Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. november 2012

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3Er/810/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411205362
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kubinský
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2012:8411205362.3

Uznesenie

Okresný súd v Kežmarku v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko s.r.o., IČO: 35724803,
Údernícka č. 5, Bratislava, v zast. Tomáš Kušnír s.r.o., Údernícka č. 5, Bratislava proti povinnému: V. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, K. pre vymoženie sumy 2.885,08 eur s prísl. a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, ul.
Záhradníckač.60oudeleniepoverenianavykonanieexekúcie(Z.XXXX/XXu)zodňa22.7.2011zamieta

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal dňa 22.7.2011 na exekútorský úrad vyššie uvedeného súdneho exekútora návrh na
vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej výške priznanej
právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej
bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych
alebo občianskoprávnych vzťahov sp.zn. J.-XXXX zo dňa 26.4.2011. K návrhu oprávnený priložil ako

prílohufotokópiuvyššieuvedenéhorozhodcovskéhorozhodnutiaafotokópiuzmluvyosplátkovomúvere
Č.. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 5.4.2004 medzi právnym predchodcom oprávneného - spoločnosťou
Slovenská sporiteľňa a.s., so sídlom Suché mýto 4, Bratislava a povinným (spolu s jej neoddeliteľnými
súčasťami.)

Podaním zo dňa 22.7.2011 vo výroku tohto uznesenia uvedený exekútor požiadal exekučný súd o

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre vyššie uvedenú sumu.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 19.1.2012, č.k.: XEr XXX/XXXX - XX bolo zastavené exekučné
konanie v tejto veci, pričom súčasne bolo vyslovené, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na
náhradu trov konania.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie zo dňa 6.2.2012.

Uznesením Krajského súdu v Prešove ako odvolacieho súdu sp.zn.: XCoE/XXX/XXXX zo dňa 30.8.2012
bolo napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušené a vec sa mu vrátila na ďalšie konanie. Toto
uznesenie odvolací súd odôvodnil tvrdením, že ak je rozhodcovská doložka, ktorá založila právomoc
rozhodcovského súdu v danom prípade neprijateľná zmluvná podmienka, súd prvého stupňa mal

postupovať podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a ak zistil rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
mal uznesením zamietnuť, a teda nemal postupovať podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú odplatné

zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na
jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsahdodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských
zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie
obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Vyššie uvedená zmluva túto charakteristiku spĺňa, ide o spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súčasťou vyššie uvedenej zmluvy boli všeobecné
podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet

spotrebiteľov.

Aj keď Občiansky zákonník účinný od 01.04.2004 v ustanovení § 52 ods. 1 za spotrebiteľské zmluvy
označil len odplatné zmluvy v ôsmej časti Občianskeho zákonníka a zmluvu podľa § 55 Občianskeho
zákonníka,tátookolnosťnevylučujeaplikáciuustanovenia§53Občianskehozákonníkapriposudzovaní
neprijateľných podmienok aj v iných spotrebiteľských zmluvách, napr. v zmluvách o spotrebiteľských

úveroch. Zákon č. 258/2001 účinný v čase uzatvorenia zmluvy a ani v tom istom čase účinný Obchodný
zákonník úpravu neprijateľných podmienok spotrebiteľských zmlúv neobsahovali. Tieto právne predpisy
v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky
zákonník, majú postavenie predpisov špeciálnych. Ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka
priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom neupravené podľa predpisov občianskeho práva.

V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc
z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri zmluvách o

spotrebiteľských úveroch je potrebné vychádzať z ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka upravujúci
analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica
Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. K jej prebratiu došlo novelou
Občianskeho zákonníka uskutočnenou zákonom č. 150/2004 Z. z. účinnou od 01.04.2004, čo je zrejmé
z ustanovenia § 879g Občianskeho zákonníka. Táto novela Občianskeho zákonníka zakotvila do nášho

súkromného práva právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv.

S účinnosťou od 1.1.2008 bol zákonom č. 568/2007 Z.z. v § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka rozšírený indikatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok okrem iného aj o zákaz
rozhodcovskej doložky, ktorá by vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol
nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie

zastaví:

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení
poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom
treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné
exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie

na základe tohto exekučného titulu. Tieto zákonné ustanovenia pritom môžu mať rozmanitý charakter,
pričom môže ísť aj o ustanovenia, ktoré ustanovujú povinnosť exekučného súdu skúmať aj materiálnu
správnosť exekučného titulu, teda posúdiť, či nárok priznaný exekučným titulom je v súlade s právom.
Takýmto ustanovením je aj ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní (z.č. 244/2002 Z.z.),ktoré umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk
uvedených v tomto ustanovení, a to aj bez návrhu. Z ustanovenia § 45 z.č. 244/2002 Z.z. preto možno
vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť

rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom
konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a) alebo b) z.č. 244/2002 a nesmie zaväzovať
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju vlastnosť
exekučného titulu, tieto jeho nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie

na jeho základe. Z vyššie uvedeného plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu
s § 45 z.č. 244/2002 je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Podľa ustanovenie § 44
ods. 2 Exekučného poriadku však súd musí zamietnuť návrh na udelenie poverenia, ak zistí rozpor
exekučného titulu so zákonom. Exekučný súd je tak povinný už v tejto fáze konania prihliadať na to, či
tu sú dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku uvedené v § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní, a v prípade, že ich zistí, žiadosť na udelenie poverenia zamietnuť. Tento záver

je aj v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania (§ 6 v spojení s § 251 ods. 4 Občianskeho
súdneho poriadku). Exekučný súd je v zmysle tejto zásady povinný v rámci svojich možností dbať o to,
aby trovy exekúcie tak na strane súdneho exekútora, ako aj na strane účastníkov (i na strane súdu) boli
čo najmenšie. Výklad, podľa ktorého by mal súd vydať poverenie pre súdneho exekútora aj vtedy, ak je
zjavné, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok odporuje ustanoveniu § 45 zákona o rozhodcovskom

konaní, a následne by mal exekučné konanie zastaviť, je s touto požiadavkou na exekučné konanie v
rozpore.

V bode 18. všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu oprávneného, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť vyššie uvedenej spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom

oprávneného a povinným dňa 5.4.2004 je upravená rozhodcovská doložka tak, že od spotrebiteľa
vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní. Z vyššie uvedenej rozhodcovskej
doložky vyplýva, že táto nedáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a
rozhodcovským súdom, čím je podľa názoru exekučného súdu obmedzené právo „slabšej„ zmluvnej
strany domáhať sa ochrany na všeobecnom súde Slovenskej republiky.

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia,
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal z vnútroštátnych
právnych noriem (Občianskeho zákonníka.)

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia vyššie uvedenej spotrebiteľskej
zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky.)
V § 53 ods. 3 OZ sa ďalej len demonštratívne (zákonodarca použil slovo „najmä“) uvádza, čo
konkrétne možno považovať za takéto neprijateľné podmienky. Súd teda, keďže ide len o príkladmý

výpočet neprijateľných podmienok, môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku, ktorá
by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Takouto neprijateľnou podmienkou je podľa názoru exekučného súdu aj ustanovenie vyššie
uvedenej spotrebiteľskej zmluvy, ktoré (v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky) od spotrebiteľa
vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Správnosť tohto právneho

názoru exekučného súdu potvrdzuje aj zákonodarca, keď v neskoršie účinnom znení § 53 OZ (od
1.1.2008) medzi tzv. neprijateľné podmienky (do ich zákonného len demonštratívneho výpočtu v § 53 OZ
podpísm.r))zaradil ajtútoneprijateľnúpodmienku.RovnakoKrajskýsúdvPrešovevosvojomuznesení
sp.zn.: XCoE XX/XX zo dňa 5.5.2010 vyslovil názor, že „súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť
zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné

podmienky priamo do zákona.“ Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa,
aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom. Neprijateľná rozhodcovská doložka (ako každá neprijateľná zmluvná podmienka)
sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým
mravom (rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky.) Súd

ďalej poukazuje na to, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu
rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často
sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však významrozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a
právom chránených záujmoch. Rozhodcovská doložka v tomto prípade nebola individuálne dojednaná,
je súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej zmluvy. Súd zastáva názor,

že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej
zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej
veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, je oprávnená.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým

všeobecným obchodným podmienkam.

Predmetná rozhodcovská doložka preto v zmysle všetkého vyššie uvedeného podľa názoru tunajšieho
exekučného súdu bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora. Rozhodcovská
doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu

spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ
osobitnenevyjednalanemalnavýbervzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami.
Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa jej, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti
spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka

sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.
Exekučný súd poukazuje tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.3.2012, sp.zn.:
XCdo/X/XXXX, podľa ktorého neprijateľná rozhodcovská doložka je vždy dôvodom na odmietnutie
vykonania exekúcie, a to aj v štádiu poverovania súdneho exekútora na výkon exekúcie. Najvyšší súd
judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so

zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu má totiž za následok nedostatok materiálnej
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Exekučný titul v tejto veci je tak v rozpore so zákonom, a
preto súd podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a), a
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.