Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. december 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 18CoE/384/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409205113
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1409205113.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: G. L., A..Č.. XXXXXX/XXXX, R. U. Č.. X, XXX
XX R., D. D. U. Č.. XX, XXX XX R., proti povinnému: E. W., A..Č.. XXXXXX/XXX, R. R. Č.. X, XXX
XX R., K. na N. T. Č.. XXX, XXX XX U. H. U. Ž., Š. O. E., pre vymoženie uloženej povinnosti platiť
výživné v určenej výške 23,24 EUR mesačne od 01.06.2009, dlžné výživné za obdobie od 01.12.2006 do
29.05.2009 vyjadrené sumou 697,- EUR, trovy exekučného konania a trovy exekúcie vedenej súdnym

exekútorom:

JUDr. Stanislav Laifer, so sídlom Exekútorského úradu Prievozská č. 14/A, 821 09 Bratislava, IČO: 31
782 868, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV. č.k. 16Er/1019/2009-68
zo dňa 15.07.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV. č.k. 16Er/1019/2009-68 zo dňa
15.07.2014 p o t v r d z u j e .

Oprávnenému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa I. zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v
zmysle § 57 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších noviel (ďalej len „EP“) a II. exekúciu zastavil v časti výživného
za obdobie od 02.12.1994 do 30.06.2010 podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP. Svoje rozhodnutie prvostupňový

súd odôvodnil tým, že povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie dôvodí tým, že súdny exekútor vedie
exekúciu proti nemu, ako živnostníkovi, pričom povinný už živnosť ukončil a exekučným titulom bol
zaviazaný, ako fyzická osoba, preto exekučný súd preskúmal postup súdneho exekútora v súvislosti s
vydaním upovedomenia o začatí exekúcie a zistil, že v ňom súdny exekútor za menom a priezviskom
povinného síce uviedol dovetok E., ktorý povinný používal ako živnostník, neuviedol však jeho IČO a
ďalej uviedol súčasnú adresu, na ktorej sa povinný zdržuje (U. H. U. Ž.), nie adresu miesta podnikania

povinného R. Č.. X (v odôvodnení napadnutého uznesenia je omylom uvedená adresa R. Č.. X),
R., v zmysle živnostenského registra. Exekučný súd vyvodil, že uvedenie dovetku E. je síce možno
považovať za isté pochybenie súdneho exekútora pri vydaní upovedomenia o začatí exekúcie, avšak
bez žiadneho vplyvu na doručenie a následnú právoplatnosť upovedomenia o začatí exekúcie (keďže
povinný upovedomenie osobne prevzal).

Námietku povinného, že exekučný titul mu nebol nikdy doručený, exekučný súd preveroval zo
základného spisu vedeného vo veci samej a zistil, že rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. č.k.

5C/224/1995-279 zo dňa 30.11.2005, bol povinnému doručovaný poštou na adresu R. Č.. X, R., dňa
08.11.2006, avšak pokus o doručenie bol neúspešný a povinnému bola zanechaná výzva o opakovanom
doručovaní. Dňa 09.11.2006 zamestnanec pošty vykonal pokus o opakované doručenie, avšak povinný
opäť nebol zastihnutý a zásielka bola uložená na pošte, o čom bol povinnému zanechaný oznam. Keďžepovinný si zásielku v odbernej lehote neprevzal, bola táto dňa 29.11.2006 vrátená súdu. Lustráciou v
Registri obyvateľov SR súd zistil, že povinný je na adrese R. Č.. X, R., hlásený od 20.12.2000, pričom
nemá a nikdy nemal hlásenú žiadnu adresu prechodného pobytu. Exekučný súd mal vzhľadom na

uvedené za to, že rozsudok slúžiaci ako exekučný titul bol povinnému riadne doručený, na základe
zákonnej fikcie doručenia, v zmysle § 47 ods. 2 OSP. Tento nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
a je riadnym exekučným titulom.

Súd prvého stupňa, však čiastočne zastavil exekúciu, čo do výživného za obdobie od 02.12.1994 do
30.06.2010, v sume 3.216,21 Eur, keďže mal za preukázané, z vyjadrenia súdneho exekútora zo dňa

21.10.2010, uhradenie tejto sumy po začatí exekúcie (v splátkach od 22.10.2009 do 14.06.2010), teda
v jej priebehu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, navrhol uznesenie exekučného súdu
zrušiť a exekúciu zastaviť. Uviedol, že súdny exekútor, ako i exekučný súd, sa v priebehu exekúcie
dopustil chýb, keď vo veci nekonal štyri roky, postupoval proti povinnému, ako proti podnikateľovi,
vyživovaciu povinnosti si splnil dobrovoľne na základe výzvy z polície, vyživovacia povinnosť už

neexistuje a tým zanikol predmet exekúcie.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok /ďalej len „OSP“/) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu
predpokladanom v ustanovení § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP
a dospel k záveru, že toto uznesenie je vecne správne.

Z obsahu spisu vyplýva, že exekúcia sa vedie na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného
súdu Bratislava IV. č.k. 5C/224/1995-279 zo dňa 30.11.2005. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 28.11.2006, v časti trov konania sa stalo vykonateľným dňa 02.12.2006. Týmto
rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť, prispievať na výživu oprávneného od 02.12.1994 do
31.12.1997 sumou po 300,- Sk mesačne, od 01.01.1998 do 31.12.2000 sumou po 500,- Sk mesačne,

od 01.01.2001 do 31.12.2003 sumou po 600,- Sk mesačne, od 01.01.2004 sumou po 700,- Sk mesačne,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc právoplatnosťou tohto
rozsudku. Zročné výživné za obdobie od 02.12.1994 do 30.11.2005 v sume 66 790,- Sk bol povinný
zaviazaný platiť k rukám matky maloletého dieťaťa formou mesačných splátok po 1 500,- Sk, spolu s
bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok.

Z vykonaného šetrenia je zrejmé, že povinný si uloženú mu povinnosť platiť bežné a zročné výživné
riadne neplnil a túto svoju povinnosť plnil až v priebehu exekučného konania od 22.10.2009 do
14.06.2010, kedy uhradil celkovo sumu 3.216,21 Eur.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí ak je vo výroku správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V rozhodnutí exekučného súdu o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, bolo úlohou
prvostupňového súdu, v rozsahu návrhu povinného na zastavenie exekúcie, preskúmať dôvodnosť tohto
návrhu. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, exekučný súd sa s tvrdeniami povinného v plnom rozsahu

a právu zodpovedajúco vyporiadal. Čiastočnosť zastavenia exekúcie prvostupňový súd odôvodnil tým,
že oprávnený, ako aj súdny exekútor (§ 197 ods. 1 a § 200 ods. 1 EP) majú voči povinnému nárok na
úhradu účelne vynaložených trov exekúcie, pričom aj dobrovoľné úhrady výživného povinným, po začatí
exekúcie (osobitne po doručení upovedomenia o začatí exekúcie) treba považovať za plnenie výživného
vymožené exekúciou a súdny exekútor má nárok na odmenu aj z tejto sumy.Keďže odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa ohľadne zamietnutia návrhu povinného na
zastavenie exekúcie a čiastočného zastavenia exekúcie je správne a dostatočne zdôvodnené, odvolací
súd sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, v zmysle

ustanovenia podľa § 219 ods. 2 OSP, a toto rozhodnutie potvrdzuje.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP s poukazom na § 142 ods. 1
OSP tak, že úspešnému oprávnenému tieto nepriznal, lebo mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.