Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lýdia Gálisová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/100/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211207119
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4211207119.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia a. s., so sídlom: Piešťany,
Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, v konaní zastúpený advokátom: JUDr. Petr Pečený, so sídlom:
Holíč, Námestí sv. Martina 9, proti povinnému : K. T., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko: D. J., A. W.
XXX, o vymoženie 1.562,54 eura s príslušenstvom, o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 27. apríla 2011 pod č.

k. 5Er/502/2011-11 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením vydaným vyššou súdnou úradníčkou súd prvého stupňa zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor žiadal o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného
rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom, so sídlom: Holíč, Sibírska
1329/2, č. PEC-AP 986/2010, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu
1.562,54 eura, spolu s úrokom vo výške 132,09 eura, úrokom 0,025 % denne zo sumy 3.035,67 eura
od 26. 8. 2009 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 1.341,04 eura a nahradiť trovy konania v
sume 443,58 eura. V napadnutom rozhodnutí prvostupňový súd poukázal na ustanovenia § 41 ods.

2 písm. d) a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní,
§ 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 a § 53 OZ a § 25 ods. 1 zák.
č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a uviedol,
že v exekučnom konaní, v ktorom je vykonávaný rozhodcovský rozsudok, je osobitnou podmienkou
preskúmanie nemožnosti, nedovolenosti a nemravnosti plnenia priznaného rozhodcovským rozsudkom
v zmysle § 45 zákona 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Predmetnú zmluvu posúdil ako

spotrebiteľskú, konkrétne zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko súčasťou zmluvy o úvere boli bez
pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli
pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Tento záver potvrdzuje aj skutočnosť, že zmluvy
o úvere neuzatvára oprávnený priamo s dlžníkmi on sám, ale uzatvárajú ich s ním splnomocnení
zástupcovia na predtlačených vzoroch úverových zmlúv. Z výpisu z Obchodného registra SR tiež
vyplýva, že oprávnený má v predmete svojho podnikania poskytovanie úverov. Súd prvého stupňa

preskúmal predloženú úverovú zmluvu vrátane Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home
Credit Slovakia, a. s., pričom zistil, že v § 18 hlavy 15 úverových zmluvných podmienok sa zmluvné
strany dohodli, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú rozhodnuté
jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený JUDr. Radim Kuchta, nar. 17. 02. 1962, so sídlom:
Holíč, Sibírska 1329/2, a to zo zoznamu rozhodcov vedeného JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v
Zozname rozhodcov tiež vedený a je teda oprávnený za rozhodcu určiť sám seba. Prvostupňový súd

zistil, že v Úverových podmienkach je obsiahnutá neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská doložkav zmysle § 53 ods. 1 OZ. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia
prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. V odôvodnení súd ďalej uviedol, že

rozhodcovskú doložku, ktorá je súčasťou zmluvy, považuje za neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle
§ 53 ods. 5 OZ neplatná. Svoj názor oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným
spôsobom ovplyvniť ich obsah, rovnako tomu bolo aj v tomto prípade. Nerovnováha v právach a

povinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľaspočívajednoznačneajvtom,žesioprávnený
v predmetnej rozhodcovskej doložke jednostranne vymienil konkrétny rozhodcovský súd, ktorý mal
rozhodovať prípadné spory vzniknuté medzi ním a povinným. Právomoc exekučného súdu nespočíva
v tom, že by mohol meniť alebo rušiť rozhodnutia rozhodcovského súdu, ale v tom, že nepripustí
výkon rozhodcovského rozhodnutia, ak odporuje zákonu alebo dobrým mravom. Vzhľadom na to, že
rozhodcovská doložka je neplatná a exekučný titul vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej

doložky je materiálne nevykonateľný, prvostupňový súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu.

Oprávnený napadol uznesenie súdu prvého stupňa odvolaním podaným v zákonnej lehote z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci a že závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Napadnuté uznesenie žiadal zmeniť v súlade s pôvodným návrhom a ďalej navrhol, aby súdny exekútor

vymohol trovy exekúcie tvorené poplatkom za žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi
vo výške 16,5 eura a odmenou advokáta podľa § 10 a § 14 ods. 2, písm. f) vyhlášky č. 655/2004
Z.z. (2 úkony právnych služieb 131,13 eura) a paušálnou náhradou hotových výdavkov podľa § 16
ods. 3 (2 x 7,21 eura), zvýšené o DPH v zákonnej výške, celom na trovách exekúcie 191,16 eura.
V odvolaní uviedol, že Okresný súd Komárno k 16. 05. 2011 vydal 339 poverení na vykonanie

exekúcie, preto nerozumie náhlemu obratu v správaní sa súdu, keď nebol na nedostatky vo svojich
návrhoch nijak upozornený, a po tak vysokom množstve vydaných poverení Okresný súd Komárno
začal žiadosti o udelenie poverenia bez ďalšieho zamietať. Ďalej uviedol, že nesúhlasil s tvrdením
prvostupňového súdu, že povinný nemohol ako spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy, ktorú uzatvoril s
dodávateľom. Tento záver súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, lebo k tomuto záveru dospel

bez toho, aby skúmal podmienky za akých bola zmluva uzatvorená. Povinný dobrovoľne uzavrel s
oprávnenýmúverovúzmluvu,pričomnemalknávrhuúverovejzmluvyžiadnepripomienky.Napovinného
pri podpise zmluvy nebol vyvíjaný žiaden nátlak a mal k dispozícii niekoľko inštitútov, ktorými mohol
dosiahnuť nápravu rozhodnutia, resp. alternatívu konania, pričom ani jeden z nich nevyužil. Poukázal
na slovenskú verziu ustanovenia Smernice 93/13/EHS, príloha 1, písm. q/, ktorá definuje, čo je možné

považovať za neprijateľnú podmienku. Smernica je odlišná od originálnej verzie a je nejednoznačná a
mätúca. Rozhodnutie Okresného súdu Komárno úplne popiera zmysel a účel rozhodcovského konania,
t. j. umožniť mimosúdne riešenie sporov a tým odbremeniť všeobecné súdy. Poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 32 Cdo 2282/2008, v ktorom Najvyšší súd výslovne konštatoval, že
zmluvné strany si môžu platne dohodnúť, že spory, ktoré vznikli z ich zmluvy, budú rozhodované

vybraným rozhodcom žalujúcou stranou zo zoznamu rozhodcov vedených súkromným subjektom, ktorý
nie je stálym rozhodcovským súdom. Na základe toho mal za to, že rozhodcovská doložka je v súlade
so zákonmi SR a je k dnešnému dňu platne dojednaná, pričom vyvoláva s ňou spojené právne účinky.

Sudca súdu prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko rozhodnutie vyššej
súdnej úradníčky považoval za vecne správne a odvolaniu nemienil vyhovieť (§ 374 ods. 4 OSP).

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti
§ 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
212 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil a z tohto dôvodu sa odvolací
súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že súd prvého stupňa správne
posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa

považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa
tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne,
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou

spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa
a tiež považuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku
spĺňa. Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme definuje zák. č. 258/2001 Z. z. ako spotrebiteľský

úver. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia
úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.
Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania
nebolo oprávneným tvrdené a ani preukázané, aby úver poskytol povinnému za účelom výkonu
zamestnania , povolania alebo podnikania. Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený

vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vťahujú na spotrebiteľské zmluvy. Súd prvého stupňa teda správne
postupoval, keď preskúmal v zmysle dôležitého záujmu štátu na rešpektovaní základného práva
občana - spotrebiteľa na ochranu inter alia pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,
ustanovenia vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie a ktorým korešponduje povinnosť
štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné

zmluvné podmienky nezaťažovali. Súd vzal správne do úvahy čl. 6 ods. I smernice Rady č. 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a preskúmal rozhodcovskú doložku. V zmysle
rozhodnutia C - 40/08 Asturcom, čl. 51 exekučný súd má povinnosť preskúmať rozhodcovskú doložku
ihneď, ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to v tom zmysle, či nejde o nekalú
podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Súdny dvor judikoval, že čl. 6 smernice treba považovať za kogentné

ustanovenie. Je pritom na štátoch, aby si formy a metódy na dosiahnutie cieľa podľa čl. 6 smernice
zvolili tak, aby boli efektívne. Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide
o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a tiež posúdil predmetnú rozhodcovskú
doložku ako nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle § 53 ods. 1 OZ neprijateľnou je

zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Zo smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach vyplýva, že zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku
škode spotrebiteľa. Podmienka sa podľa smernice nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola

navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti
s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Predmetná rozhodcovská doložka, ktorá je uvedená
v záverečných ustanoveniach Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.
s. určuje, že majetkové spory, vzniknuté zo zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované jediným
rozhodcom, ktorý je uvedený v Zozname rozhodcov a ktorý je oprávnený určiť za rozhodcu sám seba.

Možno povedať, že takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť
pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu resp. rozhodcovského súdu dodávateľom nemal spotrebiteľ
možnosť ovplyvniť a vzhľadom na svoje slabšie postavenie v tomto vzťahu mohol zmluvu, ktorá bola
vopred pripravená, len ako celok prijať alebo odmietnuť. V danom prípade nemožno teda uvažovaťnad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka dojednaná
za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu
spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodca bude rozhodovať o prípadných sporoch zo

zmluvy, nakoľko spotrebiteľ nemá možnosť tento výber ovplyvniť, je pre vybraného rozhodcu zdrojom
príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne.
Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola posúdená ako neprijateľná
zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 OZ, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tvrdenie oprávneného, že prvostupňový

súd v iných prípadoch udelil poverenie na začatie exekúcie, a teda nemal dôvod na zamietnutie jeho
žiadosti o udelenie poverenia, je bezpredmetná, pretože dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia bola skutočnosť, že samotná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods.
5 OZ neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom
na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok

nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol,
keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, a preto odvolací
súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a ods. 2 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1

OSP a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal napriek tomu, že bol v odvolacom konaní
úspešný, a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.