Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrej Kubinský
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3C/120/1997
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8497899898
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kubinský
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2013:8497899898.23
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Kežmarku samosudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci žalobcu W., právne
zastúpeného JUDr. Marianou Lörincovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach,
Štefánikova 9 proti žalovanému Slovenskej republike - Ministerstvu financií SR, Štefanovičova 5,
Bratislava, v konaní o finančnú náhradu s prísl., takto
r o z h o d o l :
I/ Žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť v prospech žalobcu 2.816,17 eur (84.840,-- Sk) do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.
II/ V ostatnom súd návrh z a m i e t a .
III/ O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
Právna predchodkyňa žalobcu a následne žalobca sa podaným návrhom na začatie konania dožadoval
vydania rozhodnutia súdu, na základe ktorého by bolo určené, že dražba zo dňa 24. 1. 1992 vykonaná
v B., na základe ktorej sa stal vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti v B. stojacej na parcele č. XXXX
o výmere 479 m2, parcele č. XXXX o výmere 255 m2 je neplatná. Zároveň bol podaný alternatívny
petit žaloby na vyplatenie istiny vo výške 301.309,27 Sk, t.j. 10.001,60 eur. Suma bola uplatnená ako
protihodnota za znárodnený majetok.
Žalovaný s podaným návrhom na začatie konania nesúhlasil v časti nehnuteľnosti, pripustil možnosť
poskytnutia náhrady v časti za zhodnotené pozemky. Pokiaľ ide o nárok súvisiaci s nehnuteľnosťou -
stavbou, žiadal návrh zamietnuť.
V predmetnej veci súd opakovane rozhodol naposledy v konaní 3C 120/97-409 zo dňa 12. 10. 2010,
keď žalobu zamietol ako nedôvodnú. Na základe pokynov Krajského súdu v Prešove č. 20Co 3/11 zo
dňa 29. 3. 2012, predmetným uznesením bol zrušený rozsudok prvostupňového súdu a vec mu bola
vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd v predmetnom uznesení konštatuje, že v predmetnej veci sa
jedná o reštitučný dôvod v zmysle ust. § 6 ods. 1 písm. k/ ZoMR. Ďalej podľa uznesenia krajského súdu
je reštitučný nárok preukázaný.
Krajský súd v uznesení ďalej konštatuje, že existuje právo na náhradu z dôvodu, že pozemok bol
zastavaný a reštituovaná stavba bola zásadným spôsobom dotknutá. Predmetná nehnuteľnosť bola
napriek reštitúcii ďalej prevedená, a preto prichádza do úvahy finančný ekvivalent, ktorým je finančná
náhrada. Krajský súd ďalej konštatuje, že prvostupňový súd nebol viazaný právnym názorom žalobcu,
ale ďalej konštatuje, že ak však skutkový stav je taký, že boli splnené podmienky reštitúcie, ale
nehnuteľnosť nebolo možné vydať, je dôvodný záver o existencii nároku na náhradu.
V uznesení ďalej krajský súd konštatuje, že štát sa nesprával ako riadny hospodár majetku, ak pripustil
dražbu. Podľa názoru krajského súdu otázka nestojí, či je právo na náhradu, ale v akej výške.
V priebehu konania právna zástupkyňa žiadala, aby bol doplnený pôvodný znalecký posudok Ing. Zimu a
ďalej aby bolo znalcovi uložené doplniť znalecké dokazovanie v tom zmysle, či došlo k zmene stavebno-
technického charakteru nehnuteľnosti - stavby, ak pôvodne mala výrobný charakter a nachádzal sa v
nej byt a pri uplatnení nároku na reštitúcie bola iba skladom. Ďalej navrhla, aby znalec ohodnotil cenu
neohodnotenej časti pozemku o výmere 1212 m2 k r. 1950 a k r. 1992.
Zástupca žalovaného na pojednávaní vyslovil názor, že nesúhlasí s právnymi závermi Krajského súdu
v Prešove o oprávnenosti finančnej náhrady voči žalobkyni - žalobcovi. Vyslovil názor aj, že nemožno
súhlasiť, že štát nepostupoval ako riadny hospodár v zmysle zákona č. 177/91 Zb., nakoľko podľa
jeho vedomostí žalobkyňa oneskorene uplatnila žalobný nárok, žiadala len finančnú náhradu a bola
oprávnená po dražbe uplatniť nároky aj voči ďalšej právnickej osobe. Procesný súd uložil znalcovi Ing.
Zimovi, aby doplnil formou dodatku alebo ústneho doplnenia znaleckého posudku, teda, aby doplnil
znalecký posudok o zhodnotenie parcely o výmere 1212 m2, na ktorej parcele by mali stáť bytovky alebo
iné objekty, ktoré zásadným spôsobom tento pozemok oproti r. 1950 zhodnotili. Znalcovi bolo zároveň
uložené, aby sa vysporiadal aj s otázkou, či došlo k nejakému zásadnému zhodnoteniu nehnuteľnosti
- stavby. Znalec bol požiadaný, aby túto skutočnosť zistil zo všetkých možných dostupných materiálov,
ktoré sú k dispozícii, resp. aj šetrením na mieste samom. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní
vyslovil názor, že doteraz nie je zrejmé, či skutočne došlo k nejakému zásadnému zhodnoteniu, napriek
tomu, že tam mali byť údajne investované finančné prostriedky, teda tvrdil, že nie je zrejmé, či a akým
spôsobom došlo k zhodnoteniu tejto nehnuteľnosti.
Právna zástupkyňa žalobcu písomným podaním zo dňa 21. 2. 2013 vyčíslila uplatnený nárok na
reštitúciu vo výške 281.759,-- Sk + trovy konania + 6 % úrok z omeškania od 21. 8. 2005 do poskytnutia
náhrady.
Právny zástupca žalovaného písomným podaním zo dňa 14. 3. 2013 nesúhlasil s takto spresneným
návrhom na začatie konania, súhlasil len s náhradou za pozemky, ale podľa ocenenia v zmysle vyhl. č.
205/88 v znení neskorších predpisov.
Procesný súd po doplnení dokazovania znaleckým posudkom, resp. účasťou znalca na pojednávaní
rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku a priznal žalobcovi právo na náhradu za
pozemky o výmere 1212 m2 v k.ú. B. vo výške 2.816,17 eur. Vo zvyšujúcej časti súd návrh zamietol.
Procesný súd vychádza predovšetkým z toho, že podľa zákona č. 87/91 Zb. je žalobca (predtým jeho
právna predchodkyňa) oprávnenou osobou v zmysle § 3 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona.
Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré ku dňu
účinnosti tohto zákona vec držia.
Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, povinná osoba vydá vec na písomnú výzvu oprávnenej osobe, ktorá
preukáže svoj nárok na vydanie veci a uvedie spôsob jej prevzatia štátom. Ak ide o vydanie hnuteľnej
veci, ak tiež preukáže, kde sa vec nachádza.
Podľa § 5 ods. 4 citovaného zákona, ak povinná osoba nevyhovie výzve podľa ods. 2, môže oprávnená
osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote 1 roka odo dňa účinnosti tohto zákona.
V konkrétnom prípade súd konštatuje, že žalobca a predtým jeho právna predchodkyňa trvajú na
finančnej náhrade za znárodnené budovy. Pokiaľ ide o stavbu bývalej likérky, tu sa nepodarilo
navrhovateľke preukázať, že došlo k zásadnému zhodnoteniu pôvodnej nehnuteľnosti, a to do takej
miery, žeby ju nebolo možné vydať. Z výsluchu znalca i zo znaleckého posudku naopak je zrejmé, že
nedošlo k zásadnej prestavbe nehnuteľnosti, najmä z hľadiska jej nosných prvkov ako je murivo, strecha,
konštrukcie a podobne. Naopak, podľa vyjadrenia znalca, došlo len k prácam, ktoré súvisia s údržbou
budovy, napríklad výmena okien, oprava omietok, dverí a podobne. Z toho dôvodu náhrada za túto
nehnuteľnosť neprislúcha.
Procesný súd dodatočne na základe znalca priznal žalobcovi náhradu za 1212 m2, ktoré nebolo
možné vydať, pretože došlo k ich zástavbe a k zásadnému zhodnoteniu. Výška náhrady bola určená s
poukazom na ust. vyhl. č. 205/88 Zb.
Procesný súd po vykonanom dokazovaní rozhodol tak, že priznal žalobcovi právo na náhradu za 1212
m2, vo zvyšujúcej časti súd návrh zamietol.
Keďže žalobca (predtým právna predchodkyňa žalobcu) nežiadali vydanie nehnuteľnosti in natura, bolo
povinnosťou žalobcu preukázať, že došlo k značnému zhodnoteniu nehnuteľnosti, pre ktoré ich nebolo
možné vydať alebo prevziať.
V priebehu konania naopak znalec z odboru nehnuteľností - Ing. Zima potvrdil v znaleckom posudku,
ktorý doložil súdu, aj vo svojej osobnej účasti na pojednávaniach, že nedošlo k zásadnému zhodnoteniu
stavby, napriek tomu, že tam údajne malo alebo mohlo byť investovaných 500.000,-- Sk, skôr išlo o
vylepšenie stavby z hľadiska údržbárskeho. V tejto časti súd preto návrh zamietol.
O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
O Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.