Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. apríl 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoE/136/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6609210924
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6609210924.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, zast. Advocate s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
proti povinnej I. R., nar. X.XX.XXXX, V. XXX/X, XXX XX P., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 5781/09,
o vymoženie 282,15 € s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k.

6Er/809/2009-28 zo dňa 14.12.2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením exekučný súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým
pod spisovou značkou EX 5781/09 vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil podľa ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len

„Exekučného poriadku“) v spojení s ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd rozhodol o neprípustnosti
exekúcie v nadväznosti na ustanovenie § 2 písm. b/, § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpísania zmluvy, s použitím európskej právnej
úpravy dotýkajúcej sa problematiky spotrebiteľských zmlúv a ochrany práv spotrebiteľa. Súd zmluvný
vzťah medzi oprávneným a povinnou zo zmluvy o úvere posúdil ako spotrebiteľský vzťah a aplikoval
pri právnom posúdení tohto vzťahu okrem vnútroštátnej právnej úpravy spotrebiteľských vzťahov aj

Smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
smernica), konkrétne čl. 3 ods. 1 a 3 a čl. 6 ods. 1 smernice a prílohy danej smernice, pričom súd
prezentoval v odôvodnení uznesenia právny názor vyplývajúci z výkladu danej smernice obsiahnutého
v rozsudkoch Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 - 244/98 a vo veci C- 473/00. Exekučný súd
konštatoval, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere nebola dojednaná individuálne,
čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytovania úveru, ako súčasti

formulárovej zmluvy o úvere. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná síce formálne
napĺňa podmienku uvedenú v písm. q/ bodu 1 Prílohy k smernici, keďže rozhodcovské konanie nebolo
dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov, avšak vychádzajúc z povahy samotnej zmluvy o
úvere je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským
alebo civilným konaním, bude takmer vždy veriteľ. Spotrebiteľka sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je
aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu. Exekučný súd v odôvodnení

rozhodnutia právne posúdil takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve ako neprijateľnú podmienku a
ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Keďže rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul bola absolútne neplatnou
podmienkou, v dôsledku toho súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný, a absencia
tejto jeho vlastnosti je neodstrániteľnou prekážkou brániacou vykonaniu exekúcie a tým aj dôvodom na
jej vyhlásenie za neprípustnú a následné zastavenie exekúcie.Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Pokiaľ
ide o tvrdenia súdu opierajúce sa o Smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, oprávnený uviedol, že smernice vydávané v rámci acquis

communautaire, t.j. v rámci „európskeho práva“ majú len nepriamu záväznosť. Pre jednotlivé členské
štáty spoločenstva sú záväzné, len pokiaľ ich konkrétny členský štát v stanovenej dobe neimplementuje
do svojho právneho poriadku. V danom prípade bola predmetná smernica do právneho systému
SR implementovaná a slovenský súd ju preto nemôže používať ako prameň práva. Pokiaľ ide o
rozhodcovskú doložku, oprávnený s poukazom na jej dojednanie obsiahnuté v bode 17 VPPÚ uviedol,

že spotrebiteľ sa mohol s ochranou svojich práv obrátiť aj na všeobecný súd prostredníctvom žaloby
podanej v súlade s ustanoveniami O.s.p. Z textu rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany
sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov, rozhodcovská doložka má
charakter voliteľnej doložky, keď ktorákoľvek strana sporu môže svojim návrhom založiť právomoc buď
všeobecného súdu, alebo súdu rozhodcovského. Oprávnený poukázal aj na skutočnosť, že povinná
bola počas rozhodcovského konania nečinná. Vzhľadom na písomný charakter konania pred Stálym

rozhodcovským súdom považuje tak za právne irelevantné, či bydlisko alebo sídlo jednej zo sporových
strán je od sídla súdu vzdialené, podmienky prípravy na proces sú pre sporové strany vždy rovnaké.
Oprávnený zdôrazňuje naviac, že v zmysle príslušnej smernice č. 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len
rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. V danom prípade však nejde
o ad hoc rozhodcovské konanie bez príslušného právneho podkladu, ale prebiehalo plne v súlade a na

základe Zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený ďalej namietal, že súladnosť exekučného titulu so
zákonom bola predmetom skúmania exekučným súdom pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie,
a súd v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, keď udelil súdnemu exekútorovi poverenie
na vykonanie exekúcie. Žiada preto, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie
okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Lučenec. Zákonná sudkyňa predložila vec na

rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka
konania nemieni vyhovieť.

Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), po preskúmaní
uznesenia prvostupňového súdu, aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah,

na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol. Na zdôraznenie jeho správnosti navyše dodáva :

Súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie - oboznámiac sa s obsahom Zmluvy o úvere
č. XXXXXXX zo dňa 25.7.2008, ako aj Všeobecných podmienok poskytovania úveru, obsahom ktorých
je aj rozhodcovská doložka - vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z
relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníčkou je nutné posudzovať

ako spotrebiteľský vzťah a následne aj pomerne obšírne, vychádzajúc z príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch, v nadväznosti na články smernice Rady
93/13/EHS a prílohy danej smernice, svoje rozhodnutie zdôvodnil. Odvolací súd poznamenáva, že
vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora ES (napr.
C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10) dotýkajúcou sa

problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. Argument poukazujúci na aplikáciu
smernice pri zdôvodnení uznesenia súdu nie je z hľadiska správnosti rozhodnutia a prijatého právneho
názoru súdu zásadný, nakoľko exekučný súd v rozhodnutí aplikoval v prvom rade vnútroštátnu právnu
úpravu dotýkajúcu sa spotrebiteľského práva (príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona
o spotrebiteľských úveroch) a len podporne poukázal na znenie článkov Smernice Rady (ES) č. 93/13/

EHS zo dňa 05.04.1993, v nadväznosti na výklad danej smernice obsiahnutý v ustálenej judikatúreSúdneho dvora EÚ. Právne posúdenie vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o úvere ako spotrebiteľského
vzťahu odvolateľom spochybnené nebolo.

Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 17. Všeobecných podmienok

poskytovania úveru, správne súd právne posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom na ustanovenie
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v
spotrebiteľskej zmluve, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami
zmluvnýchstránatovýraznevneprospechspotrebiteľa.Odvolacísúdnespochybňujeprávnestanovisko
oprávneného, že zákon nevylučuje, aby aj v spotrebiteľskej zmluve, ako typovej, adhéznej zmluve,

bola platne so spotrebiteľom dojednaná rozhodcovská doložka. Podstatnou z hľadiska vyslovenia
absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom
vopred individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej
formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská doložka
nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou, ako to namieta oprávnený. Veriteľ podaním
návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný v čl. 17 zmluvných dojednaní. Po

tomto výbere už povinná nemala faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným
súdom, čím došlo k porušenia Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny
proces pred nezávislým všeobecným súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu,
pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlači Všeobecných
obchodných podmienok v rozhodcovskej doložke je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd,

ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto
formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníčke - povinnej absolútne odňaté právo slobodnej voľby
uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no
aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej
spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva,

že množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, kde rozhodcovské rozsudky ako
exekučné tituly vykazujú značnú dávku podobnosti, naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskou
spoločnosťou a jednou zo zmluvných strán (oprávneným), čo už samo osebe vedie k pochybnostiam
o dostatočnom individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov. Pokiaľ teda
právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je

nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to
ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol
nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Z uvedeného záveru potom súdu
vyplýva povinnosť nezákonne vedenú exekúciu ex offo zastaviť.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2

O.s.p. v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov X : X.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.