Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Tdo/71/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813010369
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Kliment
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:5813010369.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov
JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného T. C. pre prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 27.
novembra 2014 v Bratislave dovolanie obvineného T. C. proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 24.
júna 2014, sp. zn. 1 To 39/2014, a rozhodol

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného T. C. sa o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo (ďalej už len súd prvého stupňa) rozsudkom z 13. februára 2014, sp. zn. 6 T
152/2013, uznal obvineného T. C. za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 3. augusta 2013 v čase okolo 03.20 hodine, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov,
viedol osobné motorové vozidlo značky BMW X5 evidenčné číslo W. po uliciach Mlynskej, Štefánikovej a
SNP v meste Námestovo, smerom na ulicu Okružnú, pričom na ulici SNP, pri rodinnom dome číslo XXX/
X, bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Námestovo a vykonanou dychovou
skúškou mu bolo dňa 3. augusta 2013 v čase o 03.24 hodine zistené 0,71 mg/l alkoholu v dychu.

Súd prvého stupňa ho za to odsúdil podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., § 59 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a § 38 ods.
3, § 36 písm. j/ Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 700,- (sedemsto) Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre
prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil súd prvého stupňa náhradný
trest odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) dní. Zároveň obvinenému podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr.
zák., § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, zahlásil obvinený T. C.
(ďalej už len obvinený) ihneď odvolanie čo do výroku o vine aj treste.

Dôvody odvolania doplnil v písomnom podaní prostredníctvom splnomocneného obhajcu. V odvolaní
uviedol viacero argumentov, pričom z pohľadu podaného dovolania je podstatná tá odvolacia

argumentácia, v rámci ktorej obvinený spochybňoval zákonnosť postupu príslušníkov PZ pri vykonaní
dychovej skúšky. Primárne vytýkal to, že ho policajti podrobili dychovej skúške bez toho, aby ho predtým
poučili o práve neprispievať k vlastnému obviňovaniu, hoci už museli mať podozrenie (ak by sme
vychádzali z ich tvrdení, že vodič jazdil zo strany na stranu), že sa dopustil minimálne priestupku.
Následne obvinený vytýkal samotný postup policajtov pri dychovej skúške, keď podľa jeho tvrdení nebol
ani pri jednom vytlačení výsledkov z „dregru" osobne prítomný a nebolo mu umožnené vidieť, ako ten

doklad príslušníci PZ tlačia, keďže v čase keď bol podrobený prvej dychovej skúške sedel v motorovom
vozidle a hodnotu, ktorú mal prístroj Alcotest Dräger po meraní ukázať, na vlastné oči nevidel, tútohodnotu mu policajt len oznámil a následne odišiel do zadnej časti motorového vozidla hliadky a naspäť
sa vrátil už s vytlačeným záznamom o vykonaní dychovej skúšky. Nakoniec obvinený, s poukazom na
ním predložené závery odborných výskumov a názory odborníkov zaoberajúcich sa otázkou presnosti

merania dychového analyzátora Alcotest Dräger, v odvolaní spochybnil správnosť výsledkov merania
tohto prístroja. Poukázal na obsah návodu na použitie dychového analyzátora Alcotest Dräger, v ktorom
ani samotný výrobca pri striktnom dodržaní návodu negarantuje objektívny výsledok.

Obvinenýďalejvodvolaníuviedol,žeodzačiatkutrestnéhostíhanianepopieral,ževpohostinstveDolina

v Námestove pred jazdou požil alkoholické nápoje a následne viedol motorové vozidlo, avšak odmietal
hodnotu alkoholu, ktorá mu mala byť nameraná v dychu, pričom na zdôvodnenie svojho názoru súdu
uviedol viaceré podľa neho podstatné skutočnosti, ktoré mal súd v danej veci zvážiť (vypil tri pollitrové
desaťstupňové pivá, alkoholický nápoj vypil na ex, bol unavený, nakoľko mal za sebou náročný pracovný
deň, o čom aj predložil dôkaz, alkoholický nápoj vypil nalačno, v daný deň boli vysoké teploty...).

Obvinený zotrval na svojom presvedčení, že nemohol mať v dychu tak vysokú hodnotu alkoholu.
Zdôraznil, že váži 110 kg a vzhľadom na svoju hmotnosť predpokladal, že tri desaťstupňové pivá nebudú
mať žiaden vplyv na jeho schopnosť viesť bezpečne motorové vozidlo, pretože on účinky alkoholu na
sebe vôbec nepociťoval, necítil sa opitý a už vôbec sa necítil „v stave vylučujúcom spôsobilosť" ako
to predpokladá ustanovenie § 289 ods. 1 Tr. zák. Poprel, že by po ceste autom jazdil zo strany na

stranu a spochybnil výpoveď policajta Bc. R.K., ktorému toto tvrdenie súd prvého stupňa uveril. Ďalej
argumentoval tým, že ak súd policajtovi uveril, mal sa tiež vyrovnať so skutočnosťou, prečo ho hliadka
nezastavila ihneď, ale ho nechala viesť vozidlo ešte ďalších 500 metrov. Tým, že policajti nezakročili
ihneď, mali podľa obvineného porušiť služobné predpisy i zákon.

Túto časť odvolacej argumentácie obvinený uzavrel tým, že odôvodnenie napadnutého rozsudku
neposkytlo odpoveď na otázku, do akej miery možno výsledky analyzátoru dychu Alcotest Dräger
považovať za odrážajúce skutočnosť. Namietal, že sa súd prvého stupňa dostatočne nevyrovnal s jeho
obhajobnou argumentáciou.

Na základe podaného odvolania Krajský súd v Žiline (ďalej už len odvolací súd) v zmysle ustanovenia §
317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
obvinený podal odvolanie,ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie
obvineného nebolo dôvodné, preto ho uznesením z 24. júna 2014, sp. zn. 1 To 39/2014, podľa § 319
Tr. por. zamietol.

Vodôvodneníuzneseniaodvolacísúduviedol,žesivcelomrozsahuosvojilzáveryprvostupňovéhosúdu
prezentované tak vo výrokovej časti, ako aj v odôvodnení napadnutého rozsudku. Stručne sumarizoval,
že obvinený bol usvedčovaný zo stíhaného skutku predovšetkým svojím vlastným vyjadrením i na
hlavnom pojednávaní, kde priznal, že pred jazdou požil alkoholické nápoje, zápisom o dychovej skúške

vykonanej 3. augusta 2013 o 03.24 hod. meracím prístrojom Alcotest 7410, výrobné číslo ARND-0229,
s výsledkom merania 0,71 mg/l, certifikátom o overení uvedeného meradla a v neposlednom rade
i výpoveďou svedka R.K.. V predmetnom trestnom konaní vôbec nebola sporná skutočnosť, že
obžalovaný pod vplyvom návykovej látky - alkoholu - viedol motorové vozidlo. Tento záver nedokázali
spochybniť ani skutočnosti prezentované obvineným v jeho odvolaní. Odvolací súd nemal žiadne

pochybnosti o tom, že skutok uvedený v napadnutom rozsudku sa stal, spáchal ho obvinený a skutok
vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Tr. zák.

K odvolacej námietke obvineného, že príslušníci PZ ho mali pred vykonaním dychovej skúšky poučiť

o jeho právach, vrátane práva neprispievať k vlastnému obvineniu, odvolací súd poznamenal, že
právo mlčať a právo neprispievať k vlastnému obvineniu sú všeobecne uznávanými medzinárodnými
štandardami, ktoré ležia v srdci pojmu spravodlivého konania podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor"). Poskytnutím ochrany obvinenému proti nedovolenému
donúteniu zo strany štátnych orgánov prispievajú tieto imunity k predchádzaniu justičným omylom a

zaisteniu cieľov čl. 6 Dohovoru. (John Murray proti UK). Právo neprispievať k vlastnému obvineniu sa
v prvom rade týka rešpektovania vôle obvineného mlčať. Právo neobviňovať sám seba nezahrňuje
použitie v trestnom konaní tých vecí, ktoré je možné od obvineného získať prostredníctvom donútenia,pokiaľ ide o veci existujúce nezávisle na jeho vôli, ako sú okrem iného vzorky dychu, moču, krvi a
telesných tekutín za účelom analýzy DNA.

Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu patrí právo nevypovedať a
právo neprispievať k obvineniu seba samého k všeobecne uznávaným medzinárodným princípom, ktoré
-hociniesúvčl.6Dohovoruvýslovneuvedené-súsamoupodstatoupojmuspravodlivýprocesvzmysle
čl. 6 Dohovoru. Právo neprispievať k vlastnému obvineniu (právo neobviňovať sám seba) predpokladá,
že štátne orgány sa snažia preukázať vinu obžalovaného bez toho, aby používali dôkazný materiál

získaný donútením alebo pod nátlakom proti vôli obvineného.

V tomto smere je toto právo úzko zviazané s prezumpciou neviny (čl. 6 ods. 2 Dohovoru). Uplatňovanie
zásady „nemo tenetur se ipsum accusare" má chrániť obvineného pred bezprávnym donucovaním zo
strany štátnych orgánov a tým prispievať k zaisteniu spravodlivého procesu (Saunders proti UK, Heaney
a McGuinness proti Írsku, J. B. proti Švajčiarsku).

Európsky súd ale pripúšťa, že právo mlčať a právo neobviňovať sám seba nie sú práva absolútne a
je možné ich obmedziť určitým stupňom nátlaku, ktorý však nesmie byť „abuzivný". Od obvineného
možno požadovať, aby strpel napríklad odňatie písomnosti, odobratie vzorky dychu, moču, krvi, pachu,
vlasov, tkaniva pre účely testu DNA či nahrávku hlasu (Saunders proti UK, P.G. a J.H. proti UK), a

to i za pomoci donútenia, a to napriek skutočnosti, že ho tieto dôkazy usvedčujú. Postupy aplikované
príslušnými orgánmi pri získaní označených vzoriek za normálnych okolností nedosahujú minimálnu
hranicuzávažnostipotrebnejnaporušeniečl.3Dohovoru,ahociznamenajúzásahdoprávaobvineného
(podozrivého) na súkromný život, sú všeobecne ospravedlniteľné podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru ako
nevyhnutné na predchádzanie zločinnosti (Jalloh proti Nemecku).

Vslovenskomprávnomporiadkuzákonodarcastanovil,žeaksaobvinený(podozrivý)odmietnepodrobiť
napr. dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, dopustí sa prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. Takýmto spôsobom zákonodarca v podstate vylúčil
akýkoľvek fyzický zásah do integrity a súkromia obvineného vo forme násilného napr. odberu krvi

vodičovi vozidla, pričom obvinený (podozrivý) má vždy možnosť voľby a je len na ňom, či sa dychovej
skúške podrobí alebo nie.

Podľa názoru odvolacieho súdu nahradenie násilného fyzického zásahu do telesnej integrity obvineného
(podozrivého) príslušnými orgánmi za účelom zistenia jeho ovplyvnenia návykovou látkou pri prečine

podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. hrozbou trestného stíhania za spáchanie prečinu podľa § 289 ods. 2
Tr. zák. zodpovedá základným princípom spravodlivosti zohľadňujúcim závažnosť spáchaného skutku,
výrazný záujem spoločnosti na odhaľovaní a potrestaní vodičov jazdiacich pod vplyvom návykovej látky
a ochranu telesnej integrity obvineného (podozrivého). Odvolací súd preto, rešpektujúc aj prezumpciu
ústavnosti ustanovenia § 289 Tr. zák., dospel k záveru, že právo obvineného neobviňovať sám seba

nebolo porušené.

Ďalšie odvolacie námietky obvineného podľa odvolacieho súdu v podstate len kopírovali jeho obhajobu
v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorý sa v odôvodnení svojho rozsudku s nimi dostatočným
spôsobom vyrovnal, preto odvolací súd odkázal na dôvody uvedené v rozsudku.

Súdu prvého stupňa bolo 8. septembra 2014 doručené dovolanie obvineného, ktoré podal
prostredníctvom splnomocneného obhajcu JUDr. Matúša Košara. Dovolanie smeruje proti vyššie
citovanému uzneseniu odvolacieho súdu a obvinený v ňom uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1
písm. g/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré

neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Vo vzťahu k tomu dôvodu dovolania argumentoval obvinený zhodne ako v odvolaní tým, že postup
príslušníkov PZ nebol zákonný. Z úradného záznamu hliadky z 3. augusta 2013 vyplýva, že príslušníci
PZ prenasledovali motorové vozidlo obvineného BMW X5, evidenčné číslo W. z ulice Mlynskej na ulicu

SNP. Podľa tohto záznamu obvinený na križovatke ulice Mlynská a ulice Štefánikova nedal svetelné
znamenie o zmene smeru jazdy a ďalej viedol vozidlo zo strany na stranu. Podľa obvineného je z
uvedeného zrejmé, že príslušníci PZ tvoriaci osádku hliadky, ktorá prenasledovala motorové vozidlo
vedeli, že vodič spáchal priestupok podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmenea doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež ZoCP) tým, že nedal svetelné znamenie o zmene smeru
jazdy, avšak služobný zákrok nevykonali a ďalej pokračovali v jazde za obvineným, pričom v okamihu,
keď podľa úradného záznamu mal obvinený viesť motorové vozidlo zo strany na stranu, nepochybne

museli mať títo príslušníci PZ minimálne podozrenie, že vodič prenasledovaného motorového vozidla
sa dopúšťa priestupku, ak nie trestného činu, ale motorové vozidlo obvineného napriek tomu zastavili až
neskôr a vodiča vyzvali, aby sa podrobil dychovej skúške. Príslušník PZ teda vyzval obvineného, aby sa
podrobil dychovej skúške, hoci už vopred mal podozrenie, že obvinený spáchal priestupok, resp. musel
mať dôvodné podozrenie, že konaním obvineného mohli byť naplnené všetky znaky skutkovej podstaty

trestného činu, no napriek tomu obvineného o jeho právach nepoučil. Predmetnou výzvou príslušníka PZ
bola obvinenému uložená povinnosť podrobiť sa dychovej skúške, ktorú obvinený nemohol odmietnuť.

Podľa obvineného príslušníci PZ neboli oprávnení vyzývať obvineného, aby sa podrobil dychovej skúške
na zistenie alkoholu v krvi, keďže vopred, ešte predtým ako zastavili motorové vozidlo obvineného, mohli
mať podozrenie, že obvinený viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a preto boli povinní poučiť

obvineného o jeho práve neusvedčovať seba samého ako aj o tom, že v prípade odmietnutia podrobiť
sa dychovej skúške na zistenie alkoholu v krvi by sa mohol dopustiť spáchania trestného činu podľa
§ 289 ods. 2 Tr. zák. a ponechať rozhodnutie na vôľu obvineného a nie postupovať podľa § 34 ods. 1
zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore (ďalej tiež ZoPZ), keďže vedeli, že túto výzvu musí obvinený
uposlúchnuť.

Nesprávnym bolo aj to, že príslušníci PZ nevykonali služobný zákrok v čase, keď tento boli podľa
ZoPZ povinní vykonať, ale motorové vozidlo obvineného naďalej sledovali a toto zastavili až po cca
450 m použitím svetelného výstražného znamenia, ktoré obvinený ihneď uposlúchol a motorové vozidlo
zastavil.

Skutočnosť, že obvinený zastavil motorové vozidlo na svetelné výstražné znamenie príslušníkov PZ
ihneď, je nepriamo preukázaná obsahom úradného záznamu z 3. augusta 2013 a výpoveďou svedka
Bc. R.K. z 25. októbra 2013, v obsahu ktorých nie je zmienka o tom, že by obvinený výzvu na zastavenie
nerešpektoval, resp. že by túto neuposlúchol.

Zákon neponecháva na voľnú úvahu policajta vykonanie resp. nevykonanie služobného zákroku. V
zmysle ust. § 9 ods. 1 ZoPZ je príslušník PZ povinný vykonať služobný zákrok. Ak prihliadneme
na miesto, kde k zastaveniu motorového vozidla obvineného došlo, smeru jazdy motorového vozidla
obvineného a danej oblasti je zrejmé, že príslušníci PZ mohli zastaviť motorové vozidlo obvineného

za rovnakých okolností už na ulici Štefánikovej pred križovatkou s ulicou Štefánikovou, resp. aj o
niekoľko metrov ďalej na križovatke s ulicou Mirka Nešpora, v dôsledku čoho služobný zásah realizovaný
príslušníkmi PZ až po cca 270 m nebol realizovaný dôvodne a v súlade so zákonom o PZ.

Služobný zákrok, ktorým sa zasahuje do dôležitej oblasti ústavou garantovaných práv a slobôd

jednotlivca, nemôže policajt vykonávať kedykoľvek. Nie je ani ponechané na voľnej úvahe, či služobný
zákrok môže alebo musí vykonať, pretože ak je zákonná dôvodnosť na vykonanie služobného zákroku,
policajt v službe služobný zákrok musí vykonať a jeho nevykonanie by bolo porušením povinnosti
policajta.

Poukázal tiež na to, že príslušníci PZ vykonávali dňa 2. augusta 2013 hliadkovú činnosť, a teda boli
poverení plnením úlohy podľa § 2 ods. 1 písm. i/ ZoPZ a nie plnením úlohy podľa § 2 ods. 1 písm.
k/ ZoPZ. Platí, že policajt musí byť výslovne svojím nadriadeným orgánom poverený na plnenie danej
konkrétnej úlohy, a preto nemôže sám svojvoľne určovať plnenie konkrétnej úlohy podľa ZoPZ. Uvedené
má význam z dôvodu nutnosti podrobenia získaného dôkazu previerke zákonnosti, pri ktorej je potrebné

preveriť aj to, či bol dôkaz získaný oprávneným subjektom pri plnení úloh podľa ZoPZ. Ak tejto previerke
podrobíme dôkaz získaný príslušníkmi PZ pred začatím trestného stíhania, táto podmienka nebude
naplnená.

VyššieuvedenénázoryonesprávnostipostupupríslušníkovPZumocňujúajokolnostiohľadnelistinného

dôkazu - záznam z dychovej skúšky, ktorý mal byť vyhotovený následne po vykonaní dychovej skúšky
tlačiarňou ARYF 0069. Listinný dôkaz - záznam z knihy výdajov materiálov z 2. augusta 2013, podľa
ktorého 2. augusta 2013 príslušník PZ Bc. R.K. a Y. Y., v daný deň vykonávajúci realizačnú službu od
19:30 hod. v služobnom vozidle nemali tlačiareň, v dôsledku čoho nemohli dňa 3. augusta 2013 o 03:24hod. záznam o vykonaní dychovej skúšky vytlačiť, pretože sami tlačiarňou nedisponovali a tlačiareň inej
hliadky, resp. inú tlačiareň nevyužili, keďže predmetný záznam mal byť vyhotovený následne tlačiarňou
ARYF-00659, hoci podľa predmetného záznamu tento bol vyhotovený tlačiarňou ARJA-0069. Preto

vzniká značná pochybnosť o tom, či záznam z dychovej skúšky nachádzajúci sa v súdnom spise je
záznamom skutočne zobrazujúcim výsledok merania dychovej skúšky u obvineného.

Obvinený v dovolaní vyjadril presvedčenie, že v danej trestnej veci súdy opreli svoje rozhodnutie o
dôkaz, ktorý nebol získaný v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku. Služobný zákrok príslušníkov

PZ nebol dôvodný, preto nimi získaný dôkaz - meranie alkoholu v dychu obvineného meracím prístrojom
Alcotest Dräger - nespĺňa podmienku zákonnosti a taký nedostatok sa následne v zmysle „teórie plodu
otráveného stromu" prenáša na ďalšie na jeho základe vykonané dôkazy.

V rámci konečného návrhu obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie
Krajského súdu v Žiline z 24. júna 2014, sp. zn. 1 To 39/2014, ako aj rozsudok Okresného súdu

Námestovo sp. zn. 6 T 152/2013 z 13. februára 2014 a uložil Okresnému súdu Námestovo, aby vec v
potrebnom rozsahu znovu prerokoval a prejednal.

Súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil rovnopis dovolania prokurátorovi
s upozornením, že sa môže v súdom stanovenej lehote k dovolaniu obvineného vyjadriť. Prokurátor

v písomnom vyjadrení skonštatoval, že dôkazy v posudzovanej veci boli nielen súdom, ale aj v
prípravnom konaní, vykonané zákonným spôsobom. Rovnako nemožno nič vytýkať odôvodneniu
súdnych rozhodnutí, nakoľko tieto dávajú jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na argumentáciu obvineného
uvedenú tak v konaní pred súdom, ako aj v odvolaní. S poukazom na to navrhol dovolanie obvineného
postupom podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.

Spisový materiál spolu s dovolaním obvineného bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky riadne
predložený na rozhodnutie 21. novembra 2014.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preskúmal predložený spisový

materiál ako aj podané dovolanie a zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/, §
372 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), prostredníctvom
splnomocneného obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.)
a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.). Zároveň
ale zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že

nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len dovolací súd) úvodom pripomína, že dovolanie je
mimoriadnyopravnýprostriedok.Nielenzoznačeniatohtoopravnéhoprostriedkuakomimoriadneho,ale
predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené

k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych procesných a
hmotnoprávnychchýb.Tiesúakodovolaciedôvodytaxatívneuvedenévustanovení§371ods.1Tr.por.,
pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom
konaní sú koncipované podstatne užšie.

Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný
prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty.
Možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, sú striktne obmedzené, aby sa širokým
uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a
dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie" odvolanie.

V posudzovanej trestnej veci obvinený uplatnil len dovolací dôvod podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm.
g/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na dôkazoch, ktoré neboli
súdom vykonané zákonným spôsobom.

Podľa § 371 ods. 4 Tr. por. dôvody dovolania podľa odseku 1 písm. a/ až g/ nemožno použiť, ak táto
okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v
konaní pred odvolacím súdom.Zákonná podmienka upravená v ust. § 371 ods. 4 Tr. por. bola splnená, lebo obvinený totožné námietky
ako v dovolaní uplatnil nielen v konaní pred súdom prvého stupňa, ale opakovane ich vzniesol aj v
odvolacom konaní.

Dovolací súd, prv než pristúpil k posúdeniu dôvodnosti uplatnených argumentov, považoval za potrebné
stručne ozrejmiť niektoré okolnosti týkajúce sa obvineným uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371
ods. 1 písm. g/ Tr. por.

Vo všeobecnej rovine treba k tomuto dovolaciemu dôvodu uviesť, že sa týka najdôležitejšej fázy
trestného konania - dokazovania. Dokazovaním v trestnom konaní rozumieme zákonom upravený
postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu, ktorého cieľom je zistiť skutkový stav veci v rozsahu
nevyhnutnomnameritórnerozhodnutie.Demonštratívnyvýpočettoho,čosavtrestnomkonanídokazuje
obsahuje ustanovenie § 119 ods. 1 Tr. por. Podľa citovaného ustanovenia treba v trestnom konaní
dokazovať najmä a) či sa stal skutok a či má znaky trestného činu, b) kto tento skutok spáchal a z akých

pohnútok, c) závažnosť činu vrátane príčin a podmienok jeho spáchania, d) osobné pomery páchateľa v
rozsahupotrebnomnaurčeniedruhuavýmerytrestuauloženieochrannéhoopatreniaainérozhodnutia,
e) následok a výšku škody spôsobenú trestným činom, f) príjmy z trestnej činnosti a prostriedky na jej
spáchanie, ich umiestnenie, povahu, stav a cenu.

Dokazovanie prebieha v štyroch etapách. Začína vyhľadávaním dôkazov, nasleduje etapa ich
zabezpečovania, potom ich vykonávania a na záver etapa hodnotenia dôkazov. Za dôkaz pritom môže
slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov
podľa Trestného poriadku alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch
obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede namieste, rekognícia,

rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie,
informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-
pátracej činnosti. Dôkaz získaný nezákonným donútením alebo hrozbou takého donútenia sa nesmie
použiť v konaní okrem prípadu, keď sa použije ako dôkaz proti osobe, ktorá také donútenie alebo hrozbu
donútenia použila.

Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. sa týka vykonávania dôkazov zo strany súdu.
Vzťahuje sa teda predovšetkým k tretej etape dokazovania, no logicky v sebe zahŕňa aj predchádzajúce
dve štádiá tohto procesu, lebo dôkazy zadovážené v rozpore so zákonom nie sú v trestnom konaní
použiteľné a hodnotiteľné ani v prípade, ak by ich na hlavnom pojednávaní súd vykonal v súlade s

príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku.

Do záverečnej - hodnotiacej - fázy dokazovania môžu v konaní pred súdom „postúpiť" len tie dôkazy,
ktoré boli jednak získané zákonným spôsobom, čo výslovne vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por.
(....hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom....) a zároveň boli v konaní pred súdom vykonané

zákonným spôsobom. Obe podmienky pritom musia byť splnené súčasne (kumulatívne).

Na to, aby bol skutočne obsahovo naplnený dovolací dôvod podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. g/
Tr. por., je okrem porušenia niektorej z vyššie uvedených podmienok zároveň potrebné, aby sa súdne
rozhodnutie o takýto nezákonný dôkaz aj skutočne opieralo.

Spomínaný dovolací dôvod sa ale nevzťahuje na posledné štádium dokazovania - na fázu hodnotenia
dôkazov. V trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci
a pre hodnotenie dôkazov. Ako bolo už vyššie uvedené, skutkový stav veci sa zisťuje v rozsahu, ktorý
je nevyhnutný pre rozhodnutie, avšak Trestný poriadok nestanovuje žiadne pravidlá pokiaľ ide o mieru

dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada
voľnéhohodnoteniadôkazovvyjadrenáv§2ods.12Tr.por.,podľaktorejorgányčinnévtrestnomkonaní
asúdhodnotiadôkazyzískanézákonnýmspôsobompodľasvojhovnútornéhopresvedčeniazaloženého
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Vychádzajúc z ustanovení § 2

ods. 10, ods. 12 Tr. por. možno skonštatovať, že súdu rozhodujúcemu o vine obvineného nemožno
prikázať, o ktoré dôkazy má oprieť svoje rozhodnutie, tobôž nie akú relevanciu má prikladať jednotlivým
vykonaným dôkazom.V posudzovanom prípade bol obvinený uznaný za vinného zo skutku právne kvalifikovaného ako prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. Tohto trestného činu sa dopustí ten,
kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie

alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu
na majetku.

Z tzv. skutkovej vety výroku o vine rozsudku vyplýva, že obvinený 3. augusta 2013 v čase okolo 03.20
hodine, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedol osobné motorové vozidlo po uliciach

Mlynskej, Štefánikovej a SNP v meste Námestovo, smerom na ulicu Okružnú, pričom na ulici SNP, pri
rodinnomdomečíslo577/1,bolzastavenýakontrolovanýhliadkouObvodnéhooddeleniaPZNámestovo
a vykonanou dychovou skúškou mu bolo dňa 3. augusta 2013 v čase o 03.24 hodine zistené 0,71 mg/
l alkoholu v dychu.

Z pohľadu obvineného mala byť rozhodujúcim dôkazom dychová skúška vykonaná prístrojom Dräger

Alcotest 7410, číslo ARND-0229, pri ktorej bolo u obvineného 3. augusta 2013 v čase o 03.24 hod.
zistené 0,71 mg/l alkoholu v dychu. Výsledok tejto dychovej skúšky bol zachytený v listinnej podobe ako
zápis o dychovej skúške (v spise na č. l. 22), ktorý zápis obvinený bez námietok vlastnoručne podpísal.
Obvinený v dovolaní spochybnil zákonnosť tohto dôkazu.

Dovolací súd preto skúmal, či bol tento dôkaz získaný zákonným spôsobom, ako to má na mysli
ustanovenie § 119 ods. 2 Tr. por., teda či bol získaný z dôkazných prostriedkov podľa Trestného poriadku
alebo podľa osobitného zákona.

V danom prípade sa postupovalo podľa osobitného zákona, konkrétne podľa zákona NR SR č. 171/1993

Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

Ustanovenie § 32 ods. 1 tohto zákona pri objasňovaní priestupkov v prípadoch podľa § 4 a § 5 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov
a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb (ďalej len ZoOpZAN) deleguje policajtovi

oprávnenie vyžadovať lekárske vyšetrenie na zistenie požitého množstva alkoholu alebo inej užitej
návykovej látky.

Podľa § 4 ods. 1 ZoOpZAN osoby vykonávajúce činnosť, pri ktorej by mohli ohroziť život, zdravie sebe
alebo iným osobám alebo poškodiť majetok, nesmú požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky

pri vykonávaní tejto činnosti alebo pred jej vykonávaním, ak by počas tejto činnosti mohli byť ešte pod
ich vplyvom.

Podľa § 5 ods. 1 ZoOpZAN príslušníci Policajného zboru, Vojenskej polície, Zboru väzenskej a justičnej
stráže Slovenskej republiky, Zboru ozbrojenej ochrany letísk a zamestnanci obecnej a mestskej polície

sú oprávnení v rámci svojej pôsobnosti vyzvať osoby uvedené v § 4 ods. 1 na vyšetrenie na zistenie
alkoholu alebo iných návykových látok.

Podľa § 5 ods. 4 ZoOpZAN vyšetrenie na zistenie alkoholu sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom,
ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi. Ak sa osoba odmietne podrobiť takému vyšetreniu,

možno vykonať lekárske vyšetrenie odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického
materiálu. Ak osoba odmieta takéto lekárske vyšetrenie, stupeň opilosti určí lekár podľa medicínskych
klinických príznakov.

Oprávnenie policajta vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo

inou návykovou látkou, alebo liekmi, ktoré môžu znížiť jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo, vyplýva
aj z ustanovenia § 69 ods. 1 písm. d/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.

Z výpovede svedka Bc. R.K., ktorá bola v súlade s ustanovením § 263 ods. 1 Tr. por. prečítaná na

hlavnom pojednávaní, súdy zistili, že svedok spolu s kolegom Y. Y. vykonával realizačnú službu v čase
od 19,30 hod. do 7,30 hod. nasledujúceho dňa, ktorým bol 3. august 2013, že v čase okolo 3,20
hod. zaznamenali pohyb osobného motorového vozidla, ktorého vodič pri odbočovaní vľavo nepoužil
predpísané znamenie o zmene smeru jazdy, následne toto vozidlo viedol z pravej strany na ľavú stranu,a to opakovane a taktiež stredom vozovky, pričom po zistení týchto priestupkov proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky sa rozhodli vozidlo zastaviť a skontrolovať, čo aj spravili. V rámci kontroly
bol vodič stotožnený ako T. C., bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške do prístroja Alcotest Dräger

7410, číslo ARND-0229, bol poučený o spôsobe vykonania dychovej skúšky, pričom v čase o 3,24
hod. dňa 3. augusta 2013 bola u vodiča po prefúknutí prístroja nameraná hodnota 0,71 mg/l alkoholu
v dychu. Následne bol vyhotovený zápis o dychovej skúške tlačiarňou ARJA číslo 0069, číslo merania
553. Vodič bol poučený o možnosti odberu krvi alebo iných biologických materiálov, pričom túto možnosť
odmietol. Vodičovi bola na mieste obmedzená osobná sloboda podľa § 85 ods. 1 Tr. por. a následne bol

eskortovaný na OO PZ Námestovo, kde bol opakovane podrobený dychovej skúške do prístroja Alcotest
Dräger 7410, číslo ARND-0229, kde bola nameraná hodnota 0,79 mg/l.

Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, ako aj z výpovede svedka Bc. R.K., ktorú oba
súdy považovali za pravdivú, nemá ani dovolací súd žiadne pochybnosti o tom, že dychová skúška bola
u obvineného vykonaná v súlade so zákonom a na to oprávneným subjektom - policajtom. Námietky

obvineného týkajúce sa obsahovej náplne činnosti hliadky OO PZ (...policajti boli poverení plnením úlohy
podľa § 2 ods. 1 písm. i/ ZoPZ a nie plnením úlohy podľa § 2 ods. 1 písm. k/ ZoPZ, preto obvineného
nemohli podrobiť dychovej skúške....) nie sú ničím podložené a sú v rozpore s vyššie citovanými
ustanoveniami zákona, ktoré oprávňujú policajta podrobiť vodiča motorového vozidla dychovej skúške.

Rovnako niet pochýb o tom, že meranie alkoholu v dychu obvineného bolo vykonané certifikovaným
meradlom a v súlade s návodom na obsluhu tohto prístroja. Táto skutočnosť bola v konaní preukázaná
certifikátom o overení analyzátora dychu (v spise na č. l. 40), ktorý bol na hlavnom pojednávaní riadne
oboznámený ako listinný dôkaz, ako aj výpoveďou svedka R.K. z prípravného konania, ktorá bola so
súhlasom strán podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítaná na hlavnom pojednávaní. K obom vykonaným

dôkazom strany nemali pripomienky.

Čo sa týka námietky obvineného o nepresnosti merania tohto prístroja, tu treba uviesť, že v Slovenskej
republike sú analyzátory dychu zaradené medzi určené meradlá už dlhšiu dobu, nejde teda o žiadne
nóvum. Určené meradlá podľa zákona NR SR číslo 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len zákon o metrológii) sú meradlá podliehajúce povinnej metrologickej
kontrole. Podrobnosti upravuje vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej
republiky číslo 310/2000 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu
a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole (ďalej len
vyhláška č. 310/2010 Z. z.)

Analyzátorom dychu je venovaná príloha číslo 25 vyhlášky č. 310/2010 Z. z., ktorá okrem toho, že
analyzátory dychu definuje ako meradlo slúžiace na stanovenie koncentrácie etanolu vo vydychovanom
vzduchu,ktorývznikávpľúcnychalveolách,takichajdelínaprenosnéaneprenosnéatakistošpecifikuje
požiadavky kladené na takýto merací prístroj, aby mohol byť použitý na dokazovanie ako určené

meradlo podľa § 8 zákona o metrológii. Jednou z týchto metrologických požiadaviek je aj stanovenie
hodnoty najväčších dovolených chýb (kladných alebo záporných) pri technických skúškach na účely
schvaľovania typu a pri prvotnom overení za predpísaných pracovných podmienok pre jednotlivé
merania.

Pri trestnom čine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák. je trestná zodpovednosť
u páchateľa podmienená stavom vylučujúcim spôsobilosť na výkon zamestnania alebo inej činnosti, pri
ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.

Obsah alkoholu vo vydychovanom vzduchu sa vyjadruje v jednotkách mg/l. Z medicínskeho hľadiska,

ktoré je akceptované aj trestnoprávnou praxou, schopnosť vodiča bezpečne viesť motorové vozidlo
je nepriaznivo ovplyvnená, ak hladina alkoholu v jeho krvi dosiahne 0,4762 mg/l etanolu vo vzduchu,
čo je hladina alkoholu v krvi 1,00 g/kg, teda jedno promile. Podľa lekárskej vedy žiaden - teda
ani nadpriemerne disponovaný vodič motorového vozidla - nie je schopný pri tejto hladine alkoholu
v krvi bezpečne viesť vozidlo. Správnosť výsledkov merania musí byť v závislosti od zistenej

koncentrácie alkoholu overená prinajmenšom opakovaným meraním, a to v určenom časovom intervale,
prípadne ďalšími dôkazmi preukazujúcimi, že meranie bolo vykonané v súlade s výrobcom dychového
analyzátora stanoveným, resp. odporúčaným postupom, dodržanie ktorého eliminuje nežiaduci účinok
ovplyvňujúcich faktorov a iných rušivých vplyvov.U obvineného bola v kritickom čase nameraná hodnota 0,71 mg/l alkoholu v dychu. Pri opakovanej
dychovej skúške realizovanej s odstupom 21 minút bola u obvineného nameraná hodnota 0,79 mg/l.

Z certifikátu o overení analyzátora dychu mimo iné vyplýva, že miera nepresnosti tohto meradla bola
stanovená na úrovni 5 %. Pri akceptovaní tejto 5 % miery nepresnosti pri koncentráciách nad 0,48 mg/l
a jej zohľadnení v prospech obvineného by hodnota alkoholu v jeho dychu dosahovala v kritickom čase
úroveň 0,6745 mg/l (0,71 mg/l - 0,0355 mg/l ako 5% odchýlka z nameranej hodnoty), teda by naďalej
výrazne prevyšovala z pohľadu posudzovanej trestnej veci kľúčovú hodnotu 0,4762 mg/l.

Nehovoriac o tom, že pri opakovanej dychovej skúške mala táto hodnota stúpajúcu tendenciu. Správne
preto poukázal súd prvého stupňa na skutočnosť, že sa nejednalo o hraničnú hodnotu, ktorá by
odôvodňovala vykonanie znaleckého dokazovania v predmetnej veci.

S námietkou obvineného o tom, že dychovou skúškou bolo porušené jeho právo neobviňovať seba

samého, sa rozsiahlym spôsobom vyrovnal odvolací súd, s ktorou argumentáciou sa dovolací súd
stotožňuje a v podrobnostiach na ňu odkazuje.

Z vyššie uvedených skutočností je tak zrejmé, že v posudzovanej trestnej veci súdy opreli svoje
rozhodnutie o dôkaz, ktorý bol získaný zákonným spôsobom a v konaní pred súdom bol takýmto

spôsobom aj vykonaný.

Pritom nešlo o jediný dôkaz, o ktorý súdy opreli rozhodnutie o vine obvineného. Ako vyplýva z
rozhodnutia odvolacieho súdu, obvineného usvedčovalo tiež jeho vlastné vyjadrenie na hlavnom
pojednávaní, v ktorom priznal, že pred jazdou požil alkoholické nápoje a v neposlednom rade i výpoveď

svedka R.K..

Zostávajúce námietky obvineného, ktorými kritizoval spôsob, akým oba súdy hodnotili vykonané dôkazy,
najmä výpoveď svedka Bc. R.K., vyhodnotil dovolací súd ako nedôvodné, lebo v zmysle ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu námietky týkajúce sa obsahu a rozsahu vlastnej úvahy súdu

o voľbe použitých dôkazných prostriedkov, ako aj námietky k hodnoteniu dôkazov spôsobom, ktorý
nezodpovedá predstavám obvineného, svojím obsahom nenapĺňajú nielen dovolací dôvod podľa § 371
ods. 1 písm. g/ Tr. por., ale ani žiaden iný dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por., dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci,

odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371.

Vychádzajúc tak z vyššie uvedených skutočností, ustálenej rozhodovacej praxe a prezentovaných úvah
dovolací súd konštatuje, že v trestnej veci obvineného nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371,
a preto s použitím citovaného § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného na neverejnom zasadnutí

odmietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.