Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. august 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoE/83/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811208213
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8811208213.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., Hattalova 12/C, 831 03
Bratislava, proti povinnej M. T., r. č. XXXXXX/XXXX, bytom U. XXX/XX, X., o vymoženie 657,97 eur
s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k.
3Er/1437/2011-15 zo dňa 09.01.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 41 ods. 2 písm. d); 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 2
písm. a), b); 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, §§ 52 ods. 1, 2; 53 ods. 1, 4 písm. r); 54 ods. 1

Občianskeho zákonníka a aplikoval Smernicu Rady 93/13/EHS.

Konštatoval, že v predmetnej veci sa oprávnený návrh na vykonanie exekúcie domáha vymoženia
657,97 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom
v Bratislave, sp. zn. ISA0410007 zo dňa 17.05.2011. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu

všeobecných obchodných podmienok formulárovej zmluvy, ktorú predchodca oprávneného používa v
prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Dojednanie rozhodcovskej doložky
v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. O neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť
vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské
konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, alebo

podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ - povinná -
nemala možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy, nakoľko jej súčasťou sú
aj všeobecné obchodné podmienky. Povinná ju mohla prijať buď ako celok, alebo odmietnuť. Obsah
rozhodcovskej doložky bol vopred pripravený.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že v rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred

stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval
rozhodca zvolený predchodcom oprávneného, ktorý zmluvy o úvere uzatvára rovnako v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v rozhodcovskom konaní zaplatil rozhodcovskému
súdu poplatok. Záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu teda zrejme bude, aby bol ustanovený
na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých bude prislúchať
odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na rozhodovanie. Rozhodca síce neopomenul aplikovanie

príslušných kogentných noriem, ale neaplikoval ich dôkladne. Dojednanie rozhodcovskej doložky anásledné konanie pred rozhodcovským súdom viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, v
spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

Namietal, že súd prvého stupňa nebol oprávnený pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky ako časti úverovej zmluvy. Ide o hmotnoprávne
posúdenie právneho titulu vo veci samej, na ktoré exekučný súd nemá zákonné oprávnenie. Exekučný

súd svojim postupom nahrádza aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinného, ktorý nevyužil svoje
procesné práva. Exekučný súd svojim postupom ochránil neexistujúce právo spotrebiteľa a zasiahol
do ústavných práv oprávneného, konal ako súd vyššej inštancie, rozhodujúci o opravnom prostriedku
voči rozhodcovskému rozsudku. Exekučný titul je materiálne vykonateľný, ak spĺňa náležitosti presného
označenia oprávneného a povinného, presné vymedzenie rozsahu a obsahu uloženej povinnosti,
určenie presnej lehoty na plnenie a ak ide o povinnosť na nepeňažné plnenie, do úvahy musí prichádzať

niektorý zo spôsobov na jej vymoženie podľa § 180 a nasl. Exekučného poriadku. Exekučný súd
nie je zmocnený posudzovať hmotnoprávny základ exekučného titulu, vrátane platnosti rozhodcovskej
doložky. Pri pripustení, že exekučný súd je oprávnený vecne preskúmať rozhodcovský rozsudok,
takúto právomoc by bolo potrebné pripustiť vo vzťahu ku všetkým exekučným titulom. Spravodlivý
meritórny prieskum súladu rozhodcovského rozsudku s hmotným právom by vyžadoval zachovanie

kontradiktórnosti konania a za tým účelom zrealizovať spor o skutkové tvrdenie a výklad a aplikáciu
hmotného práva, právo a povinnosť exekučného súdu exekučný titul zrušiť alebo zmeniť a odstrániť
prekážku res iudicata a obsadenie exekučného súdu kvalifikovaným sudcom a nie len vyšším súdnym
úradníkom, ktorý môže takto poprieť hoci aj právne závery senátu dovolacieho súdu, vyslovené v
exekučnom titule.

Oprávnený ďalej namietal, že jeho predchodca - Poštová banka a.s., mala snahu o mimosúdne riešenie
sporov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Dňa 30.11.2008 zaslala povinnej výzvu na splatenie dlžnej
sumy. Dňa 15.08.2009 vyzval predchodca oprávneného povinnú na splatenie úveru s príslušenstvom.
Keďže povinná svoj dlh neuhradila, Poštová banka a.s. v snahe vyhnúť sa súdnemu riešeniu sporu,

poverila vymáhaním pohľadávky externú spoločnosť. Poštová banka podala žalobu na rozhodcovský
súd až po nedosiahnutí dohody s povinnou. Povinná mala pri uzatváraní zmluvy možnosť oboznámiť
sa s obsahom OP a svojim podpisom na zmluve o úvere vyhlásila, že sa s OP oboznámila a súhlasí s
nimi. Nesúhlas s rozhodcovskou doložkou nevyjadrila a ani ju inak nenamietala.

Podľa oprávneného vzhľadom na závažnosť dôsledkov rozhodnutia o zamietnutí poverenia na
vykonanie exekúcie mal súd prvého stupňa konkrétne uviesť, v čom spočíva narušenie Smernicou
sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami. Rozhodcovská doložka, uvedená v OP nie je
neprijateľnou podmienkou. Za podmienky, že na daný prípad sa vzťahuje ustanovenie § 53 ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka, toto ustanovenie je nesprávne interpretované tak, že spôsobuje neplatnosť

rozhodcovskej doložky ako takej. Rozhodcovská doložka nespĺňa pojmové znaky generálnej klauzuly
neprijateľnejpodmienkyanespôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán
v neprospech spotrebiteľa.

Oprávnený vytýkal prvostupňovému súdu, že sa v súvislosti s rozhodcovskou doložkou vo svojom

rozhodnutí vôbec nezaoberal ustanovením § 93b zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, podľa ktorého v čase
uzavretia zmluvy o úvere bol pôvodný veriteľ povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodované
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.

Prvostupňový súd nezohľadnil starostlivosť, s akou rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní posúdil
situáciu povinnej, pričom došlo k výraznému zníženiu nároku oprávneného, ktorý v žalobe na vydanie
rozhodcovského rozsudku požadoval prisúdenie riadneho úroku vo výške 23% ročne, a ktorý bol
rozhodcovským súdom znížený na 7,5% ročne.

Podľa oprávneného vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzavretá dňa 24.02.2006,
ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je možné na vzťahy z predmetnej zmluvy
aplikovať.Zároveň, v čase podania žaloby na rozhodcovskom súde bolo možné, vzhľadom na pasivitu povinného,
vydať v predmetnej veci platobný rozkaz, je irelevantný názor prvostupňového súdu o neprimeranej
vzdialenosti rozhodcovského súdu voči spotrebiteľovi.

Podľa oprávneného súd prvého stupňa nijako neodôvodnil, v čom konkrétne rozhodcovská doložka
spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Povinnej nebola rozhodcovským
konaním spôsobená žiadna ujma. Rozhodcovskú doložku nemožno považovať za neprijateľnú
podmienku s poukazom na ust. § 93b ods. 1 zákona o bankách a § 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o

rozhodcovskom konaní. Prvostupňový súd svojim rozhodnutím vytvoril právny stav, v zmysle ktorého
oprávnenému odníma možnosť konať pred súdom a porušuje jeho ústavné právo na súdnu ochranu.
Ak exekučný súd dojednanú rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú podmienku a exekúciu
nepripustí, dôjde reálne k úplnému odňatiu práva veriteľa na súdnu ochranu.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, resp. aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník.

V spise sa nachádza vyjadrenie zákonného sudcu, že odvolaniu oprávneného nemieni vyhovieť a preto
nariadil predložiť vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 O. s. p. na základe podaného odvolania
preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad

uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia §
214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v

štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj
s dôvodmi tam uvedenými.

Prvostupňovým súdom bolo správne postupované, keď v zmysle horeuvedených zákonných ustanovení
preskúmal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný

titul a ich súlad resp. rozpor so zákonom, pričom v súvislosti s týmto preskúmaním správne konštatoval,
že žiadosti o udelenie poverenia nemožno vyhovieť.

Súd prvého stupňa vychádzal pritom zo skutočnosti, že exekučným titulom vo veci je rozhodcovský
rozsudok, Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s.,

so sídlom v Bratislave, sp. zn. ISA0410007 zo dňa 17.05.2011. ktorý sa stal právoplatným dňa
14.06.2011 a vykonateľným dňa 14.06.2011. Týmto rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť
zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 657,97 eur, úrok vo výške 7,5% ročne zo sumy 657,97 eur
od 02.02.2010 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 657,97 eur od
02.02.2010 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania, vyčíslenú za obdobie odo

dňa nasledujúceho po dni poslednej čiastočnej úhrady žalovaného po splatnosti celého úveru do dňa
01.02.2010vovýške90,57eur,náhradupoplatkuzarozhodcovskékonanievovýške33,19eur,tovšetko
do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku.

K odvolacej námietke oprávneného, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka

nadobudlo účinnosť až dňom 01.01.2008, teda až po tom, čo bola uzavretá zmluva medzi predchodcom
oprávneného a povinnou, odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ bolo upravené
v Občianskom zákonníku až od 01.01.2008, na veci to však nič nemení, pretože súdu nič nebráni
judikovať nekalosť rozhodcovskej doložky podľa generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka, zakotveného do zákona od 01.04.2004. Ustanovenie § 23a zákona

č. 634/1992 Z.z. upravovalo, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje.Prvostupňový súd z exekučného titulu zistil, že oprávnený nadobudol pohľadávku voči povinnej na
základe zmlúv o postúpení pohľadávok. Záväzok povinnej voči spoločnosti Poštová banka, a.s.,

Bratislava vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 24.02.2006.

K otázke preskúmania rozhodcovského rozsudku po formálnej a materiálnej stránke je potrebné uviesť,
že rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup, ako
zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak okrem iného odporuje zákonu alebo dobrým

mravom.

Podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok. Teória rozoznáva dvojaké účinky právoplatnosti,
tzv. formálne a tzv. materiálne. Formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie

je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne opravné prostriedky už nemajú
suspenzívny účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi
ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného
nároku ( rei iudicatae ), o ktorom nemožno znovu konať, a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči
všetkým orgánom. Kým formálna právoplatnosť je bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je, alebo nie

je napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje omnoho
väčšou flexibilitou.

Materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov existujú z nej výnimky.
Určenie týchto dôvodov a rozsahu, v akom sa na účinky materiálnej právoplatnosti nemá prihliadať,

patrí zákonu, teda zákonodarcovi a súdom nepatrí skúmať vhodnosť či nevhodnosť zákonodarcom
zvoleného riešenia, pokiaľ nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi alebo
medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené v súlade so zákonom ( čl. 125 ods. 1
písm. a/ a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

Vzhľadom na ustanovenie § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa uvedené vzťahuje aj
na rozhodcovský rozsudok, ktorý nadobudol účinky právoplatného rozsudku súdu. Z účinkov materiálnej
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku tak existujú výnimky rovnako, ako z účinkov materiálnej
právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je ustanovenie § 40 zákona o
rozhodcovskom konaní, o žalobe o zrušení rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie

§ 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto
žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol v zmysle § 35 zákona
o rozhodcovskom konaní v spojení s § 159 O.s.p. viazaný. Takýto výklad by bol zjavne proti zreteľne
vyjadrenej vôli zákonodarcu, ktorý v § 40 zákona o rozhodcovskom konaní zakotvil oprávnenie súdu
takýto rozhodcovský rozsudok preskúmať v rozsahu tam uvedenom.

Z uvedeného dôvodu je preto potrebné i ustanovenie § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v spojení s § 159 O.s.p. redukovať tak, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného
rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava na
základe žaloby podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. V tomto zmysle je potom potrebné vykladať

aj ustanovenie § 45 citovaného zákona. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút
- prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia.

Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zákona rozhodcovskom
konaníjepotrebnénaúčely§45zákonaorozhodcovskomkonanívylúčiťvovzťahukexekučnémusúdu.

Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 citovaného zákona oprávnený hľadieť na rozhodcovský
rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, teda nie je ním viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže
ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, aj čo do jeho materiálnej
právoplatnosti.

Pokiaľ sa týka právneho posúdenia rozhodcovskej doložky dojednanej v zmluve uzavretej medzi
povinnou a právnym predchodcom oprávneného, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého
stupňa, že výkon práv a povinností z rozhodcovskej doložky odporuje dobrým mravom. Nie každá
zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa jeneprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka už v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa,
ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória
a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom,

že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie
skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a
rovnako aj bez návrhu exekúciu zastaví ( zamietne návrh na udelenie poverenia o vykonanie exekúcie )
o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka, čo je aj v tomto prípade a dodávateľ ju použije, v takomto prípade

ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.

Súdexekúciuzastavívcelomrozsahu,prípadenevydápoverenienavykonanieexekúcie,akexekučným
titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc
odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy ( § 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. t/ ods. 2 zákona
o rozhodcovskom konaní ). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5.

apríla 1993, t.j. postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života
bežných ľudí nezaväzovali.

Obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred nezávislým súdom, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku,

ktorú aj odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1 OZ, považuje za neprijateľnú, a preto
neplatnú.

Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, že osobitný zákon - zák. č. 483/2001 Z. z. mu ukladal
povinnosť ponúknuť klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd

konštatuje, že aj táto odvolacia námietka je nedôvodná, pretože aj splnenie tejto povinnosti sa musí
realizovať v medziach práva na ochranu spotrebiteľa.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.