Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. september 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/45/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214203861
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3214203861.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice

Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o maloletú S. G., nar. XX.XX.XXXX, v konaní
zastúpenú kolíznym opatrovníkom Q. práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce
nad Bebravou, dieťa rodičov, matky O. G., bytom S. č. XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr.
R. T., s.r.o., so sídlom N. nad Bebravou, J. M. č. XX a otca I. G., bytom G., C. č. XX, zastúpeného JUDr.
O. G., advokátom so sídlom H., N. č. XXXX/XX, o zmenu úpravy styku s mal. dieťaťom, o odvolaní matky
protirozsudkuOkresnéhosúduBánovcenadBebravouzodňa11.mája2015,č.k.4P/61/2014-115takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e s tým, že stretávanie otca

s maloletou v nedeľu sa bude správne realizovať každú nedeľu v párnom týždni od 15.00 hod. do
17.00 hod..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. rozsudok Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou č. k. 1P/30/2014 - 61 zo dňa 02.06.2014 v časti úpravy styku zmenil tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletou S. G., nar. XX.XX.XXXX v každý pondelok a v štvrtok v čase od 15,00 hod. do
17,00 hod. a v každú párnu nedeľu v čase od 15,00 hod. do 17,00 hod. s tým, že prvé dva mesiace
je otec povinný realizovať stretnutie s mal. v mieste bydliska maloletej. Vo výroku II. matke uložil
povinnosť dieťa na styk s otcom pripraviť a otcovi povinnosť dieťa v mieste trvalého bydliska dieťaťa v

stanovených hodinách prevziať a po styku v mieste trvalého bydliska dieťaťa v stanovených hodinách
dieťa matke odovzdať. Vo výroku III. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Vychádzal zo zistenia, že mal. S. G. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené Rozsudkom
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k.1P/30/2014-61 zo dňa 02.06.2014, právoplatným dňa
9.6.2014. Ohľadom maloletého dieťaťa, bola na čas po rozvode schválená dohoda rodičov, mal. S.
bola zverená do osobnej starostlivosti matky, otec mal. dieťaťa bol zaviazaný prispievať na výživu mal.
dieťaťa sumou vo výške 100 eur mesačne. Súčasťou dohody bola i úprava styku otca s maloletou tak,

že je oprávnený stretávať sa s mal. S. za prítomnosti matky, v každý týždeň v pondelok v čase od
15.00 hod. do 17.00 hod. a vo štvrtok od 15.00 hod. do 17.00 hod. a v každú párnu sobotu v čase
od 12.00 hod. do 14.00 hod.. Vzhľadom na rozdielne stanoviská rodičov mal. dieťaťa o styku s mal.
dieťaťom a nesúhlas matky mal. dieťaťa s návrhom otca mal. dieťaťa ohľadom zmeny úpravy stretávania
sa s maloletou S. a najmä po vypočutí rodičov mal. dieťaťa na pojednávaní, súd skonštatoval, že je
potrebné vypracovať odborné vyjadrenie referátom poradensko - psychologických služieb Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Bánovce nad Bebravou a zodpovedať na otázky, ktoré sú dôležité

pre zistenie súčasného stavu veci, a to v spôsobe a realizácii styku otca s maloletou a súčasného vzťahu
maloletej k otcovi a väzby maloletej na oboch rodičov, preto súd uložil rodičom mal. dieťaťa zrealizovať
v určenom období stretávania otca s maloletou za prítomnosti psychológa a zúčastniť sa konzultácii
na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Partizánske. Zosprávy k prípadu od psychologičky PhDr. O. P. zo dňa 07.04.2015 vyplýva, že konzultácia sa uskutočnila
vo veci realizácie styku otca s maloletou za prítomnosti psychológa v dňoch: 24.03.2015, 31.03.2015
a 02.04.2015. Dňa 24.03.2015 sa styk realizoval v prirodzenom prostredí maloletej, v obci S.. Matka

s dieťaťom boli riadne nachystané, dieťa bolo v kočiari. Otec sa maloletej prihovoril, dieťa sa na neho
usmialo. Dieťa bolo počas stretnutia spontánne, s otcom hneď nadviazali kontakt, maloletá chcela ísť z
kočiara von, potom kopali s otcom loptu. Spočiatku bola matka mal. dieťaťa úzkostlivá, mala tendenciu
dieťa neustále strážiť a chytať, postupne bola pasívnejšia. Počas stretnutia sa rodičia prechádzali v
obci, prešli okolo domu s koňmi, potom boli na futbalovom ihrisku. Dieťa sa spokojne hralo bez známok

strachu, alebo úzkosti, vyhľadávalo otcovu prítomnosť. Na ihrisku sa od matky vzdialili, bez toho, aby
maloletá plakala. Počas realizácie styku, maloletá keď videla matku, povedala, jej mama, čo bola
prirodzená reakcia na matku. Za matkou však nešlo a pokračovalo v činnosti s otcom. Počas stretnutia,
matka neustále maloletú upravovala a kritizovala starostlivosť otca v snahe poukázať na nedostatky v
starostlivosti otca. Z pozorovania nadobudla pocit, že matka mal. dieťaťa je úzkostlivejší typ matky a
z pohľadu matky je starostlivosť otca nedostačujúca. Stretnutie trvalo od 8.05 hod. do 9.45 hod.. Dňa

31.03.2015 sa stretnutie realizovalo v kaviarni s detským kútikom. Matka sa na stretnutie dostavila v
sprievodesvojejkamarátky.Mal.S.bolaznovuuvoľnená,spontánnaabezznámokstrachuvprítomnosti
otca. Matka opätovne kritizovala starostlivosť otca. Nastal okamih prebaľovania maloletej, otec bol
mierne nervózny, dieťa vyzliekol a poutieral. U dieťaťa zaznamenala známky neistoty, dieťa neplakalo,
matka ho vzala na ruky a znemožnila dokončiť proces prebaľovania. Potom otec maloletú nakŕmil,

matka trvala na tom, aby dieťa kŕmil po ležiačky. Mal. S. bola zaujatá hrou s otcom, keď matku dlhšie
ignorovala, tak matka účelovo vstupovala do priestoru detského kútika, čím narúšala hravý proces. Pri
každom verbálnom prejave maloletej, matka sa otáčala a vracala sa späť k nej v snahe demonštrovať
nutnosť jej prítomnosti počas stretnutia. Do detského kútika prišli aj iné deti a vtedy maloletá matku
začala úplne ignorovať. Dňa 02.04.2015 sa uskutočnila tretia realizácia styku, stretnutie sa odohralo v

detskom centre V.. Otec sa dostavil o pár minút neskôr. Otec bol požiadaný o zabezpečenie komplexnej
starostlivosti o dieťa počas 2 hodín a bol požiadaný o odpútanie pozornosti maloletej v prípade, že by
vyhľadávala matku. Matka bola požiadaná o pasivitu počas stretnutia. Spočiatku bola maloletá neistá,
potom si ju vzal otec a išli sa hrať. Najskôr sa hrala pri otcovi, potom nadväzovala kontakt aj s inými
deťmi. Maloletá sa hrala s otcom v druhej miestnosti dlhšiu dobu, v správaní matky bolo možné

pozorovať známky neistoty a úzkosti. Matka pokyny nerešpektovala, postavila sa k dverám, aby mala
výhľad na dcéru. V priebehu 5 minút, matka nazrela do miestnosti 9-krát. Dieťa matku spozorovalo,
zareagovalo na ňu mama a hralo sa ďalej. Počas stretnutia, otec skontroloval maloletú, či ju netreba
prebaliť. Keď maloletá zareagovala na matku, otec okamžite odpútal pozornosť maloletej a pokračovali
v hre. Otec si od matky potom pýtal čaj pre dieťa, na čo matka reagovala so slovami, aby maloletú

doniesol. Potom maloletej umyl ruky, dal jej keks a skontroloval plienku a hrali sa ďalej. Potom bolo nutné
maloletú prebaliť, otec začal maloletú prebaľovať, dieťa bolo neisté, matka nerešpektovala inštrukcie,
vzala dieťa na ruky so slovami, či je dobré, aby dieťa pri otcovi plakalo, pričom dieťa neplakalo. Potom
bola matka požiadaná, aby položila dieťa na stôl a otec dokončil prebaľovanie. Otec úspešne odpútal
pozornosť od matky a proces výmeny plienky prebehol bez problémov. Zvyšný čas otec strávil s

maloletou hrou bez toho, aby dieťa reagovalo na matku. Zo záveru správy v od psychologičky referátu
poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Bánovce nad
Bebravou PhDr. O. P. vyplýva, že počas realizácie styku otca s maloletou neboli zaznamenané známky
nedostatočnej starostlivosti o maloletú. Verbálne reakcie dieťaťa na matku sú prirodzené, dieťa ju však
nevyhľadávalo. Dieťa je spokojné, spontánne a zaujaté hrou pri otcovi. Otec pri poslednom stretnutí

splnil všetky inštrukcie, matka inštrukcie odignorovala, počas stretnutia neustále kritizovala starostlivosť
otca. Počas sledovaných stretnutí neboli zaznamenané vážne nedostatky v starostlivosti otca o dcéru.
Matka považuje každú inú starostlivosť okrem svojej za nedostatočnú. Matka má problém s realizáciou
styku bez jej prítomnosti s prejavmi úzkosti. Prítomnosť matky a jej negativistické správanie voči otcovi
môže dieťa zneistieť, nakoľko je maloletá s otcom spokojná, na strane druhej stačí kritický tón matky,

čo dieťa vníma ako konflikt emócií a nevie, ako sa má v danej situácii správať. Preto odporúča návrhu
otca vyhovieť a realizovať styk otca s maloletou bez prítomnosti matky s tým, že prvé dva mesiace,
by sa styk realizovať v bydlisku maloletej. Ďalej odporúča styk realizovať každú druhú nedeľu v čase
od 15.00 hod. do 17.00 hod., pretože dieťa od 12.00 hod. do 14.00 hod. spáva. V spise sú ďalej
zdokladované listinné doklady svedčiace o napätých vzťahoch medzi rodičmi mal. dieťaťa. V spise

na nachádza záznam o podaní oznámenia zo dňa 13.03.2014 adresované Obvodnému oddeleniu PZ
Bánovce nad Bebravou, ktoré podala matka mal. dieťaťa na otca mal. dieťaťa. O priestupku bolo
rozhodnuté Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa
14.05.2014, ktorým bolo priestupkové konanie voči otcovi mal. dieťaťa pre priestupok proti občianskemuspolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. SNR 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
prepisov a konanie bolo zastavené. Z lekárskych správ od psychologičky PhDr. M. A. zo dňa 05.12.2014
vyplýva, že sedenia sa zúčastnili rodičia aj s maloletou, dieťa nereagovalo negatívne, správalo sa

pokojne. Zo sedenia bolo zrejmé, že rodičia na stretnutiach s maloletou prenášajú svoje nevyriešené
konflikty. Na sedení bolo zreteľné, že v pokojnej atmosfére, ktorú sa snažili udržať, šlo dieťa otcovi
na ruky, vzalo si od neho hračku z ruky, keď sa maloletá pýtala za matkou, otec ju podal matke. Zo
stretnutia zo dňa 14.01.2015 vyplýva, že otec mal. dieťaťa vyjadril svoj názor, že nechce, aby bola matka
prítomná na stretnutiach. Počas sedenia matka po vyzvaní psychologičkou, podala maloletú otcovi,

dieťa reagoval na otca pozitívne, hrali sa spolu, vedel zaujať jej pozornosť. Počas konania podala matka
mal. dieťaťa voči psychologičke PhDr. O. P. sťažnosť s odôvodnením že porušila zásadu rovnakého
zaobchádzania spočívajúcu v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, rodinného stavu, rodu, resp.
iného postavenia, nakoľko psychologička svojim konaním uprednostňuje otca mal. dieťaťa na úkor jej
práv a právom chránených záujmov garantovaných zákonom. O sťažnosti nebolo doposiaľ rozhodnuté.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania dospel k názoru, že v tomto čase nastala podstatná

zmena, a že toho času je v záujme mal. dieťaťa, aby sa stretávania otca s mal. Veronikou v súčasnosti
upravilo a toto sa ďalej nerealizovalo za prítomnosti matky. Súd úpravou styku ponechal stretávanie
otca s maloletou dcérou počas týždňa v doterajších dňoch - pondelky a štvrtky v rovnakom čase od
15.00 hod. do 17.00 hod. a zmenil stretávanie otca s maloletou počas víkendov na každú párnu
nedeľu so zmeneným časom stretnutí od 15.00 hod. do 17.00 hod., aby stretnutie nenarúšali denný

režim dieťaťa, ktoré ako vyplynulo z výpovede matky, ktoré v čase doteraz určeného času stretnutia
zvykne spávať. Stretnutia sa budú uskutočňovať bez prítomnosti matky a prvé dva mesiace sa stretnutia
budú realizovať v mieste bydliska maloletej, nakoľko je dieťa na toto prostredie zvyknuté. Súd v danom
prípade ďalej prihliadal na výpovede účastníkov konania. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
otec má s maloletou vybudovaný kladný vzťah, maloletá je na stretnutiach spokojná, nemá z neho

strach. Maloletá bezprostredne nadviazala s otcom kontakt, hrali sa spolu bez toho, aby sa pri hre
domáhala svojej matky. Zo záverov správy psychologičky PhDr. M. P. je zjavné, že psychologička sa
zúčastnila osobne troch stretnutí otca s maloletou, pričom počas realizácie styku otca s maloletou
Veronikou neboli zaznamenané žiadne známky nedostatočnej starostlivosti otca o maloletú dcéru. Je
pravdou, že maloletá, pokiaľ zbadala svoju matku, tak ju oslovovala "mama", na strane druhej, verbálne

reakcie dieťaťa na svoju matku sú prirodzené, dieťa ju však osobitne nevyhľadávalo. Zo správy ďalej
vyplýva, že počas stretnutí bolo dieťa spokojné, spontánne a zaujaté hrou pri otcovi. Tvrdenia matky
o neschopnosti otca sa o mal. postarať počas stretnutia a nezvládnutie stretnutia zo strany dieťaťa
bez prítomnosti maky v konaní preukázané neboli. Psychologička konštatuje, že neboli zaznamenané
vážne nedostatky v starostlivosti otca o dcéru, (otec mal. dieťaťa bol schopný dieťa riadne prebaliť,

nakŕmiť ho, dokázal odpútať pozornosť dieťaťa od matky a zahrať sa s ňou bez toho, aby počas hry
strádala svoju matku, na ktorú je dieťa zvyknuté.) Súd mal jednoznačne preukázané, že otec je schopný
počas stretnutia v trvaní 2 hodín riadne zabezpečiť starostlivosť o mal. S. a aj mal. S. je schopná toto
stretnutie absolvovať bez prítomnosti matky. Súd v tejto súvislosti poukazuje na zistenie psychologičky,
že prítomnosť matky a jej negativistické správanie voči otcovi pri stretnutiach, môže maloleté dieťa

len zneistieť, maloletá je s otcom spokojná a bez prejavov strachu a negatívnych emócií, na strane
druhej, dieťaťu postačuje kritický tón matky, čo dieťa vníma ako konflikt emócií a nevie, ako sa má v
danej situácii správať, stresujúce situácie sa môžu postupne prenášať aj na dieťa a nakoniec mať aj
vážne dôsledky na jeho zdravý duševný vývin. Preto je súd toho názoru, že je predovšetkým v záujme
maloletého dieťaťa aby sa otec s mal. stretával a to bez prítomnosti matky, a to z dôvodu, ktorý z

vyplynul z výpovedí tak otca mal. a aj matky mal., že pri stretnutiach dochádza k napätiu medzi rodičmi,
kedy je potrebné v záujme dieťaťa s takouto situáciou sa vysporiadať a otcovi mal. dieťaťa tak nie
je umožnené plnohodnotne a s účelom a zámerom samotného styku venovať sa mal. Pri určovaní
rozsahu prihliadal súd na návrh otca mal., rovnako však prihliadol na režim dieťaťa a jeho potreby.
Vykonané dokazovanie preukazuje, že pri takto určenom rozsahu (2 hodín) stretávania otca s mal.

S. bez prítomnosti matky záujem mal. dieťaťa vo veku 1,5 roka nebude ohrozený a súčasne právo
dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a ako aj právo dieťaťa na udržiavanie
pravidelného osobného styku so svojím otcom, právo na zachovanie rodinných zväzkov dieťaťa a právo
otca na stretnutie s mal. bude zachované. Súd navrhovaný dôkaz ustanovenie znalca, na vykonaní
ktorého trvala matka mal. nevykonal a to z dôvodu, že vyjadrenie psychologičky referátu poradensko

- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Bánovce nad Bebravou,
ktorá sa zúčastnila realizácie stretnutia otca s mal. a vykonala konzultácie s rodičmi mal. S. považoval za
dostatočný na zistenie stavu veci. Súd nemal pochybnosti o správnosti záverov tejto psychologičky, a
to aj napriek podanej sťažnosti zo strany matky, v ktorej namietala že psychologička PhDr. O. P. porušilazásadu rovnakého zaobchádzania spočívajúcu v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, rodinného
stavu, rodu, resp. iného postavenia, nakoľko psychologička svojim konaním uprednostňuje otca mal.
dieťaťa na úkor jej práv a právom chránených záujmov garantovaných zákonom. Tvrdenia matky, že

psychologička PhDr. O. P. sa k jednému alebo k druhému rodičovi správala zaujato, zaobchádzala s
jedným alebo druhým diskriminačne, počas konania neboli preukázané, súd také skutočnosti nezistil,
otec mal. na pojednávaní na otázku súdu uviedol, že s psychologičkou PhDr. O. P. sa nepozná, netyká
si s ňou. Taktiež súd nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, a to výsluch rodičov matky mal. a výsluch O.
W., kamarátky matky mal. z dôvodu, že vyjadrenie psychológa referátu poradensko - psychologických

služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Bánove nad Bebravou, ktorý sa bezprostredne
trikrát zúčastnil stretnutia otca s mal. považoval za dostatočný dôkaz preukazujúci stav veci. Právne vec
posúdil podľa § 26, § 24 ods. 4, § 36 ods. 1, § 25 ods. 1 až 4 Zákona o rodine. Podľa § 146 ods.1 písm.
a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie
mohlo sa začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa. Namietala, že súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, keď nevykonal navrhované dôkazy, najmä oboma rodičmi
navrhované znalecké dokazovanie a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Rozhodnutie súdu vychádza zároveň z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd
nedôvodne ustálil, že malo dôjsť k podstatnej zmene pomerov tak, že je vhodné návrhu otca vyhovieť.
Poukázala na to, že tri mesiace po schválení rodičovskej dohody súdom dňa 24.09.2014 otec podal

návrh na zmenu úpravy styku, kde uviedol, že maloleté dieťa povyrástlo, pričom maloletá bola staršia
iba o tri mesiace, že je schopná sa s ním stretávať bez prítomnosti matky, nebojí sa, je šťastná a
spokojná. Uvedené tvrdenia otca s pritom nezakladajú na pravde, nakoľko počas troch mesiacov medzi
súdnym rozhodnutím a návrhom podaním otcom, nedošlo k žiadnej zmene okolností ani na strane
maloletej, ani na strane otca. Otec sa ani v súčasnej dobe o maloletú nedokáže sám postarať bez

toho, aby maloletej bola spôsobená ujma. Maloletá S. je zvyknutá na starostlivosť zo strany matky,
nakoľko jej otec túto nikdy neposkytoval a je na matku citovo viazaná. Vzhľadom na jej vek a to,
že je s matkou na rodičovskej dovolenke, je pochopiteľné, že potrebuje mať s matkou aspoň očný
kontakt tak, aby sa cítila bezpečne, neplakala a nemala strach. Sám otec spochybnil uvedené tvrdenia
o zmene okolností, keď v podaní navrhol vykonať znalecké dokazovanie súdnym znalcom, ktorý mal

okrem iného zistiť, či súd dané dôvody, pre ktoré by bolo potrebné, aby v záujme maloletej naďalej
prebiehal styk otca s maloletou výhradne iba za prítomnosti matky, tiež či odporúča zmenu doterajšej
úpravy styku otca s maloletou, a prípadne akú úpravu styku znalec odporúča. Súd prvého stupňa
vôbec nevzal na zreteľ pochybnosti samého otca, ktoré sú preukázané tým, že výslovne sám navrhol
znalecké dokazovanie. Ak došlo k nejakej zmene, jedine k takej, že otec napriek dohode o styku s

maloletou, túto riadne nedodržiava a nevyužíva ani len dohodnutý čas na stretnutie, pričom návrhom
na zmenu sa dožadoval dokonca rozšírenia styku. Vzhľadom na prístup otca k stretávaniu s maloletou,
nedostatočná pripravenosť maloletej na stretnutie s otcom bez prítomnosti matky je výlučne odrazom
doterajšieho prístupu otca k budovaniu vzťahu s maloletou. Ďalej namietala, že psychologička PhDr.
O. P. svojím konaním výrazne uprednostňuje otca, na úkor práv a právom chránených záujmov matky,

ale aj maloletej. Na rozdiel od otca, s ktorým si tykala, vymieňala úsmevy, a s ktorým sa rozprávala
tak, aby matka ich rozhovor nepočula, voči matke vystupovala v priebehu celého konania zaujato
a bezdôvodne negatívne. Vyjadrenie psychologičky nepovažovala za dôveryhodné aj s poukazom
na laxný prístup počas stretnutí, kedy táto počas prvého stretnutia dňa 24.03.2015 jeho poslednú
časť pretelefonovala vo väčšej vzdialenosti a predebatovala s neznámym mužom. Otec rovnako ako

psychologička, nevenoval značnú časť stretnutí maloletej, ale svojmu mobilnému telefónu. Mala zato,
že kolízny opatrovník uviedol nepravdivé tvrdenia o pomeroch matky keď uviedol, že matka žije s
maloletou v 4-izbovom rodinnom dome, pričom ide o 6-izbový rodinný dom. Naopak je to práve otec, čo
kolízny opatrovník opomenul riadne preskúmať, ktorý v domácnosti nemá riadne vytvorené podmienky
na starostlivosť o maloletú, izbu má v pivničnej časti domu. Vytýkala súdu, že závažnými rozpormi a

nedostatkami ňou namietanými sa vôbec nezaoberal, hoci už skoršie tvrdenie kolízneho opatrovníka boli
nepravdivé, osvojil si ich bez bližšieho odôvodnenia tvrdenia psychologičky a otca, naopak jej tvrdeniam
preukázanýmpísomnýmčestnýmvyhlásenímO.W.zodňaXX.XX.XXXXpozornosťnevenoval.Vytýkala
tiež, že súd prvého stupňa vzal do úvahy relevantne spochybnené odporúčania kolízneho opatrovníka, a
napriek spochybneniu jeho záverov, nenariadil znalecké dokazovanie za účelom posúdenia skutočností,

či je otec maloletej, ktorý s ňou nikdy nebol sám bez prítomnosti matky, spôsobilý poskytnúť maloletej v
priebehu stretávania sa adekvátnu osobnú starostlivosť, a či má k tomuto maloletá vyvinutý dostatočnýcitový vzťah, aby ju takéto stretávanie netraumatizovalo. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok
súdu prvého stupňa tak, že návrh otca zamieta, alebo aby rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Otecvosvojompísomnomvyjadreníkodvolaniumatkyuviedol,ženesúhlasísjejargumentmi,odvolanie
považuje za účelové a podané len za tým účelom, aby sa oddialila právoplatnosť rozhodnutia vo vec
samej. K námietke, že súd nevykonal oboma rodičmi navrhované znalecké dokazovanie uviedol, že
sám navrhoval vykonať znalecké dokazovanie potom, čo matka predložila súdu vyjadrenie klinického
psychológa, psychoterapeuta PhDr. M. A., ktorá bez toho, že by ho vôbec vypočula, a že by videla

interakcie dieťaťa v jeho prítomnosti, len na základe tvrdenia matky uviedla, že navrhuje zatiaľ
ponechať matku pri každom stretnutí s otcom maloletej. Vzhľadom na tento matkou produkovaný
dôkaz sa domáhal vyšetrenia nezávislou osobou, a to za jeho prítomnosti a prítomnosti dieťaťa.
Pokiaľ súd o tomto návrhu rozhodol tak, že do konania nepribral znalca, ale nariadil dokazovanie
prostredníctvom psychológa referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny, pracovisko Bánovce nad Bebravou, tak matka nenamietala vykonanie takéhoto dokazovania,

a de facto došlo k dohode, že sa všetci podrobia vyšetreniu pomerov týmto psychológom. Naopak
považoval za vyvrátené tvrdenia matky, keď tento istý psychológ PhDr. M. A., následne po vykonaní
vyšetrenia interakcie dieťaťa za jeho prítomnosti v správe zo dňa 14.01.2015 konštatoval, že dieťa
na otca reagovalo pozitívne a vedel zaujať jej pozornosť. Tak isto správy a hodnotenia kolízneho
opatrovníka svedčia o tom, že maloletá je dostatočne veľká na to, aby sa mohol styk otca realizovať bez

prítomnosti matky, a že postupná separácia od matky môže neskôr pomôcť dieťaťu k bezproblémovej
adaptácii na predškolské zariadenie. Taktiež predložil dôkazy o tom, že obvinenia matky, že mal údajne
nadávať, kričať alebo sa jej vyhrážať, boli vyhodnotené ako nepreukázané. Nevidel jediného logického
argumentu, prečo na sa maloletá nemohla so svojím otcom stretávať v rozsahu 2 hodín bez prítomnosti
matky. Poukázal na to, že matka si v termíne, v ktorom má právo na styk s maloletou, vždy dovedie

kamarátku, ktorá má tiež dieťa, spolu sa prechádzajú, matka má maloletú na rukách, a on môže iba
chodiť popri nich alebo za nimi. Keď žiada, aby mohol s dcérou nadviazať kontakt, matka uvedie, aby
sa jej nevyhrážal, že kamarátka všetko dosvedčí. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.

Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že jediným spoľahlivým prostriedkom na
odstránenie pochybností a spoľahlivé zistenie skutkového stavu a záujmov maloletej v danom prípade
mohla a malo byť znalecké dokazovanie, ktoré súd nevykonal. K tvrdeniu otca, že dokáže zaujať
pozornosť dieťaťa nepovažovala za relevantné, keď otec nedokáže vykonať dlhšie ako niekoľko minút
dohľad a pozornosť maloletej. Aj zo správy PhDr. A. zo dňa 05.12.2014 a dňa 14.01.2015 je zrejmé,

že sa maloletá domáhala počas sedenia pozornosti matky, a toho aby ju vzala na ruky, a tak je
tomu aj pri súčasných stretnutiach otca s maloletou za prítomnosti matky. Sám otec potom, ako sa
maloletá začne pýtať na mamu, odovzdáva maloletú matke, nakoľko si nedokáže sám poradiť. Otec sa
maloletej riadne nevenoval ani za prítomnosti matky a psychologičky, namiesto toho telefonoval, preto
má dôvod predpokladať, že bez jej prítomnosti otec nedokáže maloletej zabezpečiť riadnu starostlivosť

bez toho, aby maloletá nebola ohrozená. Vzhľadom na prístup otca k stretávaniu s maloletou, ktorý sa
mnohokrát bez skoršieho oznámenia ani nerealizuje, v súčasnej dobe nie je z objektívnych dôvodov
súdu preukázané, že by návrh otca bol v záujme maloletej. Poprela, že nie je pravdou, že by pred
maloletou riešila vzťah účastníkov, práve naopak je to otec, ktorý matku pred maloletou uráža a matke
sa vyhráža. Za nepravdivé považovala aj tvrdenia otca o prítomnosti jej kamarátky počas styku otca s

maloletou,keďotcompredloženáfotodokumentáciasatýkalalenjednéhostretnutia,keďmatkanáhodou
stretlakamarátku,ktorámalatiežmaloletádieťaaišlospolu,nakoľkomalirovnakýsmer.Ďalejpoukázala
na to, že počas predposledného stretnutia, otec nereagoval na jej upozornenie, aby maloletej dal čiapku,
nakoľko bolo chladno a maloletá mala horúčku. Trvala na tom, že v danom prípade nedošlo k zmene
pomerov odôvodňujúce zmenu rodičovskej dohody o úprave styku.Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§
212 ods. 2 písm. a/, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie matky
nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že otec má s maloletou
vybudovaný kladný vzťah, maloletá je na stretnutiach spokojná, nemá z neho strach. Maloletá
bezprostredne nadviazala s otcom kontakt, hrali sa spolu bez toho, aby sa pri hre domáhala svojej matky.
Zo záverov správy psychologičky PhDr. M. P. je zjavné, že psychologička sa zúčastnila osobne troch
stretnutíotcasmaloletou,pričompočasrealizáciestykuotcasmaloletouVeronikounebolizaznamenané

žiadne známky nedostatočnej starostlivosti otca o maloletú. Je pravdou, že maloletá, pokiaľ zbadala
svoju matku, tak ju oslovovala "mama", na strane druhej, verbálne reakcie dieťaťa na svoju matku
sú prirodzené, dieťa ju však osobitne nevyhľadávalo. Zo správy ďalej vyplýva, že počas stretnutí bolo
dieťa spokojné, spontánne a zaujaté hrou pri otcovi. Tvrdenia matky o neschopnosti otca sa o maloletú
postarať počas stretnutia a nezvládnutie stretnutia zo strany dieťaťa bez prítomnosti maky v konaní
preukázané neboli. Psychologička konštatuje, že neboli zaznamenané vážne nedostatky v starostlivosti

otca o dcéru, (otec bol schopný dieťa riadne prebaliť, nakŕmiť ho, dokázal odpútať pozornosť dieťaťa od
matky a zahrať sa s ňou bez toho, aby počas hry strádala svoju matku, na ktorú je dieťa zvyknuté.) Súd
mal jednoznačne preukázané, že otec je schopný počas stretnutia v trvaní 2 hodín riadne zabezpečiť
starostlivosť o maloletú a aj maloletá je schopná toto stretnutie absolvovať bez prítomnosti matky.
Súd v tejto súvislosti poukázal na zistenie psychologičky, že prítomnosť matky a jej negativistické

správanie voči otcovi pri stretnutiach, môže maloleté dieťa len zneistieť, maloletá je s otcom spokojná
a bez prejavov strachu a negatívnych emócií, na strane druhej, dieťaťu postačuje kritický tón matky,
čo dieťa vníma ako konflikt emócií a nevie, ako sa má v danej situácii správať, stresujúce situácie sa
môžu postupne prenášať aj na dieťa a nakoniec mať aj vážne dôsledky na jeho zdravý duševný vývin.
Preto bol súd toho názoru, že je predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa aby sa otec s maloletou

stretával a to bez prítomnosti matky, a to z dôvodu, ktorý z vyplynul z výpovedí tak otca a aj matky, že pri
stretnutiach dochádza k napätiu medzi rodičmi, kedy je potrebné v záujme dieťaťa s takouto situáciou
sa vysporiadať, a otcovi tak nie je umožnené plnohodnotne a s účelom a zámerom samotného styku
venovať sa maloletej. Pri určovaní rozsahu prihliadal súd na návrh otca, rovnako však prihliadol na režim
dieťaťa a jeho potreby.

Odvolací súd tento právny záver súdu prvého stupňa považuje za vecne správny a v celom rozsahu sa
stotožňuje aj s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie
jeho správnosti a k odvolacím námietkam matky uvádza nasledovné:

Odvolací súd pripomína rodičom, že rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov
do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému

maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne
vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného
výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby
využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné
pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti

rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa
a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s
maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to,
aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom
a v intenciách § 30 Zákona o rodine, ako aj čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa. Úlohou rodiča, ktorý

má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa
vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa
k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. Obmedzenie alebo zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom
podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine prichádza do úvahy vtedy, keď súd zistí, že toto opatrenie je v záujme
dieťaťa nevyhnutné.

Podľanázoruodvolaciehosúduvdanejvecinebolizistenétakéskutočnosti,ktorébybrániliotcovivstyku
s maloletou S. v takom rozsahu, aký určil súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom. Z vykonanéhodokazovania vyplynulo, že medzi rodičmi pretrvávajú nezhody a nedokážu ich riešiť k spokojnosti oboch
a najmä maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa je vo veku 2 rokov, je vychovávané výlučne matkou, ktorá
je na rodičovskej dovolenke, a preto je zrejmé, že dieťa má bližší citový vzťah k matke. Doposiaľ bol

upravený styk otca s dieťaťom za prítomnosti matky. Otec má však záujem sa s maloletou stretávať aj
bez prítomnosti matky, čo odôvodňuje najmä tým, že prítomnosť matky mu bráni v riadnom kontakte s
maloletou. Matka však tvrdí, že pomery u otca a maloletej ešte neumožňujú styk otca s maloletou bez
jej prítomnosti, najmä z dôvodu, že otec sa o maloletú nevie riadne postarať a maloletá si vyžaduje jej
prítomnosť. Tvrdenia matky o neschopnosti otca sa o dieťa postarať však z vykonaného dokazovania

nevyplývajú, práve naopak zo záverov správy PhDr. O. P., psychologičky vyplýva, že neboli zistené
vážne nedostatky v starostlivosti otca o maloletú, otec je schopný maloletú nakŕmiť, prebaliť, zahrať sa
s ňou bez toho, aby maloletá počas hry strádala matku, na ktorú je zvyknutá. Súd prvého stupňa sa
vyporiadal aj s námietkami matky ohľadne návrhu na ustanovenia znalca, keď za dostatočné pre zistenie
skutkového stavu v danej veci považoval správy psychologičky referátu poradensko-psychologických
služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Bánovce nad Bebravou, ktorá sa zúčastnila

viackrát stretnutí otca s maloletou a vykonala konzultácie s obidvoma rodičmi, ako aj s námietkami
matky ohľadne zaujatého správania sa psychologičky k nej a s podozrením, že otec sa s psychologičkou
poznajú a si tykajú. Odvolací súd k tomuto dodáva, že súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný
návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.
Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania

vykonané, je vždy vecou súdu a nie účastníkov konania. Odvolací súd po preskúmaní vykonaného
dokazovania rovnako dospel k záveru, že dôkazy ktoré súd prvého stupňa vo veci vykonal a vyhodnotil
ich v zmysle § 132 O.s.p., sú dostačujúce pre záver, že návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletou
bez prítomnosti matky bol dôvodný, a nebolo preto potrebné vykonať ďalšie dokazovanie znalcom.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny

s tým, že upresnil styk otca s maloletou počas nedele, keď správne mala byť nedeľa v každom párnom
týždni a nie každá párna nedeľa /§ 222 ods. 3 O.s.p./. Išlo o zrejmú nesprávnosť, nakoľko niekedy sa
počas roka nevyskytuje párna nedeľa aj dva krát po sebe alebo opačne.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.