel Automotive Slovakia, s,r,o, (č.l. 29
spisu) a jeho čistou priemernou mzdou za obd. január 2013 až september 2014 bolo 531,41 Eur
mesačne, resp. podľa osobitnej vety potvrdenia jeho čistým priemerným príjmom za obd. január 2013
až september 2014 bolo 542,78 Eur mesačne.

Odporca doložil skutkový stav na svojej strane potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa

15.10.2014 (čl. 26 spisu), dokladom o dodávke paliva z Uhoľné sklady MATIS, s.r.o., na sumu 541,60
Eur (čl. 27 spisu), lekárskou správou a poukazom na okuliare (čl. 28 spisu), príjmovým pokladničným
dokladom a poštovými peňažnými poukazmi (čl. 30 spisu).

Podľa § 62 zák. č. 36/2005 Z. z. O rodine v znení nesk. predpisov (ďalej ZRo)

1/ Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým

deti nie sú schopné samé sa živiť.

2/ Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZRo

1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,

majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie.

2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 prvá veta zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine výživné možno priznať len odo dňa začatia

súdneho konania.

Podľa § 78 ZRo1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre
maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované

výživné sa nevracia.

3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Hmotnoprávnou podmienkou zmeny rozhodnutia, príp. dohody o výživnom, je skutočnosť, že došlo
k zmene pomerov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane
povinného, resp. na strane oprávneného alebo objektívne - vývojom životných nákladov.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že u navrhovateľa došlo k takej zmene

pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného voči odporcovi, a to v pomerne nízkej miere vzhľadom
na zvyšujúce sa životné náklady, pričom súd osobitne uznal argument navrhovateľa, že v treťom ročníku
vysokoškolského štúdia dochádza k zavŕšeniu prvého, t.j. bakalárskeho stupňa vysokoškolského štúdia,
po ktorom je prirodzene možné pokračovať v druhom, t.j. magisterskom stupni vysokoškolského štúdia.
Zároveň však došlo k podstatnej zmene pomerov na strane odporcu spočívajúcej v tom, že podľa ním

nespochybneného tvrednia navrhovateľa odporca bol zaviazaný v predchádzajúcom konaní Okresného
súdu Žilina sp. zn. 21P/366/2012 na vo výške 80 Eur mesačne za situácie, keď odporca bol toho času
nezamestnaný. Tým, že odporca podľa dokazovania vykonaného v tomto konaní poberá pravidelný
príjem zo zamestnania, a to už len výslovne v rozsahu potvrdenia týkajúceho sa jeho priemernej mzdy
vo výške 531,41 Eur mesačne, čo samotné dostatočne odôvodňuje zvýšenie výživného navrhovateľa.

Zároveň ako súd ustálil na pojednávaní, navrhovateľ je jedinou prednostnou vyživovacou povinnosťou
odporcu podľa cit. ust. § 62 ods. 5 Zák. o rodine.

Navrhovateľ je svojou výživou podľa cit. ust. § 62 ods. 1 zák. o rodine odkázaný od obidvoch svojich
rodičov. O navrhovateľa sa stará jeho matka, ktorej pri tom tiež vznikajú náklady. Mesačné výdavky
navrhovateľa vyčíslené v návrhu na začatie konania v rozsahu nákladov domácnosti vo výškkke 250,38

Eur nie sú vierohodné ako výdavky samotného navrhovateľa, napokon navrhovateľ ako svoje výdavky
označuje ďašie vo výške 250,38 Eur a jednorazové výdavky v roku v súvislosti s vodičským kurzom
typu B na 403,- Eur. Tieto výdavky čiastočne zodpovedajú základným životným potrebám, ktoré sú
všeobecne známe aj bez osobitného dokazovania, pričom podporne možno argumentovať sumou
životného minima podľa zák. č. 601/2003 Z.z. v znení účinnom v súčasnosti, ktorá u nezaopatreného

dieťaťa ako spoločne posudzovanej osoby (t.j. bez vlastných výdavkov na bývanie) predstavuje
minimálne 90,42 Eur (tu teda nie argumentačne priamo nákladmi samostatne posudzovanej osoby, ktorá
by ale nemala ďalšie náklady na štúdium a zdravotnú starostlivosť, vo výške 198,- Eur). Je pravdou, že tu
vyčíslené náklady tieto presahujú, čo primerane zodpovedá právu podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov, ktorí majú príjem zo závislej činnosti, ale nie až v miere vyčíslenej navrhovateľom, lebo táto nie

je primeraná realite, predstavujúcej príjmami rodičov. Pritom zároveň časť nákladov navrhovateľa nad
rámec základných životných potrieb je dôvodne odôvodnená štúdiom na vysokej škole a zdravotným
stavom navrhovateľa.

Za týchto okolností sa súd zaoberal limitmi spočívajúcimi v možnostiach a schopnostiach povinných
osôb podľa cit. ust. § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Na strane otca súd zohľadnil, že má jednu prednostnú

vyživovaciu povinnosť, práve k navrhovateľovi ako nezaopatrenému dieťaťu. Obrana odporcu, osobitne
ktorá spočívala v zmene priezviska navrhovateľa, bola zjavne neúčinná. Obrana spočívajúca v
starostlivosti o jeho rodičov nebola tiaž rozhodujúca pre prednostný charakter vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom, pri ktorej sociálne postavenie iných osôb je vecou ďalších právnych vzťahov. Ďalšia
obrana odporcu spočívajúca vo vynakladaní vlastných životných nákladov (najmä v najvyššej položke

náklady na pevné palivo bez preukázania časového pokrytia) je vecou prispôsobenia svojich ďalších
než základných životných potrieb realite, obdobne ako na strane navrhovateľa.Čo sa týka samotnej výšky výživného, súd ju priznal napokon vo výške podľa návrhu navrhovateľa vo
výške 150,- Eur, ktorá zodpovedala preukazovaným skutočnostiam týkajúcim sa príjmov odporcu, v
dôsledku čoho platenie výživného navrhovateľa práve v tejto výške je v možnostiach a schopnostiach

odporcu, príznačne už bez ohľadu na všetky tvrdené výdavky navrhovateľa. Naďalej sa pritom
navrhovateľ bude čiastočne podieľať na životnej úrovni jeho matky, ktorej čistou mzdou je 328,51 Eur
mesačne, a to podľa skutkového vyhodnotenia súdu v nižšej miere, než v akej sa môže môže podieľať
na životnej úrovni otca, ktorého čistou mzdou je 531,41 Eur mesačne.

O zameškanom výživnom súd rozhodol podľa cit. ust. § 77 ods. 1 Zák. o rodine s prihliadnutím na
dátum začatia tohto konania 22.9.2014 a čas vyhlásenia rozsudku, keďže nebodaj z hľadiska predpisov

exekučného práva na ďalšie zmeny by bolo možné prihliadnuť po vyhlásení rozsudku. Zameškané
výživné tak predstavuje v jednotlivom mesiaci rozdiel tu priznaných 150,- a dosiaľ súdom priznaných
80,- Eur, teda 70,- Eur mesačne, a to za mesiac september 2014 v miere (70 : 31 x 10 dní) 22,58 a
uplynuté ďalšie 3 výplatné termíny v 15. deň v mesiaci (210,- Eur), a to podľa výpočtu na pojednávaní vo
výške 231,- Eur, ktoré súd povolil odporcovi splácať v splátkach vo výške 20,- EUR mesačne, splatných

spolu s bežným výživným, v termínoch po právoplatnosti tohto rozsudku.

V konaní bol podľa §142 ods.2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O. s. p.)
v celom rozsahu úspešný navrhovateľ voči odporcovi, ale náhradu trov konania si neuplatnil, navyše
rozhodovanie súdu bolo spojené s hodnotením osobných pomerov účastníkov, ktoré vzájomne nemuseli
byť sporovým stranám známe aj v dôsledku zemepisného odlúčenia, preto súd mu náhradu trov konania

nepriznal.

Týmto rozsudkom dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 21P/366/2012-36 zo dňa
26.11.2012.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach
podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.