Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. júl 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoE/26/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413205035
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8413205035.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí, s.r.o., so sídlom Košická 56,
821 08 Bratislava II, IČO: 45 684 618, zastúpeného Advokátskou kanceláriou HMG & Partners, s.r.o.,
Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35885459 proti povinným: 1. O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F.Y.XXX,XXXXX,2.H.H.,nar.XX.XX.XXXX,bytomF.Y.XXX,XXXXX,3.E.P.,nar.XX.X.XXXX,bytom
F. Y. XXX, XXX XX, 4. E. P., nar. XX.X.XXXX, bytom F. Y. XXX, XXX XX, všetci právne zastúpení Mgr.

Marekom Tauberom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova
11, o vymoženie 890,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Kežmarok č. k. 6 Er 474/2013-39 zo dňa 7.10.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku, ktorým bolo vyhovené námietkam povinných v 2. a 3. rade.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhovel námietkam povinnej v 2. rade a povinného v 3. rade
proti exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn. EX 9668/13. Zároveň
zamietol námietky povinného v 1. rade a povinného v 4. rade proti exekúcii vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn. EX 9668/13.

V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom vo veci bol platobný rozkaz Okresného súdu Poprad
č. k. Ro 1492/94 zo dňa 22.11.1994, na základe ktorého bolo udelené poverenie na vykonanie
exekúcie dňa 12.6.2013. Dňa 7.8.2013 súdny exekútor predložil súdu návrh povinných na zastavenie

exekúcie kvôli uplynutiu desiatich rokov od vykonateľnosti platobného rozkazu. Exekučný titul sa stal
vykonateľným 10.12.1994, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až dňa 24.5.2013, teda po
uplynutí desaťročnej premlčacej lehoty.

Súd prvého stupňa dôvodil tým, že včas podali námietky len povinná v 2. rade (upovedomenie o začatí
exekúcie doručené 15.7.2013 a námietky podané 25.7.2013) a povinný v 3. Rade (upovedomenie
o začatí exekúcie doručené 12.7.2013 a námietky podané 25.7.2013). Povinnému v 4. rade bolo

upovedomenie o začatí exekúcie doručené 10.7.2013 a námietky podal 25.7.2013, teda po zákonom
stanovenej lehote (posledný deň na podanie námietok mu uplynul 24.7.2013). Povinnému v 1. rade
nebolo účinne a predpísaným spôsobom doručené upovedomenie o začatí exekúcie, preto vo vzťahu k
nemu prvostupňový súd považoval námietky za predčasne podané a z tohto dôvodu boli zamietnuté.

Proti výroku uznesenia o vyhovení námietkam povinným v 2. a 3. rade podal oprávnený odvolanie.
Poukázal na to, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a odňal

možnosť účastníkovi konať pred súdom. Podľa jeho názoru nemôže byť nárok oprávneného vočipovinnej premlčaný v celom rozsahu, pričom citoval § 100, 110, 112 Občianskeho zákonníka. Poukázal
na niektoré rozhodnutia súdom ohľadom toho, že premlčanie istiny a úrokov je treba posudzovať
samostatne,žeprávonaichzaplatenievznikázakaždýdeňsamostatne(apremlčujesa),žeskutočnosť,

že došlo k premlčaniu istiny, neznamená, že rovnaký osud sledujú aj úroky. Ďalej zdôraznil, že úroky
sa premlčujú v troch rokoch.

Dospel k záveru, že k premlčaniu istiny došlo, a to v dôsledku uplynutia desaťročnej premlčacej doby od
momentu právoplatnosti exekučného titulu. K premlčaniu úrokov však nedošlo v celom rozsahu. Úroky
zročné do právoplatnosti rozhodnutia sa premlčali spolu s istinou, ale úroky zročné po právoplatnosti

sa premlčujú v trojročnej premlčacej lehote, pričom ak si v priebehu tejto premlčacej lehoty oprávnený
uplatnil právo na súde a začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba neplynie. Na základe toho
oprávnený usudzuje, že logicky nemohlo dôjsť k premlčaniu úrokov zročných v období tri roky spätne
od podania návrhu na vykonanie exekúcie, lebo týmto momentom prestala premlčacia lehota plynúť. Na
základeuvedenéhooprávnenýtvrdí,žejehonárokvčastiúrokuvovýške6%ročnezdlžnejsumy890,77
eur od 24.5.2013 do zaplatenia nie je premlčaný. Záverom oprávnený odkazom na citované súdne

rozhodnutia zvýraznil princíp právnej istoty, jednotnosti rozhodovania. Navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen,,odvolacísúd“) preskúmaluznesenieikonanie,ktorémuprechádzalov
zmysle zásad upravených v § 212 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)
bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa § 110 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) ak bolo právo priznané
právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo
podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať
rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia
doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 110 ods. 3 OZ úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o
práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a
opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

V predmetnej veci je exekučným titulom platobný rozkaz Okresného súdu Poprad č. k. Ro 1492/94 zo
dňa 22.11.1994, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.12.1994 a stal sa vykonateľným rovnako 10.12.1994.

Pokiaľ ide o premlčanie istiny nie je sporné, že k nemu došlo, a to uplynutím desiatich rokov odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu (§ 110 ods. 1 OZ), teda 10.12.2004.

Rovnako nie je sporné premlčanie úrokov, ktoré boli právoplatne priznané exekučným titulom, teda
ktorých zročnosť nastala do právoplatnosti exekučného titulu, ku ktorému došlo tiež uplynutím
desaťročnej premlčacej lehoty (§ 110 ods. 3 OZ) spolu s premlčaním istiny.

V súvislosti s úrokmi, na ktoré sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, teda tie, ktorých zročnosť nastala
po právoplatnosti exekučného titulu (§ 110 ods. 3 veta za bodkočiarkou) odvolací súd sa nestotožnil s
názorom oprávneného.

Je síce potrebné prisvedčiť názoru, že premlčanie týchto úrokov sa posudzuje samostatne, že
premlčanie úrokov nesleduje osud istiny.

Odvolací súd však zastáva názor, že napriek tomu nie je možné posudzovať premlčanie úrokov úplne
izolovane.Argumentácia oprávneného je taká, že má nárok na úroky za dobu od 24.5.2010 (oprávnený podal
návrh na vykonanie exekúcie 24.5.2013) do zaplatenia. Teda tri roky spätne od podania návrhu na
vykonanie exekúcie exekútorovi do zaplatenia, a to na základe toho, že v prípade týchto úrokov zročných

po právoplatnosti exekučného titulu platí trojročná premlčacia lehota podľa § 110 ods. 3 OZ počítaná
samostatne, z čoho má vyplývať, že má nárok na úroky za tri roky predchádzajúce podaniu návrhu na
vykonanie exekúcie.

Ak by súd prijal túto argumentáciu, znamenalo by to, že bez ohľadu na uplynutú dobu od právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým bola priznaná istina, dokonca bez ohľadu na moment premlčania istiny a dobu
uplynutú od premlčania istiny, by vždy existoval „trojročný blok úrokov“, ktorý by existoval izolovane

a v podstate by bolo na vôli oprávneného, kedy by sa ich domáhal uplatnením návrhu na vykonanie
exekúcie. Odvolací súd sa domnieva, že takáto „nadčasová“ povaha zmienenej časti úrokov nie je
právne udržateľná. Znamenalo by to nepostihnuteľnosť istej časti úrokov inštitútom premlčania, a toto
podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné z uvedených zákonných ustanovení vyvodiť. Právo
oprávneného domáhať sa tejto kategórie úrokov je obmedzené trojročnou premlčacou lehotou, avšak

posledná možná zročnosť úrokov môže nastať len v období existencie judikovanej istiny, nie po jej
premlčaní, kedy pretrváva už len ako naturálna obligácia. Nie je možné, aby v exekúcii uplatnené úroky
malisvojprávnypôvodvpremlčanejistine(zpremlčanéhonemôževznikaťnepremlčané),pretožeúroky,
ich výška, vyplývajú, závisia od istiny, keďže zo sumy istiny je na základe percentuálnej miery určovaná
suma úrokov.

Ak teda k premlčaniu istiny došlo 10.12.2004, nemohlo dochádzať k zročnosti úrokov po tejto právnej
skutočnosti. Nepochybne zročnosťou posledných úrokov v posledný deň existencie judikovanej istiny
začala plynúť trojročná premlčacia lehota na ich uplatnenie.

V predmetnej veci tak uplynula trojročná premlčacia lehota na uplatnenie úrokov z istiny tri roky po
premlčaní istiny, teda v roku 2007.

Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil vecne správne uznesenie vo
výroku, ktorým súd prvého stupňa vyhovel námietkam povinnej v 2. rade a povinného v 3. rade. Výrok
uznesenia o zamietnutí námietok povinného v 1. a 4. rade nebol odvolaním napadnutý, preto ho odvolací
súd ani nepodrobil preskúmavaniu a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 prvá veta O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.

Oprávnený vzhľadom na výsledok odvolacieho konanie nemá právo na náhradu trov a povinným v 2.
a 3. rade trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.