Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. september 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/260/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115211067
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8115211067.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky V. V. K., bytom M. XX, W., proti V. K., bytom K.
B. XX, W., o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu
Prešov č.k. 14C 191/2015-25 zo dňa 25.06.2015 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo vyhovujúcom výroku tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil odporcovi, aby sa nepribližoval k navrhovateľke V.
V. K., bytom M. XX, W., na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky,
ktorým sa domáhala uloženie nariadenia predbežného opatrenia, t.j. nepribližovania sa na vzdialenosť
menšiu ako 20 metrov aj k mal. F. a F. K. zamietol. Uložil navrhovateľke podať v lehote 30 dní odo
dňa doručenia uznesenia návrh na uloženie zákazu odporcovi priblížiť sa k navrhovateľke V. V. K. na
vzdialenosť menšiu ako 20 metrov.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala uloženia nariadenia
predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi priblížiť sa k nej, ako aj k maloletým deťom
v zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku. Súd poukázal na dôvody uvedené v
návrhu, z obsahu ktorého vyplýva, že dňa 17.04.2015 navrhovateľka podala na Okresnom súde Prešov
návrh na zvýšenie výživného a od podania tohto návrhu je odporca voči nej neprimerane agresívny,

z čoho má navrhovateľka dôvodné obavy o svoj život a zdravie, ako aj o život a zdravie maloletých
detí. Odporca sa prostredníctvom SMS správ navrhovateľke vyhráža, prostredníctvom sociálnych
sietí ju osočuje a vulgárne uráža. Z obavy voči odporcovi navrhovateľka podala trestné oznámenie,
avšak jeho slovné útoky napriek tomu neprestali. Podanie trestného oznámenia podnietilo odporcu k
agresívnejšiemusprávaniusa,vyhrážaniusa,zastrašovaniunavrhovateľky.Ďalejzdôraznila,žeodporca
v čase rozvodu ich manželstva bol v ústave na výkon väzby z dôvodu vzneseného obvinenia zo

spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, s tým, že následne bol právoplatne odsúdený
pre trestný čin týrania blízkej osoby. V doplnení návrhu poukázala na to, že existuje dôvodná reálna
obava, že odporca jej môže fyzicky ublížiť a to vzhľadom na jeho agresívne správanie v minulosti vo
forme agresívnych útokov voči nej, voči svojim blízkym, pre ktoré bolo voči odporcovi vedené trestné
stíhanie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, za čo bol následne nepodmienečne odsúdený.
Navrhovateľka v doplnení návrhu ďalej uviedla, že odporca od rozvodového konania neprejavil ozajstný

záujem o maloleté deti, nestretáva sa s dcérami, nemajú žiaden kontakt.

Následne súd citoval ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 2, § 76 ods. 1 písm. f/, j/, ods. 3, 4 a § 77 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že súd i napriek skutočnosti, že navrhovateľka podala návrh
na nariadenie predbežného opatrenia 30.04.2015 vychádzal z ust. § 76 ods. 1 písm. j/ Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom od 1. mája 2005, nakoľko v zákone č. 73/2005 Z. z., ktorým sa mení

a dopĺňa Občiansky súdny poriadok absentujú prechodné ustanovenia, a preto súd bol toho názoru, že v
danej veci je možné použiť znenie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinných od 01.05.2015.Súd uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia vo vzťahu k navrhovateľke a odporcu, a preto v tejto časti jeho návrhu vyhovel.

Zamietol však návrh navrhovateľky vo vzťahu k mal. deťom z dôvodu, že tvrdené skutočnosti na uloženie
zákazu odporcovi vo vzťahu k maloletým deťom, navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala
dôvodnosť nároku ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Navyše F. K., nar. XX.XX.XXXX
nadobudla plnoletosť, a preto je schopná vystupovať samostatne v súdnom konaní. Navyše deti
účastníkov neboli označené ani ako účastníci sporového konania.

K rozhodnutiu o trovách konania súd poukázal na ust. § 145 Občianskeho súdneho poriadku, o ktorých
rozhodne v rozhodnutí o veci samej.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie odporca. Namietal nedôvodnosť návrhu.
Poukázal na to, že tvrdené skutočnosti, že by mal byť neprimerane agresívny voči navrhovateľke nie

sú pravdivé. Je pravdou, že bol podaný návrh na zvýšenie výživného k maloletým deťom. Od podania
návrhu sa navrhovateľka snaží ho psychicky vydierať a zastrašovať tým, že podala na neho trestné
oznámenieovyhrážaní.Akhopodala07.04.2015,takakosamaldozvedieťopodanínávrhunazvýšenie
výživného. Vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 30P 130/2015 bolo o podanom
návrhu rozhodnuté, nie však podľa predstáv navrhovateľky, ktorá podala proti rozhodnutiu odvolanie.

K trestnému oznámeniu zo dňa 07.04.2015 uviedol, že bol vypočutý na Obvodnom oddelení PZ v
Prešove - Sever s tým, že podpísal zápisnicu o výsluchu s tým, že konanie sa zastavuje a vec bola
odstúpená na priestupkové konanie. Aj keď jej tvrdenie v trestnom oznámení o vyhrážaní bolo založené
na údajnej SMS, ktorú jej nikdy neposlal, tvrdil, že sa jej žiadnym spôsobom nevyhrážal. Nepozná
ani nechce poznať jej telefónne číslo, nemá záujem sa s ňou kontaktovať akýmkoľvek spôsobom a

chce si pokojne žiť svoj život bez zbytočných stresov. Poukázal na to, že v roku 2010 uzavrel nové
manželstvo a s terajšou manželkou žije usporiadaným životom, nemá záujem riešiť bývalý vzťah s
navrhovateľkou. Poprel, že by sa vyhrážal navrhovateľke slovne alebo prostredníctvom sociálnych
sietí. Podľa jeho názoru, navrhovateľka dôvodnosť návrhu neosvedčila a nepreukázala dostatočne
nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Z jej vyjadrení nevyplýva žiadna skutočnosť, na základe ktorej by bolo

možné vyvodiť, že sa k navrhovateľke pokúsil priblížiť, fyzicky na ňu útočiť a ohrozovať jej fyzickú a
duševnú integritu. Naposledy ju videl na súdnom pojednávaní dňa 13.05.2015 v konaní o zvýšenie
výživného, spolu s manželkou F. K.. Akémukoľvek stretu s navrhovateľkou sa vyhýbal vzhľadom k
tomu, že vie, ako dokáže veci zneužiť. Potvrdil, že v čase rozvodového konania bol v ústave na výkon
väzby z dôvodu vzneseného obvinenia zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby,

kde ho dostala navrhovateľka, ktorá proti nemu zneužila inštitút ust. § 215 Trestného zákona, aby si
vyriešila svoj nový partnerský vzťah, lebo dňa 30.08.2006 sa jej z tohto vzťahu narodil syn Y.. Uviedol,
že bol právoplatne odsúdený, trest mu bol uložený súdom, ktorý vykonal i napriek tomu, že tvrdil,
že navrhovateľku ani maloleté deti psychicky ani fyzicky netýral. Odvtedy prítomnosť navrhovateľky
nevyhľadával doteraz. Považoval za nespravodlivé, aby skutočnosť, že bol v roku 2006 odsúdený, bola

zneužívaná a používaná zo strany navrhovateľky aj zo strany súdu za skutkovú argumentáciu, ktorá
nemá žiadnu reálnu oporu v súčasnosti. Podotkol, že bývajú obidvaja v jednom meste, a preto v situácii,
kedy sa k navrhovateľke nevedomky môže priblížiť, môže dôjsť pri vykonávaní bežných nevyhnutných
činností, napr. v obchode pri nákupe. Vo vzťahu k maloletým deťom podotkol, že mu navrhovateľka
neumožňuje sa s nimi kontaktovať. V roku 2008 navrhovateľka obvinila jeho terajšiu manželku, že jej

chcela pozabíjať deti. Preto sa o kontakt s deťmi ďalej nesnaží. Deti má rád a nikdy by im neublížiť.
Podotkol,ženavrhovateľkaodrozvodumanželstvananehopodalacca30trestnýchoznámení,vktorých
konaniach sa tvrdenia navrhovateľky preukázali ako nedôvodné. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie.

Navrhovateľka sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania
v lehote vyplývajúcej z ust. § 217 ods. 1, § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a dospel k záveru,

že odvolanie odporcu je dôvodné.

Podľa § 220 Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak
nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).Podľa § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné
opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon

súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti, pod ktorou treba rozumieť právnu istotu pri
aplikácii práva súdom, a to v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych
práv účastníkov zaručených Ústavou Slovenskej republiky v súlade s právom na spravodlivý súdny

proces zaručeným čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je
Slovenská republika viazaná.

Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia a uplatnenými odvolacími
dôvodmi odporcu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa nedostatočne posúdil dôvodnosť podaného
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom. Tvrdené

skutočnosti o tom, že by sa odporca mal približovať k navrhovateľke a slovne sa jej vyhrážať, z obsahu
spisu nevyplývajú. V spise sú predložené len kópie komunikácie zo sociálnych sietí, ktorých totožnosť
by bolo potrebné overiť.

Predmetom nariadeného predbežného opatrenia však bolo uloženie zákazu nepribližovania sa k

navrhovateľke odporcom na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov. Namietaná skutočnosť, že z obsahu
návrhu nevyplýva, kde a za akých okolností sa mal odporca k navrhovateľke približovať a následne
sa jej slovne vyhrážať, nebola preukázaná. Záver súdu prvého stupňa preto bol nesprávny, pokiaľ
uložil odporcovi zákaz nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov z
dôvodu, že tvrdené skutočnosti navrhovateľkou v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neboli

preukázané. Len podanie trestného oznámenia dňa 07.04.2015 pre údajnú SMS nemôže zakladať
dôvod pre nariadenie predbežného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že
súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Ich zisťovaním neprihliada ani nemusí prihliadať na
všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu

je, že osvedčené skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia nanajvýš vysoko
pravdepodobné (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Mcdo/5/2012 z 28.11.2012.

Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade zákonné podmienky pre nariadenie predbežného
opatrenia spočívajúceho v uložení zákazu odporcovi približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť

menšiu ako 20 metrov neboli osvedčené, ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a preto
postupom podľa § 220 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd návrh na nariadenie predbežného
opatrenia vo vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcom zamietol ako nedôvodný. Vyhovujúci výrok
napadnutého uznesenia zmenil.

Podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého
stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Podľa § 145 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania,
prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.

O trovách odvolacieho konania z titulu konania o predbežnom opatrení bude rozhodnuté súdom prvého
stupňa, ktorý doposiaľ o trovách odvolacieho konania nerozhodol (§ 224 ods. 1 § 145 Občianskeho
súdneho poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.