Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9CoE/30/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111220153
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7111220153.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnených: 1/ A. D., nar. X.X.XXXX, a 2/ B. D., E..
XX.X.XXXX, obaja bydliskom v D., T. X, obaja zastúpení JUDr. Helenou Knopovou, advokátkou so
sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti povinnej: A. J., E.. XX.XX.XXXX, bydliskom v D., G. X, zastúpenej:
Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 5, IČO: 36
863 017, za ktorú koná advokát Mgr. Marek Dubovský, pre vymoženie 108 €, vedenej pred súdnym

exekútorom JUDr. Michalom Fulkom pod sp. zn. Ex 34/2011, o odvolaní oprávnených proti uzneseniu
Okresného súdu Košice I z 22. novembra 2011 č. k. 16Er/3458/2011-29 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie v rozsahu, v ktorom bolo vyhovené námietkam povinnej proti exekúcii vedenej v
prospech oprávneného ad 1/ tak, že námietky povinnej z a m i e t a .

V prevyšujúcom rozsahu z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetná exekúcia sa vedie na základe návrhu oprávnených z exekučného titulu, uznesenia
Okresného súdu Košice II z 30.5.2011 č. k. 17C/46/2010-57, ktorým povinnej A. J. bolo uložené
oprávneným ad 1/ a 2/ nahradiť trovy konania v sume 108 € (pohľadávka č.
2) zaplatením uvedenej sumy do 15 dní od právoplatnosti uznesenia advokátke oprávnených, ktorá ich
v danom konaní zastupovala. Uznesenie dňom 22.6.2011 nadobudlo právoplatnosť a dňom 8.7.2011

sa stalo vykonateľným.

Konštatoval, že oprávnená má voči povinnej dlh vyplývajúci z vlastnej zmenky vystavenej oprávnenou
20.12.2012 v Košiciach na rad IQ LEAS, s.r.o. bezpodmienečne a bez protestu ako blankozmenka,
vyplnená na základe dohody obsiahnutej v zmluve o pôžičke uzavretej medzi veriteľom IQ LEAS, s.r.o.
a dlžníkmi (oprávnenými v tomto exekučnom konaní) na sumu 520 000 Sk, so splatnosťou 31.12.2009

a že vlastná zmenka bola indosovaná bez záväzku na povinnú (pohľadávka č. 1).

Okresný súd Košice I uznesením vydaným v predmetnej exekučnej veci 22.11.2011 vyhovel námietkam
povinnej proti exekúcii, pretože dospel k záveru, že povinná a oprávnená ad 2/ (ďalej aj len „oprávnená“)
majú vzájomné pohľadávky, rovnakého druhu, vzájomne sa kryjúce v rozsahu 108 €, vzhľadom na
to, že nebolo dohodnuté, ktorému z oprávnených, ako veriteľov, má byť dlh splnený, uzavrel, že dlh

povinnej 108 € by zanikol plnením oprávnenej, konštatoval, že povinná voči oprávnenej urobila prejav
smerujúci k započítaniu, pričom obe pohľadávky spôsobilé na započítanie sa stretli dňom 8.7.2011, kedy
sa predmetný exekučný titul stal vykonateľným. Jednou vetou konštatoval, že v posudzovanej veci nejde
o pohľadávky podľa § 581 ods. 1 a 2 Obč. zák.

Proti tomuto uzneseniu oprávnení včas podali odvolanie. Navrhujú, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie zmenil tak, že námietky povinnej zamietne. Namietajú, že vzhľadom na to, že pohľadávka zo
zmenky bola splatná 31.12.2009, jednoročná premlčacia doba uplynula 31.12.2010, pričom splatnosťpohľadávky oprávnených voči povinnej nastala až 8.7.2011, teda v čase, keď pohľadávka zo zmenky
bola už premlčaná. Tým argumentujú, že pohľadávka č. 1 a pohľadávka č. 2 sa spôsobilé na započítanie
nikdy nestretli, a preto povinnou vykonané započítanie je neplatné. Okrem toho vyjadrujú pochybnosti

o platnosti samotnej zmenky, o ktorej vyplnení v rozpore s dohodou o vyplnení informovaní neboli.

Povinná vo vyjadrení k odvolaniu s poukazom na ustanovenia zmenkového a šekového zákona (č.
191/1950 Zb.) argumentuje tým, že nároky zo zmenky proti prijímateľovi sa premlčujú v troch rokoch
odo dňa zročnosti zmenky, čo v prípade posudzovanej zmenky znamená, že k jej premlčaniu dochádza

31.12.2012, preto nárok povinnej v čase započítacieho prejavu povinnej nebol premlčaný.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie oprávnených v rozsahu vyplývajúcom z §
212 ods. 1 a 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie oprávnených je opodstatnené.

Exekučným titulom - uznesením Okresného súdu Košice II z 30.5.2011 č. k. 17C/46/2010-57, povinnej
bola uložená povinnosť oprávneným nahradiť trovy konania v sume 108 € zaplatením uvedenej sumy
do 15 dní od právoplatnosti uznesenia ich advokátke, ktorá ich v konaní pred Okresným súdom
Košice II zastupovala. Uznesenie dňom 22.6.2011 nadobudlo právoplatnosť a dňom 8.7.2011 sa stalo
vykonateľným.

Vychádzajúc z predmetného rozhodnutia, nároky oprávnených ako veriteľov, nie sú solidárnej povahy a
opačný záver exekučného súdu nie je správny z nasledovných dôvodov.

Ide o deliteľné plnenie, ktoré je vymedzené jednou sumou bez toho, aby bolo určené, v akom pomere má

byť dlh zaplatený tomu ktorému z oprávnených. Za tohto stavu je potrebné aplikovať ustanovenie § 512
ods. 1 Obč. zák., v zmysle ktorého ak má dlžník splniť dlh viacerým veriteľom a ak ide o deliteľné plnenie,
môže každý veriteľ požadovať len svoj diel; ak inej dohody niet, je dlžník oprávnený plniť každému z
veriteľov rovnaký diel.

V zmysle tohto zákonného ustanovenia ako oprávnený, tak aj oprávnená, ktorí v tomto exekučnom
konaní vymáhajú deliteľné plnenie, ktoré nemá povahu solidárnej pohľadávky, v celej sume pre oboch
bez stanovenia svojho podielu, tak vymáhajú každý polovicu, domáhajú sa teda len svojho dielu podľa
exekučného titulu, ktorý u každého z nich je v pomere jednej polovice.

Uvedené pre posudzovanú exekučnú vec znamená, že každý z oprávnených voči povinnej vymáha svoj
diel zo spoločnej pohľadávky, teda každý z nich vymáha sumu 54 €.

Preto pokiaľ exekučný súd uzavrel, že povinná a oprávnený majú vzájomnú pohľadávku v sume 108 €,
ani tento jeho záver nie je správny. Oprávnený voči povinnej má vymáhateľnú pohľadávku v sume 54

€, avšak povinná voči oprávnenému nemá vzájomnú pohľadávku, pretože jej deklarovaná pohľadávka
zo zmenky, nie je pohľadávkou voči oprávnenému, ale pohľadávkou výlučne proti oprávnenej. Z týchto
dôvodov pre neexistenciu vzájomnej pohľadávky povinnej voči oprávnenému odvolací súd postupom
podľa § 220 OSP zmenil uznesenie exekučného súdu o vyhovení námietkam povinnej proti exekúcii
tak, že v rozsahu, v ktorom sa toto vzťahuje na exekúciu vedenú v prospech oprávneného, jej námietky

zamietol, pretože povinná nepreukázala, žeby po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré
spôsobili zánik oprávneným vymáhaného nároku.

V prevyšujúcom rozsahu, pokiaľ ide o vymáhanie pohľadávky oprávnenej v sume 54 € a o deklarovanú
vzájomnú pohľadávku povinnej voči oprávnenej, odvolací súd dospel k záveru, že v tomto rozsahu je

potrebné uznesenie zrušiť.

Exekučný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia stroho konštatuje, že v posudzovanom prípade
nejde o pohľadávky podľa § 581 ods. 1 a 2 Obč. zák., ktoré by neboli spôsobilé na započítanie.
Z uznesenia však nie je možné zistiť, akými úvahami dospel k tomuto záveru, najmä pokiaľ usúdil,

že pohľadávka povinnej voči oprávnenej nie je premlčaná. Nijako sa nevysporiadal ani s výhradami
oprávnených proti započítaniu spočívajúcich v tvrdení, že predmetná zmenka nie je právne spôsobilá,
nemá žiadnu právnu silu na započítanie a že predmetné pohľadávky (pohľadávka č. 1 a pohľadávka č.
2) sa nikdy splatné nestretli, preto nie je zistiteľné, či vôbec posudzoval otázku existencie pohľadávkypovinnej voči oprávnenej, ako došiel k záveru o jej existencii, alebo či neprípustne vychádzal len z
predpokladu jej existencie.

Napadnuté uznesenie v rozsahu týkajúcom sa vymáhania pohľadávky oprávnenej voči povinnej, je zo
zhorauvedenýchdôvodovnepreskúmateľnéprenedostatokdôvodov,čímdošlovkonaníktzv.inejvade,
ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na ktorú odvolací súd v zmysle § 212 ods. 3 OSP
prihliada z úradnej povinnosti. Pre jej výskyt prichádzalo do úvahy len zrušenie rozhodnutia v uvedenom
rozsahu a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie [§ 221 ods. 1 písm. f), ods. 2 OSP].

Povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o námietkach povinnej už
len vo vzťahu k oprávnenej, pričom odstráni vytknuté nedostatky naznačeným spôsobom, stručne, ale
zrozumiteľne a jasne podá výklad svojho myšlienkového postupu pri záveroch o existencii vzájomných,
na započítanie spôsobilých pohľadávkach účastníčok konania, posúdi aj platnosť započítacieho prejavu
povinnej a vezme pritom do úvahy aj podstatné výhrady oprávnenej uvedené v odvolaní, ako i povinnej

prezentované vo vyjadrení k nemu a svoje rozhodnutie následne odôvodní náležitým spôsobom tak,
aby zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 OSP z hľadiska zrozumiteľnosti
dôvodov a presvedčivosti rozhodnutia.

Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.