Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. marec 2013

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 43C/108/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312211439

Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Klepáčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2013:1312211439.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci
navrhovateľky: D. A., nar. XX.X.XXXX, O. XX, L. Q., zastúpená: advokátska kancelária B&S Legal, s.r.o.,
Gorkého 3, Bratislava, IČO: 35929049, proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa, a.s., v skratke SLSP, a.s.,

IČO:00151653,Tomášikova48,Bratislava,vzastúpení:JUDr.RomanKvasnica,advokát,SadA.Kmeťa
24, Piešťany, IČO: 6203116832, o zaplatenie 12.299,85 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľke istinu vo výške
12.299,85 eura spolu s:

úrokom z omeškania 9 % ročne od 16.5.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% ročne od 16.6.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% ročne od 16.7.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% ročne od 16.8.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% ročne od 16.9.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% ročne od 16.10.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% ročne od 16.11.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% ročne od 16.12.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% ročne od 16.1.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% ročne od 16.2.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% ročne od 16.3.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9,25% ročne od 16.4.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9,25% ročne od 16.5.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9,25% ročne od 16.6.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9,5% ročne od 16.7.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9,5% ročne od 16.8.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9,5% ročne od 16.9.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;úrok z omeškania 9,5% ročne od 16.10.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9,25% ročne od 16.11.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% ročne od 16.12.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% ročne od 16.1.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrok z omeškania 9% ročne od 16.2.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% ročne od 16.3.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% ročne od 16.4.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% ročne od 16.5.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% ročne od 16.6.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 8,75% ročne od 16.7.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 737,50 eura náhradou za súdny
poplatok a vo výške 1 510,63 eura náhradou trov právneho zastúpenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, do rúk B&S Legal s.r.o., so sídlom Grösslingová 5, Bratislava, IČO: 35 929 049.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaním návrhu na začatie konania / § 79 ods.1,2 OSP/ doručeným súdu dňa
16.8.2012 domáhala voči odporcovi zaplatenia istiny 12.299,85 eura spolu s:

úrokom z omeškania 9 % p.a.od 16.5.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% p.a. od 16.6.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% p.a. od 16.7.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% p.a. od 16.8.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% p.a. od 16.9.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% p.a. od 16.10.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% p.a. od 16.11.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% p.a. od 16.12.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% p.a. od 16.1.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% p.a. od 16.2.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% p.a. od 16.3.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9,25% p.a. od 16.4.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9,25% p.a. od 16.5.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9,25% p.a. od 16.6.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% p.a. od 16.7.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;úrokom z omeškania 9% p.a. od 16.8.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% p.a. od 16.9.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% p.a. od 16.10.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9,25% p.a. od 16.11.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% p.a. od 16.12.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrok z omeškania 9% p.a. od 16.1.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrok z omeškania 9% p.a. od 16.2.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% p.a. od 16.3.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% p.a. od 16.4.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% p.a. od 16.5.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 9% p.a. od 16.6.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur;

úrokom z omeškania 8,75% p.a. od 16.7.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške 455,55 eur a nahradil
jej trovy konania.

Skutkovo návrh vo veci samej odôvodnila tvrdením, že dňa 30.11.1995 uzavrela s odporcom zmluvu o

dôchodku nazvanú ako zmluva o poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s.“
Predmetom tejto zmluvy bolo doživotné plnenie z Podporného dôchodkového fondu odporcu, pričom
povinnosť plniť má odporca a právo na plnenie má navrhovateľka. V zmysle zmluvy o dôchodku sa
odporca zaviazal vyplácať navrhovateľke v pravidelne sa opakujúcich plneniach sumu 455,55 eura /
pôvodne 13.724 Sk/ mesačne vždy k 15. dňu nasledujúceho mesiaca až do dožitia navrhovateľky. Preto

vyplácanie plnenia skončí mesiacom, ktorého sa navrhovateľka dožije. Z uvedeného je nepochybné,
že zmluva o dôchodku spĺňala všetky podstatné náležitosti zmluvy o dôchodku ako zmluvného typu
podľa § 842 a nasl. Občianskeho zákonníka. Od uzavretia zmluvy o dôchodku odporca pravidelne
mesačne vyplácal navrhovateľke čiastku, na ktorú sa zaviazal zmluvou o dôchodku. Odporca dňa
26.10.2009 výpoveďou vypovedal zmluvu o dôchodku, pričom ako jediný dôvod výpovede uviedol

využitiezákonnéhoprávapodľa§582Občianskehozákonníka.Podľatejtovýpovedeplatnosťaúčinnosť
zmluvy o dôchodku skončí ku koncu najbližšieho kalendárneho štvrťroka, t.j. ku dňu 31.3.2010. Odporca
počínajúc odo dňa 15.4.2010 už nevykonal žiadnu platbu v prospech navrhovateľky.

Podľa navrhovateľky odporca nesprávne posúdil právny charakter zmluvy o dôchodku a následne
nesprávne aplikoval ustanovenie Občianskeho zákonníka upravujúce možnosť výpovede zmluvy

uzavretej na dobu neurčitú (§ 582 ods. 1), a preto je výpoveď neplatná. Zmluva o dôchodku je z
právneho hľadiska zmluvou o dôchodku podľa § 842 až § 844 Občianskeho zákonníka, pričom z
gramatického výkladu formulácie § 842 Občianskeho zákonníka vyplýva, že slovné spojenie „doba
neurčitého trvania“ nie je zhodné s legislatívne ustáleným pojmom „doba neurčitá“. Zmluva o dôchodku
v zmysle Občianskeho zákonníka je vždy zmluvou uzatvorenou na dobu neurčitého trvania, pričom však

platí, že nie je zmluvou na dobu neurčitú. Tento výklad je nepochybne správny, keďže zo samotnej
povahy právnej úpravy zmluvy o dôchodku v Občianskom zákonníku vyplýva, že ide o zmluvu, ktorá
nemôže byť jednostranne vypovedateľná zo strany povinného - platiteľa dôchodku. Zmluva o dôchodku
medzi navrhovateľkou a odporcom bola uzatvorená na dobu do dožitia navrhovateľky. Je všeobecne
známou skutočnosťou, že plynutie času je nezvratné a každá fyzická osoba (ktorou navrhovateľka

nepochybne je), zomrie. V čase uzatvorenia zmluvy o dôchodku preto bolo jasné, že doba plnenia zo
strany odporcu je časovo ohraničená. Na základe uvedeného nie je zmluva o dôchodku zmluvou na
dobu neurčitú a teda nie je možné ju ukončiť výpoveďou v zmysle § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Z uvedeného dôvodu navrhovateľka považuje výpoveď zo strany odporcu za neplatnú. Vzhľadom na to,
že výpoveď je neplatná, a teda zmluvný vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom zo zmluvy o dôchodku

naďalej trvá, je odporca v omeškaní s plnením podľa zmluvy o dôchodku.Na základetotožnéhoskutkovéhoaprávnehodôvodunavrhovateľkavminulostiuplatnilaprotiodporcovi
na tunajšom súde nárok na zaplatenie sumy 455,55 eur za mesiac apríl 2010, ktorému nároku súd v
konaní vedenom pod spisovou značkou 21C 103/2010 vyhovel.

Zároveňnavrhovateľkapoukázalana nálezÚstavnéhosúduSRzodňa25.04.2012č.k.IIÚS26/2012-33
v ktorom ústavný súd dospel k právnemu záveru, že zmluva o dôchodku je upravená ako samostatný
zmluvný typ, v ktorom je vylúčené zmluvný vzťah účastníkov konania ukončiť jednostranne výpoveďou
podľa § 582 ods.1 Občianskeho zákonníka.

Na preukázanie dôvodnosti skutkových tvrdení navrhovateľka žiadala vykonať listinné dôkazy pripojené
k návrhu:

- zmluva o poskytovaní plnenia z „ Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa
30.11.1995

- žiadosť o poskytnutie plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. zo dňa 29.11.1995

- príkaz na uloženie štatútu PDF SLSP, a.s.

- štatút PDF SLSP, a.s., účinný od 1.7.1993

- Dodatok č. 1 k štatútu PDF SLSP, a.s.

- výpoveď zo dňa 26.10.2009

- nález Ústavného súdu SR zo dňa 25.04.2012 č. k. II ÚS 26/2012-33

Súd návrhu navrhovateľky vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu č. k.: 40Ro/776/2012
- 34 zo dňa 20.09.2012, proti ktorému podal dňa 15.10.2012 / doručený súdu/ odporca odpor s

odôvodnením.

V odpore s odôvodnením / čl. 35-38/ odporca svoju obranu uviedol, že po oboznámení sa s
obsahom nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, spisová. zn. II ÚS 26/2012-33 nemá odporca
voči navrhovateľke žiaden záväzok zo Zmluvy o poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového
fondu Slovenskej sporiteľne a.s. (ďalej len „Zmluva o dôchodku“), o ktorú navrhovateľka svoj nárok

opiera,pretožeprávonaplnenie,ktoréhosadomáha,jevrozporeshmotnýmprávom,aakbyvminulosti
existovalo, už zaniklo. Súd tak nemôže poskytnúť právnu ochranu neexistujúcemu právu.

Na vec sa vzťahujú ustanovenia § 27 ods., 8, § 116 a najmä § 119 ods. 3 veta za bodkočiarkou Zákona
č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a následne sa na vec aplikuje
ustanovenie § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Plnenie zo Zmluvy o dôchodku sa stalo právne

nemožné zo strany odporcu. Na vec sa použije Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách, pretože zákon o
bankách upravuje okrem bankových činností aj iné činnosti banky (upravuje niektoré vzťahy súvisiace
so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej
republiky, na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom
bezpečného fungovania bankového systému, t.j. . upravuje prakticky celú činnosť a celé podnikanie

banky). Tak sa použije aj veta za bodkočiarkou 119 ods. 3 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorá
výslovne neumožňuje banke uskutočňovať činnosti, ktoré sú v rozpore so Zákonom o bankách, keď vo
vete za bodkočiarkou §119 ods. 3 sa ustanovuje, že odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona nikto
nemôže pokračovať v činnosti, ktorej vykonávanie je v rozpore s týmto zákonom. To znamená, že tento
zákon sa použije okrem bankových činností aj na všetky činnosti banky, ktoré zákon o bankách banke

zakazuje, to znamená že zákon sa použije aj na iné, než bankové činnosti. Zároveň sa ustanoveniami
tohto zákona spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona ( 116
Zákona o bankách). V rozpore so zákonom o bankách je taká činnosť, keď banka má poskytovať
plnenie hospodársky neodôvodnené alebo plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote,
t.j. predovšetkým plnenie bez protihodnoty (v zmysle 27 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách) .

Takého plnenia sa navrhovateľka podanou žalobou od odporcu domáha, pretože plnenie zo zmluvyo dôchodku podľa ustanovenia § 842 Občianskeho zákonníka je svojím charakterom plnenie bez
akejkoľvek protihodnoty banke.

Zároveň je plnenie na základe Zmluvy o dôchodku tiež hospodársky neodôvodnené. Banka na takýto

záväzok ani jeho plnenie nemá žiaden hospodársky dôvod.

Takto sú splnené dve zo samostatných podmienok, ktoré zmluvu o dôchodku, vzhľadom na jej právny
obsah a charakter, banke znemožňujú uzatvoriť a pokiaľ je uzatvorená, tak na jej zmluvnom základe
plniť.

Na preukázanie dôvodnosti obrany vymedzenej v odôvodnení odporu žiadal odporca vykonať dôkazy:

- zmluva o dôchodku,

- Výpis z obchodného registra odporcu,

- výsluch odporcu

Zákonobankáchsanavecvzťahujezdôvodu,žeustanovenie§119ods.3vetazabodkočiarkouZákona
č. 483/2001 Z. z. o bankách zakazuje banke odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona pokračovať
v činnosti, ktorej vykonávanie je v rozpore s týmto zákonom. Toto ustanovenie sa neobmedzuje len na

bankové činnosti, pretože bankové činností sú v súlade so zákonom o bankách, zákon naopak zakazuje
banke vykonávať iné činnosti než v súlade so zákonom o bankách. To znamená všetky činnosti banky,
ktoré sa dostali do rozporu s týmto zákonom.

Takto konkrétne sú v rozpore s týmto zákonom vykonávané aj plnenia, ku ktorým sa banka nesmie
zmluvouzaviazaťvzmysle§27ods.8Zákonač.483/2001Z.z,obankách.Bankasanesmiezaviazaťna

hospodárskyneodôvodnenéplnenie,aninaplneniezjavnenezodpovedajúceposkytovanejprotihodnote
(t.j. bez protihodnoty), pričom

o takýto odporcovi ako banke zakázaný záväzok ide pri zmluve o dôchodku podľa ustanovenia § 842
Občianskeho zákonníka, ktorá je svojim obsahom aj charakterom jednostranne zaväzujúca zmluva bez
akéhokoľvek hospodárskeho dôvodu pre banku.

Pri aplikovaní týchto ustanovení záväzok na plnenie zo Zmluvy o dôchodku voči navrhovateľke zanikol,
ak by predtým existoval, pretože plnenie zo Zmluvy o dôchodku sa stalo nemožné v zmysle ustanovenia
§ 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s poukázaním na ustanovenie § 27 ods. 8, §116 a najmä § 119
ods. 3 veta za bodkočiarkou Zákona č. 48312001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Podľa ustanovenia § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným,

povinnosť dlžníka plniť zanikne.

Podľa ustanovenia § 27 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, banka a pobočka zahraničnej
banky nesmú uzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok pre nich, najmä také zmluvy,
ktoré ich zaväzujú na hospodársky neodôvodnené plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce
poskytovanej protihodnote alebo ktorými sú zjavne nedostatočne zabezpečené ich pohľadávky.

Podľa ustanovenia § 116 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ustanoveniami tohto zákona sa spravujú
aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov,
ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa
doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 119 ods. 3 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, banky, pobočky zahraničných

bánk a iné osoby sú najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona
povinné zosúladiť s týmto zákonom svoje právne vzťahy voči tretím osobám vzniknuté pri vykonávaní
činností podľa doterajších predpisov; odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona však nikto nemôže
pokračovať v činnosti, ktorej vykonávanie je v rozpore s týmto zákonom. Každá banka je tiež povinná
do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona zosúladiť svoje stanovy s týmto zákonom; akbanka do uplynutia tejto lehoty nezosúladí niektoré ustanovenia svojich stanov s týmto zákonom, tieto
ustanovenia strácajú platnosť dňom uplynutia tejto lehoty.

Z úkonov smerujúcich k príprave pojednávania navrhovateľka v zastúpení právneho zástupcu doručila

súdu dňa 09.11.2012 / čl. 45-52 / podanie, v ktorom proti skutkovým a právnym dôvodom odporcu v
odpore uviedla, že hoci odporca opiera zánik svojej povinnosti plniť zo Zmluvy o dôchodku z dôvodu
dodatočnej nemožnosti plnenia pre rozpor so zákonom, konkrétne s ustanovením § 27 ods. 8 a §
119 ods. 3 veta za bodkočiarkou zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len „Zákon o bankách“),
navrhovateľka sa nestotožňuje s touto obranou o tzv. zániku záväzku z dôvodu nemožnosti plnenia

podľa § 575 a nasl. OZ pretože:

-zákaz podľa § 27 ods. 8 Zákona o bankách sa nevzťahuje na interné vzťahy odporcu ako
zamestnávateľa voči navrhovateľke ako zamestnancovi ,

- plnenie odporcu zo Zmluvy o dôchodku má byť v zmysle Štatútu Podporného dôchodkového fondu
(ďalejlen„Štatút“)vyplácanézPodpornéhodôchodkovéhofonduodporcu(ďalejlen„Fond“)vytváraného
z použiteľného zisku odporcu, čo Zákon o bankách nezakazuje;

- žiadne ustanovenie Zákona o bankách a predovšetkým nie ustanovenie § 27 ods. 8 Zákona o bankách
nestanovuje,žebyvykonávaniepeňažnejplatbynazákladezmluvyodôchodku(tedaplnenienazáklade
zmluvy o dôchodku) bolo zakázané;

- Zmluva o dôchodku nie je zmluvou uzatvorenou za nápadne nevýhodných podmienok v zmysle § 27
ods. 8 Zákona o bankách;

- ustanovenie § 116 Zákona o bankách je irelevantné pre posúdenie vzťahov medzi navrhovateľkou
a odporcom , pričom znenie § 119 ods. 3 Zákona o bankách nepriamo nevylučuje zánik povinnosti
odporcu plniť zo Zmluvy o dôchodku pre dodatočnú nemožnosť plnenia ako zákonný dôsledok
tvrdeného rozporu Zmluvy o dôchodku s ustanovením § 27 ods. 8 Zákona o bankách.

Navrhovateľka má za to, že:

A)Zmluva o dôchodku spadá do rámca interných vzťahov odporcu a navrhovateľky ako jeho bývalého
zamestnanca, na ktoré sa nevzťahuje § 27 ods. 8 Zákona o bankách a trvá na tom, že § 27 ods. 8
Zákona o bankách sa vôbec netýka vzťahov upravených Zmluvou o dôchodku t.j. interných vecí odporcu
ako zamestnávateľa a jeho zamestnanca, ktoré vychádzajú z interných predpisov odporcu, ale upravuje
len vzťahy odporcu ako banky navonok, t.j. uzatváranie zmlúv s klientmi, či inými bankami vzhľadom k

predmetu jeho podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenie § 1 Zákona o bankách tento zákon upravuje „niektoré vzťahy súvisiace so
vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej
republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky
na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného

fungovania bankového systému.“ Z konštrukcie tohto ustanovenia je nepochybné, že Zákon o bankách
neupravuje interné otázky banky vo vzťahu k zamestnancom, otázky sociálnej politiky a pod. Naopak
Zákon o bankách upravuje len aktivity banky navonok, pričom upravuje len „niektoré vzťahy“ súvisiace
s týmito aktivitami Uvedené napokon podľa navrhovateľky vyplýva aj zo systematického začlenenia §
27 ods. 8 do šiestej časti Zákona o bankách s názvom „Požiadavky na podnikanie banky a pobočky

zahraničnej banky“. Je zrejmé, že uzatváranie zmlúv o dôchodku s vlastnými zamestnancami nie je
podnikaním banky resp. bankovým obchodom. Napriek jasnému zneniu Zákona o bankách je preto až
zarážajúca snaha odporcu, ktorý v Odpore dokázal ustanovenie § 1 Zákona o bankách interpretovať
tak, že Zákon o bankách by mal predstavovať výlučnú právnu normu vzťahujúcu sa na celú činnosť a
celé podnikanie bánk. V odpore odporca predkladá interpretáciu, v rámci ktorej slovné spojenie “niektorévzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk“ stotožňuje s
“celou činnosťou a celým podnikaním banky“. Z textového znenia celého Zákona o bankách možno
dospieť k jedinému správnemu záveru, že Zákon o bankách nerieši interné záležitosti banky vo vzťahu

k odmeňovaniu zamestnancov, sociálnej politike banky, jej sponzorských aktivít a pod.

Je potrebné nevyhnutné rozlišovať vzťah navrhovateľky a odporcu na základe Zmluvy o dôchodku
napríkladodvzťahu navrhovateľkyaodporcu nazákladezmluvyobežnomúčte,naktorýnavrhovateľke
odporca vyplácal dôchodok podľa Zmluvy o dôchodku. Pre účely Zákona o bankách (§ 5) sa fyzickou
osobou (zákon používa všeobecne pojem osoba a nerozlišuje medzi fyzickou a právnickou osobou)

rozumie osoba s ktorou má banka v rámci výkonu bankových činností uzavretý obchod. Ak by bola
medzi navrhovateľkou a odporcom napríklad sporná otázka účtu, vtedy by išlo o záležitosť spadajúcu
pod bankové činnosti. Vzťah navrhovateľky a odporcu je však z pohľadu zmluvy o dôchodku podstatne
odlišný , pretože navrhovateľka pre odporcu dlhé roky pracovala a odporca pre týchto “verných“
zamestnancov vytvoril dôchodkový fond na podporu svojich bývalých zamestnancov po odchode
do dôchodku, a to za predpokladu splnenia určitých podmienok. Je nepochybné, že medzi

navrhovateľkou a odporcom vznikol a platne existoval právny vzťah zamestnanca a zamestnávateľa
Existencia tohto pracovnoprávneho vzťahu bola predpokladom pre uzatvorenie Zmluvy o dôchodku.
Ďalej je nepochybné, že odporca na úpravu tohto vzťahu aplikoval zákonný typ zmluvy = zmluvu o
dôchodku, pričom nebola určená výslovne na úpravu pracovnoprávnych vzťahov (v zmysle úpravy
pracovného času, druhu práce, a pod.) ale iných vzťahov medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

B) Plnenie zo Zmluvy o dôchodku má byť v zmysle Štatútu vyplácané z Fondu vytvoreného z
použiteľného zisku odporcu, čo Zákon o bankách nezakazuje .

Fond, z ktorého má odporca v zmysle Štatútu použiť plnenie zo zmlúv o dôchodku

uzavretých so svojimi bývalými zamestnancami, bol vytvorený v roku 1993, teda ešte v čase, keď bol
odporca štátnym podnikom. V zmysle článku II bod 1 Štatútu sa fond vytvoril na základe článku 11 bod

14 “Podnikovej kolektívnej zmluvy SSTSP na rok 1993“ v súlade s nariadením vlády. ČSFR č. 577/90
Zb. o finančnom hospodárení štátnych podnikov - z použiteľného zisku do výšky 10%, minimálne však
vo výške 5% za rok.“

Oprávnenie odporcu zriadiť Fond vyplývalo z nariadenia vlády Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky č. 577/1990 Zb. o finančnom hospodárení štátnych podnikov (ďalej len „Nariadenie vlády“),

ktoré už v súčasnosti nie je platné., pričom

ustanovenie § 5 ods. 2 Nariadenia vlády znelo tak, že Podnik môže zriaďovať ďalšie fondy vytvárané iba
prídelom z použiteľného zisku podľa 3 ods. 2, a to fond odmien a ďalšie fondy podľa svojho uváženia.
Ustanovenie § 8 Nariadenia vlády znelo tak, že

ďalšie fondy môže podnik vytvárať výhradne prídelom zo zisku podľa § 5 ods. 2 a používať ich podľa

svojho uváženia. Ustanovenie § 3 ods. 2 Nariadenia vlády znelo tak, že Minimálny ročný prídel zisku
do rezervného fondu až do doby dosiahnutia minimálneho zostatku tohto fondu je 5% zo zisku po jeho
použití podľa § 4 písm. a) (ďalej len “použiteľný zisk“). Minimálny zostatok rezervného fondu je 10%
kmeňového imania podniku.

Ďalej v zmysle článku 11 bod 14 Podnikovej kolektívnej zmluvy SŠTSP na rok 1993 (ďalej len „Kolektívna

zmluva“), na ktorý odkazuje Štatút „Zamestnávateľ do konca roku 1993 vytvorí podmienky a poskytne
nevyhnutné prostriedky pre realizáciu doplnkového dôchodkového pripoistenia svojich pracovníkov.“

Navrhovateľka má teda za to, že v zmysle vyššie uvedeného si odporca mal za účelom vyplácania
plnenia o zmlúv o dôchodku uzavretých s bývalými zamestnancami vytvárať Fond zo svojho čistého
zisku, a to aj po zmene svojej právnej formy na akciovú spoločnosť, čo vyplýva zo znenia článku V. bod

2 štatútu, v zmysle ktorého „.. .povinnosť plniť pokračuje aj pri zmene právnej formy SSTSP alebo jej
právneho nástupcu v súlade splatným právom“ ako aj z článku VI Zmluvy o dôchodku, v zmysle ktorého
“Záväzok povinného z tejto zmluvy trvá aj pri zmene jeho právnej formy a aj pre jeho právneho nástupcu.“Použitie prostriedkov Fondu vytvoreného z čistého zisku odporcom, s ktorým môže po splnení si iných
zákonných povinností (povinné prídely do zákonných fondov atď.) voľne disponovať, na účel určený
podľa vlastného uváženia, je pritom podľa názoru navrhovateľky výsledkom realizácie ústavného práva

odporcu na podnikanie a je súčasťou ústavou

garantovaného vlastníckeho práva. Zákon o bankách v žiadnom svojom ustanovení nelimituje
oprávnenie bánk použiť po splnení si zákonných povinností (povinné prídely do zákonných fondov atď.)
svoj čistý zisk podľa vlastného uváženia. , a teda môže svoj disponibilný zisk rozdeliť v podobe dividend
a tantiém svojim akcionárom a členom predstavenstva resp. dozornej rady, môže rozhodnúť aj o použití

časti tohto disponibilného čistého zisku na dopĺňanie Fondu, ktorý sám zriadil a z ktorého bolo a má
byť vyplácané aj plnenie zo zmlúv o dôchodku, vrátane predmetnej zmluvy o dôchodku , uzavretej
účastníkmi konania.

Aj v prípade, ak by odporca Fond zo svojho disponibilného zisku nedopĺňal resp. nedopĺňal ho v
dostatočnej výške potrebnej na vyplácanie plnenia zo zmlúv o dôchodku uzatvorených s bývalými
zamestnancami, nie je to dôvod na porušovanie povinností odporcom z tejto zmluvy voči navrhovateľke.

C) Dodatočná nemožnosť plnenia podľa § 575 Občianskeho zákonníka

stanovuje, že ak sa plnenie stane nemožným, tak povinnosť dlžníka plniť zanikne. Nemožnosť plnenia
môže byť faktická alebo právna. Právna nemožnosť plnenia však nastáva, ak sa určitý typ plnenia stane
právom zakázaný., a tým je plnenie nemožné.

V prípade Zmluvy o dôchodku je plnením povinnej osoby pravidelné vykonávanie úhrady finančnej

čiastky na účet oprávnenej osoby. Navrhovateľka si nie je vedomá existencie žiadneho právneho
predpisu, z ktorého by vyplývalo, že vykonávanie peňažných platieb je v rozpore so zákonom, a teda,
že plnenie je nemožné. Preto je tento argument odporcu nesprávny.

D) Zmluva o dôchodku nie je zmluvou uzatvorenou za nápadne nevýhodných podmienok

Navrhovateľka je toho názoru, že zmluva o dôchodku nie je v žiadnom prípade zmluvou uzavretou za

nápadne nevýhodných podmienok pre odporcu (resp. zmluvou, ktorá zaväzuje odporcu na hospodársky
neoprávnené plnenie alebo plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote. Zmluvný typ
zmluva o dôchodku ako zmluva asynalagmatická, ktorá môže byť uzavretá aj na doživotne určenú
dobu neurčitého trvania, jednoznačne nie je zmluvou uzatváranou za nápadne nevýhodných podmienok
pre jednu zo zmluvných strán., v opačnom prípade by v tejto podobe nebola zákonodarcom ako

zmluvný typ upravená zákonom. Podľa navrhovateľky rovnako nie je možné tvrdiť rozpor konkrétnej
Zmluvy o dôchodku s ustanovením § 27 ods. 8 Zákona o bankách, nakoľko navrhovateľka bola
dlhé roky zamestnancom odporcu a svojou každodennou dlhoročnou prácou pre odporcu sa nemalou
mierou zaslúžila o súčasné postavenie odporcu na bankovom trhu. Zmluva o dôchodku nebola
uzatvorená s navrhovateľkou ako hocijakou treťou osobou bez vzťahu k odporcovi, ale práve a

výlučne so zamestnancom odporcu. Preto protihodnota plnenia odporcovi bola zo strany navrhovateľky
poskytovaná počas skoro jej celého aktívneho pracovného života.

E) Povinnosť bánk plniť nie je zákonom dotknutá ani v prípade, ak by zmluva o dôchodku bola
zmluvou uzatvorenou za nápadne nevýhodných podmienok pre odporcu, kedy platnosť takejto zmluvy
nezaniká a nezaniká ani povinnosť z takejto zmluvy poskytovať plnenie. Tvrdenie odporcu, že Zmluva

o dôchodku zanikla z dôvodu dodatočnej nemožnosti plnenia, je nepravdivé a navyše nemá v Zákone
o bankách oporu. K zániku Zmluvy o dôchodku resp. povinnosti odporcu plniť zo zmluvy o dôchodku
z dôvodu dodatočnej nemožnosti plnenia pre existenciu rozporu Zmluvy o dôchodku s ustanovením §
27 ods. 8 Zákona o bankách nemohlo dôjsť, keďže žiadne ustanovenie Zákona o bankách explicitne
nespája rozpor právneho vzťahu s § 27 ods. 8 Zákona o bankách so zánikom takého právneho vzťahu.

Predovšetkým toto nie je stanovené v § 116 Zákona o bankách, na ktorý poukazoval odporca v odpore s
odôvodnením., rovnako tento záver nevyplýva ani z ustanovenia § 119 ods. 3 Zákona o bankách, ktoré
výslovne stanovuje bankám povinnosť zosúladiť svoje právne vzťahy voči tretím osobám vzniknuté pri
vykonávaní činnosti podľa doterajších predpisov (t.j. predpisov platných pred nadobudnutím účinnosti
Zákona o bankách) so Zákonom o bankách, a to do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti

Zákona o bankách. V prípade, ak by sa banka dostala do rozporu so svojou povinnosťou zosúladiť svojevzťahy s tretími osobami so zákonom, tak jej hrozí správna sankcia v zmysle Zákona o bankách. Zákon
o bankách však nestanovuje, že by plnenie zo zmlúv uzatvorených v rozpore s ustanovením § 27 ods.
8 Zákona o bankách bolo nemožné alebo protiprávne. V tejto súvislosti zákon v § 119 ods. 3 Zákona

o bankách posledná veta, jasne stanovuje ex lege neplatnosť ustanovení stanov banky, ktoré nie sú
zosúladené so Zákonom o bankách. Žiadna takáto ex lege neplatnosť zmlúv uzatvorených v rozpore
s § 27 ods. 8 Zákona o bankách však Zákonom o bankách stanovená nie je. Je teda jednoznačné, že
zákonodarca nepredpokladal ako následok rozporu so Zákonom o bankách zánik právnych vzťahov s
tretími osobami, ktoré vznikli pred účinnosťou Zákona o bankách a ktoré sú v rozpore s povinnosťou

bánk neuzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok. Zákon o bankách iba stanovil, že
uzatvorenie nevýhodnej zmluvy zo strany banky predstavuje porušenie zákona zo strany banky a s
takýmto porušením sú stanovené administratívne sankcie.

F) Iné aktivity odporcu v argumentácii odporcu o tzv. zakázaného plnenia zo Zmluvy o dôchodku z
dôvodu hospodársky neodôvodneného plnenia, resp. plnenia zjavne nezodpovedajúceho poskytnutej
protihodnote, nakoľko sám odporca takéto plnenia poskytuje a informácie o takom plnení verejne

prezentuje na svojich webstránkach.

Odporca (nie jeho nadácia) teda každoročne poskytuje (v nemalých sumách) finančné prostriedky tretím
osobám a nedostáva od týchto tretích osôb žiadne protiplnenie.

Odporca naďalej na uvedenej internetovej stránke informuje verejnosť v sekcii “Kariéra“ a možných
budúcich zamestnancov odporcu o “nadštandardných zamestnaneckých výhodách“.

Ak teda odporca každoročne odovzdáva finančné sumy tretím osobám bez protiplnenia a keď poskytuje
svojim zamestnancom zamestnanecké výhody (odmeny, prémie manažérom alebo pod.), aj takéto
konanie by podľa argumentácie odporcu bolo v rozpore so Zákonom o bankách. Podľa navrhovateľky
však takéto konanie nemôže byť v rozpore so Zákonom o bankách, pretože nejde o konanie vo veci
bankových činností, a teda nespadá pod Zákon o bankách. Nakoniec sám odporca potvrdzuje, že

poskytovanie peňažného plnenia tretím osobám bez protiplnenia je možné a dovolené. Tieto dôkazy boli
odporcovi predložené na pojednávaní dňa 01.06.2011 v inom konaní s rovnakým právnym základom
(konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III pod spisovou značkou

1OC 103/2010, kde odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že Plnenie zmluvy o
dôchodku nemá pre odporcu hospodársky význam ani mu neprináša protiplnenia. Sponzorstvo naopak

má hospodársky význam pre každú banku, a to vzhľadom na samotný účel sponzoringu, ktorým je tiež
zviditeľnenie dobročinnosti banky. Je úplne bežné na celom svete, že banky na charitu, dobročinnosť,
povodne a katastrofy prispievajú. Inými slovami odporca uviedol, že ako banka môže plniť napr. z
darovacej zmluvy bez akéhokoľvek protiplnenia, ak sa tým zviditeľní v očiach verejnosti v pozitívnom
svetle.

Ďalej navrhovateľka poukázala na predchádzajúci spor s totožným právnym základom a totožným
okruhom účastníkov konania, vedeným na tunajšom súde pod spisovou značkou 21C 103/2010.

Konanie odporcu je podľa navrhovateľky v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že odporca si plnil
svoju zmluvnú povinnosť ktorú na seba zobral dobrovoľne a v súlade s účelom Fondu vymedzeným v
článku I štatútu, t.j. za účelom podpory zabezpečenia životnej úrovne, ktorú navrhovateľka ako pracovník

odporcudosahovalavčasesvojejpracovnejaktivity,naoceneniejejvernostiakvalitypráceanapodporu
jej stabilizácie. Navrhovateľka bola zamestnancom odporcu dlhé roky, čiže celý svoj aktívny pracovný
život a svojou každodennou prácou nemalou mierou prispela k postaveniu odporcu na bankovom trhu,
pričom za svoju prácu nedostával nadštandardné (a ani primerané) ohodnotenie. S odporcom je teda
nielen v právnom vzťahu na základe uzavretia Zmluvy o dôchodku, ale ako bývalý zamestnanec odporcu

aj vo faktickom vzťahu k odporcovi, ktorý pri posudzovaní uplatneného nároku nemožno prehliadnuť.
Skončením vyplácania dôchodku podľa Zmluvy o dôchodku však jednoznačne došlo k podstatnému
zníženiu životnej úrovne navrhovateľky, nakoľko je starobný dôchodca a prakticky nemá možnosť sa
zamestnať a tým kompenzovať stratu príjmu zo Zmluvy o dôchodku. K zníženiu životnej úrovne pritom
došlo za podmienok, kedy navrhovateľka v dobrej viere počítala s tým, že jej bude plnenie zo Zmluvy o

dôchodku vyplácané doživotne, a to nielen na základe skutočnosti, že zmluva o dôchodku ako zmluvný
typ ani predmetná Zmluva o dôchodku výslovne nepredpokladajú svojvoľnosť rozhodnutia odporcu
nevyplácať plnenia z uvedenej zmluvy.Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal na zistenie skutkového stavu
veci dokazovanie podľa § 120 ods.1 OSP len na návrh účastníkov konania. Bez návrhu nevykonal
žiaden dôkaz, jeho vykonanie nebolo nevyhnutným pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Pre dôkaznú

nadbytočnosť súd nevykonal výsluch odporcu ako účastníka konania, vykonanie tohto dôkazného
prostriedku podľa § 131 OSP vzhľadom na predmet sporu a rozsah sporových tvrdení účastníkov
konaniabylenpodrobnejšieopísaltieprávnevýznamnéskutočnosti,ktorémalsúdzistenéapreukázané
z listinných dôkazov. Rovnako súd nevyhovel ani ďalšiemu procesnému návrhu na vykonanie
dokazovania pripojením spisu tunajšieho súdu, vedeného pod spisovou značkou 10C 103/2010 z

dôvodu, že pred začatím konania vo veci samej mal preukázané, že hoci ide o konanie totožným
účastníkov konania, na totožnom skutkovom základe, predmetom konania bolo plnenie, ktoré nezakladá
prekážku rozhodnutej veci , resp. prekážku litispendencie., pričom podľa § 135 ods.1 OSP nie je týmto
rozhodnutím viazaný.

Podaným návrhom v tomto konaní sa navrhovateľka domáha zaviazania odporcu na plnenie v zmysle
predmetnej Zmluvy o dôchodku zo dňa 30.11.1995 za obdobie máj 2010 až júl 2012.

Z vykonaného dokazovania na pojednávaní dňa 18.02.2013 prečítaním listinných dôkazov podľa § 129
ods. 1 OSP : zmluva o poskytnutí plnenia z Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne,
a.s., žiadosť o poskytnutie plnenia z Podporného dôchodkového fondu, rozhodnutie operatívnej porady
GR, dodatok č. 1 k štatútu Podporného dôchodkového fondu, výpoveď zmluvy o poskytovaní plnenia z
Podporného dôchodkového fondu a nálezu Ústavného súdu mal súd preukázané, že dňa 30.11.1995

bola medzi účastníkmi konania uzavretá v zmysle § 842 Obč. zák. Zmluva o poskytovaní plnenia z
Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s., ktorej predmetom bolo doživotné plnenie odporcom ako
povinným v prospech navrhovateľky vo výške 13 724,- Sk / po prepočte konverzným kurzom vo výške
455,55 eur / v zmysle uplatneného a priznaného nároku na základe Žiadosti navrhovateľky zo dňa
29.11.1995. Na základe predmetnej zmluvy odo dňa jej účinnosti odporca v prospech navrhovateľky

i plnil. Dňa 26.10.2009 odporca však v zmysle § 582 ods. 1 Obč. zák. uplatnil voči navrhovateľke
Výpoveď z predmetnej zmluvy, a to z dôvodu, že Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a zo zákona
alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede. Platnosť a účinnosť Zmluvy o dôchodku mala podľa
písomnej Výpovede danej odporcom zo dňa 26.10.2009 skončiť ku dňu 31.3.2010, z tohto dôvodu preto
počnúc mesiacom apríl 2010 prestal odporca poskytovať navrhovateľke v zmysle Zmluvy o poskytovaní

podporného dôchodkového fondu žalované plnenia.

Žiadosťou o poskytnutie plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. zo dňa 29.11.1995 si
navrhovateľka u odporcu uplatnila poskytnutie plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s.
z dôvodu, že spĺňa podmienky čl. III Štatútu Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. Za odporcu
Žiadosť podpísala osoba za personálny a sociálny úsek a riaditeľ mestskej pobočky odporcu v Dunajskej

Strede.

Zo Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa
30.11.1995 / Zmluvy o dôchodku/ súd zistil, že táto bola uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom
a jej predmetom zmluvy bolo doživotné plnenie navrhovateľke odporcom ako povinným z uplatneného
a priznaného nároku na plnenie z podporného dôchodkového fondu podľa Štatútu vo výške pôvodne

13 724,- Sk mesačne k 15. dňu každého mesiaca až do dožitia navrhovateľky. Podľa bodu 4 Zmluvy,
výška plnenia je pevná a nemá na ňu vplyv budúca zmena výšky dôchodku, ktorá bola rozhodujúca v
čase uzatvorenia tejto zmluvy. V zmysle bodu 6 Zmluvy záväzok odporcu ako povinného z tejto zmluvy
trvá aj pri zmene jeho právnej formy a aj pre jeho právneho nástupcu.

Z písomnej Výpovede odporcu č. j. 0179/60/09 zo dňa 26.10.2009 súd zistil, že odporca dal

navrhovateľke podľa § 582 Obč. zákonníka Výpoveď zo Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného
dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 30.11.1995 s tým že po uplynutí 3-mesačnej
zákonnej výpovednej lehoty od doručenia výpovede platnosť a účinnosť zmluvy skončí ku koncu
najbližšieho kalendárneho štvrťroka t.j. 31.3.2010.Zo Štatútu podporného dôchodkového fondu SŠTSP , účinného od 01.07.1993 mal súd za preukázané,
že odporca zriadil podporný dôchodkový fond slúžiaci na podporu zabezpečenia životnej úrovne, ktorú
pracovníci odporcu dosiahli v čase svojej pracovnej aktivity, na ocenenie ich vernosti, kvality ich práce

a podporu stabilizácie pracovníkov odporcu. Podľa čl. II ods. 4. plnenie prislúcha pracovníkovi, ktorý a/
rozviazal pracovný pomer s odporcom z dôvodu prvého odchodu do starobného dôchodku za b/ ktorému
vznikol nárok na výplatu starobného alebo invalidného dôchodku a tento sa mu skutočne začal vyplácať
c/ bol nepretržite v hlavnom pracovnom pomere u odporcu najmenej 10 rokov. Podľa čl. II ods. 6 plnenie
je nárokové a pracovníci si ho uplatňujú na základe žiadosti prostredníctvom mestskej pobočky odporcu.

Z Dodatku č. 1 štatútu dôchodkového fondu odporcu mal súd preukázané, že dňa 01.04.1994 bol
odporcom prijatý dodatok k štatútu podporného dôchodkového fondu odporcu pričom čl. 2 body 4 a 6
ostali nezmenené.

Z Príkazného listu Generálneho riaditeľa č. 5/1993 zo dňa 20.07.1993 mal súd preukázané, že odporca
vytvoril v záujme stabilizácie pracovníkov podporný dôchodkový fond poukazujúc na spôsob sociálnej
a ekonomickej stabilizácie zamestnancov.

Z Usmernenia k podpornému dôchodkovému fondu SŠTSP zo dňa 20.07.1993 mal súd za preukázané
bližšie popísanie funkcií a spôsobu vyplácania finančných prostriedkov z Podporného dôchodkového
fondu SŠTSP, keď výplata plnenia z podporného dôchodkového fondu sa končí posledným dňom
poberania starobného alebo invalidného dôchodku.

Z Dodatku k Usmerneniu k podpornému dôchodkovému fondu SŠTSP zo dňa 20.07.1993 má súd

za preukázané vydanie usmernenia, podľa ktorého bodu 4 plnenia z PDF a DPP sa priznávajú
pracovníkom,ktoríodchádzajúdoprvéhostarobnéhoaleboinvalidnéhodôchodkuanezostávajúnaďalej
v pracovnom pomere s odporcom. Pracujúcim dôchodcom plnenie z podporného fondu a dôchodkového
poistenia pre pracovníkov odporcu neprináleží. Podľa bodu 5 Dodatku k Usmerneniu k podpornému
dôchodkovému fondu SŠTSP zo dňa 20.07.1993 plnenie z PDF a DPP prináleží pracovníkovi až po

ukončení pracovného pomeru a skutočného fyzického odchodu od odporcu.

Podľa § 842 Občianskeho zákonníka ( zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - ďalej
len OZ) zmluvou o dôchodku sa zakladá niekomu na doživotne alebo na inak určenú dobu neurčitého
trvania právo na vyplácanie určitého dôchodku.

Podľa § 582 OZ ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú

alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak
zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch
mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.

Podľa § 575 ods. 1 OZ, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka zanikne.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlho riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 1 Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so
vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej
republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky
na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného
fungovania bankového systému.

Podľa § 27 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z.z., banka a pobočka zahraničnej banky nesmú uzatvárať zmluvy
za nápadne nevýhodných podmienok pre nich, najmä také zmluvy, ktoré ich zaväzujú na hospodárskyneodôvodnené plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote alebo
ktorými sú zjavne nedostatočne zabezpečené ich pohľadávky.

Podľa § 116 zák. č. 483/2001 Z.z., ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté

prednadobudnutímúčinnostitohtozákona;vzniktýchtoprávnychvzťahov,akoajnárokyznichvzniknuté
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 119 ods. 3 Zák. č. 483/2001 Z.z., banky, pobočky zahraničných bánk a iné osoby sú
najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona povinné zosúladiť s týmto
zákonom svoje právne vzťahy voči tretím osobám vzniknuté pri vykonávaní činnosti podľa doterajších

predpisov; odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona však nikto nemôže pokračovať v činnosti,
ktorej vykonávanie je v rozpore s týmto zákonom. Každá banka je tiež povinná do 12 mesiacov od
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zosúladiť svoje stanovy s týmto zákonom; ak banka do uplynutia
tejto lehoty nezosúladí niektoré ustanovenia svojich stanov s týmto zákonom, tieto ustanovenia strácajú
platnosť dňom uplynutia tejto lehoty.

Súd ako otázku prejudiciálnu riešil otázku platnosti, príp. neplatnosti Zmluvy o poskytovaní plnenia z
Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. zo dňa 30.11.1995,ktorá podľa námietok odporcu mala
zaniknúť v zmysle § 575 ods.1 Obč. zák., pretože plnenie zo zmluvy sa stalo nemožné s poukazom na
§ 27 ods. 8; §116; § 119 ods. 3 Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách z dôvodu, že banka nesmie poskytovať
plnenie bez poskytnutia protihodnoty, ani hospodársky neodôvodnené plnenie.

Predmetnou Zmluvou o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. sa v
prospechnavrhovateľkyzaložiloprávonavyplácaniedôchodkudoživotne,t.j.nadobuurčenúneurčitého
trvania, kedy je presne určený okamih začiatku vyplácania dôchodku a okamih ukončenia právneho
vzťahu, a to smrťou, ktorá skutočnosť nie je závislá od ľudskej vôle. Už charakter predmetného
právneho vzťahu - zmluvy o dôchodku v zmysle § 842 Obč. zák. svedčí tomu, že takýto typ zmluvy

nie je možné dohodnúť na čas určitý, ale buď doživotne, teda do okamihu smrti oprávneného, alebo
na inak určenú dobu neurčitého trvania špecifikovaného určitým časovým úsekom - lehotou, ktorý
má svoj začiatok a koniec t.j. počas štúdií, vdovstva a pod. Je nepochybné, že pri predmetnej
zmluve je špecifikovaný jasný začiatok vzniknutého právneho vzťahu medzi účastníkmi a tiež jej jasne
špecifikovaný jej koniec t.j. doživotne, teda okamih smrti navrhovateľky. Jedná sa teda o presne určitú

dobu s presne určeným začiatkom a koncom, avšak jej trvanie je neurčité. Trvanie právneho vzťahu bolo
účastníkmi konania dohodnuté do okamihu úmrtia navrhovateľky, teda do doby nastania skutočnosti
nezávislej od ich vôle. Ustanovenie § 582 ods. 1 Obč. zák. upravuje možnosť ukončenia právneho
vzťahuaspôsobzrušeniazáväzkuzaloženéhozmluvouuzavretounaneurčitúdobu,predmetomktorého
je opakovaná činnosť alebo záväzok, a to jednostranným právnym úkonom - výpoveďou. Odporca

písomnou Výpoveďou zo dňa 26.10.2009 vypovedal navrhovateľke predmetnú Zmluvu o poskytovaní
plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. podľa § 582 Obč. zák. Vzhľadom na skutočnosť,
že predmetná Zmluva nebola uzavretá na dobu neurčitú, odporca preto nemohol Zmluvu vypovedať
podľa § 582 Obč. zák. Navyše charakter a účel uzavretej Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného
dôchodkového fondu odporcu, kedy účastníkom takejto zmluvy je na jednej strane poskytovateľ

dôchodku ako osoba povinná a na druhej strane poberateľ dôchodku ako osoba oprávnená, pričom
dôvody uzatvorenia takejto zmluvy, na základe ktorej sa odporca zaviazal navrhovateľovi poskytovať
plnenie môžu byť rôzne a za poskytnutý dôchodok sa nemusí poskytnúť protiplnenie, nepredpokladá
počas trvania právneho vzťahu do smrti oprávneného jej ukončenie jednou zo zmluvných strán. Na
základe takejto zmluvy sa k povinnosti poskytovať plnenie zaviazal odporca dobrovoľne z dôvodu prvého

odchodu navrhovateľky do starobného dôchodku. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd v zmysle §
582 ods. 1 Obč. zák. vyhodnotil Výpoveď odporcu danú navrhovateľke zo dňa 26.10.2009 predmetnej
Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. zo dňa 30. 11.1995 za
neplatnú a navyše výpoveď by bola vzhľadom na charakter a účel zmluvy i v rozpore s dobrými mravmi
v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní tejto predbežnej otázky súd v celom

rozsahu prihliadal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 25.04.2012 č.k. II ÚS 26/2012-33.Čo sa týka námietok odporcu týkajúcich sa zániku predmetnej Zmluvy o poskytovaní plnenia z
Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. zo dňa 30.11.1995 z dôvodu nemožnosti plnenia v
zmysle § 575 ods. 1 Občianskeho zákonnika s poukazom na § 27 ods. 8; § 116; § 119 ods. 3 veta

za bodkočiarkou Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách z dôvodu, že banka nesmie poskytovať plnenie
bez poskytnutia protihodnoty, ani hospodársky neodôvodnené plnenia, odhliadnuc od skutočnosti,
že tieto námietky odporcu už boli riešené ako nedôvodné v iných konaniach, napr. právoplatnom
rozsudku tunajšieho súdu č.k.11C/103/2010-97 zo dňa 29.9.2011 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu Bratislava č.k. 4Co/117/2012-225 zo dňa 23.5.2012, aj súd v tomto konaní vyhodnotil námietky

odporcu ako bezdôvodné a v plnom rozsahu sa stotožňuje s vyjadrením navrhovateľky v tomto smere,
zároveň pokiaľ ide o právny dôvod neúčinnosti uplatnených námietok zo strany odporcu, súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje v celom rozsahu na písomné vyjadrenie právneho zástupcu
navrhovateľky zo dňa 09.11.2012. Tvrdenia odporcu, že predmetná Zmluva o dôchodku zanikla v
dôsledku nemožnosti plnenia podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzhľadom na § 27 ods. 8
Zák. o bankách, podľa ktorého banka nemôže uzatvárať zmluvy, ktoré zaväzujú banku na hospodársky

neodôvodnené plnenia alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote, vyhodnotil
tunajší súd ako účelovú obranu odporcu. O tejto účelovosti svedčí aj to, že uvedená právna úprava bola
zavedená s účinnosťou od 1.1.2002 v ustanovení § 27 ods.5 a až od 1.1.2007 v § 27 ods.8 Zák. o
bankách, pričom odporca aj po 1.1.202 naďalej v prospech navrhovateľky zo Zmluvy o dôchodku plnil
až do uplynutia výpovednej lehoty dňa 31.3.2010. Citované ustanovenie je zakomponované v Zák. o

bankách v 6. časti upravujúcej požiadavky na podnikanie banky a vzťahuje sa na bankovú činnosť /
§ 2 ods. 5/, príp. iné činnosti, ktoré môže banka vykonávať pre iného v súvislosti s jej prevádzkou /
§ 2 ods. 10/ a pokračovanie len v takejto činnosti v rozpore s § 27 ods. 5 / t. č. § 27 ods. 8/ sa stalo
nadobudnutím účinnosti Zák. o bankách dňa 1.1.2002 nemožným. Vo vzťahu odporcu k navrhovateľke
však odporca vystupoval ako zamestnávateľ k svojmu dlhoročnému zamestnancovi odchádzajúcemu

do dôchodku a obsahom zmluvného vzťahu Zmluvy o dôchodku zo dňa 30.11.1995 bolo poskytnutie
sociálnej výhody navrhovateľke slúžiacej na podporu zabezpečenia jej životnej úrovne, ktorú ako
pracovníčka dosiahla v čase svojej pracovnej aktivity na ocenenie jej vernosti, kvality práce a na podporu
stabilizáciepracovníkov.Zostranyodporcusajednaloozabezpečeniesociálnejstarostlivostipracovníka
odchádzajúceho do starobného dôchodku spadajúcu pod agendu personálneho a sociálneho úseku

divízie ľudských zdrojov. Zmluvu o dôchodku teda neuzatváral odporca s navrhovateľkou ako podnikateľ
pri výkone svojej podnikateľskej činnosti a nejednalo sa o vzťah banky s klientom. Z tohto dôvodu preto
súd plnenie odporcu v zmysle predmetnej Zmluvy o dôchodku nevyhodnotil ako plnenie za nápadne
nevýhodných podmienok v zmysle § 27 ods. 8 Zák. o bankách s poukazom i na skutočnosť, že citované
ustanovenie je všeobecným ustanovením vo vzťahu banka a jej klienti, avšak v prejednávanej veci bolo

potrebné vzťah odporcu a navrhovateľky posudzovať ako vzťah banky a jej bývalého zamestnanca, nie
klienta banky, kedy ich vzťah môže byť rámcovo upravený Občianskym zákonníkom, príp. iným právnym
predpisom.

Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná Zmluva o dôchodku zo dňa 30.11.1995 je naďalej platným
právnym úkonom, súd v súlade s § 842 Občianskeho zákonníka zaviazal odporcu voči navrhovateľke

na zaplatenie sumy 12.299,85 eur za obdobie mesiacov máj 2010 až júl 2012 / 27 mesiacov x 455,55
eur/ a v tomto rozsahu súd viazaný žalobným petitom posúdil uplatnený nárok za dôvodný aj čo do
celkovej výšky požadovaného peňažného plnenia istiny. Zároveň pre omeškanie s plnením peňažného
dlhu súd podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č.87/1995
Z.z. zaviazal odporcu aj na zaplatenie príslušných úrokov z omeškania ročne odo dňa nasledujúceho

po splatnosti každého z pravidelne sa opakujúcich mesačných plnení vo výške 455,55 eura, zvýšených
o základnú úroková sadzbu ECB. Výška úrokov z omeškania v tomto občianskoprávnom vzťahu bola
v zmysle vyššie uvedeného nasledovná: od 13.05.2009 do 12.04.2011 vo výške 9%, od 13.04.2011 do
12.07.2011 vo výške 9,25%, od 13.07.2011 do 08.11.2011 vo výške 9,5%, od 09.11.2011 do 10.07.2012
vo výške 9% a od 11.07.2012 vo výške 8,75%.

Preto súd vo veci samej rozhodol tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené.

Navrhovateľka si návrhom podľa § 151 ods.1 OSP uplatnila voči odporcovi náhradu trov konania, ktorú
výšku v zastúpení advokáta špecifikovala náhradou za súdny poplatok a náhradou za trovy právneho
zastúpenia vo výške 1 510,63 eura za 5 úkonov právnej služby , advokátom, platcom DPH pri á 287,14
eura / úkon + 3X režijný paušál po 7,63 eura 2X po 7,81 eura, DPH 20% :-prevzatie a príprava zastupovania

-podanie návrhu na súd

-písomné podanie na súd dňa 09.11.2012

- účasť na pojednávaní 18.02.2012

-účasť na pojednávaní dňa 11.03.2012

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá OSP tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku
uvedené a v konaní úspešnej navrhovateľke priznal proti odporcovi, ktorý úspech vo veci nemal žiaden
plnú náhradu trov , pozostávajúcu za zaplatený súdny poplatok z návrhu vo výške 737,50 eura podľa
položky 1, písm.a) sadzobníka súdnych poplatkov zák.č.71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a

trov právneho zastúpenia vo výške 1 510,63 eura, vypočítanú v zmysle § 11 ods. 1 a nasl. Vyhl. MS SR
č. 655/2004 Z.z., ktorá náhrada predstavujú výšku 1 464,41 eura za celkom 5 úkonov po 287,14 úkon
bez DPH /1. prevzatie a príprava zastúpenia , 2. spísanie žaloby; 3. vyjadrenie k odporu; 4. účasť na
pojednávaní 18.02.2012, 5. účasť na pojednávaní dňa 11.03.2012 + 20%DPH/ + režijný paušál za rok
2012 vo výške 3X 9,16 eura vrátane 20% DPH a za rok 2013 vo výške 2X9,37 eura, vrátane 20% DPH.

O povinnosti odporcu zaplatiť prisúdenú náhradu trov konania do rúk právneho zástupcu navrhovateľky
súd rozhodol podľa § 149 ods.1 OSP.

O lehote na splnenie povinnosti uloženej vo výrokovej časti rozsudku súd rozhodol podľa § 160 ods.1
veta prvá pred bodkočiarkou.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje
( § 204 ods. 1OSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.